György Gyimesi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
György Gyimesi
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade
21. marec 2020 – 25. október 2023
Biografické údaje
Rodné menoJuraj Gyimesi
Narodenie24. august 1980 (43 rokov)
Kráľovský Chlmec, ČSSR
Politická stranaOĽaNO (2020 – 2023)
Aliancia (od 2023)
Národnosťmaďarská

PhDr. György Gyimesi, PhD., do roku 2020 Juraj Gyimesi (* 24. august 1980, Kráľovský Chlmec) je slovenský politik maďarskej národnosti.[1][2] Vo voľbách v roku 2020 bol na kandidátke hnutia OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA zvolený za poslanca Národnej rady SR. V roku 2023 prestúpil z OĽANO do Aliancie, s ktorou sa v predčasných voľbách nedostal do parlamentu.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Gyimesi absolvoval Osemročné športové gymnázium Košice a následne vyštudoval na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,[4] kde 19. januára 2021 získal titul PhD. (jedným z oponentov jeho dizertačnej práce bol bývalý stranícky kolega z OĽaNO Mgr. Peter Pollák, PhD.).[5]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2020 bol Juraj Gyimesi vo voľbách do Národnej rady SR zvolený za poslanca Národnej rady SR, keď kandidoval za hnutie OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA zo 49. miesta kandidátky. V celkovom poradí skončil na 56. mieste s 2 370 prednostnými hlasmi a bol náhradníkom, v marci 2020 si však uplatnil poslanecký mandát ako náhradník za ministra obrany Jaroslava Naďa.[2] V parlamente pôsobí ako podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet.[1]

V januári 2021 Gyimesi kritizoval navrhovanú reformu systému o štátnom občianstve.[6] V marci 2021 sa Gyimesi ako poslanec bez mandátu vlády v Komárne stretol na rokovaniach s maďarským ministrom zahraničných vecí Pétrom Szijjártóom o téme dvojakého občianstva.[7] Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok Gyimesiho obvinil z porušenia programového vyhlásenia vlády a jednania bez akéhokoľvek mandátu, ministerstvo si preto predvolalo maďarského veľvyslanca na Slovensku.[8] Gyimesi následne obvinil Korčoka a štátneho tajomníka MZVEZ, Martina Klusa, zo šovinizmu a prirovnal ich rétoriku k mečiarizmu.[9]

19. apríla 2023 Gyimesi, spolu s predsedom strany OĽaNO Igorom Matovičom, oznámil odchod z hnutia. Dôvodmi jeho odchodu mali byť podľa Gyimesiho odlišné postoje k vojne na Ukrajine a postoj strany k premiérovi Eduardovi Hegerovi, ktorý z hnutia odišiel pár mesiacov predtým.[10] 13. mája sa po rokovaniach s mimoparlamentou maďarskou stranou Aliancia dohodol na spolupráci do predčasných parlamentných volieb 2023.[11] Na kandidátnej listine Aliancie mal byť na 150. mieste, ale pre chybu strany a ich kandidáta Viliama Tankó, ktorý svoju kandidatúru stiahol, bol posunutý na 149. miesto.[12] Nakoniec sa so ziskom len 4,4 % strana do parlamentu nedostala.[3] V decembri 2023 ho snem zvolil za podpredsedu strany Aliancia.[13]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec Juraj Gyimesi (* 1935) je lekár, v rokoch 1990 – 1991 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR za stranu Spolužitie, v 70. rokoch 20. storočia pôsobil ako agent Štátnej bezpečnosti s krycím menom Július.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b PhDr. György Gyimesi, PhD. [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
  3. ↑ a b OSVALDOVÁ, Lucia; TOMKOVÁ, Šimona. Kto sú hlavní porazení vo voľbách: Republika poriadok v štáte neurobí, do parlamentu sa nedostal ani Naď či Gyimesi. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-01. Dostupné online [cit. 2024-03-19]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ Zborník. Teória a prax verejnej správy [online]. unibook.upjs.sk, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
  5. ↑ Oznámenie. Oznámenie o obhajobe dizertačnej práce študenta doktorandského štúdia Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach PhDr. Juraja Gyimesiho [online]. upjs.sk, 2021-01-19, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
  6. ↑ PATAJ, Roman. Ako tentoraz slovenská väčšina neprevalcovala Maďarov. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-02-08. Dostupné online [cit. 2021-03-04]. ISSN 1339-844X.
  7. ↑ SZALAY, Zoltán. Dvojaké občianstvo opäť vyostruje naše vzťahy s Budapešťou, Korčok si predvolal maďarského veľvyslanca. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-04. Dostupné online [cit. 2021-03-04]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ Pravda. Rokoval poslanec OĽANO tajne s Maďarmi? Korčok si predvolal veľvyslanca. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-03-04. Dostupné online [cit. 2021-03-04]. ISSN 1336-197X.
  9. ↑ Gyimesi György - Domov. facebook.com, [cit. 2021-03-04].
  10. ↑ BIRÓ, Marek. Igora Matoviča opúšťa ďalší poslanec. Podľa ministra Naďa je Gyimesi geopolitický pomätenec. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-04-19. Dostupné online [cit. 2023-04-19].
  11. ↑ TASR. Platforma SMK sa dohodla s Gyimesim, kandidovať má zo 150. miesta. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-05-13. Dostupné online [cit. 2024-03-19]. ISSN 1336-1996.
  12. ↑ Omyl či sabotáž? Gyimesi zúri kvôli strate „lukratívnej 150.“. Obviňuje vlastnú stranu, Aliancia zvažuje trestné oznámenie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-07-08. Dostupné online [cit. 2024-03-19]. ISSN 1336-197X.
  13. ↑ Gyimesi sa stal podpredsedom strany Szövetség – Aliancia. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2023-12-11. Dostupné online [cit. 2024-03-19].
  14. ↑ ŽÁČEK, Pavel. V čele ŠtB [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=György_Gyimesi&oldid=7823007“