Preskočiť na obsah

Brezno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:10, 10. marec 2020, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (Revízia 6997834 používateľa 87.197.29.185 (diskusia) bola vrátená)
Brezno
mesto
Námestie generála Štefánika
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Časti Brezno mesto, Mazorníkovo,
Bujakovo, Predné a Zadné Halny,
Rohozná, Podkoreňová
Vodný tok Hron
Nadmorská výška 504 m n. m.
Súradnice 48°48′24″S 19°38′32″V / 48,806667°S 19,642222°V / 48.806667; 19.642222
Najvyšší bod
 - výška 2 043 m n. m.
 - súradnice 48°56′11°S 19°38′25°V / 0°S 0°V / 0; 0
Najnižší bod
 - výška 486 m n. m.
 - súradnice 48°48'42°S 19°35'58°V / 0°S 0°V / 0; 0
Rozloha 121,96 km² (12 196 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 790 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 162,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Primátor Tomáš Abel[3] (nezávislý)
PSČ 977 01, 977 03
ŠÚJ 508497
EČV (do r. 2022) BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Námestie gen. M. R. Štefánika 1
977 01  Brezno 1
E-mailová adresa info@Brezno.sk
Telefón 630 62 31, 630 62 36
Fax 630 62 29
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Brezno, Slovakia
Webová stránka: brezno.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Brezňan[4]

Brezno (v minulosti Brezno nad Hronom, maď. Breznóbánya, nem. Bries, Briesen)[5] je okresné mesto ležiace v Banskobystrickom kraji na strednom Slovensku. Mesto sa rozkladá v údolí horného toku rieky Hron v východnej časti regiónu Horehronia, na juh od Nízkych Tatier a na sever od Slovenského rudohoria. V roku 2007 tu žilo 21 997 obyvateľov, v roku 2018 už len 20 953 obyvateľov. Rozloha mesta je približne 122 km2.

Polohopis

Mesto sa nachádza na brehoch Hrona v Breznianskej kotline, na pomedzí Nízkych Tatier a Veporských vrchov. Breznom vedie cesta I/66 od Banskej Bystrice na Poprad, I/72 od Rimavskej Soboty na Liptovský Hrádok a II/529 na Hriňovú. Železničnú trať Banská Bystrica – Červená Skala tu križuje trať do Rimavskej Soboty.

Brezno je vzdialené 44 km východne od Banskej Bystrice, rovnako 44 km južne od Liptovského Hrádku, 29 km severozápadne od Tisovca a 38 km severne od Hriňovej.

Dejiny

  • Historické názvy mesta: Berezum (1265), Brizna (1380), Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya (1404), Brezna (1516), Breznobanya (1528), Brezno (1567), Brezno nad Hronom (1927), Brezno (1948)

Brezno má bohatú históriu spojenú s baníctvom a ťažbou farebných kovov. Najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna je bronzový poklad, pochádzajúci z 10. až 9. storočia pred našim letopočtom. Prvá písomná zmienka o Brezne pochádza z roku 1265 z listiny kráľa Bela IV. Mestské výsady mu udelil uhorský kráľ Ľudovít I. (Veľký) Anjou v roku 1380. Názov mesta Brezno prvýkrát použil Ferdinand I. Habsburský v listine z roku 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.[6]

Najdôveryhodnejšími dokumentmi o vývoji sídla sú staré historické mapy, ktoré nám dokladajú ako mesto rástlo a všestranne sa rozvíjalo. Prvá mapa Uhorska, na ktorej bolo zobrazené Brezno pochádza z roku 1528 a jej autorom bol asistent ostrihomského arcibiskupa Lazarus Roseti, po ňom sa nazývala Lazarova mapa. Prvým slovenským autorom, ktorý zobrazil toto mesto vo svojej mape Zvolenskej stolice v roku 1736, bol všestranný učenec Samuel Mikovíny. Mesto v nej bolo zobrazené plošnou značkou, ktorá naznačuje tvar pôdorysu mesta. Mapa ešte neobsahovala podrobný zákres ciest, takže významnú dopravnú komunikáciu tvorila meandrujúca rieka Hron.[7]

