Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
| Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020 | ||||||||||
_13.jpg) | ||||||||||
| Štát |  Bielorusko | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Druh | Prezidentské voľby | |||||||||
| Orgán | Prezident Bieloruska | |||||||||
| Dátum | 9. august 2020 | |||||||||
| Účasť | 84,17% (5 818 955 hlasov) predčasného hlasovania sa zúčastnilo 2 806 640 osôb) | |||||||||
| Počet kandidátov | 5 | |||||||||
| Poradie volieb | ||||||||||
| ||||||||||
Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020 sa uskutočnili v nedeľu 9. augusta. Predčasné hlasovania prebiehalo medzi 4. a 8. augustom. O funkciu prezidenta sa uchádzalo päť kandidátov. Prezidentské voľby jednoznačne vyhral Alexandr Lukašenko so ziskom 80,10%.[1] Volebná účasť dosiahla 84,17%.[1] V krajine sa pre údajné podvody pri voľbách po voľbách spustila vlna protestov a nad voľbami vyjadrilo znepokojenie aj viacero štátov. Žiadne podvody ale zistené neboli.
Kandidáti
[upraviť | upraviť zdroj]Právoplatní kandidáti
[upraviť | upraviť zdroj]| Portrét | Meno | Vek | Profesia | Strana |
|---|---|---|---|---|
|
Alexandr Grigorievič Lukašenko | 65 | prezident Bieloruska od roku 1994 | Nezávislý |
|
Siarhej Uladzimiravič Čeračeň (biel. Сяргей Уладзіміравіч Чэрачэнь) |
35 | predseda bieloruskej sociálnodemokratickej strany | Bieloruská sociálnodemokratická strana |
|
Hanna Anatolevna Kanapacká (biel. Ганна Анатолеўна Канапацкая) |
43 | opozičná poslankyňa | Nezávislá |
| Andrej Uladzimiravič Dzmitryjev (biel. Андрэй Уладзіміравіч Дзмітрыеў) |
39 | aktivista, člen hnutia Hovoriť pravdu (biel. Гавары праўду (Havary Pravdu)) | Nezávislý (avšak je členom hnutia Hovoriť Pravdu) | |
|
Sviatlana Heorhijevna Cichanovská (biel. Святлана Георгіеўна Ціханоўская) |
37 | učiteľka | Nezávislá |
Odmietnutí kandidáti
[upraviť | upraviť zdroj]| Portrét | Meno | Vek | Profesia | Dôvod odmietnutia |
|---|---|---|---|---|
|
Siarhej Leanidavič Cichanovski (biel. Сяргей Леанідавіч Ціханоўскі) |
41 | youtuber | Známeho protilukašenkovského bieloruského youtubera a kandidáta na prezidenta, Siarheja Cichanovského obvinili z toho, že je ruskou bábkou a chcel zvrhnúť Lukašenka.[2] Podľa iného zdroja bol obvinený "z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní".[3] Po jeho zadržaní ohlásila kandidatúru na funkciu prezidenta Bieloruska jeho manželka, Sviatlana Cichanovská,[4] ktorá začala spolupracovať so štábom odmietnutých kandidátov Viktara Babaryka a Valeryja Capkala. |
|
Viktar Dzmitryjevič Babaryka (biel. Віктар Дзмітрыевіч Бабарыка) |
56 | bankár | Viktar Babaryka bol zatknutý za daňové úniky a pranie peňazí, následne mu jeho kandidatúru na prezidenta zamietli.[2][5] |
.jpg)
|
Valeryj Viľjamavič Capkala (biel. Валерый Вільямавіч Цапкала) |
55 | diplomat, bývalý veľvyslanec v USA a Mexiku | Na kandidatúru prezidenta v Bielorusku potrebuje kandidát aspoň 100 000 podpisov. Cepkala ich predložil 160 000, no z nich bolo údajne platných len 75 249.[6] Cepkala so svojimi dvomi deťmi utiekol do Ruska, lebo sa obával, že ho zatknú.[7] |
|
Mikola Viktaravič Statkevič (biel. Мікола Віктаравіч Статкевіч) | 63 | politik, zúčastnil sa aj prezidentských volieb v roku 2010 | Údajne bol zadržaný kvôli účasti na nepovolenom zhromaždení, respektíve na demonštrácii, ktorá sa konala 31. mája 2020.[8] |
Priebeh volieb
[upraviť | upraviť zdroj]Pravidlá
[upraviť | upraviť zdroj]- V Bielorusku sa považujú voľby za právoplatné pod podmienkou, že sa ich zúčastní aspoň 50% voličov. Táto podmienka bola splnená, keďže volebná účasť dosiahla 84,17%.
