Cesta hrdinov SNP: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 07:09, 20. január 2018

Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín. Od Bradla (Štefánikova mohyla) ide súbežne až po Biely Kríž aj ako Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945. Celá táto magistrála je značená červeným turistickým značením. Na území Slovenska je na väčšine trasy totožná s medzinárodnou turistickou cestou E8, celková dĺžka sa líši a podľa uvádzaných zdrojov kolíše medzi 720 - 750 km. Celkom Európska diaľková trasa E 8 meria 4390 km. Trasa bola pomenovaná v roku 1956. Jej priebeh kopíroval od Devína po Dobšinskú ľadovú jaskyňu staršiu Štefánikovu cestu z roku 1928, ďalej už išla trasa smerom do Košíc, Prešova, Bardejova, Svidníka na Duklu po svojej trase. Neskôr sa vo viacerých miestach trasa zmenila na celkovú dĺžku 769 km - napr. Biela skala, pohorie Žiar, Kremnické vrchy. Klub slovenských turistov ponúka aktuálny TTO - turistický záznamník s mapami po tejto trase.

Priebeh trasy

Z krajinárskej stránky je veľmi rôznorodá, čo vyplýva z jej dĺžky, ako aj skutočnosti, že neprechádza len horstvami, ale na určitých úsekoch zasahuje aj do obývaných kotlín a tamojších sídel. Celkovo však trasa prechádza najmä horami a kopíruje aj horské hrebene. Turistická trasa vedie významnými pohoriami ako Čergov, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Žiar, Strážovské vrchy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a prechádza niektorými mestami ako je Bardejov, Trenčín, Stará Turá, obchádza mestá ako Prešov či Košice. Vďaka priebehu prevažne horami je Cesta hrdinov SNP ťažký prechod a trasa sa zvláda v priemere za 26 či 28 dní. Je možné získať aj lepší čas avšak je nutné prejsť denne viac ako 30 km, čo si pri chôdzi s ťažkým batohom už vyžaduje predchádzajúcu prípravu.

Popis trasy

Cesta hrdinov SNP sa začína (alebo končí) v Duklianskom priesmyku, kde z Poľska cez hraničný priechod prichádzajú napríklad turistické cesty E8 a E3. Červeno značená Cesta hrdinov SNP pokračuje cez odbočku na Pozorovateľňu Ludvíka Svobodu, okolo cintorína a Dukelského memoriálu okolo obce Vyšný Komárnik, odtiaľ horami cez Medvedie, Vyšnú Pisanú, Nižnú Pisanú a údolím potoka Kapišovka, takzvaného „Údolia smrti“, kde sa koncom októbra 1944 zvádzali ťažké boje. Odtiaľ opäť horami a cez Nižnú Jedľovú prechádza chodník až do Svidníka okolo pamätníka a cintorína, kde je pochovaných 9000 sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní východného Slovenska.

Na druhej strane mesta chodník prechádza okolo expozície múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry vychádza na vrch Čierna hora odkiaľ pokračuje hrebeňom cez Makovické sedlo a traverzuje kopec Makovica do obce Kurimka. Odtiaľ cesta pokračuje lesom na Kohútov a Spálený vrch do Andrejovej, kde sa opäť vracia do hôr, prechádza neďaleko zrúcaniny hradu Zborov do rovnomennej obce. Tam začína stúpať ku Stebníckej Magure, odkiaľ chodník pozvoľna klesá do Bardejovských Kúpeľov, následne lesom prechádza do Bardejova. Z mesta stúpa po asfaltovej ceste na Miháľov a odtiaľ tak isto po ceste pokračuje cez osadu Kľušovská Zábava. Chodník pokračuje naďalej po asfaltke až do Hervartova, kde prechádza okolo vzácneho dreveného kostolíka a stúpa do lesa ku kopcu zvanému Žobrák, cez Bukový vrch k vrcholu Čergova. Stadiaľ postupne klesá do Terne, odkiaľ prechádza sedlom pod Lysou Strážou do Veľkého Šariša. Stadiaľ čiastočne lesom i po cestách pokračuje okolo Prešova, cez obec Cemjata do Radatíc. Turistický chodník pokračuje cez obec Ľubovec až na Pustý mlyn v povodí potoka Sopotnica neďaleko obce Sedlice, potom schádza do Kysaku. Z tejto významnej železničnej križovatky turistická trasa stúpa do hôr na Vysoký vrch neďaleko zaujímavého brala - Jánošíkovej bašty, cez vrchol Čečatová do Kavečian, kde prechádza okolo plota miestnej ZOO. Tu sa blízko Košíc stáča pri rekreačnej oblasti Čermeľ na Kamenný vrch a Jahodnú, odkiaľ pokračuje na Prednú Holicu a Kojšovskú hoľu.

