Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016
ŠtátSlovensko Slovensko
Druhparlamentné voľby
OrgánNárodná rada SR
(150 zo 150 poslancov)
Dátum5. marca 2016
Zapísaní voliči4 426 760
Účasť2 648 184 (59,82 %)
Platné hlasy2 607 750 (98,47 %)
Počet strán23
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
Percentá hlasov
SMER – SD
  
 28,28 %
SaS
  
 12,10 %
OĽaNO
  
 11,02 %
SNS
  
 8.64 %
Kot. – ĽSNS
  
 8,04 %
SME RODINA
  
 6,62 %
MOST – HÍD
  
 6,50 %
SIEŤ
  
 5,60 %
KDH
  
 4,94 %
SMK – MPK
  
 4,04 %
ostatní
  
 4,64 %

Počet poslancov v parlamente

     SMER – SD (49)
     SaS (21)
     OĽaNO (19)
     SNS (15)
     Kot. – ĽSNS (14)
     MOST – HÍD (11)
     SME RODINA (11)
     #SIEŤ (10)
Poradie volieb
Poradie7. voľby do NR SR
Predchodca 2012 2016 2020 Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Predseda vlády
Predchodca Robert Fico Robert Fico Nástupca
Vláda
Predchodca 2. vláda R. Fica 3. vláda R. Fica Nástupca
Predseda NR SR
Predchodca Peter Pellegrini Andrej Danko Nástupca
Poslanci NR SR
Predchodca 2012 – 2016 (6. obdobie) 2016 – 2020 (7. obdobie) Nástupca
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Žiga

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, skrátene parlamentné voľby 2016 alebo voľby do NR SR 2016, sa uskutočnili 5. marca.[1] Konali sa od 7:00 do 22:00 hodiny.[2] Vo voľbách kandidovalo 23 strán a hnutí[2] a 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Najviac hlasov získala SMER-SD 28,28%. druhá sa umiestnila strana Sloboda a Solidarita s 12,10% a tretia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) s 11,02%.[4] Volebná účasť dosiahla 59,82%.[5] Do parlamentu sa nedostalo 17 strán, pre ktoré hlasovalo 343 277 voličov, čím prepadlo 13.16 % platných hlasov.

Prezident Andrej Kiska 7. marca oznámil, že zostavením vlády poverí predsedu strany SMER-SD Roberta Fica.[6]

Časová organizácia volieb[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby boli vyhlásené predsedom Národnej rady SR Petrom Pellegrinim 12. novembra 2015, rozhodnutím č. 307/2015 Z. z. V daný deň začala aj predvolebná kampaň, ktorá trvala do volebného moratória, 48 hodín pred začiatkom volieb, teda do 3. marca o 7:00.[2]

Predvolebné dianie[upraviť | upraviť zdroj]

Robert Fico a demisia[upraviť | upraviť zdroj]

2. decembra 2014 predseda vlády Robert Fico v rozhovore spomenul možnosť podania demisie.[7] Túto možnosť taktiež naznačil aj na svojom profile na sociálnej sieti Facebook v statuse, v ktorom spomínal štyroch opozičných politikov: Alojza Hlinu, Daniela Lipšica, Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Práve títo poslanci a europoslanec Sulík organizovali sériu protestov zameraných na boj proti korupcii, ktorú odštartovala kauza predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici.[8] V januári Fico akékoľvek správy v súvislosti s demisiou a predčasnými voľbami dementoval a vyjadril sa, že mandát jeho vlády sa na sto percent neskráti.[9]

Tretia sila a spájanie pravice[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome rokov 2014 a 2015 sa začala čoraz častejšie pretriasať myšlienka potenciálneho spájania sa pravice. Dôvodom bola najmä veľká roztrieštenosť na pravej strane politického spektra. O spájaní sa začalo hovoriť hlavne v spojení s organizátormi protestov z konca roku 2014, pričom nelichotivé prieskumy verejnej mienky stavali mimo NR SR práve Sulíkovu SaS ako aj Lipšicovu NOVU a novovzniknutá strana s názvom Občania pod vedením Hlinu sa iba rozbiehala. O možnosti spoločnej kandidátky s Matovičovym OĽaNO sa politici vyjadrili aj v sérii rozhovorov s Denníkom N.[10][11][12][13]

