Salatín (chránené územia)
| Národná prírodná rezervácia Salatín a Územia európskeho významu Salatín | |
| chránené územie | |
 Hrebeň Salatína smerom na Malý Salatín v zime.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Ružomberok |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Súradnice | 48°59′16″S 19°21′47″V / 48,98775°S 19,363067°V |
| Najľahší výstup | z Ludrovej alebo z Liptovskej Lúžnej po červenej turistickej značke |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Salatín (1630 m) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Salatín je označenie troch chránených území v časti Nízkych Tatier. Okolo turisticky atraktívneho vrcholu Salatín (1 630 m n. m.) sa nachádzajú až tri chránené územia: Národná prírodná rezervácia Salatín a dve územia európskeho významu Salatín (SKUEV0197 a SKUEV1197)[1]. Tieto tri územia majú rozdielne pokrytie a rozlohu, NPR má strednú veľkosť a pokrýva hlavne hrebeň Salatína, pričom územie NATURA 2000 (SKUEV0197) je najväčšie a pokrýva aj západný svah smerom do Ludrovskej doliny. Druhé územie NATURA 2000 (SKUEV1197) je najmenšie má rozlohu iba 19,07 ha a nachádza sa mimo dvoch spomínaných území v doline potoka Ráztočná smerom z dediny Liptovská Lúžna.
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Národná prírodná rezervácia Salatín[upraviť | upraviť zdroj]
Národná prírodná rezervácia Salatín je chránené územie[2], ktoré sa nachádza v Nízkych Tatrách. Rozkladá sa na vrcholoch Salatín (1 630 m n. m.) a Malý Salatín (1 444 m n. m.) s rozlohou 1 192,99 ha a 5. stupňom ochrany.
Predmetom je ochrana zachovalej časti Nízkych Tatier. Má zaujímavý georeliéf, krasové formy, prealpínske a dealpínske rastlinné druhy, endemity a relikty.[2]
Vyhlásená bola v roku 1982 uznesením Ministerstva kultúry SSR č. 2958/1982-32 z 30.4.1982. Zasahuje do katastrálnych území obcí: Partizánska Ľupča, Liptovská Štiavnica, Liptovská Lúžna.
Územie európskeho významu Salatín (SKUEV0197)[upraviť | upraviť zdroj]
S rozlohou 3 345 ha ide o najväčšie chránené územie v oblasti Salatína. Chránený je hrebeň aj západný svah. Zasahuje do katastrálnych území obcí: Partizánska Ľupča, Liptovská Štiavnica, Liptovská Lúžna a Ružomberok.[3] Do tohto územia patrí aj najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách Brankovský vodopád (55 m)[4].
Územie európskeho významu Salatín (SKUEV1197)[upraviť | upraviť zdroj]
S rozlohou 19,07 ha ide o najmenšie chránené územie v oblasti Salatína. Chránená je časť lúky na západnom svahu vrcholu Tlstá (1 555 m n. m.) v doline potoka Ráztočná. Zasahuje do katastrálneho územia obce Liptovská Lúžna.[5]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Toto územie má zaujímave geologické členenie s krasovými útvarmi ako jaskyne, vyvieračky a tiesňavy. Nachádza sa tu vápencovo-dolomitový komplex krížnanského i chočského príkrovu a obalová séria Červenej Magury.[6] Významné miesto je zachovalá tiesňava Hučiaky.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Výlučne tu, alebo v blízkom okolí sa vyskytuje lomikameň okrúhlolistý (Saxifraga rotundifolia), žerušnica trojlistá (Cardamine trifolia), alebo starček tôňomilný (Senecio umbrosus). Je jediným miestom na Slovensku s výskytom lomikameňa pozmeneného (Saxifraga mutata).[7] Medzi západokarpatské endemické druhy patria klinček lesklý (Dianthus nitidus), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a stračonôžka tatranská (Delphiniumoxysepalum).[6] Cenné sú aj kvetnaté pasienky v oblasti vrchu Veľký Brankov (1 134 m n. m.). Bučiny v nízkych polohách striedajú smerom do vyšších prirodzené smrečiny. Kosodrevina lemuje iba najvyšší vrchol Salatín.
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi významné druhy patrí: fúzač alpský (Rosalia alpina), veľké šelmi ako medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx) a vlk dravý (Canis lupus). Dravce ako orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), včelár lesný (Pernis apivorus) a sokol myšiar (Falco tinnunculus) tu majú na skalných bralách vhodné podmienky na hniezdenie. Zo sov tu žijú kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), sova obyčajná (Strix aluco), pôtik kapcavý (Aegolius funereus) a výr skalný (Bubo bubo). Na tomto území má útočisko aj miznúci tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia).[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Kaňon Hučiaky v zime -
Vľavo Tlstá, v strede Salatín, vpravo bralo Malého Salatína
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Vyhľadávanie území európskeho významu
- ↑ a b Salatín. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Popis lokality SKUEV0197 [online]. NATURA 2000, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
- ↑ Salatín. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Popis lokality SKUEV1197 [online]. NATURA 2000, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c Salatín NATURA 2000 [online]. 20.10.2008, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
- ↑ DÍTĚ, Daniel. SAXIFRAGA MUTATA L. – lomikámen oranžový / lomikameň pozmenený [online]. 20.10.2008, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salatín (chránené územia)
