Rakúsko-Uhorsko
| Rakúsko-uhorská monarchia Österreichisch-ungarische Monarchie
| |||||||
| Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser | |||||||
| Motto: Indivisibiliter ac Inseparabiliter | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
676 615 km² (v roku 1910)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
|||||||
| Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
51 390 223 (v roku 1910)
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
rímskokatolícke (štátne náboženstvo), ďalej tiež protestantizmus, grécky katolicizmus, pravoslávie, judaizmus, sunnitský islam
| |||||||
| Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
11. novembra 1918 (rozpad)
| ||||||
.svg)
.svg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
_crowned.svg){kind=small}
.svg)
Rakúsko-Uhorsko (iné názvy pozri nižšie) bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 – 1918 v strednej Európe.
Rozlohou 676 648 km² bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Rusku a Nemecku.[1]
Názvy
Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne:
- Rakúsko-uhorská monarchia/ Rakúsko-uhorské mocnárstvo/ Monarchia [alebo Mocnárstvo] Rakúsko-Uhorsko (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie[2], Monarchie Österreich-Ungarn[3]),
- Rakúsko-uhorská ríša (nem. Österreich-ungarisches Reich[2]),
- Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko/ Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn[4]),
- Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia/ Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo (Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie[5]),
- Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny (nem. Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone).
Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): Rakúsko-Uhorsko (nem Österreich-Ungarn; toto bol aj polooficiálny názov), c. a k. monarchia (nem. k. u k. Monarchie), Cisárska a kráľovská monarchia (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie), duálna monarchia (nem. Doppelmonarchie, zriedkavo Dualmonarchie), dvojitá monarchia či dvojmonarchia (nem. Doppelmonarchie), dvojitá ríša (nem. Doppelreich) a názvy uvedené v článku habsburská monarchia (napr. habsburská monarchia, Rakúsko, (po)dunajská monarchia, c. k. monarchia atď.).
Novodobý (skôr ironický) názov je Kakánia (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).[6][7][8]. O Kakánii pozri aj článok Muž bez vlastností.
Dejiny a charakteristika
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Rakúske cisárstvo trvalo až do 8. júna 1867, keď sa habsburská monarchia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko.
Štátoprávne usporiadanie
V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-uhorským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).
Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:
- Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené)
- Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).
Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.
Skratky
Skratkové označenia úradov:
- spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: c. a k. (t.j. cisársky a kráľovský) - nem. k. u. k./ k. und k./ k. & k. (t.j. königlich und kaiserlich); maď. cs. és kir. (t.j. császári és királyi),
- predlitavské úrady: c. k. (t.j. cisársko-kráľovský) - nem. k. k. (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. cs. kir. (t.j. császári-királyi),
- zalitavské úrady: uh. kr.[9]/ uh. kráľ./ kr. uh./ kráľ. uh. (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. kgl. ung./ k. u. (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. m. kir./ M. kir./ m. k. (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský).
Spomínaná skratka c. k. (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení c. k. monarchia (= c. a k. monarchia) sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska[10][11][12][13].
Územia Rakúska-Uhorska
1. Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)
- České kráľovstvo
- Dalmátske kráľovstvo
- Haličské a Vladimírske kráľovstvo s
- Krakovským veľkovojvodstvom
- Osvienčimským vojvodstvom
- Zatorským vojvodstvom
- Arcivojvodstvo Rakúsko pod Enžou
- Arcivojvodstvo Rakúsko nad Enžou
- Bukovinské vojvodstvo
- Korutánske vojvodstvo
- Kranské vojvodstvo
- Soľnohradské vojvodstvo
- Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo (Rakúske Sliezsko)
- Štajerské vojvodstvo
- Moravské markgrófstvo
- Tirolské kniežacie grófstvo
- Prímorie (Küstenland):
- Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca
- mesto Terst
- Istrijské markgrófstvo
2. Krajiny svätoštefanskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)
- Vlastné Uhorsko (v slovenčine tzv. "Uhry")
- Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
- slobodný prístav Rijeka (Fiume) [špeciálne postavenie]
3. Bosna a Hercegovina
- Bosna a Hercegovina - zvláštne postavenie (pozri nižšie)
Bosna a Hercegovina
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.
Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.
Zánik
Ako slabší imperialistický štát sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do závesu Nemecka, s ktorým sa podieľalo na príprave prvej svetovej vojny. Tá viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorska. (Oficiálny zánik: 11. november 1918, deň keď sa skončila prvá svetová vojna, hoci mnohé nástupnícke krajiny na jeho území boli vyhlásené už skôr).
S jeho rozpadom sa dodnes nevedia vyrovnať niektorí Rakúšania a hlavne Maďari, čo je príčinou malých sporov medzi Českom, Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom. [chýba zdroj]
Nástupnícke štáty
- Rakúsko
- Maďarsko
Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko - Česko-Slovensko
- Poľsko (časť)
- Rumunsko (časť)
- Kráľovstvo SHS (od roku 1929 Juhoslávia)
- Taliansko (časť)
Charakteristika
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.
Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.
Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.
Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po atentáte na Františka Ferdinanda v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.
Národnostné zloženie
Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sporného sčítania z roku 1910 [chýba zdroj]):
- Česi 6 442 133 – 12,54%
- Chorváti a Srbi 4 380 891 – 8,52%
- Maďari 10 056 315 – 19,57%
- Poliaci 4 976 804 – 9,68%
- Nemci 12 006 521 – 23,46%
- Rómovia 421,379 -- 0,78%
- Rumuni 3 224 147 – 6,27%
- Rusíni a Ukrajinci 3 997 821 – 7,78%
- Slováci 1 967 970 – 3,83 %
- Slovinci 1 255 620 – 2,44 %
- Srbi
- Taliani 768 422 – 1,5%
- Židia
Referencie
- ↑ Wagner, W. J., Veľký ilustrovaný atlas Rakúsko-Uhorska. 1 vyd., 160 s., Ikar, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-551-2498-8
- ↑ a b [1]
- ↑ Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný
- ↑ KOTULLA, Michael. Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)). [s.l.] : Springer-Verlag, 2008. 669 s. ISBN 978-3-540-48707-4. S. 485.
- ↑ [2]
- ↑ PETER GREGUŠ. Smrť následníka trónu [online]. noveslovo.sk, 1999-07-07, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
- ↑ Kučerová, Irah. Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států. [s.l.] : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2015. 234 s. ISBN 978-80-246-3067-0. S. 46.
- ↑ https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014
- ↑ CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360
- ↑ [3]
- ↑ QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [4] S. 2
- ↑ KOTULLA, Michael. Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)). [s.l.] : Springer-Verlag, 2008. 669 s. ISBN 978-3-540-48707-4. S. 485.
- ↑ https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie)
Pozri aj
 Česko-Slovensko(dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo) | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pred 1918 | 1918 – 1938 | 1938 – 1939 | 1939 – 1945 | 1945 – 1948 | 1948 – 1960 | 1960 – 1990 | 1990 – 1991 | 1991 – 1992 | 1993 | |
| Čechy Morava časť Sliezska |
súčasť Predlitavska | Československá republikaa ČSR |
Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka) |
Československá republikae ČSR |
Československá republikaf ČSR |
Československá socialistická republikag ČSSR |
Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR |
Česká republika ČR | ||
| Česko-Slovenská republikac Č-SR |
Protektorát Čechy a Morava | |||||||||
| Slovensko | súčasť Uhorska (Zalitavska) | Slovenská republika 1939 – 1945 | Slovenská republika SR | |||||||
| súčasť Maďarskad | ||||||||||
| Podkarpatská Rus | Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu) |
Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny) | ||||||||
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945) | ||||||||||
|
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. |
f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. | |||||||||