Zemplín (slovenský región)
Zemplín je slovenský región zodpovedajúci územiu Zemplínskej župy spred roku 1918, ktoré pripadlo Česko-Slovensku, alebo častejšie územiu Zemplínskej župy z rokov 1918 – 1922.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ako samostatný administratívny útvar vznikol Zemplín v 11. storočí. Jeho centrom bol sprvu Zemplínsky hrad, neskôr mestečko Zemplín a od polovice 18. storočia Nové Mesto pod Šiatrom. Osídlenie sa do 14. storočia sústreďovalo do Východoslovenskej nížiny. Hornaté oblasti boli osídlené prevažne rusínskym obyvateľstvom v rámci valaskej kolonizácie. Negatívne poznačila obyvateľstvo osmanská okupácia v 16. a 17. storočí, stavovské protihabsburské povstania a hromadná emigrácia chudobného obyvateľstva v priebehu 18. a 19. storočia na Dolnú zem a do zámoria. Najviac sa emigrácia dotkla miest Trebišov, Michalovce, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Snina a Zemplín. Niektoré obce boli úplne opustené.[1]
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikroregión Sobrance.
Táto rozšírená Zemplínska župa 1. 1. 1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.
Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V regióne Zemplína (na Slovensku) dnes žije asi 430 000 obyvateľov. Z etnického hľadiska tvoria obyvateľstvo Zemplína: Slováci, Maďari, Rusíni, Ukrajinci a Rómovia. Rusínske a ukrajinské obyvateľstvo obýva predovšetkým Nízke Beskydy od Stropkova, cez Papín až po Sninu. Ako „rusnácke“ sa zvyknú označovať aj obce v Slanských vrchoch (od obce Hlinné až po obec Brezina a Byšta) s obyvateľstvom gréckokatolíckeho a pravoslávneho vyznania, ktoré sa však hlási prevažne k slovenskej národnosti. Rusínske obyvateľstvo Zemplína sa delí na dve etnografické skupiny: Lemkov a Pujďakov, alebo Bojkovia. Lemkovia obývajú severnú časť Slovenska od zemplínskej Vyšnej Jablonky na východe až po spišský Veľký Lipník na západe; zatiaľ čo Pujďaci alebo inak nazývaní Bojkovia, obývajú územie od rieky Pčolinky, horného toku Cirohy až k hraniciam s Poľskom a Ukrajinou. Kvôli výstavbe vodného diela Starina v 80. rokoch 20. storočia zaniklo sedem pujďackých obcí.
V juhovýchodnej časti Zemplína sa nachádza viac ako 20 obcí (Veľký a Malý Kamenec, Strážne, Malý Horeš, Beša, Čičarovce, Krišovská Liesková atď.) so zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti väčším ako 80%. Mestskými centrami východoslovenských Maďarov sú Veľké Kapušany (59,6 % Maďarov) a Kráľovský Chlmec (73,6 % Maďarov).
Silné zastúpenie má na Zemplíne aj rómske obyvateľstvo, ktoré je koncentrované najmä v obciach stredného Zemplína. Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2013 majú majoritné zastúpenie Rómovia v 27 zemplínskych obciach – Pavlovce nad Uhom (67,0 %), Vechec (50,9 %), Hlinné (56,5 %), Trhovište (51,0 %), Malčice (63,6 %), Drahňov (65,0 %), Kamenná Poruba (57,5 %) Číčava (64,8 %), Nižný Žipov (50,3 %), Vŕbnica (75,1 %), Markovce (69,7 %), Lastovce (52,0 %), Blatné Remety (91,5 %) a ďalšie. Najviac Rómov žije v Trebišove (takmer 4 tisíc), a viac ako 2000 Rómov žije v Pavlovciach, Michalovciach a Vranove nad Topľou.
