Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana
| Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 2000 |
| Predseda | Mikuláš Dzurinda |
| Poslancov | 28 (NR SR) 2 (Európsky parlament) |
| Volebný výsledok | 15,42 % (Voľby do Národnej rady 2010) 16,98 % (Európske voľby 2009) |
| Ideológie | liberalizmus / kresťanská demokracia |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Európska ľudová strana |
| Európska politická strana | Európska ľudová strana |
| Medzinárodné organizácie | Centrist Democrat International |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Ružinovská 28 827 35 Bratislava |
| Noviny | Modré správy [1] |
| Farby | modrá |
| Web | www.sdku-ds.sk/ |
Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (skratka SDKÚ–DS) je politická strana pôsobiaca na Slovensku. Je lídrom súčasnej vládnej koalície. Jej predsedom je Mikuláš Dzurinda. Pôvodne pôsobila pod názvom Slovenská demokratická a kresťanská únia (skratka SDKÚ). 21. januára 2006 rozhodli delegáti kongresu SDKÚ o zlúčení strany s Demokratickou stranou a zmene názvu na Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana.
Vedenie strany
Vedenie SDKÚ-DS:
- Mikuláš Dzurinda – predseda
- Lucia Žitňanská – podpredsedníčka
- Ivan Mikloš – podpredseda
- Milan Hort – podpredseda
- Iveta Radičová – podpredsedníčka
- Štefan Hudec – generálny sekretár
História
Strana vznikla pod pôvodným názvom Slovenská demokratická a kresťanská únia v roku 2000. Založil ju jej súčasný predseda Mikuláš Dzurinda. Strana vznikla po tom, čo Dzurinda spolu s niektorými ministrami odmietol vystúpiť z účelovo vytvorenej volebnej strany Slovenská demokratická koalícia (SDK) a vrátiť sa podľa pôvodnej dohody do strán, ktoré ju predtým vytvorili. Spolu s Mikulášom Dzurindom vstúpili do SDKÚ viacerí politici SDK - časť členov bola pôvodne z KDH (Dzurinda), časť z bývalej DÚ (Eduard Kukan) a časť z bývalej DS (Ivan Mikloš). Strana bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR 18. februára 2000. V auguste 2000 strana pohltila Demokratickú úniu.
18. novembra 2000 sa v Bratislave sa konal ustanovujúci kongres SDKÚ, na čelo ktorej bol zvolený premiér Mikuláš Dzurinda. Podpredsedami SDKÚ sa stali Eduard Kukan, Ľubomír Harach, Milan Kňažko a Juraj Kopčák. Súčasťou úzkeho vedenia sa stala aj bývalá novinárka Zuzana Martináková.[2] Generálnym sekretárom strany sa stal Ivan Šimko.
SDKÚ konštatovala, že sa nemieni etablovať v súčasnom parlamente, zaväzuje sa však podporovať vládu a prevziať zodpovednosť za činnosť siedmich členov kabinetu za SDKÚ. V nadchádzajúcich parlamentných voľbách chce získať toľko hlasov, aby mohla viesť rokovania o zostavení vlády. Krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2002 SDKÚ nečakane uzavrela dohodu o spolupráci s Demokratickou stranou.[3] V parlamentných voľbách v roku 2002 SDKÚ získala 15,09% hlasov a 28 mandátov, skončila na druhom mieste a spolu s SMK, KDH a ANO vytvorila vládu a spoločne tak táto koalícia začala politiku reforiem.
Volebné obdobie 2002-2006
8. októbra 2002 podpísali koaličnú zmluvu predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko a o 8 dní neskôr - 16. októbra vymenoval prezident Rudolf Schuster novú vládu pod vedením staronového premiéra Mikuláša Dzurindu. Strana bola súčasťou koalície, ktorá presadila zásadné ekonomické reformy. Strana získala ministerstvá obrany, financií, dopravy, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo zahraničia. Vo vzťahu k vývoju v strane bol podstatný neskorší rozpor premiéra s Ivanom Šimkom a kauza "skupinka". 8. decembra 2003 vystúpila zo strany platforma okolo Ivana Šimka (celkovo sedem poslancov vrátane Zuzany Martinákovej). Táto skupina poslancov neskôr založila stranu Slobodné fórum. Do klubu neskôr pribudol Jozef Banáš (pôvodne ANO).