- Druhé kolo prezidentských volieb sa nekonalo, keďže sa Alexandr Lukašenko údajne získal viac 50% hlasov (podľa zdrojov za Lukašenka hlasovalo 80,23% občanov Bieloruska).
Pozorovatelia volieb
[upraviť | upraviť zdroj]- Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), Parlamentné zhromaždenie OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) sa na monitorovaní predvolebnej kampane i samotných volieb nezúčastnili. Odôvodnili to tým, že ich bieloruské orgány pozvali príliš neskoro.
- Do Bieloruska nebola pozvaná ani Ústredná volebná komisia Ruskej federácie.
- Voľby monitorovala len jedna medzinárodná organizácia, a to Spoločenstvo nezávislých štátov.
- Miestnych pozorovateľov volieb bolo zaregistrovaných vyše 48 000. Väčšina z nich zastupovalo organizácie, hnutia a politické strany, ktoré podporovali Alexandra Lukašenka. Podľa zdrojov o pozorovanie požiadali aj podporovatelia iných kandidátov, avšak volebná komisii mnohé z nich zamietla. Ako dôvod uviedli epidemiologické opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19.
Voľby
[upraviť | upraviť zdroj]- Voľby sa uskutočnili počas pandémie koronavírusu.
- Bieloruské ministerstvo zdravotníctva odporučilo členom komisie nosiť rúška a do volebných miestností vložilo antiseptické gély.
- Vo volebných miestnostiach sa nenachádzali plenty, údajne by ich členovia komisie neboli schopní pravidelne dezinfikovať.
- Na území Bieloruska sa nachádzalo 5767 volebných miestností, zatiaľčo v zahraničí 44.
- Volebné miestnosti boli otvorené podľa miestneho času od 08.00 do 20.00 (od 07.00 do 19.00 SELČ).
Výsledky volieb
[upraviť | upraviť zdroj]Výsledky volieb sú rozpísané v tabuľke nižšie.[1][9]
| Kandidát | Počet hlasov | % |
|---|---|---|
| Alexandr Grigorievič Lukašenko | 4 661 075 | 80,10 % |
| Sviatlana Heorhijevna Cichanovská | 588 622 | 10,12 % |
| Hanna Anatolevna Kanapacká | 97 489 | 1,68 % |
| Andrej Uladzimiravič Dzmitryjev | 70 671 | 1,21 % |
| Siarhej Uladzimiravič Čeračeň | 66 613 | 1,14 % |
| Proti všetkým | 267 360 | 4,59 % |
| Spolu | 5 818 955 | 100% |
Exit Poll
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa exit pollu ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti mali dopadnúť voľby nasledovne:[10][11]
| Meno | % |
|---|---|
| Alexandr Grigorievič Lukašenko | 79,7% |
| Sviatlana Heorhijevna Cichanovská | 6,8% |
| Hanna Anatolevna Kanapacká | 2,3% |
| Andrej Uladzimiravič Dzmitryjev | 1,1% |
| Siarhej Uladzimiravič Čeračeň | 0,9% |
| Proti všetkým | 9,2% |
Volebná účasť
[upraviť | upraviť zdroj]Volebná účasť v prezidentských voľbách v Bielorusku dosiahla 84,17%. Tabuľka nižšie znázorňuje volebnú účasť v jednotlivých oblastiach v Bielorusku.[9]
| Brestská oblasť | Homeľská oblasť | Hrodnianska oblasť | Mahiľovská oblasť | Minská oblasť | Vicebská oblasť | Minsk | Bielorusko |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 92,14% | 89,81% | 88,62% | 90,96% | 84,81% | 82,73% | 66,45% | 84,17% |
Po voľbách
[upraviť | upraviť zdroj]Opozícia bola presvedčená, že boli výsledky volieb zmanipulované. Volební pozorovatelia zaznamenali v Bielorusku počas troch dní predčasného hlasovania vyše 5000 porušených zákonov. Počas toho obdobia bolo zatknutých 37 pozorovateľov.[12] 10. augusta Sviatlana Cichanovská opustila Bielorusko a utiekla do Litvy. Následne uviedla, že si myslí, že sa víťazkou volieb stala ona.[13]
Protesty
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľudia z Bieloruska neboli s výsledkami volieb spokojní. Mnohí vyšli do ulíc a vyzývali Lukašenka, aby z funkcie prezidenta odstúpil. Vypovedali o tom transparenty, na ktorých bolo napísané Odíď![14]
