Portál:Politika/Odporúčané články/2007
2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009
2007[upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52
1/2007[upraviť zdroj]
Dr. h. c. Ing. Rudolf Schuster, PhD. (* 4. január 1934, Košice) je slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky.
Vzdelanie získaval v Košiciach, kde vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú, v rokoch 1954 - 1959 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval odbor inžinierske staviteľstvo. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní vedeckou ašpirantúrou z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde získal v roku 1984 titul CSc..
2/2007[upraviť zdroj]
Bitka o Stalingrad (17. júl 1942 - 2. február 1943) bola jednou z najväčších bitiek druhej svetovej vojny. Jej priamym dôsledkom bolo zničenie 6. armády maršála Paulusa a zvrat v bojoch na východnom fronte v prospech ZSSR.
Odhady hovoria, že od začiatku letnej ofenzívy prišli nemecké vojská v južnej časti ZSSR o takmer 1 000 000 vojakov. V samotnom Stalingradskom kotle padlo do zajatia 91 000 nemeckých vojakov a dôstojníkov. Veľa z nich bolo v zlom zdravotnom stave a čoskoro medzi nimi vypukla epidémia škvrnitého týfusu. V priebehu roka polovica z nich zomrela. Následný dlhoročný pobyt trvajúci do roku 1953 znamenal, že domov sa vrátila iba nepatrná časť, asi 5000 z nich. Červená armáda utrpela približne rovnaké straty, jej vojská však v tomto období prešli kvalitatívnym prelomom. Červená armáda sa stala prinajmenšom rovnocenným súperom nemeckého Wehrmachtu.
3/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/03 2007
4/2007[upraviť zdroj]
Václav Havel (* 5. október 1936, Praha) je český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko-Slovenska a prvý prezident Českej republiky.
Václav Havel sa narodil v Prahe v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov. Jeho otec Václav M. Havel bol architekt, staviteľ a Rotarián. Jeho starý otec postavil pražský Palác Lucerna, jeho strýko založil Filmové štúdio Barrandov. Do svojich desiatich rokov žil čiastočne v dome, ktorý postavil jeho starý otec u Tišnova na Morave.
5/2007[upraviť zdroj]
Yoweri Museveni (* 1944, Ntungamo, Uganda) je súčasným prezidentom Ugandy. Vo svojej funkcii zotrváva nepretržite od 29. januára 1986.
Museveni študoval na univerzite v Dar-es-Salaame. Patril medzi obdivovateľov politiky tanzánskeho prezidenta Nyerereho. Do značnej miery ho ovplyvňovali revolucionárski myslitelia, ktorí pôsobili na univerzite aj mimo nej – veľkou inšpiráciou boli pre neho myšlienky Frantza Fanona. Zorganizoval cestu niekoľkých študentov do severného Mozambiku spravovaného Frelimo.
6/2007[upraviť zdroj]
Zmluva o Európskej únii, alebo Maastrichtská zmluva bola podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992 a vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Maastichtská zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo. Zaviedla taktiež nové formy spolupráce pre vlády členských štátov - napríklad v oblasti obrany a v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Pridaním tejto medzinárodnej spolupráce k terajšiemu systému Spoločenstva vytvorila Maastrichtská zmluva novú polickú a zároveň hospodársku štruktúru pozostávajúcu z tzv. troch pilierov - Európsku úniu.
7/2007[upraviť zdroj]
Abraham Lincoln (* 12. február 1809 – † 15. apríl 1865) bol 16. prezident USA (1861-1865) a prvý prezident z republikánskej strany.
Životopis[upraviť zdroj]
Narodil sa ako syn farmára a robotníka Thomasa Lincolna. I napriek veľkému majetku a rôznym vedľajším príjmom svojho otca vyrastal v chudobnej rodine. Niekoľkokrát sa sťahovali, až sa napokon usadili v okrese Macon v Illinois. Ani nie 10-ročného Abrahama pripravila zákerná malária o matku. Jeho otec sa po čase usadil v Indiane a Lincoln pomohol otcovi rozbehnúť sa, no potom sa vydal vlastnou cestou. Už od 14-tich rokov si začal zarábať na živobytie. Bol drevorubačom, pltníkom, lodivodom, lovcom, vojakom, vedúcim poštového úradu a pomocníkom v obchode. Mal tú najtvrdšiu školu – školu života. No ctižiadostivému mladíkovi to nestačilo a začal sa sám vzdelávať. V New Salerme si prenajal obchod. Vďaka svojej veľkej záľube – knihám – si získal povesť vzdelaného človeka a jeho popularita začala ešte rásť, keď sa na neho ľudia začali stále viac obracať kvôli svojím sporom. Jeho múdre rozhodovanie ho doviedlo až k tomu, že sa vzdal svojho obchodu a začal sa uchádzať o kreslo v illinoiskej snemovni.
