Peter Pellegrini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Peter Pelegrini)
Peter Pellegrini
slovenský politik
Pellegrini v roku 2024
Pellegrini v roku 2024
8. predseda vlády SR
V úrade
22. marca 2018 – 21. marca 2020
PrezidentiAndrej Kiska
Zuzana Čaputová
Predchodca Robert Fico Igor Matovič Nástupca
8. a 11. predseda Národnej rady SR
V úrade
25. novembra 2014 – 23. marca 2016
PrezidentAndrej Kiska
PremiérRobert Fico
Predchodca Pavol Paška Andrej Danko Nástupca
V úrade
25. októbra 2023 – 7. apríla 2024
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérRobert Fico
Predchodca Boris Kollár Peter Žiga Nástupca
16. minister školstva SR
V úrade
3. júla 2014 – 25. novembra 2014
Predchodca Dušan Čaplovič Juraj Draxler Nástupca
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
V úrade
23. marca 2016 – 22. marca 2018
PrezidentAndrej Kiska
PremiérRobert Fico
Predchodca Ľubomír Vážny Richard Raši Nástupca
Podpredseda Národnej rady SR
V úrade
24. marca 2020 – 21. októbra 2020
Juraj Blanár Nástupca
Poslanec Národnej rady Slovenskej Republiky
V úrade
4. júla 2006 – 11. apríla 2012
V úrade
25. novembra 2014 – 23. marca 2016
Biografické údaje
Narodenie6. október 1975 (48 rokov)
Banská Bystrica, ČSSR
dnes Slovensko
Politická stranaSMER–SD (2000 – 2020)
HLAS–SD (2020 – 2024)
Alma materEkonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach
Národnosťslovenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPeter Pellegrini
(multimediálne súbory)

Ing. Peter Pellegrini (* 6. október 1975, Banská Bystrica) je slovenský politik, v súčasnosti zvolený šiesty prezident Slovenskej republiky, v rokoch 2018 až 2020 predseda vlády Slovenskej republiky. Post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastával dvakrát, prvýkrát od 25. novembra 2014 do 23. marca 2016 a druhýkrát medzi 25. októbrom 2023 a 7. aprílom 2024, kedy bol zvolený za prezidenta.[1]

V druhej vláde Roberta Fica najprv pôsobil na poste tajomníka ministerstva financií SR, neskôr ho prezident Andrej Kiska 3. júla 2014 vymenoval za ministra školstva SR, keď nahradil Dušana Čaploviča.[2] 24. novembra 2014 bola medializovaná správa, že bude zvolený do funkcie predsedu parlamentu. Na poste ministra školstva ho nahradil Juraj Draxler.[3] Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa v druhej Ficovej vláde stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.

15. marca 2018 bol poverený prezidentom SR Andrejom Kiskom zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu v dôsledku politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili.[4][5] 22. marca 2018 ho prezident vymenoval za predsedu vlády SR.[6]

V júni 2020 rezignoval na post podpredsedu strany SMER-SD, stranu opustil a založil novú sociálnodemokratická stranu HLAS – sociálna demokracia.[7][8]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Absolvoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach.[5]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Politickú kariéru začal v roku 2002 ako 26-ročný,[9] keď prvýkrát kandidoval v parlamentných voľbách za stranu SMER zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu nestačilo stať sa poslancom Národnej rady SR.[10] V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm a neskôr ako asistent poslanca NR SR a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ľubomíra Vážneho, kde pôsobil až do roku 2006.[11]

V parlamentných voľbách 2006 kandidoval za stranu SMER-SD zo 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.[12] Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru.[5] Do roku 2010 zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.[5]

V parlamentných voľbách 2010 opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa stal poslancom NR SR.[13] Ako poslanec NR SR pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.[5]

V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR strany SMER-SD v predčasných parlamentných voľbách. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov.[14] V druhej vláde Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR.[5] Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD 28. júna 2014 sa stal jej novým podpredsedom.[11] Po demisii ministra školstva Dušana Čaploviča sa stal 3. júla 2014 ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vo funkcii pôsobil do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku vo funkcii predsedu NR SR.[5]

V parlamentných voľbách 2016 kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR.[15] V tretej Ficovej vláde bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.[5]

Počas politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol Pellegrini 7. marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry SR namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie. O týždeň neskôr, 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov.[4][5] Prezident jeho vládu vymenoval 22. marca 2018, NR SR schválila jej programové vyhlásenie (ktoré bolo fakticky kópiou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády)[16][17] a vyslovila vláde dôveru 81 hlasmi o štyri dni neskôr, 26. marca 2018.[18][19]