Podľa viacerých médii potláčali policajti protestujúcich ľudí násilím. Polícia dokopy zadržala vyše 6700 ľudí a niekoľko stoviek i zranila.[15] Demonštrácie si zatiaľ vyžiadali 3 úmrtia. Jeden z obetí je Alexander Tarajkovski, ktorému podľa bieloruskej vlády v ruke vybuchla výbušnina, ktorú plánoval hodiť na policajtov, avšak nebohého priateľka si myslí, že ho postrelili násilní policajti. Odôvodnila to tým, že na jeho hrudi našla čiernu modrinu.[15] Druhý muž umrel vo väznici v Homeli po tom, ako ho zadržali.[15] Tretia obeť bola podľa zdrojov počas demonštrácii postrelená do hlavy.[16]
Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti položili svoje štíty a nechali ľudí protestovať i naďalej. Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.[17]
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]
zablahoželalo Lukašenkovi
skritizovalo priebeh volieb
nevyjadrilo sa
Medzinárodné organizácie
[upraviť | upraviť zdroj]
Európska únia žiadala zaviesť sankcie proti Bielorusku, pretože prezidentské voľby v Bielorusku považuje za zmanipulované.[18]
Štáty, ktoré zablahoželali Lukašenkovi
[upraviť | upraviť zdroj]
Abcházsko – prezident Aslan Bžanija[19]
Arménsko – predseda vlády Nikol Pašinjan a prezident Armen Sarkisjan[20]
Azerbajdžan – prezident İlham Əliyev[21]
Čína – Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Si Ťin-pching[22]
Južné Osetsko – prezident Anatolij Bibilov[23]
Kazachstan – prezident Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev[24]
Kirgizsko – prezident Sooronbaj Šaripovič Žeenbekov[25]
Moldavsko – prezident Igor Dodon[26]
Nikaragua – prezident Daniel Ortega a viceprezidentka Rosario Murillo[27]
Omán – sultán Hajsám bin Tárik Saíd[28]
Rusko – prezident Vladimir Putin[29]
Sýria – prezident Baššár al-Asad[30]
Tadžikistan – prezident Emómalí-ji Rahmón[31]
Turecko – prezident Recep Tayyip Erdoğan[32]
Uzbekistan – prezident Šavkat Mirzijojev[33]
Venezuela – prezident Nicolás Maduro[34]
Vietnam – prezident Nguyễn Phú Trọng[35]
Štáty, ktoré skritizovali priebeh volieb
[upraviť | upraviť zdroj]
Belgicko – minister zahraničných vecí Philippe Goffin odsudzuje násilné zasahovanie polície. Myslí si, že by sloboda prejavu, ako základné ľudské právo, nemalo byť potláčané.[36]
Česko – minister zahraničných vecí Tomáš Petříček skritizoval priebeh volieb.[37]
Estónsko – minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu skritizoval priebeh volieb na Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.[38]
Holandsko – minister zahraničných vecí Stef Blok vyjadril zhrozenie ohľadom násilnému potláčaniu protestov. Nevylúčil ani požiadavku sankcií.[39]
Kanada – minister zahraničných vecí François-Philippe Champagne skritizoval násilie vykonávané voči občanom Bieloruska.[40]
Litva – minister zahraničných vecí Linas Linkevičius skritizoval nedemokretické voľby v Bielorusku. Svetlanu Tichanovskú prijal v Litve po tom, ako utiekla z Bieloruska.[41] Následne hlasoval za to, aby Litva neuznala Lukašenka za prezidenta Bieloruska.[42]
Lotyšsko – minister zahraničných vecí Edgars Rinkēvičs žiada sankcie voči manipulátorom v Bielorusku.[43]
Nemecko – Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert vyhlásil, že boli voľby v Bielorusku zmanipulované. Následne vyzval bieloruskú vládu, aby prijala rozhodnutie ľudu a odstúpila.[44]
Poľsko – minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz skritizoval násilie polície.[45] Premiér Mateusz Morawiecki požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.[46]
Rumunsko – minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu vyjadril znepokojenie ohľadom násilia vykonávané v Bielorusku. Poznamenal, že by sa mal konflikt riešiť politickým dialógom, následne bieloruskú vládu vyzval, aby neporušovala ľudské práva.[47]
Spojené kráľovstvo – Foreign and Commonwealth Office odsudzuje násilie v Bielorusku.[48]
