Kazachstan

Republika Kazachstan
Vlajka Znak
Štátna hymna: Менің Қазақстаным - Môj Kazachstan
Miestny názov
• dlhý	Qazaqstan Respublïkası, Республика Казахстан
• krátky	Qazaqstan
Hlavné mesto	Astana 51°10′ s.š. 71°30′ v.d.
Najväčšie mesto	Alma-Ata
Úradné jazyky	kazaština (štátny jazyk), ruština
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	prezidentská republika Nursultan Nazarbajev Kärim Mässimov
Vznik	25. december 1991 (rozpad ZSSR)
Susedia	Uzbekistan, Kirgizsko, Turkmenistan, Rusko, Čína
Rozloha  • celková  • voda (%)	2 717 300 km² (9.)   47 500 km² (1,7 %)
Počet obyvateľov  • sčítanie (2009)  • hustota ()	16 402 861 6/km² (226.)
Index ľudského rozvoja (2008)	0.804 (82.) – vysoký
Mena	kazašské tenge (KZT)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+5) (UTC+6)
Medzinárodný kód	KAZ / KZ
Medzinárodná poznávacia značka	KAZ
Internetová doména	.kz
Smerové telefónne číslo	+7
Gramotnosť: 98,4 %

Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii. Bývalá republika ZSSR, teraz člen SNŠ. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkmenistanom, Ruskom a Čínou. V Kazachstane sa nachádza kozmodróm Bajkonur.

Patrí k najrozsiahlejším štátom na svete a je územne najväčším vnútrozemským štátom, ale väčšina územia je veľmi riedko osídlená. Hlavným mestom je od roku 1997 Astana.

Prírodné podmienky

Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete. 2. najväčšia krajina bývalého ZSSR. Rozkladá sa medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina. Nevysoký a veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt ju oddeľujú od Turanskej nížiny. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Priaralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny vypĺňa Kazašská plošina, ku ktorej sa pripája Turgajská plošina a na severe okraje Západosibírskej nížiny. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty Ťanšanu. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: Džungársky Alatau, Tarbagataj a Altaj, oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je Chan-Tengri v Ťan-šane, vysoký 6995 m.

Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú medené rudy, ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská chromitu, niklových a kobaltových rúd, bauxitu (Turgajská plošina), zlata, železa (Kustanajská oblasť) a mangánu (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov Mangyšlak (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: Aralské, Balchašské, Alakoľ Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo Kazachstanu má pomerne pestré zloženie. 63% obyvateľstva tvoria Kazachovia, 24% Rusi, 3% Uzbeci, 2,1% Ukrajinci, 1,4% Ujguri, 1,3% Tatári, 1,1% Nemci a 0,1% Židia. Zvyšok- t. j. asi 4,5% tvoria príslušníci menšín. Čo sa týka religiózneho zloženia, sunnitský moslimovia tvoria 62%, ruskí ortodoxní 35%, katolíci 0,66%, budhisti 0,5%, 0,1% židia 0,1%. Zvyšok, t. j. asi 1,7% tvoria menšinové náboženstvá a ateisti.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kazachstan