Stretnutie Pellegriniho s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome 3. mája 2019

Po približne roku pôsobenia v úrade mal naplánované prijatie u prezidenta USA, Donalda Trumpa. Bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš zdôraznil, že to má veľký význam, zo slovenských vysokých ústavných činiteľov sa to doposiaľ nepodarilo dosiahnuť Andrejovi Kiskovi.[20][21] Stretnutie prebehlo 3. mája 2019.[22]

Vláda Petra Pellegriniho podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu.[23] V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu SMER-SD, čím sa znovu stal poslancom NR SR.[24] Strana skončila po víťazstve OĽaNO v opozícii. V apríli 2020 Pellegrini ako podpredseda strany SMER oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany, keďže bol najpopulárnejší politik strany a vo voľbách získal o 170 000 viac hlasov než predseda strany.[25] Vyzval Roberta Fica, aby odišiel z postu predsedu strany Smer a tak sa „vyhol osudu Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu.“[26] Pellegrini 10. júna 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD, preto že už v nej nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane.[27] Spolu s ním odišli 10 poslanci, z ktorých boli dvaja podpredsedovia strany, v tom čase to bola tretina poslancov strany SMER.[28] Stranu Hlas-SD zaregistroval 11. septembra 2020.[29] Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra, zvolili delegáti za predsedu strany Pellegriniho.[30]

V predčasných parlamentných voľbách konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novo vzniknutej strany HLAS-SD.[31] Pellegrini získal 337 976 hlasov.[32] Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou vládnej koalície.[33] 25. októbra 2023 bol Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR. Za hlasovalo 131 poslancov, proti bolo 11.[34]

Kandidatúra na prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 19. januára 2024 oficiálne oznámil dlhšie očakávanú kandidatúru na post prezidenta v prezidentských voľbách 2024.[35] V prvom kole prezidentských volieb konanom 23. marca 2024 skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 %. Celkovo získal 834 718 hlasov. Spolu s Ivanom Korčokom, ktorý získal 42,51 % tak postúpil do druhého kola.[36]

