Preskočiť na obsah

Natália Blahová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Natália Blahová
Poslankyňa NR SR
V úrade
2016 – 2020
Poslankyňa NR SR, podpredsedníčka výboru NR SR pre sociálne veci
V úrade
2010 – 2012
Biografické údaje
Rodné menoNatália Kániková
Narodenie19. február 1974 (50 rokov)
Trnava, Česko-Slovensko
Politická stranaSaS (2009 – 2019)
DS (od 2019)[1]
Alma materPedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaučiteľka a vychovávateľka, sociálna poradkyňa pre náhradné rodičovstvo

Mgr. Natália Blahová, rod. Kániková[2] (* 19. február 1974[3], Trnava) je slovenská politička, od roku 2010 do roku 2012 a od roku 2016 do roku 2020 pôsobila ako poslankyňa NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). V roku 2019 bola z SaS vylúčená a následne vstúpila do Demokratickej strany.[4]

V rokoch 1989 – 1992 študovala na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave. V roku 1999 ukončila štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2009 ukončila štúdium na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

Zamestnanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1998 pracovala ako učiteľka a vychovávateľka. Od roku 2006 pracovala v Asociácii náhradných rodín ako sociálna poradkyňa pre náhradné rodičovstvo, so zameraním na sprevádzanie, zastupovanie a právne poradenstvo. V tomto období tiež pracovala ako externá spolupracovníčka Občianskeho združenia Návrat ako poradkyňa pre náhradné rodičovstvo a koordinátorka klubu náhradných rodín. Je redaktorkou odborného časopisu o náhradnom rodičovstve Nebyť sám.

Od roku 2012 pôsobila ako sociálna poradkyňa pri Asociácii náhradných rodín.[5]

V roku 2021 pracuje ako sociálna poradkyňa.[6]

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2006 bola občianskou aktivistkou so zameraním na práva detí a občianske práva.

Po voľbách v roku 2010 sa stala poslankyňou NR SR za stranu Sloboda a Solidarita. Bola podpredsedníčkou výboru NR SR pre sociálne veci. Pôsobila ako externá poradkyňa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pre oblasť rodinnej politiky.

Kandidovala za SaS v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012, avšak do parlamentu sa nedostala.

V roku 2014 neúspešne kandidovala do eurovolieb za SaS.[5]

Do parlamentných volieb v roku 2016 kandidovala na 12. mieste za stranu SaS. Získala 9 226 platných prednostných hlasov.[7] Bola predsedníčkou poslaneckého klubu SaS a overovateľkou výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.[3]

V apríli 2017 iniciovala odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera. Blahovej blog začal kauzu Čistý deň. Na schôdzi mala takmer trojhodinové vystúpenie kde citovala z výpovedí údajných bývalých klientov zariadenia. Na nočnej schôdzi nakoniec ministra neodvolali: za bolo 57 poslancov, proti 68 a dvaja nehlasovali.[8]

Po tom, čo napísala, že pokladá SaS za nebezpečnú stranu, ju na návrh Michala Sklienku, že poškodzuje dobré meno strany, čím porušuje stranícke stanovy, na kongrese v októbri 2019 tajným hlasovaním 83 zo 112 zúčastnených zo strany vylúčili.[9]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 už kandidovala na 3. mieste kandidátky Demokratickej strany.[10]

V júni 2021 v otázku či sa nechce do politiky vrátiť odpovedala „Až teraz zisťujem, aká som bola z tej politiky strašne unavená. Možno ma vyčerpal len ten Čistý deň, bolo pre mňa veľmi náročné byť stále tou psychicky vyrovnanou osobou a neustále poskytovať nejakú podporu ostatným. Popri tom som bola predsedníčkou poslaneckého klubu, takže som musela byť aj chladnokrvná politička a vyjednávačka. Už som tým bola taká presiaknutá, že som si sama potrebovala mentálne oddýchnuť. Človek má len jeden život a má ho prežiť radostne. Toto nebolo radostné. Keď nejakým ľuďom pomôžem a niečo vyriešim, cítim na konci príjemnú bodku a satisfakciu. Ale Čistý deň bol taký hrozný tlak, že ste videli, ako kopete a búchate do brány a nič sa nelepší.“[6]

Publikačná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Je členkou redakčnej rady odborného časopisu, prispievateľkou do médií printového a elektronického formátu, píše osvetové a politické komentáre na blogovom portáli denníka SME. Bola nominovaná na Novinársku cenu OSF 2007, dvakrát nominovaná na Novinársku cenu Baroro 2008 a je víťazkou Novinárskej ceny OSF 2008 za články a komentáre so sociálnou tematikou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TASR, cho. Politici okolo Galka a Kiššovej odkryli karty, vstupujú do Demokratickej strany. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1336-1996.
  2. a b Natália Blahová In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-10-28]. Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
  3. a b Mgr. Natália Blahová [online]. Národná rada SR, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  4. KREMPASKÝ, Ján; SITA. Blahová už nie je členkou SaS, kongres schválil Sulíkovu kandidátku. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-05. Dostupné online [cit. 2019-10-05]. ISSN 1335-4418.
  5. a b Natália Blahová – Životopis [online]. Sloboda a Solidarita, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online. Archivované 2017-05-24 z originálu.
  6. a b GEHREROVÁ, Ria. Blahová o Čistom dni: Tománek opäť pracuje v resocializačnom centre a ja čelím piatim žalobám. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-30. Dostupné online [cit. 2021-07-07]. ISSN 1339-844X.
  7. Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava : ŠÚ SR. Dostupné online Archivované 2016-09-24 na Wayback Machine.
  8. FOLENTOVÁ, Veronika. Ministra Richtera pre Čistý deň opozícia neodvolala, Fico urážal Blahovú [online]. N Press, 2017-04-07, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  9. ŠTENCLOVÁ, Eva. SaS vylúčila Natáliu Blahovú a schválila kandidačnú listinu. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-05. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1336-197X.
  10. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-10]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]