8/2007[upraviť zdroj]
Slovakia Summit 2005 alebo Bratislavský samit roku 2005 bolo stretnutie George W. Busha, prezidenta USA a Vladimira Putina, prezidenta Ruskej federácie, v Bratislave. Uskutočnilo sa 23 až 25. februára 2005. Bola to prvá návšteva úradujúceho prezidenta USA v Slovenskej republike.
Ďalšími účastníkmi stretnutia boli Condoleezza Riceová (Minister zahraničných vecí USA) a Sergej Lavrov (ruský minister zahraničných vecí), ako aj prvé dámy oboch prezidentov, Laura Bushová a Ľudmila Putinová.
Pred samitom Bush pricestoval do Bruselu a stretol sa s niektorými európskymi lídrami a predstaviteľmi Európskej únie a NATO, vrátane Tonyho Blaira, Silvia Berlusconiho, Jacquesa Chiraca, a Javiera Solanu. Tiež sa stretol s Viktorom Juščenkom, novým prezidentom Ukrajiny, a vystúpil s prejavom vykresľujúcim jeho politiku zameranú na občanov Európy. Potom odcestoval do Frankfurtu a stretol sa s Gerhardom Schroederom. Dodatočne, Condoleezza Rice strávila týždeň v európskych hlavných mestách.
9/2007[upraviť zdroj]
Ariel Šaron, po hebrejsky אריאל שרון, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, (* 27. február 1928, Kfar Malal) je izraelský vojak a politik, bývalý premiér Izraela.
Vojenská kariéra[upraviť zdroj]
Ariel Šaron bojoval prakticky vo všetkých arabsko-izraelských vojnách a podieľal sa na obsadení egyptského Suezu v jomkippurskej vojne. Je považovaný za jedného z najlepších taktikov v histórii izraelskej armády, tento prínos však bol z veľkej časti anulovaný jeho miestami až neuveriteľnou nedisciplinovanosťou. Tá sa naplno prejavila, keď ako minister obrany viedol inváziu izraelskej armády do Libanonu. V podstate podviedol zvyšok vlády a premiéra a ďaleko prekročil mandát, ktorý dostal. Jeho vojenská kariéra bola veľmi úspešná až do libanonského ťaženia v roku 1982, keď ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál spojený s masakrom civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla, ktorý spáchali libanonskí falangisti ako odvetu za zavraždenie svojho vodcu, libanonského prezidenta Bašíra Džamáíla. Následkom tohto škandálu musel Šaron odstúpiť z funkcie ministra obrany. Neskôr ho izraelská komisia označila za vinného, že svojou nepredvídavosťou a nedbanlivosťou nesie za tieto masakre nepriamu zodpovednosť, čo prakticky znemožnilo jeho ďalšiu vojenskú kariéru.
10/2007[upraviť zdroj]
Woodrow Wilson (* 28. december 1856, Staunton, Virgínia – † 3. február 1924, Washington (D.C.)) bol 28. prezident Spojených štátov. Narodil sa vo Virgínii v rodine popredného presbyteriánskeho pastora, ktorý sa angažoval v občianskej vojne na strane Konfederácie. V rodine panovala prísna disciplína. Tú, rovnako ako pevnú náboženskú vieru, si Wilson odniesol i do ďalšieho života. Študoval na niekoľkých školách politológiu, dejiny USA a právo. Krátko sa živil advokátskou praxou, než pokračoval v postgraduálnom štúdiu politológie. V roku 1885 vydal svoju najznámejšiu knihu „Vláda Kongresu“, v ktorej bohajoval prezidentovu právomoc koordinovať prácu kongresu. V tom istom roku sa oženil s Ellen Axonovou, neskôr sa im narodili spolu tri dcéry.