Tu už chodník zachádza do Slovenského rudohoria a cez Truhárku na Kloptaň. Z jeho vrcholu chodník prudko klesá na Štós-kúpele. Tu sa prudko stáča na juh k Osadníku a pokračuje cez sedlo medzi Pipitkou a Krivé sedlo lesom až na kopec Skalisko, pod ktorým je možné sa ubytovať na chate Volovec. Zo Skaliska pokračuje turistický chodník cez vrchol Kukla na Dobšinský kopec, nad vodnou nádržou Palcmanská Maša pri Dedinkách. Odtiaľ cez malebné úbočie Slovenského raja na Čuntavu a ďalej cez sedlo Besník do Telgártu.

Z Telgártu, známeho miesta bojov počas SNP, stúpa chodník viac než 1 000 m na legendami ovenčenú Kráľovu hoľu, kde sa začína jeden z najkrajších úsekov hrebeňom Nízkych Tatier. Od vysielača na vrchole Kráľovej hole pokračuje červeno značený chodník cez Orlovú, Ždiarske sedlo, okolo útulne Andrejcová, cez sedlo Priehybka na Veľkej Vápenice a sedlo Priehyba na Zadnú hoľu. Cez Homôlku pokračuje okolo útulne Ramža a Bacúšske sedlo až na horský priechod Čertovica, kde prudko stúpa popod lyžiarske vleky na Lajštroch a cez Kumštové sedlo prichádza k Chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom.

Trasa vrchol len obchádza a pokračuje smerom na Chopok , okolo Kamennej chaty pod Chopkom na Poľanu cez Kotliská na Chabenec a Sedlo Ďurková, neďaleko ktorého sa nachádza Chata Ďurková. Stadiaľ stúpa turistický chodník na Ďurkovú, pokračuje cez Latiborskú hoľu na sedlo pod Skalkou odkiaľ vychádza na Veľkú Chochuľu a Prašivú, kde 552 m klesá do Hiadeľského sedla, stadiaľ opäť stúpa chodník na Kozí chrbát a Kečku a je nakrátko v Starohorských vrchoch, len aby sklesal na Donovaly, kde si ďalej razí cestu Veľkou Fatrou.

Z Donovál, kde počas SNP ustupujúci povstalci zanechali zvyšky svojej ťažkej výzbroje, stúpa chodník 422 m na vrch Zvolen a pokračuje hrebeňom cez sedlo Veľký Šturec a Prašnícke sedlo na vrch Krížna. Stadiaľ pokračuje na Kráľovu studňu, kde prechádza okolo Horského hotela Kráľova Studňa lesom a traverzuje Krásny kopec. Prechádza sedlom Malý Šturec na Svrčinník a stále hrebeňom až k Kordíckemu sedlu cez Vyhnatovú na Skalku. Neďaleko od vysielača Suchá hora sa stáča na Krahule, kde schádza do doliny a pokračuje po asfaltke cez Kremnické Bane až na Kunešov skadiaľ lúkami stúpa na Vysokú a Bralovú skalu skadiaľ sklesá a okolo Skleného traverzuje Horeňovo a pokračuje na Chrenovské lazy a Prostredný vrch.

Turistický chodník ďalej ide na Žiare, Vyšehrad a cez Vyšehradské sedlo pokračuje lúkami a lesom cez Hadvigu a Holice až do Fačkovského sedla, kde obchádza majestátny Kľak. Zo sedla však chodník najprv prudko stúpa na vrch Priečna a následne klesá na Čičmany. Z Čičmian chodník vedie prudkým stúpaním na Strážov. Z najvyššieho vrcholu Strážovských vrchov Cesta hrdinov SNP klesá do obce Zliechov, odtiaľ po lúkach a cez lesy prechádza lazmi obce Valaská Belá a následne stúpa na Vápeč. Z tohto vrcholu chodník vedie prudkým klesaním do obce Horná Poruba odkiaľ nenáročným traverzom ide cez Omšenskú Babu až do Trenčianskych Teplíc. Z tunajšieho kúpeľného prostredia prechádza chodník lesom do Kubrej, mestskej časti Trenčína. V meste cesta hrdinov SNP prechádza po cestnom moste cez Váh a cez mestskú časť Zlatovce vedie do Drietomy, kde začína stúpať na Sokolí Kameň a Kykulu. Stadiaľ na krátku dobu vedie cez Mikulčin vrch územím Českej republiky a na slovenské územie sa vracia neďaleko vrcholu Veľkej Javoriny.