Na podrobnejších vojenských mapách od druhej polovice 18. storočia už môžeme pozorovať podrobnú zástavbu miest aj s jednotlivými ulicami, v 19. storočí pribudla železnica. Výstavba železnice mala vplyv na hospodársky rozvoj regiónu, ako aj na pôdorysnú štruktúru mesta. Bola postavená pôvodná železničná stanica, ktorá bola v roku 1941 prestavaná a rozšírená. Súčasne s ňou bol postavený betónový most cez Hron. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Mesto začínalo mať agrárny charakter, keďže poľnohospodárstvo a remeslá sa stali základným zdrojom obživy obyvateľstva.[8]

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 mala pre územný rozvoj mesta veľký význam regulácia rieky Hron. Okrem toho celé mesto bolo elektrifikované a dobudovaný bol nový vodovod. To podnietilo vznik nových firiem a vstup nového priemyslu do mesta v povojnovom období. V roku 1938 tu bola umiestnená vojenská posádka, ktorá zvýšila význam mesta v rámci celého štátu.[7] Koncom 30. rokov 20. storočia žilo v meste približne 5500 obyvateľov.

Po 2. svetovej vojne, po odstránení vojnových škôd, došlo k rozsiahlemu rozvoju priemyslu. V súvislosti s rozvojom strojárskej výroby došlo k zmene charakteru mesta. V rokoch 1947 až 1948 sa začala výstavba mostárne zameraná na produkciu stavebných žeriavova konštrukcií. Mostáreň v časoch hospodárskeho rozmachu v 70. rokoch 20. storočia zamestnávala viac ako 3 600 osôb, čo významne pomohlo rozvoju celého mesta. Podnietilo to bytovú výstavbu a územný rozvoj najprv západným smerom, v dnešných uliciach – Švermova, Laskomerského a neskôr aj ulicou Československej armády a aj južným smerom – výstavbou sídliska Mazorníkovo.

Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred 2. svetovej vojny. Od roku 1953 do roku 1960 malo Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku 1996.[8]

Po spoločenských zmenách v roku 1989 bola činnosť nosného priemyslu postupne utlmovaná až úplne zanikla. Začal sa rozvíjať cestovný ruch. Taktiež sa začali presadzovať menšie firmy a najmä veľké obchodné reťazce, čo sa prejavilo v rozšírení obchodných zón (najmä západným smerom na Valaskú). V meste aj v súčasnosti chýba strategický investor, ktorý by vytvoril dostatok pracovných miest, a tak prispel k všestrannému rozvoju miest a najmä k zníženiu nezamestnanosti.[7]

Geografia

Výhľad na mesto z prírodnej rezervácie Breznianska Skalka

Pre mesto je typický hornatý, bohato členitý povrch. Pohoria ako Nízke Tatry a Slovenské rudohorie zaberajú najväčšiu časť územia a lemujú centrálnu dolinu Hrona. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.[9]

Klíma

Brezno má mierne horské podnebie. Kotlinová poloha a ohraničenie územia okolitými pohoriami spôsobujú väčšiu kontinentalitu klímy. Rozličná expozícia svahov spôsobuje silné kolísanie teploty. Vplyv na podnebie má aj nadmorská výška.[10] S rastom nadmorskej výšky sa ochladzuje a pribúdajú zrážky. V zimnom období sa pravidelne vytvára súvislá snehová pokrývka. Priemerná ročná teplota Brezna je 6,6ºC, minimálna -36,5ºC, maximálna 36,5ºC. Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 700 – 750 mm.[9] Brezno patrí medzi najmenej veterné lokality Slovenska, priemerná ročná rýchlosť vetra je len okolo 1 m/s. Ďalší dôležitý klimatický jav, ktorý sa prejavuje na počasí mesta je hmla.