Daniel Lipšic o pár dní neskôr taktiež spomenul vznikajúcu platformu, ktorú pomenoval ako tretia sila. Tá mala byť podľa neho alternatívou k pomyselnej prvej a druhej sile, ktorými označil finančné skupiny a oligarchov. Zároveň sa vyjadril, že nie je podstatné, či bude v platforme aj jeho politická strana NOVA a či budú v projekte zahrnuté aj iné strany.[14][15] Vylúčil však užšiu spoluprácu s Miroslavom Trnkom.[16]

V marci roku 2015 jeden z organizátorov protestov z konca predošlého roka Alojz Hlina (dovtedy nezaradený po vystúpení z OĽaNO)[17] oznámil vstup do poslaneckého klubu KDH.[18] Vo veci prípadnej bližšej spolupráce so spoluorganizátormi protestov sa vyjadril, že „mladé pušky sú over“.[19] Zvyšní traja opoziční lídri (Lipšic, Matovič a Sulík) sa zas začiatkom apríla 2015 na jednom zo svojich brífingov zhodli, že čas na predvolenú koalíciu ich strán ešte nedozrel.[20] Iba pár dní predtým Matovič zverejnil prieskum, v ktorom u respondentov zisťoval prípadnú podporu koalície strán NOVA, OĽaNO a SaS.[21] Práve liberáli však v apríli na straníckom kongrese avizovali, že na voľby sa chcú zatiaľ pripravovať sami.[22] To potvrdil v rozhovore aj predseda strany OĽaNO Matovič, avšak s dodatkom, že Sulík ako líder SaS s volebnou koalíciou problém nemá, no na jej čelo je podľa neho potrebné nájsť autentického lídra.[23] Na konci septembra strana SaS napokon oznámila, že vo voľbách bude kandidovať sama.

Na konci júna Lipšic s Matovičom oficiálne oznámili vytvorenie koalície, pričom prvých 10 miest na kandidátke mali obsadiť ľudia mimo politiky, čo napĺňalo Lipšicom avizovanú 'tretiu silu'. Koalícia na vstup do parlamentu zo zákona prekročiť hranicu 7%. Od septembra sa však koalícia OĽaNO a NOVA v prieskumoch pravidelne nachádzala pod touto hranicou. Aj preto sa v novembri vyskytli úvahy o konci koalície, ktoré pripustil aj Matovič.

Medzitým sa líder strany Most Béla Bugár vyjadril, že alternatívou ku vládnucemu Smeru má byť koalícia strán KDH, #SIEŤ a jeho strany.[24] Toto presvedčenie Bugár zopakoval aj začiatkom mája, keď vyhlásil, že si nevie predstaviť vládnu koalíciu s Igorom Matovičom.[25] Bolo to iba dva dni po tom, čo sa na internete objavila celá nahrávka rozhovoru lídra OĽaNO s Radoslavom Procházkom, ktorú vyhotovil Matovič.[26][27] Vládnutie s Matovičom si nevedel predstaviť ani Miroslav Beblavý, podpredseda strany #SIEŤ.

Koalícia Smeru[upraviť | upraviť zdroj]

Na opačnom póle politického spektra sa čoraz častejšie skloňovala možnosť pokračovania vlády strany SMER, avšak už v koalícii s inou stranou či stranami. Prieskumy totiž dlhodobo predpovedali, že strana Roberta Fica nezopakuje výsledok z parlamentných volieb 2012, a tak sama nezíska potrebnú väčšinu v Národnej rade. Ako potenciálni koaliční partneri sa spomínali predovšetkým strany KDH a(lebo) SNS. Aj poslanec Jozef Mikloško sa vo februári roku 2015 vyjadril, že podľa jeho názoru KDH a SMER po ďalších voľbách spolu zostavia vládu.[28] Predseda KDH Ján Figeľ sa však vyslovil, že vládnúcu stranu chce vymeniť a nie doplniť.[28] Aj v marci 2015 na verejnej diskusii poprel túžbu vládnuť po voľbách so Smerom.[29]

