Poprad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Poprad pozri Poprad (rozlišovacia stránka).
Poprad
mesto
Zhora - Námestie sv. Egídia, v strede zľava - Kostol sv. Juraja so zvonicou v Spišskej Sobote, Kostol sv. Egídia so zvonicou na Námestí sv. Egídia, meštianske domy na spišskosobotskom námestí, dolu zľava - prímestská rekreačná oblasť Kvetnica, námestie s Kostolom sv. Jána Evanjelistu v mestskej časti Veľká
Erb
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Poprad
Historický región Spiš
Nadmorská výška 672 m n. m.
Súradnice 49°03′24″S 20°17′51″V / 49,05667°S 20,29750°V / 49.05667; 20.29750
Rozloha 63,039 km² (6 304 ha)
Obyvateľstvo 52 284 (31. 12. 2010)
Hustota 829,39 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1256
Primátor Ing. Anton Danko[1] (NEKA)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 058 01
Telefónna predvoľba +421-52
ŠÚJ 523381
EČV PP
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Poprad
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.poprad.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Popradčan
Rímskokatolícky Kostol sv. Juraja, renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí
Pešia zóna
Panoráma Vysokých Tatier od Popradu

Poprad (maď. Poprád, nem. Deutschendorf) je okresné mesto na severe Slovenska v Prešovskom kraji. Počtom obyvateľov je najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom východného Slovenska a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Vďaka svojej polohe sa mu dostal prívlastok vstupná brána do Vysokých Tatier.

Polohopis

Graf počasia pre Poprad
JFMAMJJASOND
 
 
23
 
0
-8
 
 
22
 
2
-7
 
 
27
 
7
-3
 
 
48
 
12
1
 
 
74
 
17
5
 
 
86
 
20
8
 
 
73
 
22
10
 
 
65
 
22
9
 
 
52
 
18
6
 
 
43
 
13
2
 
 
36
 
5
-3
 
 
27
 
1
-7
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: worldweather.org

Poprad leží v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny, medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami (na severe), Levočskými vrchmi (na východe), Kozími chrbtami (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke Poprad. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku 1950 mal Poprad 11 000 obyvateľov, ku dňu 30.9. 2004 ich mal už 54 589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III).

Vodné toky

Rieka Poprad vzniká sútokom Hincovho potoka (vyteká z Veľkého Hincovho plesa) a potoka Krupá (vyteká z Popradského plesa) v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách. Na území mesta priberá sprava Potôčky a Hozelský potok, zľava Velický a Slavkovský potok.

Časti mesta

Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady:

História mesta

O tom, že územie dnešného mesta a blízkeho okolia bolo osídlené už v praveku svedčí nález odliatku mozgovne neandertálskeho človeka v neďalekých Gánovciach v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite - potvrdzujú to nálezy z kamennej i bronzovej doby. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych Vandalov na tomto území.

Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia Spiša, v ktorej kráľ Ondrej II. dal istému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult svätého Egídia, ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli.

Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest bol v tieni okolitých obcí, najmä Spišskej Soboty, bol v čoraz väčšej miere osídľovaný nemeckými kolonistami, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka Popradzaza (Saský Poprad); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie Deutschendorf, ktoré sa používalo až do 17. storočia.

V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou provincie 24 spišských miest, s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. poľského zálohu. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do provincie 16 spišských miest, kde zostal až do roku 1876. Ešte v 18. storočí mu bolo udelené trhové právo.

Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika.

Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie Košicko-bohumínskej železnice, ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie elektrickej železnice v rokoch 1908 - 1912).

1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu.

V období druhej svetovej vojny sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. slovenského štátu bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní Židia určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do Osvienčimu. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945.

Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami - Spišská Sobota a Veľká boli pripojené v roku 1945, Stráže pod Tatrami v r. 1960 a Matejovce v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel.

V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie zimných olympijských hier.

Demografia

Rok Mestá spolu Poprad Spišská Sobota Veľká Matejovce Stráže Kvetnica
1869 4614 1065 803 1218 931 597 -
1880 4576 1038 823 1173 941 823 -
1890 4480 1160 764 1193 867 496 -
1900 5063 1530 853 1120 980 580 -
1910 6826 2283 977 1358 1609 599 -
1921 7430 2281 632 1808 1662 632 -
1930 10987 4029 2074 2530 1593 761 -
1940 12262 3966 2506 3536 1476 778 -
1950 12590 5492 1549 2726 1613 718 492
1961 16180 8447 1507 3102 2148 783 193
1970 23447 15722 1415 2924 2260 815 311
1980 38077 29375 1832 3937 1992 600 341
1991 52914 42599 2646 4123 2802 531 213
2005 54419 43150 2842 4656 2881 653 237

Súčasnosť

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2% obyvateľov. Z toho k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 54,2%, evanjelickému a. v. 6,1%, gréckokatolíckemu 2,5% a pravoslávnemu 0,4%. Bez vierovyznania je 13,4% a neuviedlo svoje vierovyznanie 23,4%.

