Preskočiť na obsah

Sereď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sereď
mesto
Pohľad na mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 129 m n. m.
Súradnice 48°17′11″S 17°44′15″V / 48,286389°S 17,737500°V / 48.286389; 17.737500
Rozloha 30,45 km² (3 045 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 166 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 498,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1313
Primátor Martin Tomčányi[3] (nezávislý)
PSČ 926 01
ŠÚJ 504009
EČV (do r. 2022) GA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Námestie Republiky 1176/10
926 01 Sereď
E-mailová adresa mu@sered.sk
Telefón 031 / 789 23 92
Fax 031 / 789 24 47
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sereď
Webová stránka: sered.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Seredčan[4]
Mestský úrad

Sereď je mesto ležiace v Trnavskom kraji. Má rozlohu 30,454 km² a žije tu 15 581 obyvateľov (stav k 31. 12. 2018).

Sereď je bohatá na pamiatky, ako napríklad Vodný hrad, v súčasnosti pozostatky kaštieľa v mestskom parku v ktorom sa našli rôzne historické artefakty. Počas druhej svetovej vojny sa tu nachádzal tábor, kde väznili Židov (v súčasnosti sa nachádza v jeho priestoroch Múzeum holokaustu). Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941. Jeho dejiny sú spojené so štyrmi fázami; v prvej ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne, v druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze a v poslednej, od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1200 väzňov.

Polohopis

Mesto Sereď leží v juhozápadnej časti Slovenska v Podunajskej nížine na pravobrežnom vale Váhu. Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky, ktorá preteká mestom, ale iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od 124 m n. m. do 130 m n. m. a povrch celého katastrálneho územia je plochý s minimálnymi výškovými rozdielmi. Leží 12 km severne od Galanty, 30 km západne od Nitry, 20 km južne od Hlohovca a 16 km juhovýchodne od Trnavy.

Podnebie

Územie mesta ako celá Podunajská nížina, v ktorej leží, patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Oblasť sa vyznačuje miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je okolo 9,6 °C pričom najchladnejším mesiacom je január a najteplejším júl. Počet letných dní (teplota nad 25 °C) býva v roku asi 70 a bezmrazivých dní je okolo 190. Počet dní s celodenným mrazom býva v roku priemerne 30 až 40. Zimy sú mierne a snehová pokrývka sa vyskytuje do 25 cm. Územie sa vyznačuje vysokým počtom slnečného svitu (priemer 2012 hodím ročne) a tým, že je veľmi dobre prevetrávané (iba asi 20 dní v roku býva bezveterných). Celá oblasť patrí medzi najsuchšie oblasti Slovenska, keď priemer ročných zrážok je asi 529 mm.

Mestské časti

  • Sereď
  • Dolný Čepeň
  • Stredný Čepeň
  • Horný Čepeň
  • Nový Majer
  • Malý Háj

Vodné toky a vodné plochy

Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno – turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Rieka Váh oddávna pôsobí a spoluvytvára prostredie vo svojom okolí a počas každej povodne menila smer, šírku a hĺbku koryta, vytvárala spleť ramien, podmývala a odnášala pôdu, ohrozovala životy a majetky ľudí. Preto ju volali Wágu (Wagus) – bludný, nestály.

Jedna z veľkých povodní bola zaznamenaná v roku 1683, ďalšia, ešte väčšia, ktorá mala katastrofálne následky a postihla všetky obce v povodí Váhu, bola 26. augusta 1813. Zahynulo vtedy takmer 300 ľudí, veľké počty koní, dobytka, oviec a ošípaných a rieka zničila veľké plochy polí s úrodou. Poškodené boli cesty, mosty, hrádze, obytné a hospodárske budovy. Prvé známe projekty na reguláciu Váhu sa zachovali z 18. storočia, ale systematicky sa hrádze začali budovať až v 19. storočí, kedy vznikajú aj vodné družstvá, zaoberajúce sa reguláciou Váhu.