V apríli 2015 začala rezonovať kauza Váhostav.[30] V máji schválila sudkyňa Katarína Bartalská reštrukturalizačný plán tejto firmy[31], ktorá neplatila faktúry a dlhovala svojim veriteľom vyše 100 miliónov EUR.[32] Opozícia za vzniknuté problémy vinila premiéra Fica a jeho vládu[33] aj preto, že za ukázalo, že za firmou je Juraj Široký blízky Smeru[31]. Fico, naopak, žiadal odstúpenie Jána Figeľa, ministra dopravy z predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, z postu podpredsedu parlamentu.[34][35] Keďže predseda KDH sám neodstúpil, SMER spustil v Národnej rade rokovanie k jeho odvolaniu.[36] K tomu nakoniec nedošlo.[37] Fico argumentoval, že namiesto odvolania chcel iba poukázať na politickú zodpovednosť Figeľa v kauze Váhostav.[38] Jan Figeľ sa ale hneď po ohlásení jeho odvolávania vyjadril, že do vlády so Smerom nepôjde.[39] Takisto sa poslanec Mikloško ospravedlnil za svoj predošlý odhad koalície Smeru a KDH.[40] Predseda vlády na Figeľove rozhodnutie reagoval slovami „nikdy nehovor nikdy“.[41]

Kandidáti[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách kandidovalo 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Žien bolo medzi kandidátmi 722, čiže 24,8%; v predošlých voľbách ich bolo 26,2%. Strana zelených Slovenska mala na kandidátke rovnaké zastúpenie mužov a žien, na pozíciách sa striedali. Najmenej žien mala Slovenská národná strana, 14,7%.[3] Kandidátov z hlavného mesta bolo 438. Najvyšší podiel však mal Svätý Anton kde kandidovalo 10 ľudí z 1200 obyvateľov. Vyšší podiel mala aj Banská Bystrica kde pripadalo 860 ľudí na jedného z 92 kandidátov.[3] Najstarší kandidát mal 79 rokov a vo veku 21 až 25 rokov bolo 150 kandidátov. Najnižší medián mala strana Sieť, 40 rokov.[3]

Zoznam kandidujúcich strán, hnutí a koalíc podľa poradových čísel:[42]

  1. Strana TIP (TIP)
  2. Strana moderného Slovenska (SMS)
  3. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – NOVA (OĽaNO-NOVA)
  4. Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník (DS – Ľudo Kaník)[pozn 1]
  5. ŠANCA
  6. SME RODINA – Boris Kollár
  7. Strana zelených Slovenska (SZS)
  8. KOALÍCIA SPOLOČNE ZA SLOVENSKO
  9. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség (MKDA-MKDSZ)
  10. VZDOR – strana práce (VZDOR)
  11. MOST-HÍD
  12. Slovenská národná strana (SNS)
  13. Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia
  14. Komunistická strana Slovenska (KSS)
  15. Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS)
  16. SMER – sociálna demokracia (SMER-SD)
  17. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
  18. Slovenská občianska koalícia (SKOK!)
  19. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS Naše Slovensko)
  20. #SIEŤ
  21. Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP)
  22. PRIAMA DEMOKRACIA (PD)
  23. Sloboda a Solidarita (SaS)

Prieskumy verejnej mienky[upraviť | upraviť zdroj]

