Veľká lúka (Dúbravka)

Celkový pohľad na základy stavby

Znak SR

Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 835/0

Veľká lúka (známa nepresne aj ako Villa rustica) je archeologická lokalita, nálezisko pozostatkov pamiatky z rímskej doby. Nachádza sa na katastrálnom území bratislavskej mestskej časti Dúbravka v okrese Bratislava IV.

Zvyšky stavby rímskeho súkromného kúpeľa, tzv. balnea, boli objavené v lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou (vo výške 210 m n. m.) na lokalite zv. Veľká lúka, v roku 1982. Lokalita sa rozprestiera na západnom okraji Bratislavy v kotline uzavretej z troch strán výbežkami Malých Karpát. Ide o jedno z významných archeologických nálezísk budovy tohto typu v oblasti stredného Podunajska.

Krátko po začiatku nášho letopočtu prenikli na územie dnešného juhozápadného Slovenska germánske kmene. Cez tzv. Bratislavskú bránu sa dostali aj na územie dnešnej mestskej časti a vybudovali si tu sídlisko. Predpokladá sa, že toto územie obývali do druhej polovice 1. storočia po Kr. (dokladajú to nálezy pozostatkov polozemníc a železiarskych pecí).

Na základe týchto ojedinelých náhodných objavov ako aj s ohľadom na vývoj osídlenia v pogermánskom období sa na spomínanom území predpokladal výskyt významnejšieho nálezu. Tým bol objav základov antickej kamennej stavby. Po podrobnejšom výskume sa prišlo na to, že stavba pochádza pravdepodobne z 3. storočia po Kr. z rímskych čias. V tomto období bolo územie dnešných Rusoviec, Jaroviec, Čunova a Petržalky (ako aj priľahlého pásu dnešného pohraničia) súčasťou rímskej provincie Panónia. Vzhľadom na to, že sa na Veľkej lúke našli rímske a germánske nálezy, je možné, že stavba patrila germánskemu šľachticovi, ovplyvnenému rímskou kultúrou. Jeho pôvodný zámer – vybudovať kúpele na teplú aj studenú vodu – sa ale zmenil a bol postavený iba kúpeľ so studenou vodou.

Balneum v Rímskej ríši zvyčajne bývalo súčasťou villy rusticy, preto je možné, že aj na Veľkej lúke bolo súčasťou takejto veľkej usadlosti, kde spolu s obytným sídlom majiteľa usadlosti, svätyňou a hospodárskymi stavbami tvorilo komplex obytného areálu. Takisto je možné, že nešlo o stavbu Germána, ale priamo o nedokončenú stavbu rímskej villy rusticy.

Na základe objavených stavebných základov bola budova v Dúbravke malým objektom (približné rozmery 13 x 11 metrov, skladala sa zo šiestich miestností). Základy stavby spolu s časťami nad úrovňou terénu dosahujú výšku 150 cm a hrúbku muriva 60 cm. Z troch strán sa k budove pripájajú tri polkruhové apsidy rozličného priemeru. Predpokladá sa, že apsidové miestnosti boli vlastne bazénikmi na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu. Najväčším priestorom stavby bola miestnosť s pôdorysom v tvare písmena L, ktorá zrejme slúžila ako prezliekáreň. To, že neboli objavené žiadne stopy podlahového vykurovania vedie k domnienke, že kúpele nemohli spĺňať svoju funkciu. Preto sa predpokladá, že stavba mohla mať aj iné využitie.

Pri skúmaní pozostatkov stavby boli objavené nálezy dôležité pre jej datovanie. Ide najmä o rímsku keramiku, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, rímske mince a i. Výnimočným nálezom z tohto územia je drobná bronzová plastika predstavujúca starogréckeho boha plodnosti Priapa.

V druhej tretine 3. storočia po Kr. usadlosť zanikla. Na toto územie sa opäť vrátili Germáni, ktorí tu zotrvali až do začiatku 5. storočia. V čase tzv. sťahovania národov sa na ruinách rímskej architektúry usídlilo slovanské etnikum. Z obdobia 11. – 13. storočia tu pochádzal ranofeudálny panský dvorec.

Dnes si o jej veľkosti a vzhľade môžeme urobiť obraz na základe zakonzervovaných základov stavby. Prístup k pamiatke je napriek absencii značenia pomerne jednoduchý (nachádza sa neďaleko objektu Slovenských závodov technického skla).

Vzhľadom k významu pamiatky, bola lokalita v Bratislave vyhlásená v roku 1990 za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj

• M. Musilová, Vl. Turčan a kol., Rímske pamiatky na strednom Dunaji, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Bratislava 2010, ISBN 978-80-968910-1-6