Pri Seredi sa nachádzal jeden z dôležitých prechodov, ktorý bol súčasťou diaľkovej cesty. Tento prechod sa spomína už v roku 1074, kedy tadiaľ prechádzal nemecký cisár Henrich IV. V roku 1252 sa spomína už most cez rieku Váh a prekladisko dreva. Tento strategický bod – prechod sa stal svedkom mnohých udalostí, najmä vojenských stretnutí, o ktorých dnes už ani nevieme.

Dejiny

Prvú písomnú zmienku o meste „Zereth“ nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy.

Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo niekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Serede privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici.

Tradícia seredských jarmokov prežila dodnes – na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu Nosickou priehradou v roku 1947, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli.

Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol.

Symboly mesta

Symboly mesta sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[5][6].

Erb

Erb mesta Sereď tvorí: červený štít, z jeho spodného okraja vyrastá nízky a nadol prehnutý hradobný múr ukončený cimburím. V otvorenej bráne je do polovice vytiahnutá mreža. Nad bránou je veža s jedným oknom zastrešená sedlovou strechou. Nad ňou je cimburím ukončená a ihlanom zastrešená vysoká veža s dvoma oknami. Po bokoch sa nachádzajú dve brány s vežičkami zastrešenými sedlovými strechami, ktoré sú spojené polkruhovitým, nadol prehnutým štylizovaným múrom, prechádzajúcim medzi strednou vežou nad bránou a veľkou vežou v pozadí – všetko strieborné, brána a okná vo farbe štítu.

Stavby

Historicky najvýznamnejšia stavba mesta, seredský kaštieľ, stojaci na mieste kedysi slávneho hradu, je dnes v ruinách. Orgány mesta sa za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, snažia o jeho obnovu. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1781 na vyvýšenine oproti miestu, kde až dovtedy stával starý farský kostol. Ten však niekoľkokrát vyhorel a po poslednom požiari v roku 1777 sa esterházyovské panstvo rozhodlo na tom mieste postaviť nový kostol. Zo starého kostola boli do nového prenesené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov, podľa výstroja bojovníkov proti Turkom. Dosky sú vsadené po oboch stranách dverí vnútri kostola. Sú dobre zachovalé, hoci ich vzhľad prezrádza, že v starom kostole ležali na zemi. Zakrývali krypty pred oltárom, takže sú ošúchané nohami „starých seredčanov“.

Mestský úrad bol postavený v roku 1909 staviteľom Tomaschekom, rodákom zo Serede, ktorý sa presťahoval do Nitry, ktorá je, podobne ako Sereď, poznačená charakteristickým ozdobným štýlom tohto staviteľa – architekta. V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorá kedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Je vyzdobená vzácnymi obrazmi, pohľadmi na St. Peterburg, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí.

Nová fara bola postavená na mieste pôvodnej barokovej (možno až renesančnej) fary, v ktorej kedysi slúžil ako kaplán osvietenecký spisovateľ Juraj Fándly. Fara nesie na štíte reliéf Panny Márie s Ježiškom v náručí. Fara bola postavená staviteľom Tomaschekomm rovnako ako Mestský úrad. Budova dnešného gymnázia v Seredi bola postavená v tridsiatych rokoch minulého storočia ako tzv. Mešťanská škola a je skvelou ukážkou antizujúceho slohu, typického pre architektúru prvej polovice 20. storočia. Je to vzletná stavba, ešte aj po sedemdesiatich rokoch spĺňajúca predstavy o škole ako budove, ktorá dobre slúži svojmu účelu a navyše skrášľuje prostredie mesta.

Seredský kaštieľ

Seredský kaštieľ Esterházyovcov vznikol po poslednej prestavbe budov, stojacich na Pohľad na Klasicistický kaštieľ – historická pohľadnica bývalom opevnení Vodného hradu Šintava v roku 1841, ako klasicistická budova s rožným vstavaným bastiónom, zvyškom voľakedajšej slávy protitureckého opevnenia. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981 až 1992 viedol rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského. Pod stredovekým hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu.

