Evanjelické lýceum (Kežmarok)
| Evanjelické lýceum (Budova evanjelického lýcea) | |
| Lyceálna knižnica | |
| historická budova | |
.jpg) Lýceum vedľa Artikulárneho kostola
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Mesto | Kežmarok |
| Súradnice | 49°08′00″S 20°25′40″V / 49,133226602°S 20,427832603°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Budova Evanjelického lýcea |
| - dátum vyhlásenia | 1985 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 2585/1 |
| - dátum zápisu | 4. 12. 1981 |
  Poloha na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Evanjelické lýceum teraz Lyceálna knižnica, je historická neskoro baroková budova v Kežmarku na Hviezdoslavovej ulici. Vystavaná bola v rokoch 1774 – 1776, ale dnešnú podobu nadobudla po dostavaní prvého poschodia v r. 1820 a potom druhého v roku 1865. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená 4. decembra 1981.[3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]- 1383 – 1392 – prvé zmienky o existencii kežmarskej mestskej školy. Prvý typ farskej školy existoval už o 100 rokov skôr.
- 1531 – počas reformácie dostala škola počas jedného roka charakter protestantského gymnázia. Prvá budova gymnázia stála pri Bazilike sv. Kríža. Prvá budova bola drevená.
- 1536 – vystavená kamenná budova
- Vysťahovanie školy za mestské múry, do hostinca pri Vyšnej bráne, počas protireformácie, istý čas bola v sakristii dreveného kostola
- 1774 – 1776 sa postavila nová kamenná budova
- 1787 – 1852 popri osemtriednom gymnáziu boli aj akademické triedy s katedrou teológie filozofie a práva, škola sa tým stala lýceom. Ďalšie lýceá Slovensku boli v Bratislave, Banskej Štiavnici, Levoči a Prešove – ich absolvovanie bolo podmienkou pokračovania v univerzitných štúdiách.
- 1852 – zrušenie lyceálnych tried, čím sa škola stala opäť gymnáziom s hlavným vyučovacím jazykom nemeckým
- 1820 a 1865 nadstavbami prvého a druhého poschodia nadobudla budova dnešný vzhľad.
- 1927/28 – vznik slovenských paralelných tried
- 1936 – osamostatnenie sa slovenských tried, vytvorenie československého gymnázia
- 1943/44 – posledný školský rok existencie Nemeckého ev. a. v. dištriktuálneho gymnázia
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Nakoľko sa počas celej doby existencie rozrastala školská knižnica, táto zostala v budove fungovať dodnes. Je jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe. V nej sa nachádza 150 tisíc zväzkov kníh, 53 prvotlačí vytlačených od vynájdenia kníhtlače v roku 1500. V Evanjelickom lýceu – Lýceálnej knižnici je najväčšia zbierka tlače 16. storočia na Slovensku, z tohto storočia je až 2600 kníh. Tiež sa v budove nachádza farský úrad.
Významní pedagógovia a študenti
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka kvalitnému pedagogickému obsadeniu, náboženskej a národnostnej tolerancii, navštevovali Kežmarské lýceum študenti z celej strednej Európy bez rozdielu vierovyznania aj národnosti. Na lýceu resp. gymnáziu študovali a pôsobili mnohé významné slovenské, srbské, české, nemecké aj maďarské osobnosti :
- Literáti: Július Barč-Ivan, Pavol Országh Hviezdoslav, Ján Chalupka, Jur Janoška, Janko Jesenský, Janko Kráľ, Martin Kukučín, Karol Kuzmány, Daniel Lichard, Ernest Lindner, Ladislav Nádaši-Jégé, Martin Rázus, Fridrich Scholcz, Ivan Stodola, Pavol Jozef Šafárik, Albert Škarvan, Samo Tomášik, Jonáš Záborský, Ctiboh Zoch, Václav Johannides, Ján Genersich, František Kaziczy, Fridrich Lám, Ernest Lindner, Pavol Neckár, Jovan Sterija-Popovič
- Geografi, historici a jazykovedci: Juraj Bohuš, Juraj Buchholtz mladší, Samuel Czambel, Dávid Fröhlich, Kristián Genersich, Ján Hunfalvy, Pavol Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Ján Mylius, Pavol Socháň
- Prírodovedci, chemici], fyzici a matematici: Samuel Augustini ab Hortis, Ferdinand Filarszky, Fridrich Hazslinsky, Jur Hronec, Aurel Stodola
- Lekári: Vojtech Alexander, Michal Guhr , Kristián Augutini ab Hortis, Daniel Fischer, Samuel Genersich, Ľudovít Markušovský, Ján Daniel Perlitzi
- Filozofi a ekonómovia: Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwartner, Leonard Stöckel
- Maliari: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský
Užitočné informácie
[upraviť | upraviť zdroj]Otváracie hodiny:
pondelok – piatok:
1. jún – 30. september – 9.00 – 16.00
pondelok – piatok:
1. október – 31. máj – 8.00 – 15.00
viac a aktuálne na [4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový úrad SR - Evanjelické lýceum Kežmarok
- ↑ ECAV Kežmarok Otváracie hodiny a vstupné [online]. [Cit. 2014-11-26]. Dostupné online. Archivované 2014-09-29 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Evanjelické lýceum (Kežmarok)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Baráthová, Nora: Kežmarok. Drevený artikulárny kostol, nový evanjelický kostol, lýceum. – (Kežmarok): Vyd. Bambov, 2003. – 88 s. ISBN 8096897705
- Sedlák, Imrich: Kežmarské lýceum / I. Sedlák; J. Agnet, N. Baráthová, I. Chalupecký, L. Kolodziejský, M. Sálusová, J. Zummerová, I. Sedlák, P. Menich, Bratislava : Erpo, 1984, 275 s.
- Nora Baráthová, Mária Jenčeková, Miloš Kovačka, Katarína Slavíčková: Tradície kežmarského lýcea a dnešná škola, Evanjelický a.v. cirkevný zbor, 2000, 71 s. ISBN 9788096842445
