Povodie Váhu
_-_location_and_watershed.svg)
Povodie Váhu je povodie na Slovensku, ktoré čiastočne zasahuje na územie Česka a veľmi malou časťou aj na územie Poľska. Je to súčasť povodia Dunaja.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Je to územie, odkiaľ voda steká do rieky Váh. Ohraničenie v horskej časti je hrebeňovou a údolnou rozvodnicou, na juhu v Podunajskej nížine väčšinou nížinnou rozvodnicou. Na Slovensku je so svojimi 19 696 km² najväčším povodím. V jeho povodí sídlia 2/5 obyvateľov Slovenska (2,2 milióna). Za rok odvedie z tohto územia rieka Váh až 5,4 mld. m³ vody a riečna sieť má dĺžku takmer 16 000 km.
Do povodia Váhu spadajú aj čiastkové povodia: povodie Oravy, povodie Turca, povodie Kysuce, povodie Dudváhu a povodie Nitry. Rozprestiera sa na celom severozápade a západe Slovenska s výnimkou Záhoria a Žitného ostrova.
Povodie Váhu a Nitry patrí k najviac znečisteným povodiam na Slovensku.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Povodie Váhu zasahuje na územie siedmich krajov a štyridsiatich okresov Slovenska. Úplne odvodňuje celý Žilinský kraj, prevažnú väčšinu Trenčianskeho kraja (s výnimkou západnej časti okresu Myjava a malej juhovýchodnej časti okresu Prievidza – územia južne od mesta Handlová), centrálnu časť Trnavského kraja (cca 2/3 územia, okrem Záhoria a najjužnejších oblastí), takmer celú západnú polovicu Nitrianskeho kraja (bez územia na juhozápade) a tiež východnú časť Bratislavského kraja. Prostredníctvom svojich zdrojníc, Bieleho a Čierneho Váhu, rieka odvodňuje aj malú, najzápadnejšiu časť Prešovského kraja (západná časť okresu Poprad). Na územie Banskobystrického kraja zasahuje len veľmi malou časťou, kde z najsevernejšej časti územia okresu Žiar nad Hronom (severozápadne od mesta Kremnica) odvádza vody rieka Turiec na sever a z malého severného výbežku okresu Banská Bystrica (územie obce Donovaly) rieka Revúca prostredníctvom Korytnice taktiež na sever.
Geomorfologické celky
[upraviť | upraviť zdroj]Z hľadiska geomorfologických celkov zasahuje toto povodie úplne alebo čiastočne do 39 geomorfologických celkov, z ktorých 23 je riekou Váh odvodňovaných úplne:
- Hornonitrianska kotlina
- Chočské vrchy
- Jablunkovské medzihorie
- Javorníky
- Kysucká vrchovina
- Kysucké Beskydy
- Malá Fatra
- Moravsko-sliezske Beskydy
- Oravská kotlina
- Oravská Magura
- Oravská vrchovina
- Oravské Beskydy
- Podbeskydská brázda
- Podbeskydská vrchovina
- Považské podolie
- Považský Inovec
- Skorušinské vrchy
- Strážovské vrchy
- Súľovské vrchy
- Turčianska kotlina
- Turzovská vrchovina
- Žiar
- Žilinská kotlina
Ostatných 16 geomorfologických celkov zasahuje do povodia iba čiastočne:
- Biele Karpaty: približne 3/4 územia sú súčasťou povodia, kým juhozápadná časť (v línii Čupec – Vrch Slobodných – Jurášová – Poriadie) prináleží k povodiu Moravy
- Kozie chrbty: západná časť je súčasťou povodia Váhu, kým východná súčasťou povodí Poprad a Hornád. Deliaca línia: Vyšná Šuňava – Krahulec – Brdárová.