11/2007[upraviť zdroj]
Prvá slovenská republika je označenie pre štátny útvar v rokoch 1939–1945, prvý samostatný štát Slovákov v moderných dejinách. Je známy pod názvami ako slovenský štát (používané za socializmu) alebo prvá slovenská republika. Oficiálny názov od prijatia ústavy 21. júla 1939 znel Slovenská republika, dovtedy sa štát polooficiálne označoval ako „slovenský štát“ (najprv malým s, potom s veľkým S).
Vznikla na území dnešného Slovenska (bez oblastí, ktoré patrili po prvej Viedenskej arbitráži Maďarsku a spočiatku aj bez drobných území pripojených k Poľsku) dňa 14. marca 1939 po predchádzajúcom Hitlerovom rozhovore (dohode resp. pohrození) s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským dňa 13. marca 1939 v Berlíne. Dovedna nový štát medzinárodne uznalo 31 štátov, medzi nimi aj Sovietsky zväz.
Vznik SR sa berie negatívne aj pozitívne. Každopádne to však bol historický míľnik.
12/2007[upraviť zdroj]
Bernard Law Montgomery, 1. vikomt z El Alamejnu (* 17. november 1887 – † 24. marec 1976) bol britský dôstojník, jeden z najvýznamnejších britských veliteľov druhej svetovej vojny. Veliteľ pozemných operácií počas vylodenia v Normandii.
Detstvo a mladosť[upraviť zdroj]
Bernard Montgomery sa narodil v Kenningtone na juhu Londýna, ako štvrté z deviatich detí anglicko-írskemu anglikánskemu kňazovi Henrymu Montgomerymu. Jeho rodina pochádzala zo Severného Írska, a sám Montgomery sa považoval za Íra. V roku 1889 sa celá rodina presťahovala za otcom, ktorý sa stal biskupom v Tazmánii. Bernard svoje detstvo označil za nešťastné, iste i pre to, že so svojimi rodičmi nevychádzal a bol akousi čiernou ovcou rodiny. Roku 1901 sa Montgomeryovci vrátili späť do Londýna. Bernard tam najprv navštevoval prominentnú súkromnú chlapčenskú školu St. Paul's, neskôr prešiel na Kráľovskú vojenskú akadémiu v Sandhurste. Stadiaľ však bol takmer vylúčený, po tom čo v šarvátke zapálil svojho spolužiaka.
13/2007[upraviť zdroj]
Vietnamská vojna bola vojna, ktorá medzi rokmi 1964 a 1975 prebehla ako pozemná vojna v Južnom Vietname a hraničných oblastiach Kambodže a Laosu, a ako bombardovacia vojna (Rolling Thunder) nad Severným Vietnamom.
Vo Vietname je tento konflikt známy ako Americká vojna. Intervencia USA vo Vietname znamenala vlastne len poslednú eskaláciu tridsaťročného ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal v rokoch 1945 až 1946 odporom vietnamských povstalcov (ktorí cez druhú svetovú vojnu bojovali proti Japoncom) proti zotrvaniu resp. návratu francúzskej koloniálnej nadvlády (pozri aj Vojna v Indočíne). Preto sa často udávajú aj iné dátumy začiatku Vietnamskej vojny, najčastejšie rok 1957 či 1954.
14/2007[upraviť zdroj]
Rwandská genocída je popri nacistickom holokauste, arménskej genocíde a genocíde Červených Kmérov zaraďovaná k najväčším genocídam 20. storočia. Odhaduje sa, že v období od 6. apríla do 4. júla roku 1994 došlo k vyvraždeniu vyše 800 000 Tutsiov a umiernených Hutuov militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi. Okrem toho bol tento konflikt zárodkom utečeneckej krízi v bývalom Zaire, prvej a druhej Konžskej vojny a občianskej vojny v Burundi.
15/2007[upraviť zdroj]
Thomas Jefferson (* 13. apríl 1743, Shadwell, Virgínia – † 4. júl 1826, Charlottesville, Virgínia) bol v poradí tretí americký prezident (1801 - 1809), spoluautor americkej Deklarácie nezávislosti (1776).