Vodné toky

Zrážky a topiaci sneh sú dôležitým zdrojom pre vodné toky. Hlavný tok, ktorý odvodňuje územie mesta, je rieka Hron. Znamená to, že sa doň vlievajú všetky ostatné potoky a potôčiky. Má stredohorský režim odtoku.

  • Cez Brezno preteká rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku.

Biota

Územie mesta je väčšinou odlesnené a má pestrý pôdny kryt, na ktorom prevládajú ilimerizované a nivné pôdy. Hnedá lesná pôda zaberá 38% katastrálneho územia, rastú na nej ihličnaté a zmiešané lesy (smrek obyčajný, jedľa biela, buk lesný, borovica lesná). V lesoch našli domov mnohé vzácne biotopy rastlinstva a živočíšstva (medveď hnedý, srna lesná, vlk dravý, jeleň lesný, líška hrdzavá, veverica stromová, orol skalný, jastrab lesný, ďateľ čierny a i.). Neďaleko mesta sa nachádza chránené nálezisko Breznianska Skalka. Jej najvyšší vrch Skalka má výšku 861 m n. m. Vyhlásené bolo v roku 1981. Zaujímavosťou je výskyt duba zimného zachovaného na kremencoch.[10]

Časti mesta

  • Mestské časti: Brezno mesto, Mazorníkovo, Bujakovo, Predné Halny, Zadné Halny, Rohozná, Podkoreňová.

Ulice

  • 9. mája, Banisko, Baštova, Bottova, Boženy Němcovej, Brezenská, Budovateľská, Cesta osloboditeľov, Chalupkova, Cintorínska, Černákova, Československej armády (ČSA), Dolná, Dr. Clementisa, Dvoriská, Eleny Maróthy Šoltésovej, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Glianska, Hlavina, Hlboká, Hliník, Horná, Hradby, Hronská, Hviezdoslavova, Jarmočisko, Jelšová, Jilemnického, Kiepka, Klepuš, Kozlovo, Kozmonautov, Kôšikovo, Krátka, Krčulova, Kriváň, Kukučínova, Kuzmányho, Ladislava Sáru, Laskomerského, Lesná, Lichardova, Lúčky, Májového povstania českého ľudu (MPČĽ), Malinovského, Martina Benku, Mládežnícka, Mliekárenská, Mostárenská, Moyzesova, Nábrežie Dukelských hrdinov (NDH), Nábrežie Jána Čipku, Nálepkova, Námestie gen. M.R. Štefánika, Nová, Okružná, Padličkovo, Pestovateľská, Pionierska, Pod Hôrkou, Podkoreňová, Potočná, Poľná, Predné Halny, Rázusova, Rohozná, Sekurisova, Sládkovičova, Slovenského národného povstania (SNP), Staničná, Stormová, Šiašovo, Školská, Šrámkova, Štúrova, Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN), Švermova, Tehelňa, Tisovská cesta, Vagnárska, Vránskeho, Vrbová, Zadné Halny, Záhradná, Zúbrik, Železničná, Židlovo

Obyvatelia Brezna radi nazývajú ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČĽ, NDH, SNP a pod.

Obyvateľstvo

Mesto Brezno má asi 20 953 obyvateľov (ku koncu roka 2018). Priemerná hustota zaľudnenia je 171 obyvateľov na km2. V posledných rokoch sa však v Brezne rodí málo detí a veľa ľudí sa každý rok odsťahuje, takže počet obyvateľov aj hustota zaľudnenia stále klesajú. Na území mesta žilo v minulosti okrem Slovákov mnoho Nemcov, ale boli tu aj Maďari, Česi, Bulhari, Taliani, Poliaci, Srbi a príslušníci iných národností. Dnes sa viac ako 90 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. Najpočetnejšou menšinou sú Rómovia, po nich nasledujú Maďari a Česi. Viac ako polovica populácie mesta vyznáva rímskokatolícku cirkev.[7]

Národnostné zloženie (z roku 2001): Slováci 92,8%, Maďari 0,2%, Česi 0,8%, Rómovia 4,6%, ostatní 1,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 68,89%, Evanjelici 8,47%, Gréckokatolíci 0,98%, Svedkovia Jehovovi 0,53%.