V roku 2004 strana prehrala súboj o prezidentské kreslo, keď jej nominant Eduard Kukan nepostúpil do druhého kola, naopak v júni 2004 strana získala najviac hlasov v prvých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku. 22. mája 2004 delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave zvolili za nových podpredsedov strany Pavla Kuboviča, Pavla Prokopoviča a Juraja Lišku. Okrem uvedenej trojice nimi zostali Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort. Od 21. januára 2006 sa strana zlúčila s menšou Demokratickou stranou a tak používa dnešný názov SDKÚ-DS. Na začiatku februára 2006 z vládnej koalície odišlo KDH po spore s SDKÚ. Na Slovensku sa konali predčasné voľby.
Strana sa vo volebnom období výrazne pričinila o úspechy v zahraničnej politike - vstup do NATO a Európskej únie.
Volebné obdobie 2006-2010
V parlamentných voľbách v roku 2006 strana získala 18,35% a 31 mandátov, skončila na druhom mieste a prešla do opozície. Najviac preferenčných hlasov získala Iveta Radičová (205 538) nasledovaná Ivanom Miklošom (199 801) a Mikulášom Dzurindom (165 729).[4] 17. novembra 2006 delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave potvrdili na čele strany Mikuláša Dzurindu. Novou podpredsedníčkou SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. Staronovými podpredsedami sa stali Pavol Kubovič, Juraj Liška, Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort. Kongres zároveň rozhodol o zmene generálneho sekretára strany, Ivana Harmana vymenil Štefan Hudec.
8. marca 2008 Prezídium SDKÚ-DS vylúčilo zo strany a pozastavilo práva člena štrnástim signatárom výzvy bratislavskej krajskej organizácie "Nastal čas na zmenu". Stalo sa tak na návrh predsedu strany Mikuláša Dzurindu. Za toto uznesenie hlasovali z osemnástich členov Prezídia šestnásti, proti bol len bratislavský krajský šéf Valentín Mikuš a zdržal sa podpredseda strany Juraj Liška. Medzi vylúčenými boli aj Mikuš a poslanec Národnej rady SR Martin Kuruc. Dzurinda v ten deň na tlačovej besede uviedol, že signatári flagrantne porušili stanovy a uznesenia Prezídia a išlo o ich demonštráciu vlastnej moci. Podľa neho nešlo signatárom o diskusiu, ale o vytváranie druhého centra moci. 17. marca Valentín Mikuš vyhlásil, že sa nazdáva, že svojím správaním Prezídium SDKÚ-DS porušilo jeho ľudské práva. "Dnes ráno som podal žalobu na Ústavný súd, pretože žiadne stanovy nemôžu byť v rozpore s ľudskými právami," oznámil novinárom. Dodal, že mu straníckym súdom ani nebolo umožnené nahliadnuť do spisu.
Začiatkom apríla 2008 vystúpil Martin Kuruc z parlamentného poslaneckého klubu SDKÚ-DS. 19. júna vystúpil z SDKÚ-DS Juraj Liška. Zároveň sa vzdal členstva v poslaneckom klube strany v NR SR. Svoj odchod odôvodnil slovami: "Dzurinda ako predseda stratil moju dôveru a preto som sa rozhodol k tomuto kroku." Neskôr z poslaneckého klubu vystúpil aj Ľuboš Micheľ. Strana rozpustila svoje štruktúry v Bratislavskom kraji a počas leta 2008 vytvorila nové.
V septembri 2008 SDKÚ vypracovala dokument Slovensko má na viac - program SDKÚ-DS ako programovú alternatívu vlády Roberta Fica. [5]
V roku 2009 strana prehrala súboj o prezidentské kreslo, keď jej nominantka Iveta Radičová prehrala v druhom kole s Ivanom Gašparovičom. V júni 2009 strana získala 16,98% a 2 mandáty v druhých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku.
