Električková doprava v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami
→1990 - 2014: aktualizácia |
aktualizácia |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka Vario FL 2+ na Kuznámyho ulici]] |
[[Obrázok:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka Vario FL 2+ na Kuznámyho ulici]] |
||
[[Obrázok:Kosice tram map with description.gif|thumb|Schéma električkovej siete v Košiciach]] |
[[Obrázok:Kosice tram map with description.gif|thumb|Schéma električkovej siete v Košiciach]] |
||
[[Súbor:Orientačný plán MHD v Košiciach 1981.jpg|thumb|Schéma siete mestskej dopravy v roku 1981]] |
|||
'''Električková doprava v Košiciach''' je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na [[Slovensko|Slovensku]]. Električková sieť má dĺžku {{km|34|m}}, [[rozchod koľají]] je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská [[Košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]] spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom [[U. S. Steel Košice|U. S. Steel]] v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. |
'''Električková doprava v Košiciach''' je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na [[Slovensko|Slovensku]]. Električková sieť má dĺžku {{km|34|m}}, [[rozchod koľají]] je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská [[Košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]], spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom [[U. S. Steel Košice|U. S. Steel]] v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
=== 1891 - 1948 === |
=== 1891 - 1948 === |
||
Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)'', ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi [[1896]] a [[1913]] podnik do premávky |
Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnú ulicu]] po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)'', ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi [[1896]] a [[1913]] podnik zaradil do premávky i parné rušne. Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho a Masaryková), ako aj trať k Frankovej továrni a cintorínu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] v roku 1942 bola zavedená linka ku tehelniam (dnes Moldavská). Na sklonku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu električiek do [[Nemecko|Nemecka]]. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer. |
||
=== 1948 - 1989 === |
=== 1948 - 1989 === |
||
[[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|left|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]] |
[[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|left|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]] |
||
[[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993)]] |
[[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993)]] |
||
V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako metropoly východného Slovenska sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes Botanická záhrada). Starý vozidlový park obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T (T1 v rokoch 1956-57 spolu 11 kusov, T2 v rokoch 1958-62 spolu 32 kusov a T3 v rokoch 1963-89 spolu 192 kusov). V roku 1964 bola spustená do prevádzky [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]) cez sídlisko Terasa v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a vybudovaniu |
V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako socialistickej metropoly [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes trať ku [[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Botanickej záhrade]]). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T ([[Tatra T1|T1]] v rokoch 1956-57 spolu 11 kusov, [[Tatra T2|T2]] v rokoch 1958-62 spolu 32 kusov a [[Tatra T3|T3]] v rokoch 1963-89 spolu 192 kusov). V roku 1964 bola spustená do prevádzky [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]) cez sídlisko [[Košické sídliská|Terasa]] v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu súčasnej vozovne električiek na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na [[Košické sídliská|husto obývané sídliská]] (Terasa, Nad jazerom). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] (1968) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nezachádzali železiarenské linky „R“. V 80. rokoch však väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|sídliská Dargovských hrdinov]] a [[Košické sídliská|KVP]] sa počítalo so zavedením [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusovej trakcie]] (prevádzkovaná v rokoch 1993 - 2015). V roku 1989 však pribudla posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici, ktorá výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta. |
||
=== 1990 - 2014 === |
=== 1990 - 2014 === |
||
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]] |
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]] |
||
[[Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|thumb|Električka typu [[KT8D5R.N2]] na Triede SNP]] |
[[Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|thumb|Električka typu [[KT8D5R.N2]] na Triede SNP]] |
||
[[Súbor:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] manipuluje na koľajovom prejazde Californian]]Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v |