Politika

Mestský úrad, pohľad zo Štefánikovho námestia
Morový stĺp v centre mesta

Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je primátor. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Súčasným primátorom je od novembra 2014 nezávislý kandidát Tomáš Ábel. Funkciu primátora mesta zastáva 2. volebné obdobie.[11]

Orgánom samosprávy mesta je Mestské zastupiteľstvo mesta Brezna. Ide o zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta. Počet volebných obvodov a počet poslancov mestského zastupiteľstva na celé volebné obdobie sa určuje pred voľbami podľa osobitného predpisu. Funkčné obdobie poslancov Mestského zastupiteľstva Brezna je štyri roky a končí sa zložením sľubu novozvolených poslancov.[12]

Mestský úrad je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva a primátora. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom.[13] Prednostkou mestského úradu je Mgr. Zuzana Ďurišová.[14]

Symboly mesta

Symbolmi mesta Brezna sú erb, vlajka a pečať.

Čestné občianstvo

Na základe štatútu mesta Brezna sa osobám ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o jeho kultúrny, hospodársky a športový rozvoj, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena doma aj v zahraničí udeľuje titul „Čestný občan mesta Brezna“. Titul doteraz získali:

  • Ernest Bielik (1969) – veliteľ partizánskej brigády Jánošík. Titul mu bol udelený za veľké zásluhy v boji proti fašizmu a osobitne za oslobodenie mesta Brezna.
  • Nikolaj Semionovič Radul (1970) – partizánsky veliteľ. Titul mu bol udelený za veľké bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Alexej Michajlovič Sadilenko (1970) – veliteľ partizánskeho zväzku Chruščov. Titul mu bol udelený za bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Ladislav Ťažký (1997) – rodák z Čierneho Balogu, slovenský spisovateľ, esejista, dramatik a publicista. Titul mu bol udelený za pozitívny vzťah k mestu vyjadrený v jeho literárnych prácach.
  • Daniel Compagnon (1998) – stredoškolský učiteľ z partnerského francúzskeho mesta Meudon. Titul mu bol udelený za dlhoročnú aktivitu a rozvoj priateľských vzťahov medzi súbormi a organizáciami mesta Brezna a miest Francúzska. Titul získal pri príležitosti životného jubilea 50 rokov.
  • Ivan Bella (1999) – prvý slovenský kozmonaut, brezniansky rodák, titul získal za propagáciu mesta pri kozmickom lete
  • Hervé Marseille (1999) – starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Georges Koch (1999) – zástupca starostu mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Henry Wolf (1999) – čestný starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Vladimír Valach (2001) – bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov.
  • Ľudovít Petránsky (2003) – rodák z Brezna, univerzitný profesor, autor významných publikácií a výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Titul mu bol udelený pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.
  • Jaroslav Siman (2003) – prednosta detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Čestné občianstvo mu bolo udelené za dlhoročnú spoluprácu s hotelovou akadémiou, breznianskou nemocnicou, ale najmä za záchranu mnohých ľudských životov aj občanov nášho regiónu.
  • Zlatica Balažovjech – Klincová (2005) – maliarka, breznianska rodáčka
  • Ladislav Bartko (2005) – bývalý učiteľ breznianskeho gymnázia, vysokoškolský učiteľ
  • Pavol Datko (2006) – rodák z Čierneho Balogu, kanadský občan
  • Joseph Nivet a Barbara Nivet, rod. Striešová in memoriam (2007) - ocenenie udelené za rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov v oblasti školstva, kultúry
  • nár. umelec Ladislav Chudík (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí, za vysoko profesionálnu hereckú činnosť, šírenie slovenského jazyka doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými umeleckými a hereckými výkonmi
  • Adriana Karembeu, rod. Sklenaříková (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna a Slovenska vo svete, za verejno-prospešnú činnosť a za činnosť spojenú s ochranou základných ľudských práv a slobôd
  • Samuel Brečka (2009) - ocenenie udelené za celoživotné dielo, ktorým sa významným spôsobom zaslúžil o obohatenie ľudského poznania a propagáciu mesta Brezna doma i v zahraničí
  • Ján Grexa (2009) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania v oblasti histórie športu a olympionizmu
  • Pavel Louda (2009) - starosta družobného mesta Nový Bydžov, ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna v zahraničí

