Kostol svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)
| Kostolík svätého Juraja | |
| kostol | |
 Pohľad na juhovýchodnú fasádu kostolíka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky |
| Okres | Zlaté Moravce |
| Obec | Kostoľany pod Tribečom |
| Súradnice | 48°24′57″S 18°14′48″V / 48,41583°S 18,24667°V |
| Štýl | románsky sloh |
| Dokončenie | 11. - 12. storočie |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Zasvätenie | Svätý Juraj |
  | |
 | |
| Wikimedia Commons: Church of St George, Kostoľany pod Tribečom | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Kostolík svätého Juraja* | |
|---|---|
| Národná kultúrna pamiatka | |
| Typ: | sakrálna stavba |
| Obec: | Kostoľany pod Tribečom |
| História zápisu | |
| Poradové č.: | 34.** |
| Zápis: | 1970 |
 | |
| * názov podľa Zoznamu NKP ** číslo v Zozname NKP | |
Kostolík svätého Juraja je románska sakrálna stavba v obci Kostoľany pod Tribečom v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji. Kostolík je najstaršou zachovanou predrománskou architektonickou pamiatkou na Slovensku.
Významný objav
Obec Kostoľany pod Tribečom leží v úzkej kotline potoka Drevenica v masíve Tribečského pohoria. V roku 1960 skupina historikov umenia, ktorá skúmala stredoveké nástenné maľby v tunajšom kostolíku, zistila podľa ich častí, že kostolík, pokladaný dovtedy za neskorobarokovú architektúru z 18. storočia, je oveľa starší. I nasledujúce výskumy, konané v rokoch 1964 – 1965, tieto zistenia potvrdili.
Dejiny
Stavebne mal kostolík dve vývojové fázy. Pôvodné jadro, presbytérium v tvare nepravidelného lichobežníka s rozmermi asi 2,3 × 3,4 m, s valenou klenbou a k nemu priliehajúca loď (5,3 × 3,7 m) s rovnou povalou, boli postavené pred polovicou 11. storočia. Toto datovanie potvrdzujú aj archeologické nálezy; v hroboch radového cintorína obopínajúceho stavbu kostola sa našli ako najstaršie mince kráľov Šalamúna (1063 – 1074) a Ladislava I. (1077 – 1095).
Kostolík bol postavený z lomového kameňa. Ďalším faktorom určujúcim vznik stavby boli fresky, ktorými bol objekt vyzdobený. Podľa zistenia odborníkov v oblasti umenia ich vznik treba klásť do obdobia prelomu 11. a 12. storočia, z čoho vyplýva, že ide o najstaršie fresky na území Slovenska.
Prvá zmienka o stavbe kostolíka je v Zoborskej listine z roku 1113. Podľa výskumu názvu tunajšej lokality uvedenej v listine (Custolen) prišli odborníci k záveru, že Kostoľany ako sídlisko s kostolom existovali už v 10. storočí.
Kostol bol v neskoršom období rozšírený smerom na západ prístavbou lode nepravidelného obdĺžnikovitého pôdorysu s rozmermi (asi 5,7 × 6,5 m), značne širšou ako loď pôvodnej stavby. V prístavbe s novým románskym portálom na jej južnej strane bola v západnej časti murovaná panská empora na dvoch pilieroch, nad jej stredným poľom stojí hranolová veža. Táto mladšia časť objektu, podľa architektonického typu patriaca románskym emporovým kostolom (stavaným u nás v 12. a v prvej polovici 13. storočia) súvisí s prechodom kostola do majetku Forgáchovcov po tatárskom vpáde (dovtedy patrili Kostoľany zoborským benediktínom).
V ďalších storočiach sa už kostolík stavebne nemenil, až v polovici 17. storočia ho upravili po požiari v predchádzajúcom storočí (ostal bez strechy a opustený). Dostal nové omietky a valcovú kazateľnicu. Ďalšie úpravy sú potvrdené v roku 1721, kedy nahradili pôvodnú trámovú povalu murovanou; posledné v prvej štvrtine 20. storočia a v roku 1963. V rámci nich inštalovali do kostola zavesený drevený strop. Kostolík si zachoval aj po komplexných reštauračných prácach svoju archaičnosť.
Opis stavby
Kostolík je stavbou s nepravidelným pôdorysom pretiahnutým v smere západ-východ. Stavebne je zložený zo štyroch častí rozdielneho pôdorysu; strechy každej z častí sú sedlovité. Nad centrálnou časťou sa vypína štvorhranná veža so zvonicou, zakončená ihlanovitou šindľovou strechou.
Nástenné maľby
Neobyčajné cenné sú fragmenty románskych a gotických nástenných malieb v interiéri najstaršej časti kostolíka, odkryté a reštaurované v roku 1965. Maliarska výzdoba, vychádzajúca z predrománskeho výtvarného slohu, pôvodne pokrývala celú plochu stien presbytéria a lode. Jej značná časť sa zachovala v lodi, kde je cyklus epických obrazov rozvrhnutý do dvoch horizontálnych pásov.
Z fragmetov sú ikonograficky zrejmé scény o Adamovi a Eve, Kainovi a Ábelovi alebo scény Abrahámovej obety, votívna scéna a obrazy christologického cyklu (Zvestovanie, Navštívenie, Narodenie, Oznámenie a Klaňanie). V kruhových medailónoch v dolnej časti stien boli pravdepodobne poprsia prorokov a apoštolov, v presbytériu ústredný obraz Maiestas Domini, z ktorého sa však zachovali len zlomky. Fresky na stenách kostolíka sú najstaršími pamiatkami svojho druhu na Slovensku.
Ďalšími pozoruhodnými pamiatkami v interiéri kostola sú barokový oltár Panny Márie s Ježiškom (dielo Majstra dvoch diakonov z druhej polovice 15. storočia) a románska kamenná krstiteľnica.
Kostolík sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je jedinečnou umelecko-historickou a stavebnou pamiatkou na našom území. Hoci máme doklady starších architektúr, ani jedna sa nezachovala tak autenticky, ako práve tento kostol. Pôdorysným typom sa približuje k niektorým stavbám z veľkomoravského obdobia i k predrománskym kostolom v západnej Európe. Pre svoj jedinečný vklad do histórie Slovenska bol kostolík zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. 25. júna 2009 bola na kostolíku svätého Juraja slávnostne odhalená tabuľa, ktorou sa táto architektonická pamiatka stala trvalou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.
Zdroje
Vendelín Jankovič, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Osveta, Martin, 1984
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)
Externé odkazy
