Ostrý štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrý štít
vrch
Ostrý štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 367,5 m n. m.
Súradnice 49°11′21″S 20°10′41″V / 49,1891°S 20,1781°V / 49.1891; 20.1781
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup K. Englisch, A. Englisch
J. Hunsdorfer, J. Strompf
 - dátum 28. augusta 1902
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ostrý štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrý štít[1] (2 367,5 m n. m.[2]; poľ. Ostry Szczyt, nem. Spitzer Turm, maď. Hegyestorony) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Starým Smokovcom, približne 15 km severne od Popradu.[3] Juhozápadným smerom stojí Zbojnícka chata.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie vychádza z ostro zakončenej podoby končiara. Staršia literatúra pozná pomenovanie Končistá veža alebo Končitá veža, ale aj Malý Ostrý štít. Meno mu dal Karol Englisch, ktorý ako prvý vystúpil na jeho vrchol 25. augusta 1902.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrý štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatrier medzi Prielomom v Ostrom (Malým Ostrým štítom) a Bielou lávkou (Malou zbojníckou vežou). Malý Ostrý štít je samostatný objekt. Dvojica Ostrých štítov susedí na východe s troma Zbojníckymi vežami, od ktorých ich delí Biela lávka a na západe od Javorového štítu ich oddeľuje Javorové sedlo. Severná stena Ostrého štítu má 200 metrov, steny, ktoré spadajú do Veľkej Studenej doliny sú o štvrtinu nižšie.[4]

Severne sa nachádzajú Svišťovky (2 070 m n. m.), Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.), východne Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Široká veža (2 462 m n. m.) a Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), južne Malý Kostol (2 188 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Strelecká veža (2 130 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a západne Bradavica (2 476 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).[2]

Severozápadne sa nachádza Zadná Javorová dolina, ktorou voda z hrebeňa odteká Javorinkou do Dunajca, južne leží Veľká Studená dolina, ktorou odteká voda Veľkým Studeným potokom do rieky Poprad. V tejto doline stojí Zbojnícka chata, východným smerom v Kotline Piatich spišských plies v Malej Studenej doline zasa Téryho chata.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Ponúka výhľad na okolité vrcholy Vysokých Tatier, blízke doliny a pri vhodných podmienkach vidieť aj Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy a mnohé vrchy južného Poľska.[7]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrý štít je dostupný len s horským vodcom. Hoci nepatrí k najvyšším, dlho bol považovaný za nedobytný. Chránia ho platňovité steny a hrebene s kolmými vyšvihmi. Bol dosiahnutý až po dlhoročnom „obliehaní“ ako jeden z posledných tatranských štítov. Prvý pokus o výstup na vrchol urobil Karol Englisch s matkou Antóniou a Jánom Hunsdorferom ml. 30. júla 1900. Neboli úspešní, no dostali sa kúsok nad Bielu lávku, kde ich výstup prekazila búrka. Druhý pokus Englisch urobil s matkou Antóniou a Jánom Hunsdorferom st. 17. augusta 1900, kedy dosiahli južný predvrchol štítu. Dňa 30. júna 1901 zaútočil na Ostrý štít účtovník karvinských baní Karol Jurzyca, ktorého o päť rokov neskôr zavraždili banditi. Spoločníka mu robil horský vodca Ján Hunsdorfer ml. Cesta technickej obťažnosti II.-III. viedla pravou časťou južnej steny. Skončili na hrebeni, nad skalným výstupkom, ktorý pomenovali Jurzycov zub. Pri zostupe ich ohrozovala skalná lavína. V roku 1902 sa znovu o výstup pokúsil Karol Englisch. Vybral sa strmým žľabom z najvyššej časti Javorovej doliny do Prielomu v Ostrom. Spoločníkom mu bol Ludwig Koziczyńskí (1869 – 1911) a Ján Hunsdorfer ml. Vtedy dňa 25. júla 1902 vystúpili na Prielom v Ostrom, no už o mesiac neskôr Karol Englisch s matkou Antóniou a horskými vodcami Jánom Hunsdorferom st. a Jánom Stromfom stáli na vrchole štítu. Ďalšou významnou udalosťou bol prvovýstup nemeckých horolezcov Simona Häberleina a manželov Kataríny a Maxa Bröskeovcov južnou stenou štítu. Tri dni predtým stáli Bröskeová a Häberlein na Žabom koni. Tieto dva prvovýstupy sa pokladajú za začiatok éry športového horolezectva vo Vysokých Tatrách. Prvý zimný výstup urobili 23. apríla 1911 Alfred Grosz a Gyula Komarnicki[4][8]

Zaujímavé výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 K. Jurzyca a Ján Hundsdorfer ml. vystúpili na východný hrebeň nad Jurzycov zub (ten obišli, je obťažnosti IV), na vrchol nedošli.
  • 1902 Karol Englisch s matkou Antoniou a horskými vodcami Jánom Hunsdorferom a J. Strompfom.
  • 1905 Prvovýstup južnou stenou, S. Häberlein, K. a M. Bröske, výstup bol nejaký čas považovaný za najťažší v Tatrách, III-IV.
  • 1907 Prvovýstup „Cesta spišských vodcov“, III.
  • 1969 Zimný prvovýstup J. Stejskal, T. Gross a L. Páleníček, V A2.
  • 2003 Prvovýstup „Ostrá realita,“ Pavol Jackovič a B. Turček, VIII-.[9][10]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Blízkym Sedielkom prechádza zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate. Južným úbočím vedie žlto značená trasa od Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo na rázc. Pod Sedielkom.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
  8. ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  9. ↑ KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  10. ↑ GÁLFY, Róbert; LUCZY, Alexander. Horolezecký sprievodca: výber najkrajších klasických ciest, I. diel. 1.. vyd. Bratislava : AV studio, 2002. 76 s. ISBN 80-88779-08-1.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ostrý_štít&oldid=7815653“