Židovský cintorín

Nachádza sa na Cukrovarskej ulici vedľa seredského cukrovaru. Cintorín (nový) sa tu nachádza asi od konca 18. alebo začiatku 19. storočia. Na základe nariadenia z roku 1777 sa nesmelo pochovávať v blízkosti obydlí, a preto museli Židia starý cintorín zanechať a vybudovať si nový (starý cintorín sa nachádzal na mieste, kde dnes stojí kultúrny dom). V roku 1882 si postavili vstupnú budovu na cintorín. Z objektov patriacich židovskej náboženskej obci zostal len kúpeľ na Kúpeľnom námestí, cintorín na Cukrovarskej ulici a pekáreň macesov na Poštovej ulici.


Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Náboženské zloženie obyvateľstva

Hospodárstvo a ekonomika

V Seredi sídlia dôležité firmy ako napríklad:

Doprava

Cestná doprava

Sereď je napojená na rýchlostnú cestu R1, ktorá ju spája s mestami Trnava a Nitra. Od Senca a Sládkovičova vedie I/62, od Galanty I/35 a od Hlohovca II/507. Hlavnou autobusovou stanicou je stanica na Námestí slobody.

Železničná doprava

Dôležitosť prístavu a prekladiska pltí dokazuje aj to, že konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Trnava) bola práve v Seredi (1846). Koľaj končila až pri Váhu (konská stanica bola v priestore dnešnej Kuzmányho ulice). Železnice dopravovali tovar potom do Bratislavy a ďalej do Viedne. Dnes je Sereď križovatkou tratí Galanta – Leopoldov a Trnava – Sereď.

Vodná doprava

V minulosti slúžil Váh ako významná vodná cesta a v Seredi bol dôležitý prístav pltí a prekladisko tovaru (spomína sa už v 13. storočí). Z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej župy bol plťami do Serede prepravovaný okrem dreva a dreveného náradia aj kameň, surové a kujné železo, liatina, vlna, po domácky vyrábané súkno a plátno, papier, sklo a iné výrobky a potraviny. Prepravovali sem aj soľ, ktorú do soľných skladov v Ružomberku a Žiline vozili z poľskej Vieličky. V Seredi mal sídlo Kráľovský soľný úrad.

Vodnú silu Váhu v minulosti využívali na pohon vodných mlynov. Ešte v roku 1882 bolo na Váhu 14 vodných mlynov. S rozvojom parných a potom elektrických mlynov postupne zanikali a posledný vodný mlyn na Váhu zanikol v 50. rokoch 20. storočia.

Letecká doprava

Najbližšie letiská sú v Bratislave (60 km) a v Piešťanoch (40 km).

Kultúra

Každoročne sa konajú v meste jarné slávnosti Flora fest, Seredský hodový jarmok a Vianočné trhy s bohatým kultúrnym programom. Tieto slávnosti a kultúru v meste primárne zabezpečuje Dom kultúry, rozpočtová organizácia mesta Sereď. V jeho správe je samotný dom kultúry, knižnica, múzeum, kino a amfiteáter. Najnovším prírastkom je zrekonštruovaný amfiteáter, ktorý v lete premieta filmy a usporadúva koncerty. Kino NOVA je jedným z najúspešnejších slovenských digitalizovaných jednosálových kín a prešlo výraznou modernizáciou.

Jednou z najznámejších seredských a slovenských jazzových kapiel je Seredský Dixieland.

Šport

Osobnosti mesta

Školstvo

  • Základné školy
    • Základná škola Juraja Fándlyho
    • Základná škola J. A. Komenského
    • Cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda
  • Stredné školy
    • Gymnázium Vojtecha Mihálika
    • Obchodná akadémia

Partnerské mestá

Literatúra

  • SEREĎ dejiny mesta

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Seredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ Prehľad obcí SR, ktoré majú schválené a zaregistrované erby v Heraldickom registri SR k 1. júlu 2006 [DOC online] (937 kB).
  6. ↑ „Štatút mesta Sereď: Symboly mesta“.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sereď

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sereď&oldid=7167814“