2016[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum zberu Agentúra Počet respondentov SMER – SD #SIEŤ SNS MOST – HÍD KDH OĽaNO – NOVA SaS SMK SME RODINA SDKÚ – DS Ostatní Náskok
12. – 18.2. AKO 1 200 35% 8,1% 9,4% 6,9% 6,3% 6,9% 6,7% 3% 5,1% 0,7% 11,9% 25,6%
11. – 16.2. EAC 1 460 29,8% 15% 8,1% 8,2% 8,2% 4,8% 5,3% 5,3% 2,8% 1,6% 10,9% 14,8%
8. – 16.2. Phoenix Research 1 009 29,3% 16,8% 7,4% 8,4% 6,6% 6,1% 5% 4,3% 2,3% 1,4% 12,4% 12,5%
7. – 16.2. MEDIAN SK 1 001 32,1% 8,7% 10,5% 7,9% 6,6% 7,5% 6,7% 2,4% 5,5% 1,1% 11% 21,6%
10. – 14.2. MVK 1 136 32,5% 14,5% 10,5% 7% 9% 5% 4% 5% 4,5% 1% 7% 18%
6. – 14.2. Focus 1 005 34,6% 14% 8,7% 8,2% 7% 6,1% 5,5% 3,5% 4,2% 1% 7,2% 20,6%
6. – 14.2. Polis Slovakia 1 670 38,4% 10,4% 9,1% 9,2% 6,6% 6,8% 5,2% 4% 3,6% 1,3% 5,4% 28%
4. – 8.2. EAC 1 050 33,3% 14,4% 7,6% 8,7% 7,8% 5,5% 5,4% 5,1% 2,1% 1,4% 8,7% 18,9%
31.1. – 7.2. Focus 1 000 34,1% 13,7% 8,1% 8% 7,5% 6,4% 5,1% 3,6% 4,1% 1,7% 7,7% 20,4%
20.1. – 4.2. Phoenix Research 1 010 35,7% 14,2% 7,2% 7% 6,6% 5,7% 5,1% 3,9% N/A 2% 12,6% 21,5%
22. – 31.1. Focus 1 009 36,3% 13% 7,3% 7,7% 7,1% 6,4% 5,5% 3,8% 3,7% 1,7% 7,5% 23,3%
22. – 28.1. MVK 1 148 32,1% 14,6% 10,1% 6% 8,2% 5,9% 3,4% 5,1% 4% 1,6% 9% 17,5%
22. – 28.1. MEDIAN SK 1 057 36% 8,1% 10,7% 9,9% 6% 8,6% 6,3% 2,4% 4% 0,9% 7,1% 25,3%
14. – 20.1. EAC 1 380 36,3% 15,1% 7,7% 7% 7,8% 4,7% 5,4% 5% N/A 2% 9% 21,2%
13. – 20.1. Focus 1 011 37% 13,2% 7,2% 7% 7% 6,1% 5,1% 3,9% 3,4% 2,4% 7,7% 23,8%
11. – 14.1. AKO 1 000 40,7% 8,1% 7,4% 7,9% 5,6% 5,7% 6,2% 2,1% 4,6% 1,6% 10,1% 32,6%
8. – 14.1. Polis Slovakia 1 223 41% 13,8% 7,9% 8% 6% 6% 4,2% 5,3% 3,1% 2% 2,7% 27,2%
28.12. – 8.1. MVK 1 089 34,5% 14,7% 10,1% 6,5% 8,6% 5% 3,4% 5,1% 2,7% 2% 7,4% 19,8%
20.12. – 4.1. Phoenix Research 1 011 35,9% 13,9% 7,1% 6,8% 6,9% 5,7% 5% 4,1% N/A 2,1% 12,5% 22%
Priemer — 1 130 35% 12,9% 8,5% 7,7% 7,1% 6% 5,2% 4% 3,7% 1,6% — 21,8%
Najmenší – Najväčší údaj — 1 000 – 1 670 29,3% – 41% 8,1% – 16,8% 7,1% – 10,7% 6% – 9,2% 5,6% – 9% 4,7% – 8,6% 3,4% – 6,7% 2,1% – 5,3% 2,1% – 5,5% 0,7% – 2,4% — 12,5% – 32,6%

2015[upraviť | upraviť zdroj]

Prognózy počtu získaných mandátov[upraviť | upraviť zdroj]

