SMER – sociálna demokracia
| SMER – sociálna demokracia | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | SMER-SD |
| Založenie | 1999 |
| Predseda | Robert Fico |
| Poslancov | 83 (Národná rada SR) 5 (Európsky parlament) |
| Volebný výsledok | 44,41 % (Voľby do NR SR 2012) 32,01% (Voľby do EP 2009) |
| Ideológie | sociálna demokracia |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Pokroková aliancia socialistov a demokratov |
| Európska politická strana | Strana európskych socialistov |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Súmračná 25 821 02 Bratislava |
| Noviny | Noviny SMER |
| Farby | červená, zelená |
| Web | www.strana-smer.sk |
SMER – sociálna demokracia, skrátene SMER-SD, je najväčšia slovenská parlamentná politická strana, ktorá deklaruje sociálnodemokratické zameranie. Strane sa po voľbách v roku 2012 podarilo získať historicky najväčšiu podporu voličov, a síce 44,41%, a obsadila 83 miest v parlamente.
Vedenie strany
Najvyšším orgánom strany SMER-SD je snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo strany, ktoré má podľa dnes platných stanov strany najviac 38 členov. Tvoria ho predseda strany, podpredsedovia, krajskí predsedovia, predseda klubu poslancov v NR SR, generálny manažér, ktorí sú členmi predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie, a ďalší členovia zvolení snemom. Súčasní členovia predsedníctva:
- Robert Fico, predseda
- Dušan Čaplovič, podpredseda
- Robert Kaliňák, podpredseda
- Peter Kažimír, podpredseda
- Marek Maďarič, podpredseda
- Vladimír Maňka, podpredseda
- Pavol Paška, podpredseda a predseda poslaneckého klubu SMER-SD
- Ján Richter, generálny manažér
Ďalší členovia: Jaroslav Baška, Juraj Blanár, Jozef Buček, Miroslav Číž, Vladimír Faič, Igor Federič, Tibor Glenda, Martin Glváč, Igor Choma, Maroš Kondrót, Magda Košútová, Stanislav Kubánek, Jana Laššáková, Róbert Madej, Ľuboš Martinák, Dušan Muňko, Pavol Pavlis, Peter Pelegrini, Ľubomír Petrák, Ľubica Rošková, Monika Smolková, Jozef Valocký, Ivan Varga, Ľubomír Vážny, Marián Záhumenský, Boris Zala, Renáta Zmajkovičová, Peter Žiga, Branislav Ondruš.
História
Založenie strany SMER
Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Neskôr v roku 1998 sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu s Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri 1999 a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico "vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".
Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok "tretia cesta". Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako "strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD".[1] Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myš“, citujúc generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny, Teng Siao-pchinga.
S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k 1. januáru 2005 zanikla, keď bola pohltená práve SMERom.
Volebné obdobie 2002 – 2006
Po voľbách v septembri 2002 sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za HZDS a SDKÚ a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %.
Poslanecký klub SMERu v NR SR
Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002:
- Edita Angyalová
- Jaroslav Baška
- Monika Beňová
- Juraj Blanár
- Jozef Buček
- Jozef Burian
- Dušan Čaplovič
- Miroslav Číž
- Igor Federič
- Robert Fico
- Darina Gabániová
- Bohumil Hanzel
- Miroslav Chovanec
- Robert Kaliňák
- Maroš Kondrót
- Jana Laššáková
- Róbert Madej
- Dušan Muňko
- Milan Murgaš
- Pavol Paška
- Igor Šulaj
- Ivan Varga
- Ľubomír Vážny
- Boris Zala
- Renáta Zmajkovičová
V roku 2004 sa stal poslancom namiesto Moniky Beňovej, ktorá bola zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu náhradník Peter Oremus. Po jeho úmrtí v roku 2006 ho nahradil Marián Záhumenský.
V máji 2005 posilnili poslanecký klub SMERu Dušan Jarjabek, bývalý člen ĽS-HZDS a Vojtech Tkáč, takisto bývalý člen HZDS a neskôr Ľudovej únie. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil.
Integrácia ľavicových strán
V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i Strane európskych socialistov (PES).
Volebné obdobie 2006 – 2010
Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo predsedať Národnej rade SR. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi Pavol Paška, ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – Miroslav Číž, ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – Mojmír Mamojka a predseda Mandátového a imunitného výboru – Renáta Zmajkovičová. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu (Jozef Burian), výboru pre hospodársku politiku (Maroš Kondrót), zahraničnému výboru (Boris Zala, od 27.6.2009 Juraj Horváth, pretože Zala bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ (Jana Laššáková).
Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami SNS a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasoval aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, Tibor Mikuš a Anton Korba, odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, s najväčšou podporou občanov. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.
Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila vládnu koalíciu so Slovenskou národnou stranou (SNS) a Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal Robert Fico. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – Roberta Kaliňáka a Dušana Čaploviča, podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva ale nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 Ústavy SR).
V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje:
- Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR Ivan Gašparovič vyhral obidve kolá volieb a opätovne sa stal prezidentom SR.
- V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v druhých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová).
- Vo voľbách do VÚC v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne (Pavol Sedláček), Nitre (Milan Belica v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline (Juraj Blanár), Banskej Bystrici (Vladimír Maňka), Prešove (Peter Chudík), Košiciach (Zdenko Trebuľa) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta Tibora Mikuša, pričom kandidáti v Žiline, Košiciach, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb.
Kritika zo strany európskych socialistov
Dňa 4. júla 2006 socialistická frakcia v Európskom parlamente odhlasovala návrh odporučiť Strane európskych socialistov pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou Slovenskou národnou stranou, ktorej charakter sa podľa vyjadrenia P. N. Rasmussena a M. Schulza, lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie".
Dňa 14. februára 2008 predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín ako aj ich status quo. Podľa slov P. N. Rasmussena "vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny."[2]
Volebné obdobie 2010 – 2012
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010 vyhrala s vysokým náskokom a prevahou strana SMER-SD, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá (SDKÚ-DS) a tretia strana (SaS) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávajú nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – Robert Fico, a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funckií Renáta Zmajkovičová, pre verejnú správu a regionálny rozvoj Igor Choma, pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Dušan Čaplovič, pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti NBÚ Marián Saloň, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti SIS Robert Kaliňák, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Peter Žiga a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ Jana Laššáková.
Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.
Volebné výsledky
Výsledky volieb do Národnej rady SR, v ktorých sa zúčastnila strana SMER-SD.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2002 | Národná rada SR | 387 100 | 13,46 % | 25 | 3. miesto | opozícia |
| 2006 | Národná rada SR | 671 185 | 29,14 % | 50 | 1. miesto | koalícia s SNS a ĽS-HZDS |
| 2010 | Národná rada SR | 880 111 | 34,79 % | 62 | 1. miesto | opozícia |
| 2012 | Národná rada SR | 1 134 280 | 44,41 % | 83 | 1. miesto | vládna strana |
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana SMER-SD.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | Európsky parlament | 118 535 | 16,89 % | 3 | 3. miesto | účasť vo frakcii PES |
| 2009 | Európsky parlament | 264 722 | 32,01 % | 5 | 1. miesto | účasť vo frakcii S&D |
Volebné preferencie
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009, august a november 2010, január, apríl, august a október 2011).
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 28,0 | 28,6 | 27,7 | 28,1 | 26,6 | 28,2 |
| 2005 | 31,6 | 30,1 | 29,7 | 30,2 | 30,3 | 29,2 | 30,3 | 31,7 | 35,4 | 32,8 | 32,1 | 32,5 |
| 2006 | 36,8 | 33,5 | 34,5 | 32,4 | 32,0 | 28,5 | 35,6 | 41,5 | 39,8 | 43,7 | 41,9 | 42,4 |
| 2007 | 47,7 | 46,7 | 45,3 | 42,9 | 41,6 | 40,7 | 43,0 | 42,8 | 39,1 | 40,9 | 42,1 | 45,2 |
| 2008 | 43,9 | 45,4 | 42,8 | 40,5 | 42,9 | 46,7 | 48,5 | 44,9 | 46,5 | 44,8 | 46,3 | 48,0 |
| 2009 | 48,5 | 46,0 | 43,7 | 45,7 | 41,6 | 40,4 | 44,9 | 38,5 | 35,3 | 37,4 | 35,9 | 37,9 |
| 2010 | 41,4 | 38,6 | 38,4 | 36,8 | 35,3 | 29,5 | 42,0 | 40,7 | 39,7 | 40,0 | 39,5 | 40,4 |
| 2011 | 39,7 | 43,2 | 44,8 | 43,2 | 47,1 | 46,3 | 41,7 | 46,2 | 43,1 | 44,4 | 45,2 | 43,9 |
| 2012 | 41,8 | 37,3 | 44,41 | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
Politici SMERu – sociálnej demokracie
Články o politikoch SMERu – sociálnej demokracie sú uvedené v kategórii Politici Smeru.
Predsedovia SMERu – sociálnej demokracie
- 1999 – súčasnosť Robert Fico
Členská základňa
Podľa oficiálnych údajov [3] mala strana k 31. decembru 2010 16 869 členov.
Referencie
- ↑ http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/
- ↑ http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004
- ↑ Výročná správa SMER za rok 2010 [online]. Smer-SD, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
