Západné Tatry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:46, 2. júl 2014, ktorú vytvoril JAnDbot (diskusia | príspevky) (Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč)
Západné Tatry
Tatry Zachodnie
pohorie
Západné Tatry v zime
Štáty Slovensko, Poľsko
Región Žilinský
Malopoľské vojvodstvo
Časť Tatier
Hranice Východné Tatry
Súradnice 49°11′S 19°43′V / 49,183°S 19,717°V / 49.183; 19.717
Najvyšší bod Bystrá
 - výška 2 248,4 m n. m.
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Hraničný hrebeň Západných Tatier
Ostrý Roháč

Západné Tatry sú geomorfologický podcelok Tatier v západnej časti geomorfologického celku. Na východe nadväzujú na podcelok Východné Tatry, na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou, na západe s Chočskými vrchmi a na severozápade s Podtatranskou brázdou.

Geologické pomery

Západné Tatry sú súčasťou systému jadrových pohorí. Centrálna časť geomorfologického podcelku patrí ku kryštaliniku Vnútorných Západných Karpát a je tvorená hercýnskymi granitmi a granodioritmi a z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Južná časť územia (Liptovské Tatry) je budovaná pararulami, svormi a migmatizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia proterozoika až staršieho paleozoika a tiež ortorulami a migmatitmi rovnakého geologického veku. Územia v najzápadnejšej (Sivý vrch) a najsevernejšej časti (Osobitá a Červené vrchy), na styku s flyšovým pásmom je geologicky veľmi pestré, objavuje sa tu mezozoikum Vnútorných Západných Karpát s polohami vápencov, slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, potom vápencov, dolomitov, lokálne aj bridlíc a pieskovcov stredného až vrchného triasu. Kryštalinikum a mezozoikum najsevernejšej časti oddeľuje úzke pásmo budované vápnitými bridlicami, ílovcami, pieskovcami a kremencami spodného triasu.

Geomorfológia

Západné Tatry sa ďalej členia na 6 geomorfologických častí:

Uvedené delenie nie je presné, lebo neberie do úvahy poľskú časť Západných Tatier.

Hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla. Centrálna časť (Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier) má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažne hornatinový reliéf. Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii Babky – Sivý vrch – Brestová – Baníkov – Plačlivé – Volovec – Hrubý vrch – Bystrá – Poľská Tomanová – Temniak – Kasprov vrch a ďalej nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene, z Baníkova Kozie chrbty, z Plačlivého masív Baranca, z Hrubého vrchu masív Jakubinej, z Bystrej masívy Nižnej Bystrej a Kotlovej a iné. Liptovské kopy na východe nenadväzujú na hlavný hrebeň a vytvárajú izolovaný masív.

Krasový reliéf

Aj na území Západných Tatier sa vyskytujú prejavy krasovej činnosti. Ide predovšetkým o oblasť Červených vrchov, kde stmé svahy urýchľujú odtok povrchových aj podzemných vôd. Vzniklo tu niekoľko prevažne krátkych jaskýň s rútenými a oddrobovanými vnútornými priestormi. Často prerážajú úzke hrebene a vytvárajú prírodné tunely. Nakoľko holý povrch hornín zachytáva málo vody, do jaskýň presakuje jej malé množstvo a podzemné priestory majú nedostatok sekundárnych krasových foriem. Prevládajú evorzné krasové formy nad eróznymi, najčastejšie však vznikajú formy mrazové a rútením. Povrchové krasové formy (závrty, bogazy, škrapy) sa nachádzajú len na mierne uklonených svahoch a chrbtoch. Najvýznamnejšia jaskyňa pohoria sa nachádza na opačnom konci, v časti Roháče. Je ňou Brestovská jaskyňa, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou, je typom puklinovoriečnej jaskyne s aktívnym podzemným tokom. Meria 1 450 m a je chudobná na sekundárnu (kvapľovú) výzdobu. Ďalšie zoskupenie jaskýň sa nachádza v masíve Opálenice v časti Sivý vrch. Patrí sem Biela jaskyňa – 65 m dlhá inaktívna fluviokrasová jaskyňa s pozoruhodnou kvapľovou výzdobou; Medvedia jaskyňa – 160 m dlhá taktiež inaktívna fluviokrasová jaskyňa s paleontologickými nálezmi a jaskyňa Dúpnica – 150 m dlhá jaskyňa rovnakej genézy ako predošle jaskyne s významom z hľadiska hydrologického, paleontologického, archeologického aj historického.