Vo voľbách do VÚC v novembri 2009 SDKÚ-DS získala miesto predsedu BSK, ktorým sa stal Pavol Frešo, v ostatných krajoch jej kandidáti resp. kandidáti koalícií, ktoré SDKÚ-DS podporovala, nezískali mandát.
Vo februári 2010, po zverejnení kauzy financovania strany, sa vzdal postu volebného lídra Mikuláš Dzurinda, v primárnych voľbách následne vyhrala (v súboji s Ivanom Miklošom) a novou líderkou do volieb do NR SR v roku 2010 sa stala Iveta Radičová.
Volebné výsledky
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana SDKÚ-DS.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 1998* | Národná rada SR | 26,33 % | 42 | 2. miesto | koalícia s SMK, SDĽ a SOP |
| 2002 | Národná rada SR | 15,09 % | 28 | 2. miesto | koalícia s SMK, KDH a ANO** |
| 2004 | Európsky parlament | 17,09 % | 3 | 1. miesto | účasť vo frakcii EPP-ED |
| 2006 | Národná rada SR | 18,35 % | 31 | 2. miesto | opozícia |
| 2009 | Európsky parlament | 16,98 % | 2 | 2. miesto | účasť vo frakcii EPP-ED |
| 2010 | Národná rada SR | 15,42 % | 28 | 2. miesto | koalícia s SaS, KDH a MOST-HÍD |
* volieb 1998 sa zúčastnila strana Slovenská demokratická koalícia. SDKÚ po jej vzniku 18.10.2000 prevzala zodpovednosť za činnosť členov vlády, aj keď v parlamente naďalej ostala pôsobiť na platforme SDK.
** do konca volebného obdobia koalíciu opustilo KDH (február 2006) a strana ANO, ktorá bola z koalície vylúčená. V ANO prebehol rozkol a s koalíciou naďalej držali nezávislí poslanci združení okolo Ľubomíra Lintnera, tzv. lintnerovo krídlo.
Volebné preferencie
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK - júl 2009, august a november 2010).
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 9,3 | 8,7 | 9,5 | 9,4 | 8,1 | 10,1 |
| 2005 | 9,1 | 10,8 | 12,0 | 8,2 | 9,4 | 9,6 | 9,8 | 10,6 | 7,4 | 9,6 | 8,2 | 8,8 |
| 2006 | 11,1 | 11,1 | 11,5 | 9,7 | 11,4 | 12,7 | 15,2 | 13,0 | 11,8 | 11,1 | 12,8 | 11,8 |
| 2007 | 10,7 | 10,5 | 13,6 | 11,0 | 12,0 | 14,1 | 11,3 | 10,0 | 12,2 | 14,5 | 15,6 | 13,5 |
| 2008 | 14,7 | 12,5 | 14,7 | 15,1 | 14,2 | 13,3 | 9,7 | 12,8 | 11,8 | 13,6 | 13,7 | 11,7 |
| 2009 | 12,8 | 12,9 | 12,5 | 15,5 | 17,8 | 15,8 | 13,9 | 14,3 | 13,4 | 14,4 | 12,4 | 11,5 |
| 2010 | 15,2 | 11,3 | 14,3 | 13,4 | 14,0 | 12,1 | 14,7 | 15,2 | 16,0 | 18,0 | 18,2 | 15,3 |
| 2011 | . | 15,2 | 16,5 | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
Politici Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany
Články o politikoch Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany sú uvedené v kategórii Politici SDKÚ.
Predsedovia SDKÚ-DS
- 2000 - súčasnosť Mikuláš Dzurinda
Členská základňa
Podľa oficiálnych údajov [6] mala strana k 31. decembru 2007 7 274 členov.
Referencie
- ↑ Modré správy
- ↑ http://www.sme.sk/c/3006249/Historia-SDKU-DS.html
- ↑ DS volí SDKÚ
- ↑ Výsledky preferenčného hlasovania
- ↑ Slovensko má na viac- Programová konferencia
- ↑ Výročná správa SDKÚ-DS za rok 2007, str. 52 [online]. NR SR, [cit. 2009-11-25]. Dostupné online.
