Petrohrad
| Petrohrad (Санкт-Петербург – Sankt-Peterburg) | |||
| mesto | |||
 Zhora zľava: Pevnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, Smolný kláštor, Budova generálneho štábu na rieke Mojka, Chrám Najsvätejšej Trojice, Medený jazdec, Zimný palác
| |||
|
|||
| Štát |  Rusko
| ||
|---|---|---|---|
| Fed. štát | Federálne mesto | ||
| Súradnice | 59°56′00″S 30°20′00″V / 59,933333°S 30,333333°V | ||
| Rozloha | 1 439 km² (143 900 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 5 383 968 (2019) | ||
| Hustota | 3 837,47 obyv./km² | ||
| Vznik | 27. máj 1703 | ||
| Primátor | Alexander Beglov (JR) | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historické centrum Petrohradu a s ním spojené pamiatky | ||
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1991 (#15) | ||
| Číslo | 540 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | i, ii, iv, vi | ||
  Poloha Petrohradu v Rusku
| |||
 Poloha Petrohradu v Európe
| |||
| Wikimedia Commons: Petrohrad | |||
| Webová stránka: www.st-petersburg.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
.svg)
Petrohrad (rus. Санкт-Петербург – Sankt-Peterburg; vyslov: [Peťerburg]; od roku 1703/4: Sankt Peterburg; od 18. (31). augusta 1914 do 26. januára 1924: Petrograd; resp. po slovensky aj Petrohrad; od 26. januára 1924 do 6. septembra 1991: Leningrad) je mesto celoruského významu, druhé najvýznamnejšie po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu. Žije tu približne 5,38 milióna obyvateľov. Mesto-hrdina.
Jedno z najkrajších miest na svete je označované aj ako Benátky severu (Северная Венеция).
Oficiálne a neoficiálne pomenovania mesta
Sankt Peterburg (po nemecky približne Pevnosť sv. Petra), tiež staršia forma oficiálneho názvu Sankt-Piter-Burch od dňa založenia mesta 16. (27). mája 1703 dо 18. (31). augusta 1914, na počesť apoštola Petra, „nebeského patróna“ Petra I. Spočiatku (od mája 1703) tak bola nazvaná pevnosť na Zajačom ostrove, neskôr sa názov rozšíril na celé mesto.
V neoficiálnom slovníku obyvateľov mesta sa vyskytuje názov Peterburg, alebo tiež Piter.
18. (31). augusta 1914 bol oficiálne zmenený názov mesta - preložený do ruštiny ako Petrograd, keďže Rusko vstúpilo do vojny s Nemeckom a ruská vláda chcela aj týmto premenovaním hlavného mesta demonštrovať svoj politický protinemecký postoj.
26. januára 1924 II. všezväzový zjazd sovietov ZSSR schválil žiadosť Petrosovietu o premenovanie Petrohradu na Leningrad. Mesto bolo pomenované na počesť V. I. Lenina.
V referende dňa 12. júna 1991, 54 % obyvateľov Leningradu rozhodlo o návrate k historickému názvu mesta.
Výnosom prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR z 6. septembra 1991 bolo mestu vrátené pomenovanie — Sankt Peterburg. Na Slovensku je normovaným slovenským ekvivalentom pre Sankt Peterburg Petrohrad[1], názov ktorý sa používal aj v medzivojnovom období ako slovenský ekvivalent pre Petrograd a predtým ako slovenský ekvivalent pre Sankt Peterburg.
Geografická poloha
Petrohrad je najsevernejším z veľkých svetových miest a jeho geografická poloha je 59°57' s. š. a 30°19' v. d. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky Neva do Fínskeho zálivu, na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty. Plocha mestského územia je 605,8 km² (s predmestiami 1 439 km²).