Vrchy a sedlá

Najvyšším vrchom podcelku je Bystrá (2 248,4 m n. m.), k ostatným významným vrchom patria:

  • Jakubiná (2 193,7 m n. m.), výrazný vrch v hrebeni Otrhancov
  • Baranec (2 184,6 m n. m.), mohutný vrch nad Liptovskou kotlinou
  • Baníkov (2 178 m n. m.), najvyšší vrch hlavného hrebeňa
  • Pachoľa (2 166,2 m n. m.), pyramídovitý vrch v tesnej blízkosti Baníkova
  • Hrubá kopa (2 166,0 m n. m.), pyramídovitý vrch v hlavnom hrebeni nad Roháčskymi plesami
  • Blyšť (2 154,7 m n. m.),pyramídovitý skalnatý vrch veľmi blízko Bystrej nad Bystrým sedlom
  • Tri kopy (2 136,3 m n. m.), výrazný a ľahko spoznateľný útvar v hlavnom hrebeni Západných Tatier
  • Veľká Kamenistá (2 127,2 m n. m.), pyramídový vrch, ktorým končí hrebeň Grešovo
  • Kresanica (2 125 m n. m.), hôľňatý hraničný vrch v Červených vrchoch
  • Plačlivé (2 124,9 m n. m.), významný bralnatý vrch v Roháčoch
  • Ostrý Roháč (2 087,5 m n. m.),turisticky príťažlivý bralnatý končiar v hlavnom hrebeni
  • Spálená (2 083,3 m n. m.), pyramídovitý vrch nad Spálenou dolinou
  • Volovec (2 063,4 m n. m.), populárny hraničný hôľnatý roháčsky vrchol
  • Kasprov vrch (1 984,9 m n. m.), mohutný hraničný vrch, na ktorý vedie lanovka z poľskej strany
  • Poľská Tomanová (1 977,3 m n. m.), hôľnato-bralnatý turisticky nedostupný hraničný vrch
  • Mládky (1 945,0 m n. m.), pri pohľade z Liptova pomerne výrazný hôľny vrch v JV rázsoche Baranca
  • Brestová (1 902,7 m n. m.), pomerne skalnatý vrchol. ktorým na západe začínajú Roháče
  • Giewont (1 895 m n. m.), poľský mimoriadne populárny skalnatý vrch
  • Sivý vrch (1 804,9 m n. m.), vápencový hrebeňový vrch, je súčasťou NPR Sivý vrch
  • Holý vrch (1 723,2 m n. m.), kosodrevinou porastený vrchol v juhozápadnej rázsoche Baranca
  • Osobitá (1 687,2 m n. m.), skalnatý výrazný vrch nad Blatnou dolinou, súčasť NPR a ďalšie.

Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:

Doliny

Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom. Najdlhšími dolinami smerujúcimi na juh sú najmä:

Od hlavného hrebeňa na sever prebiehajú:

Niekoľko menších dolín, ktoré nenadväzujú na hlavný hrebeň Tatier, sa nachádza na severných svahoch Osobitej, Kominiarskeho Vrchu a Giewontu, sú to:

Ďalšie dve doliny v smere východ-západ tvoria hranicu oddeľujúcu Podtatranskú brázdu:

Klíma

Celé územie Západných Tatier patrí do chladnej horskej podnebnej oblasti. Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje 4 až 8°C, v okrajových polohách 8 až 12°C, kým vo vrcholových polohách najvyšších štítov je to menej ako 4°C. Priemerné januárové teploty dosahujú v najvyšších polohách −10 °C a menej (Západné Tatry sú teda jednou z najchladnejších oblastí Slovenska), v okrajových polohách cca −8 až −7 °C, kým v centrálnej časti je to −10 °C až −8 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je opäť rozvrstvený podľa nadmorskej výšky. Najvyššie vrcholy dostávajú 1 400 až 1 600 mm zrážok ročne, nižšie polohy 1 200 až 1 400 mm, okrajové oblasti potom 1 000 až 1 200 mm zrážok ročne. Západné Tatry sú územím s juhozápadným a severozápadným smerom prevládajúcich vetrov (v letnom i v zimnom polroku).