2016[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum zberu Agentúra Počet respondentov SMER – SD #SIEŤ KDH MOST – HÍD SNS OĽaNO – NOVA SaS SMK Náskok
12. – 18.2. AKO 1 200 63 14 11 12 17 12 12 46
11. – 16.2. EAC 1 460 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
8. – 16.2. Phoenix Research 1 009 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
7. – 16.2. MEDIAN SK 1 001 57 15 11 14 18 13 39
10. – 14.2. MVK 1 136 58 26 17 12 19 9 9 32
6. – 14.2. Focus 1 005 62 25 12 15 15 11 10 37
6. – 14.2. Polis Slovakia 1 670 67 18 12 18 16 12 9 49
4. – 8.2. EAC 1 050 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
31.1. – 7.2. Focus 1 000 62 25 13 14 15 12 9 37
20.1. – 4.2. Phoenix Research 1 010 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
22. – 31.1. Focus 1 009 66 23 13 14 13 11 10 43
22. – 28.1. MVK 1 148 58 27 15 11 18 11 10 31
22. – 28.1. MEDIAN SK 1 057 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
14. – 20.1. EAC 1 380 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
13. – 20.1. Focus 1 011 67 24 13 13 13 11 9 43
11. – 14.1. AKO 1 000 75 15 10 15 13 11 11 60
8. – 14.1. Polis Slovakia 1 223 70 24 10 14 13 10 9 46
28.12. – 8.1. MVK 1 089 61 26 15 12 18 9 9 35
20.12. – 4.1. Phoenix Research 1 011 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
Priemer — 1 130 64 22 13 14 16 9 6 2 42
Najmenší – Najväčší údaj — 1 000 – 1 670 57 – 75 14 – 27 10 – 17 11 – 18 13 – 19 (0) 9 – 13 (0) 9 – 12 (0) 9 – 10 31 – 60

2015[upraviť | upraviť zdroj]

Voľba zo zahraničia[upraviť | upraviť zdroj]

Pred voľbami bolo podaných vyše 20-tisíc žiadostí o voľbu zo zahraničia. Tento počet je takmer trojnásobný v porovnaní s predošlými voľbami v roku 2012. 1196 žiadostí poslali ľudia bez trvalého pobytu na Slovensku. Podľa odhadov by tzv. zahraničné hlasy mohli tvoriť asi jedno percento celkovej účasti.[53]

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby vyhrala strana SMER-SD, avšak s výrazným poklesom na 28%. Druhou najsilnejšou stranou sa s veľkým odstupom stala SaS. Celkom sa do NR SR dostalo 8 subjektov. Definitívne výsledky volieb boli Štatistickým úradom Slovenskej republiky zverejnené 6. marca 2016.[54]

Strana Počet hlasov Hlasy
v %		 +/– Počet
mandátov		 +/– Víťazné okresy +/-
SMER – sociálna demokracia 737 481 28,28% ▼ -16,13% 49 ▼ -34 70 ▼ -7
Sloboda a Solidarita 315 558 12,10% ▲ +6,22% 21 ▲ +10 7 ▲ +7
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – NOVA 287 611 11,02% ▲ +2,47% 19 ▲ +3 0 ▬
Slovenská národná strana 225 386 8,64% ▲ +4,09% 15 ▲ +15 0 ▬
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko 209 779 8,04% ▲ +6,46% 14 ▲ +14 0 ▬
SME RODINA – Boris Kollár 172 860 6,62% — 11 ▲ +11 0 ▬
MOST – HÍD 169 593 6,50% ▼ -0,39% 11 ▼ -2 0 ▼ -1
#SIEŤ 146 205 5,60 % — 10 ▲ +10 0 ▬
Kresťanskodemokratické hnutie 128 908 4,94 % ▼ -3,88% 0 ▼ -16 0 ▬
Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja 105 495 4,04 % ▼ -0,24% 0 ▬ 2 ▲ +1
Slovenská občianska koalícia 21 785 0,84 % Nová 0 ▬ 0 ▬
Strana TIP 18 845 0,72 % Nová 0 ▬ 0 ▬
Strana zelených Slovenska 17 541 0,67 % Nezúčastnili sa 0 ▬ 0 ▬
Komunistická strana Slovenska 16 278 0,62 % ▼ -0,10 % 0 ▬ 0 ▬
Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana 6 938 0,27 % ▼ -5,82 % 0 ▼ -11 0 ▬
ŠANCA 6 522 0,25 % Nová 0 ▬ 0 ▬
STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS) 4 559 0,17 % Nezúčastnili sa 0 ▬ 0 ▬
PRIAMA DEMOKRACIA 3 595 0,14 % Nezúčastnili sa 0 ▬ 0 ▬
Odvaha - Veľká národná a proruská koalícia 3 428 0,13 % Nová 0 ▬ 0 ▬
VZDOR – strana práce 3 182 0,12 % Nezúčastnili sa 0 ▬ 0 ▬
Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség 2 426 0,09 % Nezúčastnili sa 0 ▬ 0 ▬
Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník 1 998 0,08 % Nezúčastnili sa 0 ▬ 0 ▬
Koalícia SPOLOČNE ZA SLOVENSKO 1 777 0,07 % Nová 0 ▬ 0 ▬
Spolu 2 607 750 100 – 150 0
Registrovaní voliči/účasť 4 426 760 59,82 % +0,71 % – –
Zdroj: Voľby SR
Výsledky volieb
strana percento hlasov
SMER-SD
  