[[Súbor:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] manipuluje na koľajovom prejazde Californian]]Po [[Nežná revolúcia|revolúcii 1989]] došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravách. |
||
Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu [[KT8D5]] (v rokoch 1986-91 spolu 40 kusov) a [[T6A5]] (v rokoch 1992-93 spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do Miškolca (Maďarsko, 10 kusov), Strausbergu (Nemecko, 3 kusy) a Sarajeva (Bosna a Hercegovina, 4 kusy). |
Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu [[KT8D5]] (v rokoch 1986-91 spolu 40 kusov) a [[T6A5]] (v rokoch 1992-93 spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do [[Miškovec|Miškolca]] ([[Maďarsko|Maďarsko,]] 10 kusov), Strausbergu ([[Nemecko]], 3 kusy) a [[Sarajevo|Sarajeva]] ([[Bosna a Hercegovina]], 4 kusy). |
||
Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahadlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. V rokoch 2003 - 2009 prešlo 8 kusov električiek [[KT8D5]] vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky. |
Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahadlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. V rokoch 2003 - 2009 prešlo 8 kusov električiek [[KT8D5]] vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na typ [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky. |
||
Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku 2010 v žlto-modrom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.<ref>Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [http://imhd.zoznam.sk/ke/index.php?w=213621323033ef393621323033ef1f&id=9131]</ref> |
Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku 2010 v žlto-modrom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky [[Vario LF]].<ref>Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [http://imhd.zoznam.sk/ke/index.php?w=213621323033ef393621323033ef1f&id=9131]</ref> |
||
== Súčasnosť == |
== Súčasnosť == |
||
[[Obrázok:T6A5 03.jpg|thumb|Súprava dvoch vozidiel typu [[T6A5]] na rýchlodráhe do [[U. S. Steel Košice|železiarní]]]] |
[[Obrázok:T6A5 03.jpg|thumb|Súprava dvoch vozidiel typu [[T6A5]] na rýchlodráhe do [[U. S. Steel Košice|železiarní]]]] |
||
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne s električkovými linkami. |
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami. |
||
[[Obrázok:VarioLF,_Námestie_osloboditeľov.JPG|thumb|Nízkopodlažná električka [[Vario LF]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] |
[[Obrázok:VarioLF,_Námestie_osloboditeľov.JPG|thumb|Nízkopodlažná električka [[Vario LF]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] |
||
| Riadok 33: | Riadok 33: | ||
V rokoch 2014 - 2015 bolo dodaných 33 nových električiek [[Vario LF2+]]. |
V rokoch 2014 - 2015 bolo dodaných 33 nových električiek [[Vario LF2+]]. |
||
V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) |
V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) sa overuje možnosť prepojenia električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' (tzv. tram-train) by využívala moderné vlakové jednotky, jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z [[Prešov|Prešova]] by zo železničnej trate odbočila na Námestie Maratónu mieru, Kuzmányho ulicu na Staničné námestie a pokračovala by až do [[Michalovce|Michaloviec]]. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a v plánovanej výstavbe novej trate na [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]], z ktorého budú viaceré linky premávať v smeroch na priemyselný park [[Kechnec]], [[Moldava nad Bodvou|Moldavu nad Bodvou]], či [[Čaňa|Čaňu]]. Pre regio-električky sa plánuje nová vozovňa v priestore bývalej magnezitky. |
||
Prvá etapa projektu IKD (Integrovanej koľajovej dopravy) sa začala realizovať v roku 2014, kedy sa zrekonštruovali električkové trate v úseku Staničné námestie - Štúrova - Kuzmányho - Námestie Maratónu mieru. Súčasťou tejto rekonštrukcie bola prekládka inžinierskych sietí, výmena koľajového zvršku i spodku a taktiež aj trolejového vedenia. Pribudli i nové zastávky, informačný systém a kamery. Zaviedla sa preferencia električkovej dopravy. Všetko bolo naprojektované tak, aby táto trať vyhovovala aj parametrom pre "tram-train". |
Prvá etapa projektu IKD (Integrovanej koľajovej dopravy) sa začala realizovať v roku 2014, kedy sa zrekonštruovali električkové trate v úseku Staničné námestie - Štúrova - Kuzmányho - Námestie Maratónu mieru. Súčasťou tejto rekonštrukcie bola prekládka inžinierskych sietí, výmena koľajového zvršku i spodku a taktiež aj trolejového vedenia. Pribudli i nové zastávky, informačný systém a kamery. Zaviedla sa preferencia električkovej dopravy. Všetko bolo naprojektované tak, aby táto trať vyhovovala aj parametrom pre "tram-train". |
||
| Riadok 52: | Riadok 52: | ||
* Komenského ulica |
* Komenského ulica |
||
* križovatka VSS |
* križovatka VSS |
||
Dopravný podnik plánuje aj rekonštrukciu |
Dopravný podnik plánuje aj rekonštrukciu električkovej vozovne na Bardejovskej ulici. V rámci nej sa vykonajú nasledujúce úpravy: |