Vodstvo

Západné Tatry sú súčasťou povodia Váhu a Dunajca. Južné svahy odvodňuje Váh prostredníctvom svojich prítokov: Belá so zdrojnicami Kôprovský potok a Tichý potok a prítokmi Kamenistý potok, Bystrá, Račková s Jamníckym potokom, ďalej Trnovec, Smrečianka a Jalovčanka. Najzápadnejšiu časť odvodňuje Kvačianka prostredníctvom Suchého potoka. Severozápadnú časť Západných Tatier odvodňuje rieka Orava prostredníctvom Oravice a Studeného potoka s prítokmi. Severné svahy odvodňujú Čierny a Biely Dunajec prostredníctvom zdrojníc: Chocholovského, Koscieliského a Malolúckeho potoka a Bystrej Vody. Stojaté vody reprezentujú viaceré plesá:

Podzemné vody sú súčasťou hydrogeologického komplexu mezozoických formácií. Najlepšie podmienky pre obeh a akumuláciu podzemných vôd sú v strednotriasových a vrchnotriasových vápencoch a dolomitoch, kde sa aj nachádzajú najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd. Krasové vyvieračky dosahujú v celej oblasti výdatnosť rádovo až niekoľko 100 l/s. Ich celková mineralizácia kolíše v rozmedzí 150 až 600 mg/l, pričom z katiónov dominujú Ca a Mg, z aniónov HCO3 a SO4.

Pôdy

Z hľadiska pôdnych typov pokrývajú najvyššie polohy nevyvinuté alpínske surové pôdy (typické kyslé rankre, nad 1 900 m n. m.), ktoré sú zo všetkých strán obklopené pásmom typických podzoloov (do 1 800 m n. m.), hnedých podzolov (1 300 až 1 500 m n. m.) a kambizemí podzolovaných (1 000 až 1 300 m n. m.). Najnižšie polohy na západe a juhu pokrývajú kambizeme nasýtené.

Rastlinstvo

Západné Tatry prináležia do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum) a okresu Tatry. Z fytogeograficko-vegetačného hľadiska sú súčasťou zóny ihličnatých lesov.

Z endemitov tu rastie napr. jastrabník roháčsky a poniklec slovenský, z glaciálnych reliktov napr. iskerník ľadovcový a poniklec slovenský.

Geomorfologická časť Sivý vrch je prechodnou zónou medzi rastlinstvom fatranskej a tatranskej oblasti, fatranský ráz však prevažuje. Rastú tu druhy, ktoré nemožno nájsť nikde inde v Tatrách: horčičník Wittmanov, rozchodník biely, klinček lesklý.

Živočíšstvo

Podcelok je súčasťou provincie Karpaty, subprovincie Západné Karpaty, vnútorného obvodu a jeho západného okrsku. Zo zoogeografického hľadiska patrí do provincie stredoeurópskych pohorí, subprovincie karpatských pohorí a západokarpatského úseku.

Podobne ako vo zvyšku Tatier sa tu hojne vyskytujú viaceré druhy cicavcov: medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, vlk dravý, jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, vo vyšších polohách zriedkavejší svišť vrchovský a kamzík vrchovský, v tunajších potokoch aj vydra riečna. Z vtákov tu možno nájsť najmä orla skalného, tetrova hlucháňa, sojku škriekavú a mnohé iné.

Ochrana prírody

Celý geomorfologický podcelok je súčasťou TANAP-u. V Západných Tatrách sa nachádza alebo sem zasahuje 9 národných prírodných rezervácií (NPR), 2 prírodné rezervácie (PR), jedna národná prírodná pamiatka (NPP). Sú to nasledovné:

Turistika

Vnútri pohoria sa nachádzajú len štyri lokality s koncentráciou cestovného ruchu. Na severnej strane sú to rekreačné strediská Zverovka, Brestová a okolie Ťatliakovej chaty, kým na južnej strane je to len Žiarska chata. Ostatné strediská zimnej i letnej turistiky ležia po okraji pohoria: Oravice, Zuberec, Bobrovecká vápenica, Žiar, Konská, Jakubovany-Studená dolina, Pribylina, Podbanské.

Na území Západných Tatier sú vybudované dva náučné chodníky: NCH Juráňova dolina a NCH Roháčske plesá.

Zdroje

  • Letná turistická mapa v.k.ú Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka

Iné projekty

Panoráma

Panoráma z Demänovej
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Západné_Tatry&oldid=5813735“