V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 95,4% Popradčanov, k rómskej 2,1%, českej 1,6%, maďarskej 0,3% a nemeckej 0,2%.

1945 - súčasnosť

Počet obyvateľov po 2. svetovej vojne prudko rástol (z 12000 v roku 1949 po 55000 v roku 1991). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou.

1919 - 1940

V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku 1930 tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer:

  • Matejovce: 24% - 74,5%
  • Poprad: 59,7% - 28,6%
  • Sp. Sobota: 65,4% - 29,7%
  • Stráže: 70,7% - 27,5%
  • Veľká: 76,3% - 21,0%
  • Spolu: 60,7% - 33,1%

Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7% obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6%. Ešte v roku 1921 však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7%) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1% resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6%). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8% Slovákov a 41,% Nemcov. V roku 1921 tvorili Nemci v okrese Poprad 24%, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5%.

Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku 1940 (33%), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0%). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal (od 13% vo Veľkej, cez 14% v Spišskej Sobote a 15,4% v Poprade, po 25% v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili.

Tomu odpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímski katolíci tvorili 60,5% a evanjelici a. v. 26,8%.

1772 - 1832

V roku 1772 (po návrate miest z poľského zálohu) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky 1773, 1801, 1832):

  • Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585
  • Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300
  • Poprad: 28/768, 240/877, 357/750
  • Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963
  • Stráže: 19/464, 63/451, 141/505

Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici.

Kultúra a zaujímavosti

Divadlá

V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza profesionálne divadlo so stálou scénou. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v Dome kultúry, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a premenovaný z pôvodného "závodneho klubu Tatravagónky." Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V Poprade pôsobí divadelný súbor Commedia.

Kiná

V centre mesta je moderné kino Tatran, ktoré premieta každý deň. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas Festivalu horských filmov, ktorý sa koná v meste každý rok.

Múzeá

V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza Podtatranské múzeum, v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých Gánoviec (odliatok lebky neandertálskeho človeka).

Galérie

Budova Tatranskej galérie v bývalej elektrárni pred rekonštrukciou

Výstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade mnoho rokov pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však pred pár rokmi presťahoval do Liptovského Mikuláša.

Knižnice

Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku 1925. Podtatranská knižnica v Poprade poskytuje výpožičné (absenčné aj prezenčné), konzultačné, bibliograficko-informačné, reprografické a rešeršné služby. V oddeleniach náučnej literatúry, všeobecnej literatúry, regionálnej literatúry, beletrie a oddelení pre deti a mládež (na ul. Podtatranská), umenia (Sobotské námestie) a v pobočkách (na ul. Dostojevského a Rastislavova) sa nachádza takmer 130 000 titulov.

Vydavateľstvá

V Poprade pôsobí niekoľko vydavateľstiev, medzi ktoré patria: Tlačiareň a vydavateľstvo SLZA, Region Poprad, Popradská tlačiareň, vydavateľstvo, Podtatranské noviny a Juvenia Education.

Pravidelné podujatia

Medzi pravidelné podujatia už od roku 1993 v Poprade patrí Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. 1994) bol aj Sir Edmund Hillary z Nového Zélandu, prvý pokoriteľ Mount Everestu. V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto, v rámci ktorých sa uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií všetkých žánrov, často so známymi osobnosťami zo sveta. Medzi ďalšie pravidelné podujatie patrí Vianočný jarmok, ktorý sa uskutočňuje pred Vianocami.

Folklórne súbory

Od roku 1972 pôsobí v meste Poprad Folklórny súbor Vagonár, ktorý v súčasnosti združuje vo forme občianskeho združenia Klub priateľov folklóru nadšencov ľudového tanca, spevu a hudby. Vagonár sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovíávanie a rozvíjanie ľudových tradícií a kultúry regiónov stredného, severného a východného Slovenska - Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín a Horehronie. Hudobné CD s názvom "Budú hrac, budú hrac...", ktoré súbor vydal v roku 2008, zachytáva aktuálny repertoár súboru v podobe ľudových piesní a hudobných úprav.