||
* vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m) |
* vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m) |
||
* rekonštrukcia umyvárne električiek |
* rekonštrukcia umyvárne električiek |
||
| Riadok 59: | Riadok 59: | ||
* rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalšími siedmimi koľajami. |
* rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalšími siedmimi koľajami. |
||
== Vozidlový park == |
== Vozidlový park == |
||
K 14. októbru [[2015]] evidoval Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel |
K 14. októbru [[2015]] evidoval Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel bol 20,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel 29% (40 vozidiel).<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/evidencny-stav.html</ref> Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku. |
||
{|class="wikitable" |
{|class="wikitable" |
||
|- |
|- |
||
Verzia z 21:46, 2. apríl 2016
Električková doprava v Košiciach je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na Slovensku. Električková sieť má dĺžku 34 km, rozchod koľají je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská električková rýchlodráha, spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom U. S. Steel v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach.
Dejiny
1891 - 1948
Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. 14. novembra 1891 bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút), ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi 1896 a 1913 podnik zaradil do premávky i parné rušne. Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred prvou svetovou vojnou v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho a Masaryková), ako aj trať k Frankovej továrni a cintorínu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k Maďarsku v roku 1942 bola zavedená linka ku tehelniam (dnes Moldavská). Na sklonku druhej svetovej vojny na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu električiek do Nemecka. Po oslobodení v roku 1945 bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer.
1948 - 1989
V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako socialistickej metropoly východného Slovenska sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes trať ku Botanickej záhrade). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T (T1 v rokoch 1956-57 spolu 11 kusov, T2 v rokoch 1958-62 spolu 32 kusov a T3 v rokoch 1963-89 spolu 192 kusov). V roku 1964 bola spustená do prevádzky rýchlodrážna trať do Východoslovenských železiarní (dnes U. S. Steel Košice) cez sídlisko Terasa v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu súčasnej vozovne električiek na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na husto obývané sídliská (Terasa, Nad jazerom). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do Ťahanoviec (1968) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nezachádzali železiarenské linky „R“. V 80. rokoch však väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované sídliská Dargovských hrdinov a KVP sa počítalo so zavedením trolejbusovej trakcie (prevádzkovaná v rokoch 1993 - 2015). V roku 1989 však pribudla posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici, ktorá výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta.
1990 - 2014
Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravách.
Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu KT8D5 (v rokoch 1986-91 spolu 40 kusov) a T6A5 (v rokoch 1992-93 spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do Miškolca (Maďarsko, 10 kusov), Strausbergu (Nemecko, 3 kusy) a Sarajeva (Bosna a Hercegovina, 4 kusy).
Na električkách typu T6A5 boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahadlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. V rokoch 2003 - 2009 prešlo 8 kusov električiek KT8D5 vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na typ KT8D5R.N2 a niekoľko električiek T3 bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ T3Mod, ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky.
Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav T6A5 a KT8D5 s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu T6A5) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku 2010 v žlto-modrom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.[1]
Súčasnosť
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami.
V rokoch 2014 - 2015 bolo dodaných 33 nových električiek Vario LF2+.
V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) sa overuje možnosť prepojenia električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' (tzv. tram-train) by využívala moderné vlakové jednotky, jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova by zo železničnej trate odbočila na Námestie Maratónu mieru, Kuzmányho ulicu na Staničné námestie a pokračovala by až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a v plánovanej výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého budú viaceré linky premávať v smeroch na priemyselný park Kechnec, Moldavu nad Bodvou, či Čaňu. Pre regio-električky sa plánuje nová vozovňa v priestore bývalej magnezitky.
