Rakúsko-Uhorsko

Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone ←  1867 – 1918 ↓ vlajka znak
Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser
Motto: Indivisibiliter ac Inseparabiliter
Geografia Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
Hlavné mesto	Viedeň Budapešť
Rozloha	676 615 km² (v roku 1910)
Najdlhšia rieka	Dunaj
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	51 390 223 (v roku 1910)
Národnostné zloženie	Nemci, Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Srbi, Slovinci, Taliani, Židia ai.
Jazyky	nemčina, maďarčina, latinčina (úradné jazyky)
Náboženstvo	rímskokatolícke (štátne náboženstvo), ďalej tiež protestantizmus, grécky katolicizmus, pravoslávie, judaizmus, sunnitský islam
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Monarchia
Mena	koruna
Vznik	8. júna 1867 (po rakúsko-uhorskom vyrovnaní)
Zánik	11. novembra 1918 (rozpad)
Predchádzajúce štáty: Rakúske cisárstvo Nástupnícke štáty: Nemecké Rakúsko Prvá maďarská republika Prvá česko-slovenská republika Druhá poľská republika Západoukrajinská ľudová republika Rumunské kráľovstvo Srbské kráľovstvo Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)

Národnosti v Rakúsko-Uhorsku

Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty

Kráľovstvá a okresy Rakúsko-Uhorska

Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890

Mapa Rakúsko-Uhorska

Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 – 1918 v strednej Európe.

Rozlohou 676 648 km² bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Rusku a Nemecku.

Dejiny a charakteristika

Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Rakúske cisárstvo trvalo až do 8. júna 1867, keď sa habsburská monarchia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko.

Štátoprávne usporiadanie

V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-uhorským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:

• Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené)
• Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

Spoločné úrady niesli označenie c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský [podľa českého kráľovstva]) a zalitavské m. k. (uhorský kráľovský).

Územia Rakúska-Uhorska

Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)

• České kráľovstvo
• Dalmátske kráľovstvo
• Haličské a Vladimírske kráľovstvo s
  • Krakovským veľkovojvodstvom
  • Osvienčimským vojvodstvom
  • Zatorským vojvodstvom
• Arcivojvodstvo Rakúsko pod Enžou
• Arcivojvodstvo Rakúsko nad Enžou
• Bukovinské vojvodstvo
• Korutánske vojvodstvo
• Kranské vojvodstvo
• Soľnohradské vojvodstvo
• Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo (Rakúske Sliezsko)
• Štajerské vojvodstvo
• Moravské markgrófstvo
• Tirolské kniežacie grófstvo
  • Vorarlbersko
• Prímorie (Küstenland):
  • Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca
  • mesto Terst
  • Istrijské markgrófstvo

Krajiny svätoštefanskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)

• Vlastné Uhorsko (v slovenčine tzv. "Uhry")
• Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
• slobodný prístav Rijeka (Fiume) [špeciálne postavenie]

Bosna a Hercegovina

• Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina

Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.

Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

Ako slabší imperialistický štát sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do závesu Nemecka, s ktorým sa podieľalo na príprave prvej svetovej vojny. Tá viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorska. (Oficiálny zánik: 11. november 1918, deň keď sa skončila prvá svetová vojna, hoci mnohé nástupnícke krajiny na jeho území boli vyhlásené už skôr).

S jeho rozpadom sa dodnes nevedia vyrovnať niektorí Rakúšania a hlavne Maďari, čo je príčinou malých sporov medzi Českom, Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom. ^{[chýba zdroj]}

Nástupnícke štáty

• Rakúsko
• Maďarsko
• Česko-Slovensko
• Poľsko (časť)
• Rumunsko (časť)
• Kráľovstvo SHS (od roku 1929 Juhoslávia)
• Taliansko (časť)

Charakteristika

Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.

Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-Uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po atentáte na Františka Ferdinanda v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

Národnostné zloženie

Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sporného sčítania z roku 1910 ^{[chýba zdroj]}):

• Česi 6 442 133 – 12,54%
• Chorváti a Srbi 4 380 891 – 8,52%
• Maďari 10 056 315 – 19,57%
• Poliaci 4 976 804 – 9,68%
• Nemci 12 006 521 – 23,46%
• Rómovia 421,379 -- 0,78%
• Rumuni 3 224 147 – 6,27%
• Rusíni a Ukrajinci 3 997 821 – 7,78%
• Slováci 1 967 970 – 3,83 %
• Slovinci 1 255 620 – 2,44 %
• Srbi
• Taliani 768 422 – 1,5%
• Židia

Pozri aj

• Spojené štáty Veľkého Rakúska

Historický portál Slovenský portál Český portál