Významnou slovenskou etnografickou skupinou na Zemplíne sú Sotáci. Ich názov je odvodený od opytovacieho zámena „so“, ktoré v ich nárečí znamená „čo“. Ide o obyvateľov obcí medzi Humenným a Sninou, v oblasti prítokov riek Udava a Ciroha do Laborca a obcí ležiacich južne od mesta Humenné. Druhá skupina Sotákov sú tzv. sobraneckí Sotáci, ktorí obývajú 8 obcí juhovýchodne od Sobraniec.
Z náboženského hľadiska tvorí územie Zemplína hranicu medzi katolíckym západom a ortodoxným východom. V dôsledku etnicky a konfesionálne zmiešaných manželstiev nemožno jednoznačne odvodzovať náboženskú príslušnosť od etnickej. Vo všeobecnosti však platí, že prevažná časť Rusínov a Ukrajincov sa hlási k gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, kým Maďari sú príslušníci kalvínskej reformácie. Obyvateľstvo evanjelického vyznania je koncentrované do okolia Vranova nad Topľou. V minulosti sa na Zemplíne nachádzali významné židovské komunity, predovšetkým v Stropkove, Michalovciach (31 % – rok 1939), Humennom (32 % – rok 1939), Kráľovskom Chlmci, Mrázovciach, Sečovciach, Somotore a Vranove nad Topľou.[1]
Jazykové a etnické zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 1880
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou.
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]
| Spolu | maďarčina | nemčina/jidiš | slovenčina | rumunčina | rusínčina | srbochorvátčina | iné | cudzinci | nehovoriaci | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 94 278 | 3 354 | 5 819 | 51 788 | 1 | 29 934 | 0 | 693 | 529 | 2 160 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 3,6 | 6,2 | 54,9 | 0,0 | 31,8 | 0,0 | 0,7 | 0,6 | 2,2 |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov.
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]
| Spolu | maďarčina | nemčina/jidiš | slovenčina | rumunčina | rusínčina | srbochorvátčina | iné | cudzinci | nehovoriaci | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 144 176 | 50 619 | 5 396 | 80 861 | 12 | 2 250 | 20 | 608 | 261 | 4 149 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 35,1 | 3,7 | 56,1 | 0,0 | 1,6 | 0,0 | 0,4 | 0,2 | 2,9 |
Sčítanie 1910
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | maďarčina | nemčina/jidiš | slovenčina | rumunčina | rusínčina | srbochorvátčina | iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 110 958 | 8 504 | 7 429 | 49 378 | 131 | 39 821 | 23 | 5 672 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 7,7 | 6,7 | 44,5 | 0,1 | 35,9 | 0,0 | 5,1 |
| Zmena (1910 vs. 1880) | 17,7%▲ | 153,5%▲ | 27,7%▲ | 4,7%▼ | 13 000%▲ | 33,0%▲ | - | 718,5%▲ |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | maďarčina | nemčina/jidiš | slovenčina | rumunčina | rusínčina | srbochorvátčina | iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 162 013 | 70 215 | 4 586 | 76 797 | 74 | 7 692 | 24 | 2 625 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 43,3 | 2,8 | 47,4 | 0,0 | 4,7 | 0,0 | 1,6 |
| Zmena (1910 vs. 1880) | 12,4%▲ | 38,7%▲ | 15,0%▼ | 5,0%▼ | 516,7%▲ | 241,9%▲ | 20,0%▲ | 331,7%▲ |
Sčítanie 1930
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | Česi a Slováci | Maďari | Nemci | Rusíni | Židia | iné | cudzinci | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 127 156 | 71 548 | 329 | 420 | 40 657 | 3 878 | 1 787 | 8 357 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 56,3 | 0,3 | 0,3 | 32,0 | 3,0 | 1,4 | 6,6 |