Chodník pokračuje cez Čupec a Vrch Slobodných do Myjavy a Polianky, odkiaľ stúpa na - Bradlo, na ktorom sa nachádza Mohyla M. R. Štefánika.

Odtiaľto červená značka ide súbežne ako Štefánikova magistrála pokračuje obcami Brezová pod Bradlom a Dobrá Voda a hrebeňom Malých Karpát cez Záruby, Vápennú, Pezinskú Babu, až po Biely Kríž nad Račou . Ďalej ide samostatne cez Kamzík, okolo Slavína na Devínsku Kobylu na Devín. Štefánikova magistrála odbočuje zelenou značkou cez Jurský Šúr až ku pamätníku na mieste pádu lietadla s M.R.Štefánikom v katastri obce Most pri Bratislave , neďaleko Bratislavského letiska M.R.Štefánika.

Externé odkazy

Zdroj

Záznamník KST, Cesta hrdinov Slovenského národného povstania

Súradnice: 48°53′05″S 18°42′21″V / 48,88473°S 18,70582°V / 48.88473; 18.70582

@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 Tu už chodník zachádza do [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a cez Truhárku na [[Kloptaň]]. Z jeho vrcholu chodník prudko klesá na [[Štós-kúpele]]. Tu sa prudko stáča na juh k [[Osadník (vrch vo Volovských vrchoch)|Osadníku]] a pokračuje cez sedlo medzi [[Pipitka (vrch)|Pipitkou]] a [[Krivé sedlo]] lesom až na kopec [[Skalisko (vrch vo Volovských vrchoch)|Skalisko]], pod ktorým je možné sa ubytovať na [[Chata Volovec|chate Volovec]]. Zo Skaliska pokračuje turistický chodník cez vrchol [[Kukla (vrch vo Volovských vrchoch)|Kukla]] na [[Dobšinský kopec]], nad [[Palcmanská Maša (vodná nádrž)|vodnou nádržou Palcmanská Maša]] pri [[Dedinky|Dedinkách]]. Odtiaľ cez malebné úbočie [[Slovenský raj|Slovenského raja]] na [[Čuntava|Čuntavu]] a ďalej cez sedlo [[Besník]] do [[Telgárt]]u. [[Súbor:Hreben pred Stefanokovou chatou (Nizke Tatry).jpg|náhľad|vpravo|Pohľad na hrebeň N. Tatier]] Z Telgártu, známeho miesta bojov počas [[SNP]], stúpa chodník viac než 1 000 m na legendami ovenčenú [[Kráľova hoľa|Kráľovu hoľu]], kde sa začína jeden z najkrajších úsekov hrebeňom [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Od vysielača na vrchole Kráľovej hole pokračuje červeno značený chodník cez [[Orlová (vrch)|Orlovú]], [[Ždiarske sedlo]], okolo útulne [[Andrejcová (útulňa)|Andrejcová]], cez sedlo [[Priehybka (sedlo)|Priehybka]] na [[Veľká Vápenica|Veľkej Vápenice]] a sedlo [[Priehyba (sedlo v Kráľovohoľských Tatrách)|Priehyba]] na [[Zadná hoľa|Zadnú hoľu]]. Cez Homôlku pokračuje okolo útulne [[Ramža]] a [[Bacúšske sedlo]] až na horský priechod [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]], kde prudko stúpa popod lyžiarske vleky na [[Lajštroch]] a cez [[Kumštové sedlo]] prichádza k [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chate M. R. Štefánika]] pod [[Ďumbier (vrch)|Ďumbierom]]. [[Súbor:Cesta hrdinov SNP medzi Chopkom a Ďumbierom.JPG|náhľad|vpravo|Cesta hrdinov SNP medzi Chopkom a Ďumbierom.]] Trasa vrchol len obchádza a pokračuje smerom na [[Chopok]] , okolo [[Kamenná chata pod Chopkom|Kamennej chaty pod Chopkom]] na [[Poľana (Nízke Tatry)|Poľanu]] cez [[Kotliská]] na [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]] a [[Sedlo Ďurková]], neďaleko ktorého sa nachádza [[Chata Ďurková]]. Stadiaľ stúpa turistický chodník na [[Ďurková (vrch v Nízkych Tatrách)|Ďurkovú]], pokračuje cez [[Latiborská hoľa|Latiborskú hoľu]] na [[sedlo pod Skalkou]] odkiaľ vychádza na [[Veľká Chochuľa|Veľkú Chochuľu]] a [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách)|Prašivú]], kde 552 m klesá do [[Hiadeľské sedlo|Hiadeľského sedla]], stadiaľ opäť stúpa chodník na [[Kozí chrbát (vrch v Starohorských vrchoch)|Kozí chrbát]] a [[Kečka (vrch v Starohorských vrchoch)|Kečku]] a je nakrátko v [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchoch]], len aby sklesal na [[Donovaly]], kde si ďalej razí cestu [[Veľká Fatra|Veľkou Fatrou]].
 [[Súbor:Donovaly-SH_MS.jpg|náhľad|vľavo|Profil trasy Donovaly - hranica SR/ČR]]
-Z Donovál, kde počas SNP ustupujúci povstalci zanechali zvyšky svojej ťažkej výzbroje, stúpa chodník 422 m na vrch [[Zvolen (vrch vo Veľkej Fatre)|Zvolen]] a pokračuje hrebeňom cez sedlo [[Veľký Šturec]] a [[Prašnícke sedlo]] na vrch [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížna]]. Stadiaľ pokračuje na [[Kráľova studňa|Kráľovu studňu]], kde prechádza okolo [[Horský hotel Kráľova Studňa|Horského hotela Kráľova Studňa]] lesom a traverzuje [[Krásny kopec]]. Prechádza sedlom [[Malý Šturec]] na [[Svrčinník]] a stále hrebeňom až k [[Kordícke sedlo|Kordíckemu sedlu]] cez [[Vyhnatová|Vyhnatovú]] na [[Skalka pri Kremnici|Skalku]]. Neďaleko od vysielača [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] sa stáča na [[Krahule]], kde schádza do doliny a pokračuje po asfaltke cez [[Kremnické Bane]] až na [[Kunešov]] skadiaľ lúkami stúpa na [[Vysoká (vrch v Kremnických vrchoch)|Vysokú]] a [[Bralová skala|Bralovú skalu]] skadiaľ sklesá a okolo [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] traverzuje [[Horeňovo (vrch)|Horeňovo]] a pokračuje na Chrenovské lazy a Prostredný vrch. [[Súbor:Pohlad na hreben Strazovskych vrchov, spred Holice (Ziar).jpg|náhľad|vpravo|Pohľad na Strážovské vrchy]] Turistický chodník ďalej ide na Žiare, [[Vyšehrad (vrch v Žiari)|Vyšehrad]] a cez [[Vyšehradské sedlo]] pokračuje lúkami a lesom cez [[Hadviga|Hadvigu]] a Holice až do [[Fačkovské sedlo|Fačkovského sedla]], kde obchádza majestátny [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]]. Zo sedla však chodník najprv prudko stúpa na vrch [[Priečna]] a následne klesá na [[Čičmany]]. Z Čičmian chodník vedie prudkým stúpaním na [[Strážov (vrch)|Strážov]]. Z najvyššieho vrcholu [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]] Cesta hrdinov SNP klesá do obce [[Zliechov]], odtiaľ horou do obce [[Kopec (Košecké Podhradie)|Kopec]], skadiaľ stúpa na [[Vápeč]]. Z tohto vrcholu chodník vedie prudkým klesaním do obce [[Horná Poruba]] odkiaľ nenáročným traverzom ide cez [[Omšenská Baba|Omšenskú Babu]] až do [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Teplíc]]. Z tunajšieho kúpeľného prostredia prechádza chodník lesom do [[Kubrá|Kubrej]], mestskej časti [[Trenčín]]a. V meste cesta hrdinov SNP prechádza po cestnom moste cez [[Váh]] a cez mestskú časť [[Zlatovce]] vedie do [[Drietoma|Drietomy]], kde začína stúpať na [[Sokolí Kameň]] a [[Kykula (vrch v Bielych Karpatoch)|Kykulu]]. Stadiaľ na krátku dobu vedie cez [[Mikulčin vrch]] územím [[Česko|Českej republiky]] a na slovenské územie sa vracia neďaleko vrcholu [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľkej Javoriny]].
