Volovec (vrch v Západných Tatrách)
| Volovec | |
| Wołowiec | |
| vrch | |
 Volovec
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Malopoľský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Tatrzański |
| Obce | Jamník, Zuberec, Witów |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 063,4 m n. m. |
| Relatívna výška | 152 m |
| Súradnice | 49°12′26″S 19°45′49″V / 49,2072°S 19,7636°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke zo Zverovky cez Rákoň
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Volovec (mountain in the West Tatra Mountains) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Volovec[1] (2 063,4 m n. m.[2][3]; poľ. Wołowiec) je mohutný uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Jamníckej doliny nad Pribylinou, približne 16 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva a okresov Liptovský Mikuláš, Tvrdošín a Powiat tatrzański. Južná časť masívu patrí do katastra obce Jamník, západná obci Zuberec a severovýchodná obci Witów.[1][6] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Liptovská Kokava, Pribylina a Konská, juhozápadne leží obec Žiar, severozápadne Zverovka, čoby osada obce Zuberec, severne Oravice a Witów a severovýchodne Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, západná časť však zasahuje aj do národnej prírodnej rezervácie Roháčske plesá.[4] Vrcholom prechádza hranica regiónov Liptov a Orava.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Výrazný Volovec leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Ostrým Roháčom (2 088 m n. m.) a Deravou (1 955 m n. m.). Je uzlovým vrchom, kde severným smerom vybieha mohutný hrebeň Dlhý úplaz na Lúčnu (1 653 m n. m.). Tam sa rozdeľuje na severozápadnú vetvu Osobitej a severovýchodnú, pokračujúcu na Bobrovec a Oravickú Maguru. Západne leží Roháčska dolina so skupinou Roháčskych plies, ktoré odvodňuje Studený potok do Oravy, juhovýchodne sa svahy zvažujú do Jamníckej doliny, ktorú odvodňuje cez Jamnícke plesá tečúci Jamnícky potok, smerujúci do Račkovej a Belej v povodí Váhu. Severovýchodným smerom hrebeň klesá do Vyšnej Chocholowskej doliny, ktorú odvodňuje Chocholowski potok do Siwej Wody a Čierneho Dunajca.[4]
Východným smerom sa nachádza Czerwony Wierch (1 766 m n. m.), Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.), Czubik (1 846 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.) a Jakubina (2 194 m n. m.), južným Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.) a Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), západným Plačlivé (2 125 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a Brestová (1 903 m n. m.) a severným Osobitá (1 687 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.) a Bobrovec (1 663 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, časť Vysokých Tatier, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Nízke Tatry a podhorie v priľahlej časti južného Poľska.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu z Baníkova (2 178 m n. m.) cez Smutné a Jamnícke sedlo
- od východu z Pyšného sedla cez Klin (2 173 m n. m.) a Hrubý vrch (2 137 m n. m.)
- po
modrej značke:
- od juhu z Rázc. Jamníckej a Račkovej doliny cez Jamnícku dolinu a Jamnícke sedlo
- od severu z Oravíc cez Bobrovecké sedlo a Rákoň (1 879 m n. m.)
- po
žltej značke zo Zverovky cez Rákoň[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volovec (vrch v Západných Tatrách)