| Zmena (1930 vs. 1910) | 14,6%▲ | 44,9%▲ | 96,1%▼ | 94,3%▼ | 2,1%▲ | - | 68,5%▼ | - |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | Česi a Slováci | Maďari | Nemci | Rusíni | Židia | iné | cudzinci | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 174 821 | 112 215 | 40 424 | 534 | 3 893 | 8 836 | 2 522 | 6 397 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 64,2 | 23,1 | 0,3 | 2,2 | 5,1 | 1,4 | 3,7 |
| Zmena (1930 vs. 1910) | 7,9%▲ | 46,1%▲ | 42,7%▼ | 88,4%▼ | 48,2%▼ | - | 3,9%▼ | - |
Sčítanie 1991
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | Slováci | Česi | Moravania | Maďari | Nemci | Rómovia | Rusíni | Ukrajinci | iné | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 205 846 | 185 205 | 1 094 | 65 | 188 | 28 | 4 728 | 8 967 | 5 228 | 343 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 90,0 | 0,5 | 0,0 | 0,1 | 0,0 | 2,3 | 4,4 | 2,5 | 0,2 |
| Zmena (1991 vs. 1930) | 61,9%▲ | 160,5%▲ | 42,9%▼ | 93,3%▼ | - | 65,1%▼ | 80,8%▼ | |||
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | Slováci | Česi | Moravania | Maďari | Nemci | Rómovia | Rusíni | Ukrajinci | iné | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 229 900 | 173 624 | 1 178 | 112 | 46 961 | 32 | 6 960 | 136 | 472 | 425 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 75,6 | 0,5 | 0,0 | 20,4 | 0,0 | 3,0 | 0,1 | 0,2 | 0,2 |
| Zmena (1991 vs. 1930) | 31,5%▲ | 55,9%▲ | 16,7%▲ | 94,0%▼ | - | 84,4%▼ | 83,1%▼ | |||
Sčítanie 2001
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | Slováci | Česi | Moravania | Maďari | Nemci | Rómovia | Rusíni | Ukrajinci | iné | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 214 677 | 188 277 | 921 | 38 | 180 | 15 | 7 889 | 12 158 | 2 954 | 2 245 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 87,7 | 0,4 | 0,0 | 0,1 | 0,0 | 3,7 | 5,7 | 1,4 | 1,0 |
| Zmena (2001 vs. 1991) | 4,3%▲ | 1,7%▲ | 15,9%▼ | 41,5%▼ | 4,3%▼ | 46,4%▼ | 66,9%▲ | 35,6%▲ | 43,5%▼ | 554,5%▲ |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | Slováci | Česi | Moravania | Maďari | Nemci | Rómovia | Rusíni | Ukrajinci | iné | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 236 676 | 179 259 | 1 069 | 37 | 43 262 | 23 | 9 237 | 384 | 669 | 2 736 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 75,7 | 0,5 | 0,0 | 18,3 | 0,0 | 3,9 | 0,2 | 0,3 | 1,2 |
| Zmena (2001 vs. 1991) | 2,9%▲ | 3,2%▲ | 9,3%▼ | 67,0%▼ | 7,9%▼ | 28,1%▼ | 33,2%▲ | 182,4%▲ | 41,7%▲ | 543,8%▲ |
Náboženské zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 1880
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | unitári | židia | iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 94 278 | 36 593 | 43 342 | 1 | 4 383 | 301 | 0 | 9 655 | 3 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 38,8 | 46,0 | 0,0 | 4,6 | 0,3 | 0,0 | 10,2 | 0,0 |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | unitári | židia | iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 144 176 | 47 601 | 49 616 | 68 | 2 393 | 29 333 | 6 | 15 155 | 4 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 33,0 | 34,4 | 0,0 | 1,7 | 20,3 | 0,0 | 10,5 | 0,0 |
Sčítanie 1910
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | unitári | židia | iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 110 958 | 42 122 | 53 798 | 23 | 4 756 | 599 | 1 | 9 659 | 0 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 38,0 | 48,5 | 0,0 | 4,3 | 0,5 | 0,0 | 8,7 | 0,0 |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | unitári | židia | iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 162 013 | 56 661 | 57 837 | 45 | 2 313 | 31 692 | 18 | 13 438 | 9 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 35,0 | 35,7 | 0,0 | 1,4 | 19,6 | 0,0 | 8,3 | 0,0 |
Sčítanie 1930