Spojené štáty – Mike Pompeo a Kayleigh McEnany sú z priebehu volieb znepokojení.[49][50]
Švajčiarsko – Federálne ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z protestov po voľbách a vyzvalo bieloruskú vládu, aby odstúpila z funkcie.[51]
Švédsko – ministerka zahraničných vecí Ann Linde znepokojovalo zatýkanie a mučenie protestujúcich.[52]
Ukrajina – ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril znepokojenie ohľadom priebehu volieb. Vyzval bieloruskú vládu, aby začali s občanmi diskutovať a aby nekonali násilne.[53]
- 58 poslancov Národnej rady SR požiadalo o nové voľby v Bielorusku.[54]
- 28 poslancov zo strany OĽaNO (Dominik Drdul, Andrej Stančík, Monika Kozelová, Anna Andrejuvová, Gábor Grendel, Michal Šipoš, Róbert Halák, Peter Pollák, Jarmila Vaňová, Juraj Krúpa, Peter Liba, Kristián Čekovský, Peter Kremský, Rastislav Jílek, Jozef Pročko, Zita Pleštinská, Anna Remiášová, Ján Szőllős, Ján Kerekréti, Marek Šefčík, Vladimír Zajačik, Tomáš Šudík, Jaroslav Šíbl, Jana Majorová Garstková, Katarína Hatráková, Anna Mierna, Radovan Marcinčin, Anna Záborská)
- 8 zo SME RODINA (Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Eva Hudecová, Ľudovít Goga, Jaroslav Karahuta, Ľuboš Krajčír, Petra Hajšelová, Adriana Pčolinská)
- 12 zo SaS (Ondrej Dostál, Peter Osuský, Radovan Kazda, Milan Laurenčík, Anna Zemanová, Radovan Sloboda, Jarmila Halgašová, Miroslav Žiak, Peter Cmorej, Jana Cigániková, Marián Viskupič, Alojz Baránik),
- 10 zo ZA ĽUDÍ (Miroslav Kollár, Jana Žitňanská, Ján Benčík, Juraj Šeliga, Tomáš Valášek, Vladimíra Marcinková, Tomáš Lehotský, Viera Leščáková, Marek Hattas, Andrea Letanovská)[55]
- 9 europoslancov reprezentujúci Slovensko taktiež požiadalo o nové voľby v Bielorusku.[54]
- Peter Pollák, OĽaNO
- Lucia Ďuriš Nicholsonová, SaS
- Eugen Jurzyca, SaS
- Martin Hojsík, Progresívne Slovensko
- Michal Šimečka, Progresívne Slovensko
- Michal Wiezik, SPOLU
- Vladimír Bilčík, SPOLU
- Ivan Štefanec, KDH
- Miriam Lexmann, KDH [55]
- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ivan Korčok aj s ostatnými ministrami zahraničných vecí v rámci EÚ žiadajú sankcie proti manipulátorom v prezidentských voľbách v Bielorusku.[54]
- Zuzana Čaputová skritizovala násilie vykonávané voči občanom Bieloruska.[56][57]
- Protesty v Bielorusku podporil aj bieloruský veľvyslanec pôsobiaci na Slovensku, Igor Leščeňa, ktorý z postu rezignoval 18. augusta. Lukašenko ho neskôr úradne z funkcie odvolal.[58][59]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ЦИК огласил окончательные итоги выборов. За Лукашенко проголосовало 80,1%, за Тихановскую — 10,1% [online]. TUT.BY, 2020-08-14, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online. Archivované 2020-08-14 z originálu. (po rusky)
- ↑ a b Lukašenka nechce ani Moskva. Aj v opozícii má Kremeľ svoje kone [online]. Denník Slovensko, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online. Archivované 2020-10-01 z originálu.
- ↑ SME, Svet [online]. [Cit. 2020-08-18]. Dostupné online.
- ↑ World Today News [online]. 2020-06-29, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Volby v Bělorusku: proti Lukašenkovi stojí tentokrát tři ženy [online]. Deník Referendum, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ ЦИК Белоруссии забраковал подписи одного из основных соперников Лукашенко [online]. РБК, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Unregistered Opposition Presidential Candidate Tsapkala, Children Flee Belarus [online]. RadioFreeEurope/RadioLiberty, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ A.S, Petit Press. Lídra bieloruskej opozície Statkeviča odsúdili na ďalších 15 dní väzenia [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Výsledky prezidentských volieb v Bielorusku v roku 2020 [online]. [Cit. 2020-08-15]. Dostupné online. Archivované 2020-06-01 z originálu.