Pamiatky

Námestie v Spišskej Sobote

Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti Spišská Sobota. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický Kostol svätého Egídia s bohatou freskovou výzdobou, ktorej súčasťou je najstaršie vyobrazenie Tatier, s barokovou krstiteľnicou a neskorobarokovým oltárom s obrazom patróna mesta. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica zo 16. storočia.

Pomníky

  • Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne.
  • V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku Červenej armády, ktorá mesto oslobodila v januári 1945.
  • Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených.
  • Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch.
  • Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP.
  • Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta.
  • Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta.

Cirkev

Poprad je mesto s najväčším počtom kostolov na Slovensku, keďže sa skladá z 5 spišských mestečiek, ktoré mali svoj kostol a po reformácií k nim pribudli ďalšie. Najviac kostolov užívajú rímskokatolíci (8), nasledujú evanjelici (5), po jednom majú pravoslávni, gréckokatolíci a baptisti. V židovskej synagóge dnes sídli tlačiareň.

Staré Mesto

Celkový pohľad na sídlisko Juh.

sídlisko Juh

  • rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda
  • gréckokatolícky chrám svätých Petra a Pavla

Spišská Sobota

Stráže

Matejovce

Veľká

Kvetnica

Šport a oddych

Futbal

Každá z mestských častí má vlastný futbalový štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. V súčasnosti sa plánuje rozsiahla rekonštrukcia hlavného futbalového štadióna, ktorý sa nachádza pri aquaparku AquaCity. Futbalový klub FK Poprad je momentálne účastníkom II. ligy - Východ, ktorá predstavuje tretiu najvyššiu futbalovú ligu na Slovensku . Zaujem o mladežnícky futbal stále rastie.

Hokej

Hokej sa v Poprade hrá od 5. decembra 1926, kedy bol založený Športový Klub Vysoké Tatry (ŠKVT). Hokejový klub Karpathenverein Poprad, ktorý vznikol v roku 1929, bol v roku 1930 premenovaný na HC Poprad (predseda Krieger). Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku 1931 a v sezónach 1932/33 - 1934/35 získal 3 tituly „Majster Slovenska“. V roku 1935 spojením popradského a tatranského hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam Šimko), ktorý bol v roku 1948 premenovaný na Sokol Tatry Poprad a v roku 1950 na TJ Tatran Tatranské píly Poprad. Umelá ľadová plocha bola vybudovaná až 22. februára 1958 (dovtedy sa ľad často topil a tak miestom prípravy hokejistov bolo Päť Spišských plies v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách). Hokejisti Lokomotíva-Vagónka-Stavbár (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovský) mohli hrávať v krytej hale od roku 1973. Od roku 1976 Popradčania vystupovali pod názvom Lokomotíva Stavbár (predseda František Babinec) a od roku 1978 boli súčasťou Telovýchovnej jednoty (TJ) Pozemné stavby (PS) Poprad (predseda Michal Niňaj). V roku 1989 sa PS Poprad zlúčili s ČH Poprad. V roku 1990 vznikol HC Športový klub polície Pozemné stavby (ŠKP PS) Poprad (predseda Jozef Parížek). V súčasnosti hokejový oddiel HK Poprad hrá zápasy slovenskej hokejovej extraligy v zrekonštruovanej Poprad Aréne. V sezóne 2011/2012 bude hrať v Poprade klub HC LEV Poprad Kontitentálnu kokejovú ligu.

AquaCity

Plávanie

Blízko zimného štadióna, na hranici širšieho centra mesta a Spišskej Soboty sa nachádzala moderná plaváreň. Tá sa v roku 2003 začala komplexne prebudovávať na aquapark AquaCity. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu.

Basketbal

Poprad vždy patril medzi špičku ženského basketbalu na Slovensku. Prvé basketbalové krúžky v Poprade vznikli v roku 1946 na Obchodnej akadémii. V roku 1965 dorastenky postúpili do slovenskej dorasteneckej ligy a postupne získali mnoho titulov majsteriek Slovenska i ČSSR. V roku 1964, ako víťaz krajskej súťaže, postúpili basketbalistky do SNL. Do I. ligy sa hráčky dostali v roku 1981. Dievčatá pri svojom postupe do extraligy v sezóne 2002/2003 obsadili štvrté miesto. Sezónu 2003/2004 ukončili 3. miestom, ktoré obhájili aj v nasledujúcej sezóne. V súčasnosti klub ŽBK Whirlpool Poprad odohráva svoje domáce zápasy vo viacúčelovej hale (Aréna Poprad), ktorá bola otvorená v roku 2006 na sídlisku Juh III.