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | luteráni | kalvíni | židia | bez vyznania & iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 127 156 | 49 482 | 59 775 | 5 029 | 350 | 8 970 | 3 550 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 38,9 | 47,0 | 4,0 | 0,3 | 7,1 | 2,8 |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | luteráni | kalvíni | židia | bez vyznania & iní | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 174 821 | 64 636 | 61 361 | 2 515 | 31 057 | 13 410 | 1 842 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 37,0 | 35,1 | 1,4 | 17,8 | 7,7 | 1,1 |
Sčítanie 1991
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | bez vyznania | jehovisti | židia | iní | nezistení | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 205 846 | 105 374 | 44 789 | 12 378 | 8 876 | 131 | 7 185 | 711 | 8 | 8 | 25 957 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 51,2 | 21,8 | 6,0 | 4,3 | 0,1 | 3,5 | 0,3 | 0,0 | 0,0 | 12,6 |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | bez vyznania | jehovisti | židia | iní | nezistení | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 229 900 | 103 335 | 47 027 | 5 784 | 5 678 | 22 154 | 10 427 | 2 294 | 19 | 726 | 32 456 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 44,9 | 20,5 | 2,5 | 2,5 | 9,6 | 4,5 | 1,0 | 0,0 | 0,3 | 14,1 |
Sčítanie 2001
[upraviť | upraviť zdroj]Horný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | bez vyznania | jehovisti | židia | iní | nezistení | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 214 677 | 120 030 | 54 170 | 16 231 | 9 926 | 302 | 8 068 | 1 404 | 16 | 655 | 3 875 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 55,9 | 25,2 | 7,6 | 4,6 | 0,1 | 3,8 | 0,7 | 0,0 | 0,3 | 1,8 |
Dolný Zemplín
Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]
| Spolu | rímski-katolíci | grécko-katolíci | pravoslávni | luteráni | kalvíni | bez vyznania | jehovisti | židia | iní | nezistení | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abs. | 236 676 | 118 787 | 54 762 | 8 632 | 3 490 | 28 450 | 12 301 | 4 113 | 32 | 941 | 5 168 |
| Rel. (v %) | 100,0 | 50,2 | 23,1 | 3,6 | 1,5 | 12,0 | 5,2 | 1,7 | 0,0 | 0,4 | 2,2 |
Horný a Dolný Zemplín
[upraviť | upraviť zdroj]Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín. Do Horného Zemplína patria okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, do Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce, Trebišov a Vranov nad Topľou.
Cestovný ruch
[upraviť | upraviť zdroj]
_034.jpg)
Hrady
[upraviť | upraviť zdroj]- Zemplínsky hrad
- Jasenovský hrad
- Michalovský hrad
- Stropkovský hrad
- Tibavský hrad
- Bačkovský hrad
- Brekovský hrad
- Čičava
- Parič
- Viniansky hrad
Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]_007.jpg)
- Zemplínske múzeum v Michalovciach
- Vihorlatské múzeum v Humennom
- Vlastivedné múzeum v Trebišove
- Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach
- Medzinárodná galéria MIRO v Snine
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
-
Morské oko (pohľad zo Sninského kameňa) -
-
-
-
-
-
-
-
-
-
_001.jpg)
_025.jpg)
_046.jpg)
_015.jpg)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- o Zemplíne v diele : TAJOVSKÝ, Jozef Gregor. Malý kultúrny zemepis východného Slovenska : Stolice spišská, šarišská, zemplínska, užhorodská a abanovozámska. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. Knižnica Slovenských hlasov, č. 6. 32 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 203-212.
- ↑ a b c d e f MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-07-06]. Dostupné online.
Súradnice: 48°43′20″S 21°47′20″V / 48,722325°S 21,788979°V