+Z Donovál, kde počas SNP ustupujúci povstalci zanechali zvyšky svojej ťažkej výzbroje, stúpa chodník 422 m na vrch [[Zvolen (vrch vo Veľkej Fatre)|Zvolen]] a pokračuje hrebeňom cez sedlo [[Veľký Šturec]] a [[Prašnícke sedlo]] na vrch [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížna]]. Stadiaľ pokračuje na [[Kráľova studňa|Kráľovu studňu]], kde prechádza okolo [[Horský hotel Kráľova Studňa|Horského hotela Kráľova Studňa]] lesom a traverzuje [[Krásny kopec]]. Prechádza sedlom [[Malý Šturec]] na [[Svrčinník]] a stále hrebeňom až k [[Kordícke sedlo|Kordíckemu sedlu]] cez [[Vyhnatová|Vyhnatovú]] na [[Skalka pri Kremnici|Skalku]]. Neďaleko od vysielača [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] sa stáča na [[Krahule]], kde schádza do doliny a pokračuje po asfaltke cez [[Kremnické Bane]] až na [[Kunešov]] skadiaľ lúkami stúpa na [[Vysoká (vrch v Kremnických vrchoch)|Vysokú]] a [[Bralová skala|Bralovú skalu]] skadiaľ sklesá a okolo [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] traverzuje [[Horeňovo (vrch)|Horeňovo]] a pokračuje na Chrenovské lazy a Prostredný vrch. [[Súbor:Pohlad na hreben Strazovskych vrchov, spred Holice (Ziar).jpg|náhľad|vpravo|Pohľad na Strážovské vrchy]] Turistický chodník ďalej ide na Žiare, [[Vyšehrad (vrch v Žiari)|Vyšehrad]] a cez [[Vyšehradské sedlo]] pokračuje lúkami a lesom cez [[Hadviga|Hadvigu]] a Holice až do [[Fačkovské sedlo|Fačkovského sedla]], kde obchádza majestátny [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]]. Zo sedla však chodník najprv prudko stúpa na vrch [[Priečna]] a následne klesá na [[Čičmany]]. Z Čičmian chodník vedie prudkým stúpaním na [[Strážov (vrch)|Strážov]]. Z najvyššieho vrcholu [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]] Cesta hrdinov SNP klesá do obce [[Zliechov]], odtiaľ po lúkach a cez lesy prechádza lazmi obce [[Valaská Belá]] a následne stúpa na [[Vápeč]]. Z tohto vrcholu chodník vedie prudkým klesaním do obce [[Horná Poruba]] odkiaľ nenáročným traverzom ide cez [[Omšenská Baba|Omšenskú Babu]] až do [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Teplíc]]. Z tunajšieho kúpeľného prostredia prechádza chodník lesom do [[Kubrá|Kubrej]], mestskej časti [[Trenčín]]a. V meste cesta hrdinov SNP prechádza po cestnom moste cez [[Váh]] a cez mestskú časť [[Zlatovce]] vedie do [[Drietoma|Drietomy]], kde začína stúpať na [[Sokolí Kameň]] a [[Kykula (vrch v Bielych Karpatoch)|Kykulu]]. Stadiaľ na krátku dobu vedie cez [[Mikulčin vrch]] územím [[Česko|Českej republiky]] a na slovenské územie sa vracia neďaleko vrcholu [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľkej Javoriny]].
 [[Súbor:SH-Devin_MS.jpg|náhľad|vľavo|Profil trasy hranica SR/ČR - Devín]]
 Chodník pokračuje cez [[Čupec]] a Vrch Slobodných do [[Myjava (mesto)|Myjavy]] a [[Polianka|Polianky]], odkiaľ stúpa na  - [[Bradlo (Myjavská pahorkatina)|Bradlo]], na ktorom sa nachádza [[Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)|Mohyla M. R. Štefánika]].