- ↑ Экзит-полл: Лукашенко набирает 79,7% голосов на выборах [online]. Ria Novosti, 2020-08-09, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Podľa exit pollov vyhral bieloruský prezident Alexandr Lukašenko prezidentské voľby. Podľa prieskumu získal 79,7 % hlasov [online]. Denník N, 2020-08-09, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Volební pozorovatelia zaznamenali v Bielorusku vyše 5000 prípadov porušenia zákona o voľbách počas troch dní predčasného hlasovania v prezidentských voľbách [online]. Denník N, 2020-08-08, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko [online]. SME, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Protesty v Bielorusku pokračujú, vyzvala na ne opozícia [online]. tvnoviny.sk, 2020-08-15, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c Protesty v Bielorusku pokračujú, vyzvala na ne opozícia [online]. tvnoviny.sk, 2020-08-15, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Protesty v Bielorusku majú tretiu obeť, demonštrant podľahol strelným zraneniam [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ Konečne bez polície. Zhromaždenie v Bielorusku sa skončilo v pokoji [online]. tvnoviny.sk, 2020-08-15, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Európsky parlament žiada zaviesť sankcie proti Bielorusku
- ↑ Президенты Абхазии и Южной Осетии поздравили не признающего их Лукашенко [online]. EADaily, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Pashinyan congratulates Lukashenko on re-election [online]. eng.belta.by, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ President Aliyev congratulates Belarusian counterpart on election victory [online]. AzerNews.az, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Xi Jinping congratulates Lukashenko on victory in presidential election [online]. eng.belta.by, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Бибилов поздравил Лукашенко с переизбранием на пост президента Беларуси [online]. Sputnik Южная Осетия, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Kazakhstan president congratulates Lukashenko on re-election [online]. eng.belta.by, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Kyrgyzstan president congratulates Lukashenko on victory at presidential election [online]. eng.belta.by, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ tv8.md, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ Nicaragua officials congratulate Lukashenko on re-election [online]. eng.belta.by, 2020-08-12, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HM The Sultan Congratulates Belarusian President [online]. My Website, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. Archivované 2020-08-22 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Поздравление Александру Лукашенко с победой на выборах Президента Белоруссии [online]. Президент России, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Syrian president congratulates Lukashenko on re-election [online]. eng.belta.by, 2020-08-12, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Syrian president congratulates Lukashenko on re-election [online]. eng.belta.by, 2020-08-12, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Erdogan Congratulates Lukashenko On Victory At Belarusian Presidential Election [online]. UrduPoint, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Шавкат Мирзиёев поздравил Александра Лукашенко с победой на выборах [online]. Газета.uz, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Maduro celebra "inobjetable victoria" de Lukashenko en Bielorrusia [online]. PANORAMA.com.ve, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. Archivované 2020-08-30 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ NAM, Báo Thế giới và Việt. Điện mừng Tổng thống Cộng hòa Belarus Alexander Lukashenko [online]. Báo Thế giới và Việt Nam, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po vietnamsky)