V druhom kole prezidentských volieb konanom 6. apríla 2024 skončil na prvom mieste s 53,12 %, čo predstavuje 1 409 255 hlasov. Tým bol zvolený ako v poradí šiesty slovenský prezident, ktorý 15. júna 2024 v prezidentskom úrade vystrieda Zuzanu Čaputovú.[37] Pellegrinimu sa ako prvému podarilo postupne obsadiť všetky tri najvyššie posty – predsedom NR SR bol dvakrát, jedenkrát bol premiérom a teraz sa stane prezidentom.[38]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2020 poskytol rozhovor novinárom týždenníka Plus 7 dní, ktorý sa týkal aj jeho sexuálnej orientácie; na priamu otázku, či je pravda, že je homosexuál, odpovedal záporne. Následne sa však podľa Denníka N Pellegrini snažil, aby rozhovor vôbec nebol uverejnený. Rozhovor bol nakoniec uverejnený, ale otázky o sexuálnej orientácii boli na príkaz vydavateľa vynechané. Šéfredaktorka týždenníka sa kvôli tomu rozhodla odísť z čela redakcie, ktorú potom opustil aj autor rozhovoru s Pellegrinim.[39][40]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ TOMEČKOVÁ, Nicol. Peter Pellegrini už nie je poslancom ani predsedom Národnej rady SR [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-04-08, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
  2. ↑ SITA. Kiska prijal demisiu ministrov, vymenoval ich nástupcov. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-07-03. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1336-197X.
  3. ↑ VRAŽDA, Daniel; DUGOVIČ, Matej; PIŠKO, Michal. Kreslo po Paškovi berie Pellegrini, ktorý robil čiernu prácu pre Smer. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-11-24. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ a b Prezident prijal demisiu predsedu vlády a poveril Petra Pellegriniho [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2018-03-15, [cit. 2018-03-16]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i TASR. R. Fico podal demisiu na post premiéra, nahradil ho Pellegrini. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2018-03-16].
  6. ↑ TASR; SITA; SME.SK. Slovensko má novú vládu, Pellegrini prisľúbil vyšetrenie vraždy. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-22. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ Denník N, Dušan Mikušovič. Pellegrini sa odhodlal: odmietol Fica a odíde zo Smeru. Dennik N (Bratislava: N Press), 2020-6-10. Dostupné online [cit. 2020-06-10]. ISSN 1338-8789.
  8. ↑ Pravda. Pellegrini predstavil novú politickú stranu Hlas. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-06-29. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-197X.
  9. ↑ Voľby do NR SR 2002: Zoznam kandidátov [online]. Bratislava: ŠÚ SR. Dostupné online.
  10. ↑ Voľby do NR SR 2002: Výsledky prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR. Dostupné online.
  11. ↑ a b SITA, TREND. Parlamentu už šéfuje Pellegrini. „Za“ hlasovala aj časť opozície. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2014-11-25. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1336-2674.
  12. ↑ Voľby do NR SR 2006: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2006-06-18. Dostupné online.
  13. ↑ Výsledky parlamentných volieb 2010. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2024-03-25]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  15. ↑ Voľby do NR SR 2016: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2016-03-10. Dostupné online.
  16. ↑ Parlamentná tlač 913 : Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-26, [cit. 2018-03-26]. Dostupné online.
  17. ↑ STRUHÁRIK, Filip; FOLENTOVÁ, Veronika. Pellegriniho vláda skopírovala od Ficovej aj staré sľuby o úspešnom predsedníctve či obnovení IC vlakov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-22. Dostupné online [cit. 2018-03-26]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ TASR; KRBATOVÁ, Lucia. Pellegriniho vláda získala dôveru, podporilo ju 81 poslancov. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2018-03-26]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ Hlasovanie poslancov : Programové vyhlásenie vlády SR (tlač 913). Hlasovanie o návrhu uznesenia. [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-26, [cit. 2018-03-26]. Dostupné online.
  20. ↑ ČAPLOVIČ, Miroslav. Pellegrini sa má stretnúť s Trumpom. V Bielom dome. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-03-07. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1336-197X.
  21. ↑ VASILKO, Tomáš. Príde Trump na Slovensko? Pellegrini má 15 minút na to, aby spravil dojem na ich osobnom stretnutí [online]. Denník N, 2019-05-02, [cit. 2019-12-06]. Dostupné online.
  22. ↑ ČAPLOVIČ, Miroslav. Trump prijme Pellegriniho už o týždeň. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-04-23. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ Pravda. Pellegriniho vláda končí, podala demisiu. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1336-197X.
  24. ↑ Voľby do NR SR 2020: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2020-03-05. Dostupné online.
  25. ↑ TASR. Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-04-25. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ Pravda. Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-05-26. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-197X.
  27. ↑ ORVISKÁ, Veronika; HAJČÁKOVÁ, Daniela. Pellegrini končí ako podpredseda Smeru, zo strany odíde. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-10. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  28. ↑ STRAKOVÁ, Zuzana; TASR; SITA. Do Pellegriniho projektu vstúpi ďalších desať poslancov zo Smeru. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-17. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  29. ↑ TASR. Rezort vnútra zaregistroval stranu Hlas - sociálna demokracia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-11. Dostupné online [cit. 2024-04-08].
  30. ↑ TASR. Hlas bez prekvapenia. Na sneme zvolili za šéfa Pellegriniho. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-11-28. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-197X.
  31. ↑ prut, TASR. Pellegrini predstavil kandidátku Hlasu, vysoko je aj obvinený exminister Žiga (zoznam prvých 40 mien). Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-06-30. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-1996.
  32. ↑ Voľby do NR SR 2023: Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2023-10-01. Dostupné online.
  33. ↑ SOPÓCI, Patrik; TASR. Lídri Smeru, Hlasu a SNS podpísali koaličnú dohodu, mená ministrov zatiaľ neprezradili. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-16. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  34. ↑ TASR. Novým predsedom parlamentu sa stal Peter Pellegrini, poslanci ho zvolili v tajnom hlasovaní [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-10-25, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  35. ↑ TASR. Prezidentské voľby 2024: Peter Pellegrini oficiálne oznámil, že bude kandidovať na prezidenta. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-01-19. Dostupné online [cit. 2024-01-19].
  36. ↑ Voľby prezidenta SR - Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024 [online]. volbysr.sk, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online.
  37. ↑ A.S, Petit Press. Peter Pellegrini sa stane novým prezidentom SR. Pozrite si výsledky prezidentských volieb 2024 [online]. domov.sme.sk, [cit. 2024-04-06]. Dostupné online.
  38. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Pellegriniho príbeh: v roku 2002 bol poslanecký asistent, v roku 2024 je z neho prezident. Denník N, 2024-04-07. Dostupné online [cit. 2024-04-10].
  39. ↑ Vzbura šéfredaktorky v Plus 7 dní. Katarína Šelestiaková dala výpoveď. Vedenie vydavateľstva reaguje [online]. hnonline.sk, 2020-02-19. Dostupné online.
  40. ↑ Novinár, ktorý položil premiérovi Pellegrinimu intímnu otázku, už nepracuje pre Plus 7 dní [online]. hnonline.sk, 2020-02-25. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Pellegrini&oldid=7837066“