Cyklistika

Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do Nízkych Tatier. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke vyše 6 km, ktorý začína za Popradom (pri strelnici), vedie popri sídlisku JUH III v Poprade až do mesta Svit, kde pokračuje až do Lopušnej doliny a poľnou cestou až do Šuňavy. Na Námestí sv. Egídia je vytvorená cyklotrasa. Plánované je dobudovanie cyklotrasy, ktorá sa napojí na už existujúcu cyklotrasu na námestí, a bude pokračovať širším centrom mesta, t. j. cez mestské časti a sídliská.

V roku 1999 bolo mesto Poprad usporiadateľom jubilejných 50. majstrovstiev sveta v cyklokrose, ktoré sa uskutočnili na okruhu v neďalekej Spišskej Teplici.

Inline korčuľovanie

Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom, ale je to v prvom rade cyklistický chodník, o ktorom účele hovorí vyhláška o premávke na pozemných komunikáciach. V súčasnosti ho však využívajú najmä korčuliari, práve vzhľadom na jeho veľmi dobrý povrch a rovinatý charakter len s veľmi malým výškovým prevýšením. Práve z tohto dôvodu cyklisti využívajú najmä veľké množstvo cyklistických trás v okolí mesta prírodného charakteru, ktoré sú vhodné aj pre náročných cyklistov a vynikajú pestrosťou povrchov a okolitej prírodnej scenérie. Pri nákupnom centre MAX je situovaný skate park, ktorého kvalita je však diskutabilná.

Lyžovanie

V okolí Popradu je množstvo lyžiarskych stredísk vo Vysokých Tatrách (Tatranská Lomnica (9,15 km zjazdoviek), Starý Smokovec (4,42 km zjazdoviek), Štrbské Pleso (5,32 km zjazdoviek)), vo Svite (Lopušná dolina (1,8 km zjazdoviek), Skitatry Lopušná dolina (1,25 km zjazdoviek)), Spišskom Bystrom (1,1 km zjazdoviek) či Liptovskej Tepličke (3,3 km zjazdoviek).

Hotely a ubytovanie

V Poprade je mnoho hotelov - AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons, Satel, Poprad, Sobota, Tatra, Café Razy, Gerlach, Európa, Olympia. Ďalšie možnosti ubytovania ponúkajú aj desiatky menších penziónov, najkvalitnejšie z nich sa nachádzajú v časti Spišská Sobota a Veľká (Penzión Fortuna, Penzión Aqualand, Penzión Sabato).

Reštaurácie

Medzi najlepšie reštaurácie v Poprade patria Penzión Fortuna, Penzión Sabato a Slovenská reštaurácia.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Poprad je dynamické a moderné mesto s dobrou infraštruktúrou.

Mestská hromadná doprava

V Poprade nie je vedená elektrická trakcia pre električky ani trolejbusy, MHD je zabezpečovaná autobusmi. Osem liniek prevádzkuje spoločnosť SAD Poprad (Linky č.:1,2,3,4,5,6,7 a 16). Autobusy väčšinou premávajú v pol- až hodinových intervaloch (aj menej). Nedostatkom, ktorý okrem iného chod MHD spomaľuje, je aj kupovanie lístkov výhradne u vodiča.

Cestná sieť

Poprad leží na hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – ceste E 50 (I/18. Z Popradu vedú cesty do Poľska (67), Starej Ľubovne (67) a (77), do Vysokých Tatier (534) a cez Vernár (67) do Banskej Bystrice či Rožňavy. V roku 2008 bol dokončený úsek diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce, ktorý po dobudovaní predstavuje aj časť európskej cesty E 50.

Železničná sieť

Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, 3. september 2006
Železničná stanica Poprad-Tatry

Poprad je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase paneurópskeho koridoru č. 5. Zo železničného smeru Žilina - Košice sa odtiaľto dá cestovať do Vysokých Tatier, kam vedie trať č. 183 Tatranských elektrických železníc a do Starej Ľubovne (trať č. 185). Trať medzi Popradom a Starým Smokovcom je druhou[2] elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená 17. 12. 1908). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. 2008). Vybudované boli ostrovné nástupištia, podchod, výťahy a zabezpečil sa lepší pohyb pre telesne postihnutých na vozíku.

Letecká doprava

Letisko Poprad-Tatry bolo otvorené v roku 1938, ale pravidelná civilná doprava začala až v roku 1943. V období bývalého Česko-Slovenska bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine.