 28,3 %
SaS
  
 12,1 %
OĽaNO
  
 11,0 %
SNS
  
 8,6 %
ĽS Naše Slovensko
  
 8,0 %
SME RODINA
  
 6,6 %
MOST – HÍD
  
 6,5 %
SIEŤ
  
 5,6 %
KDH
  
 4,9 %
SMK-MKP
  
 4,0 %

Mapa volebných výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mapa výsledkov strany SMER-SD
    Mapa výsledkov strany SMER-SD
  • Mapa výsledkov strany SaS
    Mapa výsledkov strany SaS
  • Mapa výsledkov strany OĽaNO
    Mapa výsledkov strany OĽaNO
  • Mapa výsledkov strany SNS
    Mapa výsledkov strany SNS
  • Mapa výsledkov strany ĽSNS
    Mapa výsledkov strany ĽSNS
  • Mapa výsledkov strany SME RODINA
    Mapa výsledkov strany SME RODINA
  • Mapa výsledkov strany Most-Híd
    Mapa výsledkov strany Most-Híd
  • Mapa výsledkov strany Sieť
    Mapa výsledkov strany Sieť
  • Mapa výsledkov strany KDH
    Mapa výsledkov strany KDH

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Strana Demokrati Slovenska 1. marca oznámila odstúpenie od volieb.[43] Tento krok však nakoniec oficiálne neurobila.[44]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Pellegrini vyzýva na férovú kampaň. Voľby vyhlásil na 5. marca [online]. SME.sk, 12.11.2015, [cit. 2015-11-12]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Poznáme čísla strán, ktoré sa majú zúčastniť na voľbách [online]. Perex, 2015-12-09, [cit. 2016-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e KERN, Miro. Čo potrebujete vedieť o kandidátoch do parlamentných volieb (interaktívna infografika) [online]. N Press, 2016-01-18, [cit. 2016-03-03]. Dostupné online.
  4. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2016-03-06, [cit. 2016-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-10-17 z originálu.
  5. ↑ Súhrnné výsledky hlasovania za SR [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2016-03-06, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online. Archivované 2016-03-09 z originálu.
  6. ↑ Prezident chce v utorok poveriť Fica zostavením vlády. Kotlebu ignoruje [online]. News and Media Holding, 2016-03-07, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  7. ↑ Fico naznačil demisiu aj na Facebooku. Ukážte sa, odkázal Hlinovi a spol. [online]. HNonline.sk, 02.12.2014, [cit. 2015-01-16]. Dostupné online. Archivované 2015-01-16 z originálu.
  8. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Tender v piešťanskej nemocnici rozhodli stotiny percenta [online]. SME.sk, 30.10.2014, [cit. 2015-01-16]. Dostupné online.
  9. ↑ Fico: Na sto percent nebudú predčasné voľby [online]. SME.sk, 30.10.2014, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  10. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Sulík: Radšej nech volia mňa ako Kotlebu [online]. DennikN.sk, 05.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  11. ↑ TÓDOVÁ, Monika a Martina Pažitková. Matovič: Nechcem, aby si dvaja chlapi mohli adoptovať dievča (+video) [online]. DennikN.sk, 06.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  12. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Hlina: Matovič mi odkázal, že ma má nahratého [online]. DennikN.sk, 07.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  13. ↑ KONÍK, Juraj. Lipšic: Bez vplyvu oligarchov tu sú len Sulík a Matovič [online]. DennikN.sk, 08.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  14. ↑ Vznikne strana známych ľudí, podľa Lipšica chcú vyhrať voľby [online]. Webnoviny.sk, 12.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  15. ↑ Lipšic nemá nenaplnenú ambíciu byť ešte tretíkrát ministrom [online]. Webnoviny.sk, 16.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  16. ↑ Lipšic: Potrebujeme tretiu silu, ktorá zmení charakter Slovenska, tvrdí Lipšic. Chce odobrať moc oligarchom [online]. Aktuálne.sk, 18.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online. Archivované 2015-01-21 z originálu.
