Doprava v Košiciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mimoúrovňová križovatka Prešovská - Sečovská je jedným z najvyťaženejších úsekov v meste

Doprava v Košiciach je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Košice, ako metropola Východného Slovenska, sú významným dopravným uzlom.

Postupnú koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť integrovaná doprava na Východnom Slovensku s názvom IDS Východ.[1]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pararelná k mestskému okruhu je ulica Kuzmányho

Košice sú spojené diaľnicou D1 s Prešovom, Popradom a Ružomberkom. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny, je predpokladané do roku 2024. Kvalitné prepojenie južným ťahom cez Zvolen má priniesť rýchlostná cesta R2. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na Budapešť a Miškovec priniesla rýchlostná cesta R4, ktorej výstavba prebehla v rokoch 2010 – 2013.[2]

Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva mestské dopravné okruhy (sú označené zvislými informatívnymi dopravnými značkami) a vo výstavbe je diaľničný obchvat.

Vnútorný mestský okruh (I.) obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: Štefánikova, Protifašistických bojovníkov, Senný trh, Námestie osloboditeľov, Štúrova, Moyzesova a Hviezdoslavova (v opačnom smere Bačíkova-Továrenská).

Vonkajší mestský okruh (II.) prebieha okrajovými mestskými časťami štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, Trieda SNP, Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch 1987 – 2008 budovala ako diaľničný privádzač ku diaľnici D1 mimoúrovňovo. V obchvate sa križujú aj medzinárodné cesty: E50, E58, E71 a E571.

Diaľničný košický obchvat po dobudovaní obíde mesto a odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery, spojí D1, R4 a R2. Začína v križovatke D1 Budimír, pokračovať bude v smere na východ kde sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu. Košický obchvat bude pokračovať ďalej na juh, tam sa napojí na R4 pokračujúcu k maďarským hraniciam. Západná časť košického obchvatu skončí v križovatke Košice - Šaca, tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty R2 až do Bratislavy. Výstavba obchvatu sa začala 11. novembra 2016, úsekom ďaľnice D1 Budimír - Bidovce. Úsek bol slávnostne otvorený 16. decembra 2019.[3] Ukončenie výstavby celého diaľničného obchvatu je naplánované na rok 2023.

Cesta prvej triedy 19 medzi Sečovcami a Dargovom

Cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Časť vonkajšieho okruhu Košíc
Autobusová stanica na Staničnom námestí

Mestské okruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice susediacej so železničnou, na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách. Okrem tradičných západoeurópskych liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s Ukrajinou do miest Užhorod a Mukačevo ale aj poľského mesta Krakov. Dopravu v rámci Košického kraja ale aj na medzinárodných linkách, zabezpečuje spoločnosť Eurobus.[5][6]

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Vlak na širokorozchodnej železnici pri Slančíku
Železničná stanica Košice

Železničná doprava v Košiciach existuje od 14. augusta 1860, kedy bola predĺžená Potiská železnica od Miškovca do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate:

Železničná stanica Košice vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice Barca, Krásna nad Hornádom a železničné zastávky Košice predmestie a Ťahanovce.

Z Košíc jazdí štátny národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., České dráhy, maďarské železnice MÁV a dve súkromné spoločnosti jazdiace do Prahy - RegioJet a LeoExpress. Okrem štandardných prímestských liniek sa z Košíc dá cestovať priamo do Budapešti, Viedne, Prahy a Bratislavy.[7]

V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná Košická mládežnícka železnica.

V Košiciach končí širokorozchodná železničná trať s číslom 500, po ktorej sa dopravuje železná ruda z Ukrajiny do U. S. Steel Košice. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do Viedne.[8]

Trate[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Terminál Medzinárodného letiska Košice
Nabíjacia stanica elektrických skútrov

Na juhozápade mesta sa nachádza Medzinárodné letisko Košice, ktoré je druhé najväčšie letisko na Slovensku, podľa počtu pasažierov a pravidelných liniek. Z letiska sa dá letieť priamo do Prahy, Viedne, Varšavy na letiská Fryderyka Chopina a Modlin, Düsseldorfu, Liverpoolu, Dublinu, Londýna na letiská Luton a Stansted, a letnými chartrovými letmi do mnohých dovolenkových destinácií.[9]

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cyklistická doprava v Košiciach, sa teší vysokému záujmu najmä v letných mesiacoch, no ešte väčší záujem občanov mesta by moholi rozvinúť cyklistické chodníky, ktorých je na území mesta stále málo. Celková dĺžka cyklistickej siete v meste v roku 2013 bola 26 042 m. Z toho najviac cyklistických trás sa nachádza v mestskej časti Západ, v centre mesta pozdĺž celej Hlavnej ulice a na síslisku Nad Jazerom, popri nábreží rieky Hornád. Ďalšie cyklistické chodníky sú v mestskej časti Sever, smerujúce ku Čermeľskej železnici ale aj v južnej časti mesta, ktoré vedú popri ulici Južná trieda.[10]