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Brezno je pamiatková zóna s obdĺžnikovým námestím generála Milana Rastislava Štefánika, jedným z najväčších na Slovensku. Turisticky zaujímavé je Horehronské múzeum, zvonica, kostol sv. Kríža z roku 1619 a kaplnka Panny Márie. Jedinou sakrálnou židovskou pamiatkou v Horehronskom regióne je breznianska synagóga. Postavili ju v roku 1902.

Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou je piaristická rezidencia (dnes obvodný úrad) so zachovanou kláštornou kaplnkou.

Tzv. "kostolčok" v historickom jadre mesta Brezno sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte (1673 – 1856). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza neogotického oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná plastika Panny Márie a tabuľové obrazy sv. Barbory a sv. Doroty. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku 2007 (450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa.

Sakrálne pamiatky

  • Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1781-1785. Staviteľom kostola bol Peter Grosmann. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v rokoch 1792-1793. V interiéri sa nachádza pôvodný neskorobarokový mobiliár, autorom hlavného oltára je Andrej Marušiak. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Jozef Fischer.[15]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1785-1787. Veža kostola s ihlancovou helmicou pochádza z rokov 1863-1864. Poslednou úpravou prešiel kostol v roku 1906, kedy vznikla súčasná fasáda s prvkami historizmu a secesie. V interiéri sa nachádza oltár, stĺpová architektúra z roku 1865 s obrazom Krista na Hore Olivetskej od levočského maliara Zapletala. Z tohto obdobia pochádza aj kazateľnica a krstiteľnica. Súčasťou interiéru je aj voľný obraz Ukrižovaný od Jakuba Stundera zo začiatku 19. storočia.[16] Ako evanjelickí farári tu pôsobili významné osobnosti, Ján Kuzmány (otec Karola Kuzmányho), Ján Chalupka či Martin Rázus.
  • Piaristický kláštor, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena L z rokov 1694-1713.[17] Súčasťou komplexu kláštora je aj kaplnka, kde sa nachádza tabuľová maľba sv. Barbory, neskorogotická práca z konca 15. storočia. Ďalej je tu umiestnená aj socha Madony s dieťaťom, polychrómovaná drevorezba z rovnakého obdobia.
  • Synagóga, centrálne orientovaná historizujúca stavba z rokov 1900-1902.[18] Fasáda synagógy je rámovaná nárožnými vežicami, dominuje jej rizalit s výraznou kopulou, ktorá z neho vystupuje. Fasáda je členená horizontálnym pásovaním. Obnova stavby sa uskutočnila v roku 2015, slúži na kultúrne účely.
  • Kostol Panny Márie Nanebovzatej
    Kostol Panny Márie Nanebovzatej
  • Evanjelický kostol
    Evanjelický kostol
  • Piaristický kláštor
    Piaristický kláštor
  • Synagóga
    Synagóga

