Huncovský štít
| Huncovský štít | |
| vrch | |
 Huncovský štít úplne vpravo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 352,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′52″S 20°13′36″V / 49,1977°S 20,2268°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Huncovský štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Huncovský štít[1] (2 352,0 m n. m.[2]; poľ. Huncowski Szczyt, nem. Hunsdorfer Spitze, maď. Hunfalvi csúcs) je vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Skalnatým plesom nad Tatranskou Lomnicou, približne 15 km severne od Popradu.[3]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vyplýva s historických vlastníckych nárokov podtatranskej obce Huncovce na toto územie. Prvá zmienka o Huncovciach pochádza z roku 1257, sú v nej spomínané ako villa Supch. V listine z roku 1471 sa spomína prvý dnešnému názvu podobný názov Honczdorf. Je to zrejmé ponemčenie latinského názvu villa Canis „psia ves“, ktorý sa uvádza v listinách z roku 1268 a je základom dnešného názvu obce Huncovce.[4][5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhovýchode Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná Tatranská Lomnica a Tatranské Matliare, východne ležia Kežmarské Žľaby, Tatranská Kotlina a Lendak, severne Ždiar a Tatranská Javorina a južne Tatranská Lesná, Nový, Starý a Horný Smokovec.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na území národnej prírodnej rezervácie Studené doliny.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Huncovský štít je štít na konci krátkeho bočného juhovýchodného hrebeňa Kežmarského štítu, Huncovským sedlom oddelený od Malého Kežmarského hrbu vo Vysokých Tatrách nad Skalnatou dolinou. Jeho mierne svahy sú väčšinou sutinové.[4][5] Voda zo severovýchodných svahov odteká Huncovskou kotlinou pretekajúcim Huncovským potokom, z južných odteká do Skalnatej doliny a Skalnatého plesa, odkiaľ pokračuje Skalnatým potokom do rieky Poprad.[7]
Južným smerom sa nachádza Lomnický hrb (2 041 m n. m.) a Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), západne dominuje Lomnický štít (2 633 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Čierny štít (2 529 m n. m.) a Kežmarský štít (2 556 m n. m.), severne leží Malý Kežmarský štít (2 514 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) a východne Stežky (1 530 m n. m.), Malá Svišťovka (1 558 m n. m.) a Vyhliadka (1 202 m n. m.).[2] Na vrchol vedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú vďaka polohe viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých a Belianskych Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské, Slanské a Levočské vrchy, Branisko a mnohé prihraničné vrchy v Poľsku.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Južne sa nachádza Skalnaté pleso s prestupnou stanicou lanovky na Lomnický štít a hotelom Encián.[3]
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
Od 17. storočia na jeho vrchol putovali skupinky kežmarských študentov, ktorí si spolu s Dávidom Fröhlichom predsavzali vystúpiť na Kežmarský štít. Prechádzali z Doliny Bielej vody kežmarskej cez Sedlo pod Svišťovkou do Huncovskej kotliny a do Huncovského sedla. Horolezci sa začali zaujímať o tento štít v roku 1928, keď Helena Dębińska, Jadwiga Honowska, Alfred Szczepański a Jan Alfred Szczepański 9. júla vyliezli tri trasy zo Skalnatej doliny strmou západnou stenou z Lievikového kotla. Jeho južnými a juhovýchodnými svahmi prechádza Tatranská magistrála do Sedla pod Svišťovkou.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
-
Zľava Lomnický štít, hrebeň Vidlových veží, Kežmarský štít, Huncovský štít
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Huncovský štít