Je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej Európe (718 m n. m.), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou hmly), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny či dokonca Bratislavy. Letisko je využívané tak na pravidelné linky ako i vyhliadkové lety, charterové lety najmä z Ruska, Ukrajiny, Estónska a Nemecka v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Od 3. decembra 2005 bola v prevádzke pravidelná linka Poprad - Londýn, ktorá lietala 4x týždenne. V roku 2007 sa cez letisko prepravilo 60 176 pasažierov. V prvom štvrťroku roka 2009 bolo plánované sprevádzkovanie pravidelnej linky spoločnosti Danube Wings Poprad - Bratislava. V súčasnosti nie je z letiska prevádzkovaná žiadna pravidelná letecká linka, ale od 1. mája 2011 je plánované znovuzavedenie pravidelnej linky do Prahy, ktorá bude premávať trikrát do týždňa.

Dôležité firmy

Najväčšími podnikmi v meste sú Tatravagónka, Baliarne obchodu POPRAD - BOP, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Tatramat–ohrievače vody, Schüle Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevádzkovateľ LZZS - letecká záchranná zdravotnícka služba) a iné.

Verejné ustanovizne

Štátna správa:

  • Daňový úrad Poprad, Štefánikova 3651/13
  • Mestský úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3
  • Obvodný úrad v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 16
  • Okresná prokuratúra v Poprade, Štefánikova 11
  • Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Alžbetina 714
  • Okresný súd Poprad, Štefánikova 100
  • Pobočka colného úradu Poprad, Karpatská 13
  • Správa katastra Poprad, Currie 3
  • Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16
  • Špecializovaná štátna správa:
    • Obvodný lesný úrad Poprad, Partizánska 690/87
    • Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87
    • Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Poprad, Partizánska 690/87
    • Obvodný úrad životného prostredia Poprad, Partizánska 690/87
    • Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad, Zdravotnícka 3

Školstvo

Vysoké školstvo

Detašované pracoviská:

Stredné školstvo

  • Gymnázium, Dominika Tatarku 4666/7
    • Gymnázium, Dominika Tatarku - Bilingválna sekcia, Rovná 3
  • Gymnázium, Kukučínova, 4239/1
  • Cirkevné gymnázium P. U. Olivu, Dlhé hony 3522/2
  • Súkromné gymnázium, Letná 3453/34
  • Obchodná Akadémia, Murgašova 94
  • Stredná priemyselná škola, Mnoheľova 828
  • Stredná zdravotnícka škola, Levočská 5
  • Stredná odborná škola, Okružná 761/25
  • Stredná odborná škola elektrotechnická, Hlavná 1400/1
  • Stredná odborná škola technická, Kukučínova 483/12
  • Súkromná stredná odborná škola, SNP 1253
  • Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta 4812
  • Praktická škola, Partizánska 2

Základné školstvo

Materské školy

  • MŠ pri ZŠ, Dostojevského 2267/27
  • MŠ pri ZŠ, Jarná 3293/16
  • MŠ pri ZŠ, Letná 3453/34
  • MŠ pri ZŠ, Okružná 765/49
  • MŠ pri ZŠ, Podtatranská 136/4
  • MŠ pri ZŠ, Tajovského 3015/20
  • MŠ pri ZŠ, Mládeže 2349/5
  • MŠ pri ZŠ, Mládeže 2614/11
  • MŠ pri ZŠ, Záborského 3248/13
  • MŠ pri ZŠ, Lidická 1669/2
  • MŠ pri ZŠ, Vagonárska 1600/4
  • MŠ pri ZŠ, J. Tranovského 3497
  • Súkromná MŠ, J. Tranovského 1283/9
  • Súkromná MŠ, Tajovského 3015/20
  • Súkromná MŠ, Jarná 3168/13
  • Špeciálna MŠ, Partizánska 2

Ostatné školy, strediská a poradne

  • Jazyková škola, Dominika Tatarku 14
  • Základná umelecká škola, Štefánikova 99/72
  • Základná umelecká škola Janka Silana, Dlhé hony 3522/2
  • Súkromná základná umelecká škola, Letná 3453/34
  • Centrum voľného času, Mládeže 2688/13
  • Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti, Letná 3453/34
  • Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Partizánska 2

Významné osobnosti

Rodáci

V Poprade študovali

V Poprade pôsobili

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  2. ↑ Železničná trať Ľubochňa - Močidlo na Rail.sk

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poprad

Zdroje

  • M. Štěpánek, J. Čížek, Poprad - mesto pod Tatrami, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981
  • kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1980
  • kol. autorov, Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava, 1978
  • kol. autorov, Slovensko - Kultúra, Obzor, Bratislava, 1974
  • kol. autorov, Slovensko - Ľud, Obzor, Bratislava, 1974

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Poprad&oldid=3982397“