Ostatné pamiatky

  • Mestská veža, klasicistická 31 m vysoká zvonica na pôdoryse štvorca s manzardovou strechou z roku 1830.[19] Nachádzajú sa tu tri zvony, z roku 1780 a dva z roku 1924. Fasáde veže dominuje vysoký pilastrový rád, prízemná úroveň je členená pásovaním. Je dominantou a symbolom súčasného mesta.
  • Radnica, dvojpodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba s manzardovou strechou z roku 1779.[20] Stavbe dominuje rizalit členený pilastrami, ukončený štítom s tympanónom. Nachádza sa uprostred štvorcového námestia, vedľa katolíckeho kostola. Dnes tu sídli Horehronské múzeum.
  • Renesančný meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia.[21] Fasáda je dekorovaná iluzívnym kvádrovaním ríms a portálu, okná majú maľované šambrány, nachádzajú sa tu fragmenty maľovaných nápisov.
  • Mestská veža (zvonica)
    Mestská veža (zvonica)
  • Bývalá radnica
    Bývalá radnica
  • Renesančný meštiansky dom
    Renesančný meštiansky dom

Divadlo

V Brezne už dlhé roky pôsobí Divadelný súbor Jána Chalupku. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla. Patrí medzi najstaršie a najaktívnejšie amatérske divadelné súbory na Slovensku.

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia.

Hudba

Šport

Aréna Brezno – Zimný štadión Ladislava Horského
  • Športový klub Brezno,
  • Airsoftový team
  • HK Brezno
  • FK Brezno
  • Volejbalový klub MŠK Brezno
  • Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno
  • Šporotvo-strelecký klub MŠK Brezno
  • Klub slovenských turistov Brezno
  • Slovenský cykloklub Ďumbier
  • Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno
  • Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno
  • Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno
  • Plavecký klub ŠK Flipper

Pravidelné podujatia

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje inšpiratívny divadelný festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj neprofesionálne divadlá zo Slovenska a zo zahraničia. Súťaž kresleného humoru – Bomburova šabľa. Každoročne sa koncom mája organizujú Dni mesta Brezna. Počas leta sa usporadúvajú akcie v rámci Breznianskeho kultúrneho leta, ktorého pomyselným vyvrcholením sú Bomburove dni. Koncom novembra sa každý rok koná aj Ondrejský jarmok, ktorý sa konal už 530. krát (k roku 2018).

Kulinárske špeciality

Brezniansky syr – pod týmto názvom sa predávala bryndza z okolia Brezna výnimočnej chuti, názov bol pre svoju úspešnosť často preberaný výrobcami bryndze z iného kraja.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Okres Brezno patrí medzi hospodársky zaostalejšie regióny Slovenska. Najvýznamnejšími odvetviami sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a služby.

Poľnohospodárstvo dnes živí len 5 % obyvateľov mesta. V minulosti to bolo oveľa viac, aj keď kvôli zlým prírodným podmienkami bolo viac rozšírené lesníctvo a baníctvo. V Brezne je lúk a pasienkov viac ako polí. Príčinou je vlhké a chladné podnebie, neúrodné pôdy aj strmé svahy, ktoré by pri orbe ohrozila erózia. Najviac sa pestuje kukurica a lucerna ako krmivo pre zvieratá. Na výrobu potravín sa pestuje pšenica a kukurica, menej raž a jačmeň a už len veľmi málo zemiakov. V živočíšnej výrobe prevláda chov dobytka, oviec, kôz, ošípaných a hydiny. Pracuje tu aj niekoľko ekofariem, ktoré nepoužívajú umelé hnojivá a preto by mali vyrábať zdravšie potraviny.[7]

Priemysel nadväzoval v začiatkoch na baníctvo a hutníctvo. Veľa tovární po roku 1989 zaniklo. Dnes je v Brezne rozšírený najmä strojársky, drevársky a papierenský priemysel. V budúcnosti by tu mali vyrásť moderné priemyselné parky. S priemyslom súvisí energetika, ktorá využíva vodnú a slnečnú energiu. V roku 2010 bolo v meste postavených niekoľko solárnych elektrární.

