Kazachstan: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 63: | Riadok 63: | ||
Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú [[Meď|medené]] [[Ruda|rudy]], ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská [[chromit]]u, [[Nikel|niklových]] a [[kobalt]]ových rúd, [[bauxit]]u (Turgajská plošina), [[Zlato|zlata]], [[Železo|železa]] (Kustanajská oblasť) a [[mangán]]u (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov [[Mangyšlak]] (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: [[Aralské jazero|Aralské]], [[Balchašské jazero|Balchašské]], [[Alakoľ]] Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte. |
Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú [[Meď|medené]] [[Ruda|rudy]], ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská [[chromit]]u, [[Nikel|niklových]] a [[kobalt]]ových rúd, [[bauxit]]u (Turgajská plošina), [[Zlato|zlata]], [[Železo|železa]] (Kustanajská oblasť) a [[mangán]]u (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov [[Mangyšlak]] (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: [[Aralské jazero|Aralské]], [[Balchašské jazero|Balchašské]], [[Alakoľ]] Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte. |
||
== Obyvateľstvo == |
|||
Obyvateľstvo Kazachstanu má pomerne pestré zloženie. 63% obyvateľstva tvoria Kazachovia, 24% [[Rusi]], 3% [[Uzbeci]], 2,1% [[Ukrajinci]], 1,4% [[Ujguri]], 1,3% [[Tatári]], 1,1% [[Nemci]] a 0,1% [[Židia]]. Zvyšok- t. j. asi 4,5% tvoria príslušníci menšín. |
|||
Čo sa týka religiózneho zloženia, sunnitský [[moslimovia]] tvoria 62%, ruskí [[pravoslávie|ortodoxní]] 35%, [[katolíci]] 0,66%, [[budhizmus|budhisti]] 0,5%, 0,1% [[židia]] 0,1%. Zvyšok, t. j. asi 1,7% tvoria menšinové náboženstvá a ateisti. |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 17:53, 17. máj 2012
Republika Kazachstan | |||||
| |||||
Štátna hymna: Менің Қазақстаным - Môj Kazachstan | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Qazaqstan Respublïkası, Республика Казахстан | ||||
• krátky | Qazaqstan | ||||
Hlavné mesto | Astana 51°10′ s.š. 71°30′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Alma-Ata | ||||
Úradné jazyky | kazaština (štátny jazyk), ruština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
prezidentská republika Nursultan Nazarbajev Kärim Mässimov | ||||
Vznik | 25. december 1991 (rozpad ZSSR) | ||||
Susedia | Uzbekistan, Kirgizsko, Turkmenistan, Rusko, Čína | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
2 717 300 km² (9.) 47 500 km² (1,7 %) | ||||
Počet obyvateľov • sčítanie (2009) • hustota () |
16 402 861 6/km² (226.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2008) | 0.804 (82.) – vysoký | ||||
Mena | kazašské tenge (KZT) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+5) (UTC+6) | ||||
Medzinárodný kód | KAZ / KZ | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | KAZ | ||||
Internetová doména | .kz | ||||
Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Gramotnosť: 98,4 % |
Súradnice: 48°S 68°V / 48°S 68°V
Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii. Bývalá republika ZSSR, teraz člen SNŠ. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkmenistanom, Ruskom a Čínou. V Kazachstane sa nachádza kozmodróm Bajkonur.
Patrí k najrozsiahlejším štátom na svete a je územne najväčším vnútrozemským štátom, ale väčšina územia je veľmi riedko osídlená. Hlavným mestom je od roku 1997 Astana.
Prírodné podmienky
Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete. 2. najväčšia krajina bývalého ZSSR. Rozkladá sa medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina. Nevysoký a veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt ju oddeľujú od Turanskej nížiny. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Priaralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny vypĺňa Kazašská plošina, ku ktorej sa pripája Turgajská plošina a na severe okraje Západosibírskej nížiny. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty Ťanšanu. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: Džungársky Alatau, Tarbagataj a Altaj, oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je Chan-Tengri v Ťan-šane, vysoký 6995 m.
Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú medené rudy, ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská chromitu, niklových a kobaltových rúd, bauxitu (Turgajská plošina), zlata, železa (Kustanajská oblasť) a mangánu (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov Mangyšlak (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: Aralské, Balchašské, Alakoľ Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kazachstan