Petrohrad – mesto na vode
Množstvom vôd je Petrohrad na prvom mieste medzi mestami Ruskej federácie aj bývalého Sovietskeho zväzu a na jednom z prvých miest na svete. Rieka Neva vytekajúca z Ladožského jazera tečie po meste v celkovej dĺžke 28 km a predtým, ako vyústi do Fínskeho zálivu, vytvorí širokú deltu. Šírka rieky je 340 – 650 m (najviac 1 250 m oproti prístavu); hĺbka 8 – 23 m. V meste je tiež množstvo (93) riek, ramien a kanálov s celkovou dĺžkou okolo 300 km a okolo 100 nádrží, rybníkov a jazier, cez ktoré vedie vyše 800 mostov. Najdlhší most od roku 2007– Veľký Obukhovský most cez Nevu má celkovú dĺžku 2 824 m, najširší je Modrý most cez rieku Mojka – 99,5 m. V meste sú veľmi časté povodne – najvyšší stav vody v roku 1824 – 4,1 m nad normál.
História
Mesto založil roku 1703 Peter I. Od roku 1712 do 1918 bol Sankt Peterburg hlavným mestom Ruského impéria. V Petrohrade prebehla Revolúcia 1905 – 1907, Februárová revolúcia 1917, Októbrová revolúcia 1917. Počas Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 mesto prežilo 29 mesačnú blokádu nemeckými vojskami (pozri aj blokáda Leningradu). Išlo o najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii. Počas obliehania zahynulo 650 až 800 tisíc obyvateľov mesta, najmä v dôsledku hladu. Potravinová kríza vrcholila v meste vo februári 1942, kedy denne umieralo okolo 3 – 4000 civilistov. Mesto sa do januára 1943 darilo zásobovať iba v obmedzenej miere cez Ladožské jazero, po tzv. ceste života. Neskôr sa podarilo obnoviť železničné spojenie južne od jazera cez Šlisseľburg, táto trať však bola pod dostrelom nemeckého delostrelectva.
Architektúra
Vznešený výzor Petrohradu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to budova Admirality, Petropavlovská pevnosť, Lavra Alexandra Nevského, Inštitút Smoľnyj, Smoľnyj sobor, Palácové námestie, Zimný palác, Nevský prospekt, Katedrála svätého Petra a svätého Pavla, Kazanská katedrála, Chrám Kristovho vzkriesenia, Chrám svätého Izáka, Chrám svätého Andreja, Česmenský kostol, Vladimírsky chrám, Chrám Najsvätejšej Trojice, Chrám svätého Sampsona, Kostol svätej Kataríny (arménsky), katolícky Chrám sv. Kataríny Alexandrijskej, Chrám Matky Božej Lurdskej (Petrohrad), Kostol svätých Petra a Pavla (luteránsky), Vasilievský ostrov s budovou Burzy, Námestie dekabristov s pamätníkom Petra I (Medený jazdec), Ostrovského námestie. V rokoch 1950 – 1980 boli postavené nové obytné štvrte, administratívne budovy, memoriálny komplex Piskarievský cintorín (1960).
Historické jadro mesta patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Záujem turistov pútajú aj menšie mestečká v okolí Sankt Peterburgu. Ide najmä o palác Petergof, zámok a parky v meste Carskoje Selo (Puškin) a mestečko Kronštadt (Chrám svätého Mikuláša v Kronštadte)
Obyvateľstvo
Etnické zloženie
Podľa oficiálnych údajov z roku 2002 žilo v meste 4 661 219 obyvateľov, čo predstavuje 3,21 % obyvateľov Ruska, podľa údajov z roku 2016 má mesto už 5 225 690 obyvateľov.
Rusi – predstavujú stabilne najväčšiu zložku obyvateľov mesta. Tvoria 84,72 % obyvateľov (v roku 1897 86,49 %). Po Moskve je Petrohrad druhým najväčším centrom ruskej kultúry a vzdelanosti. V meste sú významné ruské národné inštitúcie a doteraz je symbolom Ruského impéria. Rusi sa hlásia prevažne k ruskej pravoslávnej cirkvi a časť je aj bez vyznania.
Ukrajinci – tvoria 1,87 % obyvateľov mesta (v roku 1897 0,41 %). Sťahovali sa tu už počas cárskej vlády. Intenzívnejšie sa tu začali sťahovať v období sovietskeho štátu. Sú prevažne príslušníkmi ruskej pravoslávnej cirkvi.