  17. ↑ Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával [online]. Webnoviny.sk, 26.10.2012, rev. 2012-10-26, [cit. 2015-04-04]. Dostupné online.
  18. ↑ Alojz Hlina požiadal o vstup do klubu KDH, prijali ho [online]. SME.sk, 24.03.2015, rev. 2015-03-24, [cit. 2015-04-02]. Dostupné online.
  19. ↑ KDH nevylučuje s Hlinovou stranou povolebnú dohodu [online]. Aktuality.sk, 25.03.2015, [cit. 2015-04-02]. Dostupné online.
  20. ↑ Opoziční lídri zatiaľ na predvolebnú koalíciu nemyslia [online]. SME.sk, 02.04.2015, [cit. 2015-04-02]. Dostupné online.
  21. ↑ BLAŠKO, Peter a Ľubomír Macek. Matovič odkryl prieskum. Nová pravicová koalícia by skončila za Smerom [online]. HNonline.sk, 28.03.2015, [cit. 2015-04-04]. Dostupné online. Archivované 2015-04-03 z originálu.
  22. ↑ SaS sa do volieb zatiaľ chystá sama, na kongrese o taktike nerozhodne [online]. Teraz.sk, 18.04.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
  23. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Igor Matovič: Ivetka, prosím ťa, rozmysli si to ešte [online]. DennikN.sk, 04.05.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
  24. ↑ Vláda Smeru musí skončiť, Bugár predstavil alternatívu [online]. Webnoviny.sk, 28.03.2015, [cit. 2015-04-02]. Dostupné online.
  25. ↑ BUGÁR: Ak bude Matovič v parlamente, nevznikne alternatíva voči Smeru [online]. Teraz.sk, 05.05.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
  26. ↑ FILO, Jakub. Matovič verzus Procházka: Na webe je nezostrihaná nahrávka [online]. Aktuality.sk, 03.05.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
  27. ↑ Matovič verzus Procházka: Na webe je nezostrihaná nahrávka [online]. DennikN.sk, 03.05.2015, rev. 2015-05-04, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
  28. ↑ a b KDH vo vláde so Smerom? Inak to nemôže skončiť, tvrdí Jozef Mikloško [online]. Aktuality.sk, 21.02.2015, rev. 2015-02-21, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  29. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Procházka si trúfa na 20 percent, podľa Leška je premiérsky typ (+ video) [online]. DennikN.sk, 11.03.2015, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  30. ↑ Váhostav [online]. HNonline.sk, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online. Archivované 2015-04-25 z originálu.
  31. ↑ a b Širokého Váhostav prežije. Sudkyňa schválila ozdravný plán. HNonline. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  32. ↑ Váhostav dlhuje viac ako 100 miliónov eur [online]. Pravda.sk, 02.12.2014, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  33. ↑ Opozícia viní za Váhostav Fica [online]. KonzervativnyVyber.sk, 14.04.2015, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  34. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Fico hádže zodpovednosť za Váhostav na Figeľa [online]. DennikN.sk, 14.04.2015, rev. 2015-04-14, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  35. ↑ Fico vyvodil politickú zodpovednosť za Váhostav, odstúpiť má Figeľ [online]. SME.sk, 14.04.2015, rev. 2015-04-14, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  36. ↑ Smer odvoláva Figeľa z postu podpredsedu parlamentu (streda) [online]. SME.sk, 15.04.2015, rev. 2015-04-15, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  37. ↑ Smer neodvolal Figeľa, podľa Fica by mal odstúpiť sám [online]. Webnoviny.sk, 24.04.2015, rev. 2015-04-24, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  38. ↑ Fico tvrdí, že Figeľa odvolať nechcel [online]. SME.sk, 24.04.2015, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  39. ↑ Figeľ: Nepôjdeme s tými, ktorí zakrývajú korupciu [online]. SME.sk, 16.04.2015, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  40. ↑ Mikloško sa ospravedlnil za odhad koalície KDH a Smeru [online]. SME.sk, 16.04.2015, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  41. ↑ Nikdy nehovor nikdy, odkazuje R.Fico KDH v súvislosti s budúcou vládou [online]. Teraz.sk, 27.04.2015, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
  42. ↑ ZOZNAM KANDIDUJÚCICH POLITICKÝCH SUBJEKTOV [online]. Štatistický úrad SR, 27.04.2015, [cit. 2016-03-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  43. ↑ Demokrati Slovenska odstúpili z volieb, odporúčajú voliť SaS [online]. webnoviny.sk, 2016-03-01, [cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  44. ↑ VAVROVÁ, Vanda. Napriek sľubu Kaník neodstúpil [online]. Perex, 2016-03-03, [cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  45. ↑ a b Prieskum MVK: Voľby by vyhral Smer, potrebuje však partnera [online]. SME.sk, 05.06.2015, [cit. 2015-06-05]. Dostupné online.
  46. ↑ a b KDH stráca voličov, SDKÚ, SaS a NOVA by v parlamente chýbali [online]. Webnoviny.sk, 15.05.2015, [cit. 2015-05-15]. Dostupné online.
  47. ↑ Polis Smeru nameral najnižšie preferencie za 14 mesiacov, aj pre Váhostav [online]. SME.sk, 23.04.2015, [cit. 2015-04-24]. Dostupné online.
  48. ↑ a b Smer by volilo takmer 38 percent, do parlamentu by sa dostali aj národniari [online]. SME.sk, 26.03.2015, [cit. 2015-03-26]. Dostupné online.
  49. ↑ a b Procházkova Sieť padla. V prieskume sa objavili nové pravicové strany [online]. HNonline.sk, 16.03.2015, rev. 2015-03-16, [cit. 2015-03-16]. Dostupné online. Archivované 2015-03-17 z originálu.
  50. ↑ a b Smer by nevládol sám, voliči SDKÚ prešli k Procházkovi [online]. Webnoviny.sk, 23.02.2015, [cit. 2015-02-23]. Dostupné online.
  51. ↑ a b JANCOVÁ, Daniela. Prieskum Polis: Smer stagnuje, mohol by vládnuť s SNS [online]. SME.sk, 22.01.2015, rev. 2015-01-22, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online.
  52. ↑ Polis Smeru nameral najnižšie preferencie za 14 mesiacov, aj pre Váhostav [online]. SME.sk, 23.04.2015, [cit. 2015-04-24]. Dostupné online.
  53. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Hlasy zo zahraničia môžu pomôcť malým stranám. Malo by ich byť trojnásobne viac [online]. Petit Press, 2016-02-02, [cit. 2016-02-03]. Dostupné online.
  54. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 6.3.2016, [cit. 2016-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-10-17 z originálu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Voľby_do_Národnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2016&oldid=7741134“