Služby tvoria tzv. nevýrobné odvetvie hospodárstva. Zaraďujeme k nim bankovníctvo, finančníctvo, obchod, zdravotníctvo a školstvo. V Brezne boli zriadené 4 základné školy, 5 stredných škôl a dve pobočky vysokých škôl. Celý systém škôl dopĺňajú mnohé materské školy, umelecké školy a centrá voľného času. Zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov poskytuje Nemocnica s poliklinikou Brezno. Sieť obchodov zastupujú predajne potravín so zmiešaným tovarom (napr. Coop Jednota), špecializované obchody a veľkoobchodné reťazce ako Tesco, Lidl, Kaufland, Billa a pod. Menšie postavenie má cestovný ruch. V roku 2011 sa v okrese Brezno ubytovalo len 44 tisíc návštevníkov. Centrom je mesto Brezno so starobylým historickým námestím.[7]

Doprava

Železničná stanica Brezno

Najdôležitejšími druhmi dopravy sú cestná a železničná. Významnou komunikáciou je cesta, ktorá spája Banskú Bystricu s Breznom. Mestom Breznom vedie železničná trať číslo 172 Banská Bystrica – Červená Skala. V pláne je výstavba južného obchvatu mesta, prvá etapa bude viesť od západného konca mesta v smere z Banskej Bystrice po Baldovský most. Druhá etapa povedie ďalej smerom na Tisovskú cestu a trasovanie tretej etapy zatiaľ nie je zatiaľ vybraté (sú 3 varianty). Obchvat by mal končiť vo východnej časti v Zadných Halnach (záleží od výberu trasovania). Mestom prechádza cesta I.triedy č.66 (Slovenská Route 66), ďalej cesta I.triedy č.72 (smer Tisovec) a cesta II.triedy č.529 (smer Hriňová).

Školstvo

  • Základné školy:
    • ZŠ s MŠ Pionierska 2
    • Karola Rapoša - Pionierska 4
    • ZŠ s MŠ Mazorníkovo
  • Základné umelecké školy:
    • ZUŠ Brezno
  • Špeciálne základné školy:
    • ŠZŠ Brezno, Mládežnícka 3
  • Stredné školy:
    • Gymnázium Jána Chalupku
    • Hotelová akadémia
    • Obchodná akadémia
    • SOŠ techniky a služieb (predtým SPŠ Brezno) vznikla zlúčením Strednej priemyselnej školy a Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.
    • Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
  • Vysoké školy: pobočka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave

Osobnosti

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Brezňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
  6. ↑ BREZNO, Mesto. História mesta [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  7. ↑ a b c d e f ČIŽMÁROVÁ, Katarína a KOL. Editor: RNDr. Martina Škodová. Regionálna geografia Horného Pohronia. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakulta prírodných vied. Katedra geografie, geológie a krajinnej ekológie. Tlač: VKÚ, Vojenský kartografický ústav, Harmanec., 2013. ISBN 978-80-557-0585-9. S. 84.
  8. ↑ a b DONOVALOVÁ, Katarína. Zodpovedný redaktor: Mgr. Peter Klinec. Z histórie obcí Banskobystrického a Breznianskeho regiónu: výberová regionálna bibliografia. 1. vyd. Banská Bystrica : Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Tlač: Merkantil s.r.o., 2006. ISBN 80-88783-39-9. S. 162.
  9. ↑ a b BREZNO, Mesto. O meste [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  10. ↑ a b Referaty.sk - Brezno [online]. referaty.centrum.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  11. ↑ BREZNO, Mesto. Primátor [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  12. ↑ BREZNO, Mesto. Mestské zastupiteľstvo [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  13. ↑ BREZNO, Mesto. Mestský úrad [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  14. ↑ BREZNO, Mesto. Prednostka [online]. www.brezno.sk, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online. (slovak)
  15. ↑ Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia panny Márie [online]. Oficiálne stránky mesta Brezno. Dostupné online.
  16. ↑ Evanjelický a.v. kostol [online]. Oficiálne stránky mesta Brezno. Dostupné online.
  17. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  18. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  19. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  20. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  21. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezno

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Brezno&oldid=6997835“