Bielorusi – predstavujú 1,17 % obyvateľov a prisťahovali sa tu najmä počas sovietskej éry. Sú prevažne pravoslávni.
Židia – tvoria 0,78 % obyvateľov Petrohradu (v roku 1897 0,95 %). Do mesta prichádzali už v cárskom období, hlavne z Poľska a Nemecka. Veľa Židov sa po roku 1945 vysťahovalo do Izraela.
Tatári – tvoria 0,76 % obyvateľov (v roku 1897 0,39 %). Tatári sa ako poddaní ruského cára sťahovali do Petrohradu už pred rokom 1917. Vyznávajú islam a pre náboženské potreby využívajú petrohradskú mešitu.
Arméni – reprezentujú 0,41 % obyvateľov mesta. Do mesta prichádzali ako obchodníci už od čias Petra I. Pre svoje náboženské potreby si už za čias Kataríny II. vybudovali arménsky Kostol svätej Kataríny.
Azeri (Azerbajdžanci)- tvoria 0,36 % obyvateľov a hlásia sa prevažne k islámu (šiíti)
Gruzínci – predstavujú 0,22 % obyvateľstva. Do mesta prichádzali už počas cárskeho režimu. Hlásia sa ku gruzínskej pravoslávnej cirkvi.
Poliaci – tvoria 0,10 % obyvateľov (v roku 1897 až 2,91 %). Sú prevažne rímski katolíci. Sťahovali sa tu hlavne do roku 1917, keď bolo Poľsko súčasťou Ruského impéria (po tzv. troch deleniach Poľska).
Nemci – predstavujú 0,08 % obyvateľov, v roku 1897 tvorili 4,01 % obyvateľov mesta. Predstavovali hlavne aristokratickú časť obyvateľstva mesta. Prichádzali na cársky dvor. Aj mnoho manželiek ruských imperátorov malo nemecký pôvod, napr. aj imperátorka Katarína II. Hlásili sa najmä k evanjelikom a. v., menej k rímskym katolíkom. Po roku 1917 väčšina Nemcov mesto opustila.
Ostatné skupiny sú veľmi malé (Čuvaši, Fíni, Kórejčania, Baškíri, Uzbeci a i.)
Vývoj počtu obyvateľov
|
|
Veda a kultúra
V Petrohrade sa nachádza vedecké centrum Ruskej akadémie vied, vedeckovýskumné inštitúty a ústavy, 43 vysokých škôl a univerzít, vyše 120 múzeí a galérií (napr. Ermitáž, Ruské múzeum, Námorné vojenské múzeum, Múzeum Ruskej akadémie umení, Múzeum histórie Petrohradu, Etnografické múzeum antropológie a etnografie Petra Veľkého atď.), tiež viac ako 70 divadiel a mnoho knižníc.
Vysoké školy
V Petrohrade je 43 vysokých škôl a univerzít.
- Štátna námorná technická univerzita
- Štátna polytechnická univerzita
- Štátna univerzita kultúry a umení
- Štátna univerzita ekonomiky a financií
- Štátna elektrotechnická univerzita
- Petrohradská štátna univerzita
Ekonomika
Významný železničný a cestný uzol. Námorný (Baltské more) a riečny (delta Nevy) prístav, konečný bod Volžsko-donského prieplavu, letisko (Pulkovo). Metro od roku 1955. Výroba energetických zariadení, obrábacích strojov, lodí, nástrojov, hutníctvo železa i farebných kovov, chemický, ľahký a polygrafický priemysel.
Osobnosti
Pozri Zoznam osobností Petrohradu
Panoráma
Partnerské mestá
Galéria
-
Palácové námestie s Ermitážou -
Petropavlovská pevnosť -
Kazanská katedrála -
Nikolajevský chrám -
Chrám Vzkriesenia Spasiteľa -
Zimný palác -
Referencie
- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, [cit. 2018-05-16]. Dostupné online.
- ↑ Данные Всесоюзной переписи населения СССР 1989 года
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrohrad
Externé odkazy
|  | |