Od 22. apríla 2019, sa v Košiciach spustila prevádzka najväčšieho systému bikesharing na Slovensku. Prevádzkovateľom tejto služby je spoločnosť Antik Telecom, ktorá začala s testovacou prevádzkou na jendom z najväčších košických sídlisk – v mestskej časti Nad jazerom. Systém dostal komerčný názov ANTIKCityBike. Postupne po ukončení testovacej prevádzky a vyladení možných chýb, sa bikesharing sprevádzkoval v celých Košiciach a spolu je v meste nasadených 1000 bicyklov.[11][12][13]

Veľkým rozdielom oproti menším bikesharingovým službám v iných slovenských mestách je fakt, že samotné bicykle majú iba odporúčané stanovištia, resp. miesta, kde ich Antik zhromažďuje z logických dôvodov a podľa potreby ľudí. Použivateľs služby však môže bicykel ponechať úplne kdekoľvek avšak malo by to byť na vhodnom mieste, na ktorom bicykel nebude zavadzať na chodníku a podobne.[11][13]

Spoločnosť Antik prišla s ďalšou, tentokrát celoslovenskou novinkou a to zdieľaním elektrických skútrov. Systém spustila ešte pred začiatkom zimy roka 2019 a funguje na takmer identickom princípe ako bikesharing. Celkovo je k dispozícii až 120 skútrov.[14]

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Električka Pragoimex Vario LF2+

Mestskú hromadnú dopravu (MHD) zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pomocou električiek, autobusov a do roku 2015 aj trolejbusov. V súčasnosti DPMK prevádzkuje 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy.

Dopravný podnik mesta Košice je pokračovateľom prevádzky najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Už v roku 1891 bola v Košiciach prevádzkovaná koľajová doprava, ktorá bola plne elektrifikovaná v roku 1914. Od polovice 90 - tych rokov sa začala prevádzka autobusov a od roku 1993 prevádzka trolejbusov.

Autobusová doprava sa v Košiciach prevádzkuje od polovice 20. storočia. V rokoch 2014 a 2015 bolo nakúpených 127 autobusov SOR, v roku 2016 ich doplnilo dalších 9. 14 z nich sú elektrobusy.

Košice majú najstaršiu električkovú dopravu na Slovensku. Mestské koľajové dráhy majú rozchod 1435 mm. Dopravný podnik prevádzkuje jedinú električkovú rýchlodráhu na Slovensku. V minulosti bolo rekonštruovaných 8 kusov prebehla rekonštrukcia, vozidiel Tatra ČKD KT8D5 boli rekonštruované na nízkopodlažný model KT8D5R.N2. V rokoch 2014, 2015 a 2017 bolo zakúpených celkovo 46 električiek Pragoimex Vario LF2+. Maximálna povolená rýchlosť električiek v Košiciach je stanovená na 65 km/h. V súčasnosti DPMK prevádzkuje 16 električkových linkiek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IDS Východ, s.r.o.. Mesto Košice vstupuje do integrovanej dopravy [online]. Košice: idsvychod.sk, 2020-11-27, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
  2. Košice – Milhosť [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-07-29]. Dostupné online. Archivované 2010-11-25 z originálu.
  3. Úsek D1 Budimír - Bidovce slúži motoristom [online]. ndsas.sk, 2019-12-16, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online. Archivované 2020-12-05 z originálu.
  4. KIZEK, Marián. Pri Košiciach otvorili časť rýchlocesty R4. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-11-07. Dostupné online [cit. 2019-03-18]. ISSN 1335-4418.
  5. Eurobus, a.s.. Prímestská doprava [online]. Košice: eurobus.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  6. Eurobus, a.s.. Zahraničná a diaľková doprava [online]. Košice: eurobus.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  7. Vyhľadanie spojenia - Oficiálna stránka ŽSR - Dostupné online
  8. SITA. Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-05-28. Dostupné online [cit. 2021-02-05]. ISSN 1335-4418.
  9. Letisko Košice. Mapa destinácií [online]. Košice: airportkosice.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  10. Cyklodoprava v Košiciach - cyklodoprava.sk - Dostupné online
  11. a b redakcia touchIT. V Košiciach spustili test bikesharingu [online]. touchit.sk, 2019-04-24, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
  12. Najväčší bikesharing na Slovensku budú mať Košice [online]. fontech.startitup.sk, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
  13. a b Martin Hodás. Košice dostanú najväčší bikesharing. Zriadi ho operátor. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-04-01. Dostupné online [cit. 2019-04-25].
  14. HUNYADIOVÁ, Veronika. Po bicykloch pribudnú zdieľané skútre [online]. Košice: kosicednes.sk, 18.06.19, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online. Archivované 2019-06-18 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]