- Kremnické vrchy: sever pohoria (okrem malej severovýchodnej časti), hranica s povodím Hrona vedie od Kunešova cez Kremnické Bane na Skalku a odtiaľ cez vrchy Tabla a Svrčinník do sedla Malý Šturec
- Malé Karpaty: severovýchodné svahy pohoria
- Myjavská pahorkatina: východná polovica celku, hranica vedie po línii Poriadie, Polianka, Lipovec, Dlhý vŕšok, Košariská
- Nízke Tatry: severné svahy podcelku Ďumbierske Tatry a severné svahy podcelku Kráľovohoľské Tatry s výnimkou jej východnej časti (Kráľova hoľa – Úplaz – Brdárová – Krahulec – Vyšná Šuňava)
- Podtatranská brázda: jeho súčasťou je celý podcelok Zuberská brázda
- Podtatranská kotlina: do povodia Váhu prináleží celý podcelok Liptovská kotlina
- Podunajská pahorkatina: približne 2/3 celku s výnimkou juhovýchodnej časti (Hronská a Ipeľská pahorkatina)
- Podunajská rovina: východná časť (po koryto Váhu) a severná časť
- Pohronský Inovec: západ a sever pohoria po líniu Čaradice – Krivá – Veľký Inovec – Kamenný vrch – Kuchyňa – Vojšín – Malá Lehota
- Starohorské vrchy: iba malá časť na severovýchode (severne od hranice Donovaly – Kečka – Hiadeľské sedlo)
- Tatry: celý podcelok Západné Tatry a malá západná časť podcelku Vysoké Tatry (západne od línie Čubrina – Hlinská veža – Hrubý vrch – Štrbské Solisko – západný breh Štrbského plesa)
- Tribeč: takmer celé pohorie okrem malej východnej časti v povodí Píľanského potoka
- Veľká Fatra: prevažná väčšina pohoria s výnimkou malej časti na juhu (línia Malý Šturec – Krásny kopec – Kráľova skala – Krížna – Veľký Šturec – Zvolen – Donovaly)
- Vtáčnik: západné svahy pohoria od línie Suchá hora – Tatra – Vtáčnik – Jarabá skala – Biely kameň – územie južne od Handlovského rybníka
Zoznam najdlhších vodných tokov
[upraviť | upraviť zdroj]V celom povodí Váhu
[upraviť | upraviť zdroj]- Váh: 403 km
- Nitra: 196,7 km
- Žitava: 99,3 km
- Kysuca: 66,3 km
- Turiec: 66,3 km
- Orava: 60,3 km
- Nitrica: 51,4 km
- Dlhý kanál: 51 km
- Rajčanka: 47,5 km
- Bebrava: 47,2 km
- Vlára: 42,5 km (10,5 km na Slovensku)
- Horný Dudváh: 42,1 km
- Biela Orava: 37 km
- Belá: 36,3 km
- Revúca: 33,1 km
- Jablonka: 33 km
- Handlovka: 32 km
- Oravica: 32 km
- Radošinka: 31,9 km
- Malá Nitra: 31,1 km
- Horná Blava: 30,5 km
- Bystrica: 30 km
- Cabajský potok: 29 km
- Chotina: 29 km
- Polhoranka: 28 km
- Holeška: 27,7 km
- Jarčie: 27 km
- Teplica: 26,5 km
- Teplička: 26,5 km
- Radiša: 26 km
- Biela voda: 25,2 km
- Bojnianka: 25 km
- Drevenica: 25 km
- Varínka: 24,7 km
- Čerešňový potok: 24,5 km
- Jelešňa: 24 km
- Livina: 24 km
- Ľubochnianka: 24 km
- Ľupčianka: 23,7 km
- Vyčoma: 23 km
- Lednica: 21,4 km
- Tovarský potok: 20,1 km
Bez povodí Oravy, Turca, Kysuce a Nitry
[upraviť | upraviť zdroj]- Váh: 403 km
- Nitra: 196,7 km
- Kysuca: 66,3 km
- Turiec: 66,3 km
- Orava: 60,3 km
- Rajčanka: 47,5 km
- Vlára: 42,5 km (10,5 km na Slovensku)
- Horný Dudváh: 42,1 km
- Belá: 36,3 km
- Revúca: 33,1 km
- Jablonka: 33 km
- Horná Blava: 30,5 km
- Holeška: 27,7 km
- Jarčie: 27 km
- Teplička: 26,5 km
- Biela voda: 25,2 km
- Klanečnica: 25 km (18 km na Slovensku)
- Varínka: 24,7 km
- Ľubochnianka: 24 km
- Ľupčianka: 23,7 km
- Drietomica: 22,5 km (13,5 km na Slovensku)
- Chocholnica: 22,3 km
- Bošáčka: 21,5 km (17 km na Slovensku)
- Marikovský potok: 21,5 km
- Lednica: 21,4 km
- Papradnianka: 21,3 km
- Tovarský potok: 20,1 km
- Chtelnička: 19,7 km
- Súčanka: 19,7 km
- Domanižanka: 19,4 km
- Demänovka: 19 km
- Podhradský potok: 18,9 km
- Štiavnik: 18,7 km
- Boca: 18,5 km
- Palúdžanka: 18 km
- Smrečianka: 18 km
- Štiavnica: 18 km
- Tŕstie: 18 km
- Pružinka: 17,7 km
- Petrovička: 17,2 km
- Jalovčanka: 16,7 km
Čiastkové povodia
[upraviť | upraviť zdroj]Susedné povodia
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Slovenska hraničí povodie Váhu so šiestimi povodiami:
- Povodie Moravy na západe
- Povodie Dunaja na juhu
- Povodie Nitry na juhu (najdlhšia rozvodnica)
- Povodie Hrona na juhovýchode
- Povodie Hornádu na východe (najkratšia rozvodnica)
- Povodie Popradu na východe
Mimo územia Slovenska susedí ešte s týmito povodiami:
- Povodie Odry na severozápade (Česko)
- Povodie Visly na severe (Poľsko)
- Povodie Dunajca na severovýchode (Poľsko)
Povodie Nitry je konvenčne považované za samostatné povodie aj napriek tomu, že rieka Nitra je prítokom Váhu a s (vlastným) povodím Váhu susedí na severe a západe.