- ↑ https://twitter.com/phgoffin/status/1293276222609383425 [online]. Twitter, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ Lukašenko znovu vyhral voľby, žiaden majdan v krajine nepripustí [online]. Pravda.sk, 2020-08-09, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ ERR, ERR |. Foreign ministry raises Belarus issue to UN Security Council [online]. ERR, 2020-08-13, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ https://twitter.com/ministerblok/status/1293258054935498761 [online]. Twitter, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ BENIUŠIS, Vaidotas. L.Linkevičius: tenka apgailestauti, kad Baltarusijos rinkimai nebuvo demokratiški [online]. 15min.lt, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po litovsky)
- ↑ Challenger left Belarus 'for sake of her children'. BBC News, 2020-08-12. Dostupné online [cit. 2020-08-16]. (po anglicky)
- ↑ Belarus regime 'threatened to kidnap my baby son', activist Olga Karatch claims [online]. Sky News, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ https://twitter.com/edgarsrinkevics/status/1293796959245959170 [online]. Twitter, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ Belarus - Bundesregierung äußert Zweifel am Wahlergebnis [online]. Deutschlandfunk, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. Archivované 2020-08-10 z originálu. (po nemecky)
- ↑ Ministry of Foreign Affairs Republic of Poland
- ↑ Premier Morawiecki wzywa do nadzwyczajnego szczytu Rady Europejskiej ws. Białorusi
- ↑ ForMin Aurescu "very concerned" about situation in Belarus, urges stop to violence, start political dialogue [online]. actmedia.eu, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ UK Statement: Belarusian Presidential Elections 2020 [online]. GOV.UK, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ United States Department of State [online]. [Cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CONRADIS, Brandon. US 'deeply concerned' over election in Belarus [online]. TheHill, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Switzerland Expresses Concern Over Situation In Belarus After Presidential Election [online]. UrduPoint, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ REGERINGSKANSLIET, Regeringen och. Uttalande från utrikesminister Ann Linde med anledning av utvecklingen i Belarus [online]. Regeringskansliet, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po švédsky)
- ↑ Зеленський закликав білорусів перейти від насильства до діалогу [online]. www.pravda.com.ua, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c Slovenskí poslanci chcú nové voľby v Bielorusku, Korčok hovorí o sankciách [online]. Pravda.sk, 2020-08-14, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Stojíme za slobodným Bieloruskom, Facebook [online]. www.facebook.com, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Čaputová odsúdila násilie v Bielorusku, zo situácie je znepokojená [online]. Hospodárske noviny, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Glob.sk [online]. 2020-08-10, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Alexandr Lukašenko oficiálne odvolal bieloruského veľvyslanca Igora Leščeňu na Slovensku [online]. Denník N, 2020-08-24, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
- ↑ Bieloruský veľvyslanec Leščeňa zostáva na Slovensku, pokiaľ sa nevyrieši byrokracia [online]. Webnoviny.sk, 2020-08-24, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
