Preskočiť na obsah

Chrám svätého Michala archanjela (Inovce)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Michala archanjela
drevená cerkev
Cerkev svätého Michala archanjela Inovce
Patrocínium: sv. Michal archanjel
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Obec Inovce
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Gréckokatolícka
 - eparchia Košická
 - farnosť Podhoroď
Súradnice 48°49′30″S 22°21′26″V / 48,82491°S 22,35733°V / 48.82491; 22.35733
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 2
Štýl barok nes.
Materiál drevo
Výstavba 1836
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Východoslovenské drevené kostoly
 - dátum vyhlásenia 1968
ÚZPF[2]
 - číslo 72
 - dátum zápisu 23. 3. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Saint Michael Archangel church in Inovce
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Ikonostas chrámu

Chrám svätého Michala archanjela je drevená gréckokatolícka cerkev v obci Inovce v najvýchodnejšej časti Slovenska v okrese Sobrance. Stojí pod masívom Popriečného vo Vihorlatských vrchoch od roku 1836 a je zasvätená svätému Michalovi archanjelovi. Je to jedna z najmenších drevených cerkví na Slovensku.

Chrám bol v roku 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi ako súbor Východoslovenské drevené kostoly.

Cerkva bola postavená v prvej tretine 19. storočia (niekedy sa uvádza rok 1836) a svojimi rozmermi postačovala potrebám málo ľudnatej obce. Súčasťou areálu je drevená zvonica s jednoduchou, v hornej časti otvorenou stĺpikovou konštrukciou, na svahu za cerkvou leží cintorín a celý areál dotvárajú mohutné lipy.

Z hľadiska pôdorysu je to trojpriestorový zrubový objekt na nízkej podmurovke s hrotito ukončenou svätyňou. Loď je postavená na štvorcovom pôdoryse, podobne aj babinec, nad ktorým sa vypína západná veža situovaná do prečnievajúcej strechy a podchytená drevenými krakorcami. Zrub je prekrytý veľkou valbovou strechou, ktorá zostupuje tak nízko, že okienka na južnej strane museli byť vsadené do hlbokej niky. Na kovovej konštrukcii nad svätyňou bola osadená menšia strešná vežička. Obe veže sú zakončené cibuľovitými baňami s trojramennými kovanými krížmi. Hlavný vstup vedie cez babinec do chrámovej lode, ktorú presvetľuje dvojica okienok. Interiér svätyne presvetľujú tiež dve okienka (na južnej a severovýchodnej stene).

Z dôvodu malej výšky i šírky východnej steny lode, nebolo možné osadiť ikonostas s plným ikonografickým programom, ktorý je vďaka tomu neúplný a asymetrický. Vyrezávaná konštrukcia ikonostasu s bielo-zlatými cárskymi dverami s medailónmi Zvestovania a štyroch evanjelistov pochádza z obdobia vzniku celého chrámu a vyznačuje sa netradičným riešením rezbárskej dekorácie jeho stĺpikov, ako aj rámov hlavných ikon. Všetky ikony sú poznačené vplyvom západnej maľby, podobný charakter má aj prestol vo svätyni s ikonou Piety a výjav Ukrižovania na stole žertveníka.

Pri obnove cerkvi v 90. rokoch minulého storočia došlo k výmene narušených trámov zrubu a šindľa valbovej strechy.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Drevené kostoly v okolí

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Globus magazín: Drevené kostolíky na Slovensku III. roč. 3., číslo 5-6, str. 68, 2003
  • Dudáš M. a kol.: Drevené kostoly. Edícia Kultúrne Krásy Slovenska. Vyd. DAJAMA, Bratislava, 2007, ISBN 80-89226-14-0
  • Pavlovský, F.: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku: Humenné, okolie a iné. str. 32-41, Vyd. PETRA, Prešov, 2008, ISBN 978-80-8099-032-9

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]