Prvá etapa projektu IKD (Integrovanej koľajovej dopravy) sa začala realizovať v roku 2014, kedy sa zrekonštruovali električkové trate v úseku Staničné námestie - Štúrova - Kuzmányho - Námestie Maratónu mieru. Súčasťou tejto rekonštrukcie bola prekládka inžinierskych sietí, výmena koľajového zvršku i spodku a taktiež aj trolejového vedenia. Pribudli i nové zastávky, informačný systém a kamery. Zaviedla sa preferencia električkovej dopravy. Všetko bolo naprojektované tak, aby táto trať vyhovovala aj parametrom pre "tram-train".
Na prvú etapu IKD nadväzoval v roku 2015 projekt MEU (Modernizácia električkových uzlov - pozmenený projekt MET1), v rámci ktorého sa zrekonštruovali tieto úseky:
- Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná
- obratisko Amfiteáter
- obratisko Havlíčkova
- Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP
Od roku 2016 je plánovaný projekt MET2, v rámci ktorého sa zrekonštruujú tieto úseky:
- úsek ulíc Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku)
- kruhová križovatka Moldavská (plánované je kruhové križovanie)
- Trieda SNP
- úsek ulíc Zimná a B. Němcovej (po obratisko Botanická záhrada)
- obratisko Botanická záhrada
- Komenského ulica
- križovatka VSS
Dopravný podnik plánuje aj rekonštrukciu električkovej vozovne na Bardejovskej ulici. V rámci nej sa vykonajú nasledujúce úpravy:
- vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m)
- rekonštrukcia umyvárne električiek
- rekonštrukcia haly denného ošetrenia
- modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie + prislúchajúce trakčné vedenie.
- rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalšími siedmimi koľajami.
Vozidlový park
K 14. októbru 2015 evidoval Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel bol 20,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel 29% (40 vozidiel).[2] Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.
| Obrázok | Typ | Modifikácie a podtypy | Počet | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
|
Tatra T3 | Tatra T3SUCS, Tatra T3Mod | 58 | Vozidlá od roku 2015 slúžia ako tzv. "studená záloha" |
|
Tatra KT8D5 | Tatra KT8D5, Tatra KT8D5R.N2 | 19 | z toho 8 vozidiel modernizovaných na typ R.N2 |
|
Tatra T6A5 | Tatra T6A5 | 29 | |
|
|
Vario LF | Vario LFR.S | 1 | |
|
Vario LF2+ | Vario LF2+ | 33 | Spolu 46 objednaných |
| Spolu | 139 |
Linkové vedenie
| Linka | Trasa (Hlavné zastávky) |
|---|---|
| 2 | Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Hlavná pošta - Nám. osloboditeľov - Staničné nám. |
| 3 | Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Stará nemocninca - Verejný cintorín - VSS, križovatka - Važecká |
| 4 | Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Hlavná pošta - Nám. osloboditeľov - Stará nemocninca - Verejný cintorín - VSS, križovatka - Socha Jána Pavla II. |
| 5 | Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Optima |
| 6 | Staničné námestie - Námestie osloboditeľov - Moldavská - Trieda SNP - Amfiteáter - Námestie Maratónu mieru |
| 7 | Važecká - VSS, križovatka - Námestie osloboditeľov - Kuzmányho - Botanická záhrada |
| 9 | Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Amfiteáter - Spoločenský pavilón - Železníky, križovatka - VSS, križovatka - Važecká |
| R1 | Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - SOŠ automobilová - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel |
| R2 | Važecká - VSS, križovatka - Železníky, križovatka - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel |
| R3 | Havlíčkova - Námestie Maratónu mieru - Trieda SNP - Vstupný areál U. S. Steel |
| R4 | Botanická záhrada - Amfiteáter - Trieda SNP - Vstupný areál U. S. Steel |
| R5 | Ryba - Námestie osloboditeľov - Moldavská - Vstupný areál U. S. Steel |
| R6 | Dopravný podnik - Vstupný areál U. S. Steel |
| R7 | Amfiteáter - Trieda SNP - Vstupný areál U. S. Steel |
| R8 | Socha Jána Pavla II. - VSS, križovatka - Železníky, križovatka - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel (len v tomto smere, jeden spoj za deň) |
Referencie
- ↑ Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [1]
- ↑ http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/evidencny-stav.html
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električková doprava v Košiciach