Počas americkej revolúcie bol guvernérom Virgínie (1779–1781) a neskôr americkým veľvyslancom vo Francúzsku (1785–1789). Po návrate z Francúzska sa stal prvým ministrom zahraničia vo vláde prezidenta Georga Washingtona (1790–1793). Jeho sympatie pre francúzsku revolúciu viedli k Jeffersonovmu konfliktu s Alexandrom Hamiltonom a Jefferson v roku 1793 pre tento konflikt rezignoval.
16/2007[upraviť zdroj]
Benedikt XVI., vlastným menom 
Joseph (Alois) Ratzinger (* 16. apríl 1927, Marktl am Inn, Bavorsko, Nemecko), je 265. pápežom rímskokatolíckej cirkvi a prvým nemeckým pápežom po 482 rokoch. Súčasne je aj biskupom Ríma. Pred svojím zvolením bol blízkym spolupracovníkom svojho predchodcu Jána Pavla II. Dlhú dobu (od roku 1981) zastával úrad prefekta Kongregácie pre náuku viery. Mal prezývku Železný kardinál. Pápežom sa stal 19. apríla 2005.
17/2007[upraviť zdroj]
Benito Mussolini (* 29. júl 1883, Dova di Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne) bol vodca talianskeho fašizmu a v rokoch 1922 - 1943 fašistický diktátor v Taliansku.
Mladosť[upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine kováča a učiteľky. Jeho výchova prebehla v saleziánskom kláštore, neskôr v učiteľskom inštitúte vo Forli. V roku 1900 vo veku 17 rokov vstúpil do Talianskej socialistickej strany (PSI). Roku 1902 odišiel do Švajčiarska, aby unikol pred vojenskou službou. Pracoval tam ako pomocný stavebný robotník. Medzi talianskymi emigrantmi sa tu formovali aj jeho politické názory a viedol syndikalistickú propagandu.
18/2007[upraviť zdroj]
Golda Meirová (hebr. גּוֹלְדָּה מֵאִיר), rodená Golda Mabovič (* 3. máj 1898, Kyjev – † 8. december 1978, Jeruzalem) bola jedna z najvýznamnejších političiek Blízkeho východu druhej polovice 20. storočia. Bola spoluzakladateľkou štátu Izrael, pôsobila vo funkciách ministerky práce a ministerky zahraničných vecí. Bola tiež štvrtou premiérkou štátu Izrael (17. marec 1969 - 11. apríl 1974). Rovnako ako Margaret Thatcherová, bola i Golda Meirová nazývaná „Železná lady“. David Ben-Gurion ju raz popísal ako jediného muža v kabinete. Doposiaľ je jedinou ženou, ktorá vykonávala funkciu premiéra štátu Izrael.
19/2007[upraviť zdroj]
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov
20/2007[upraviť zdroj]
Pol Pot, vlastným menom Saloth Sar (* marec 1925 Prek Sbauv, Francúzska Indočína, neskôr oficiálne uvádzaný 19. máj toho istého roku – † 15. apríl 1998 Anlong Veng, Kambodža) bol vodca Červených Khmérov (komunistická strana Kambodže) a premiér Kambodže (1976 - 1979). Počas jeho vlády bolí zabité viac než 2 milióny Kambodžanov. Pol Pot sa radí vedľa Adolfa Hitlera a Jozefa V. Stalina medzi najkrutejších diktátorov 20. storočia.
21/2007[upraviť zdroj]
Ivan Stepanovič Konev (po rusky: Ива́н Степа́нович Ко́нев) (* 28. december 1897 Lodejno, Kirovská oblasť – † 21. máj 1973 Moskva) bol významný sovietsky generál počas druhej svetovej vojny. Od roku 1944 maršal Sovietskeho zväzu, dvojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1944, 1945).
Detstvo a mladosť[upraviť zdroj]
Ivan Stepanovič Konev sa narodil 28. decembra 1897 v dedine Lodejno v Kirovskej oblasti do rodiny roľníka. Jeho matka zomrela pri pôrode. V roku 1912 skončil strednú školu a pracoval ako pltník pri zvážaní dreva. Do armády sa dostal v roku 1916 počas prvej svetovej vojny, absolvoval poddôstojnícku školu a v roku 1918 sa dostal na juhozápadná front, toho istého roku bol demobilizovaný.
22/2007[upraviť zdroj]
Gustáv Husák (* 10. január 1913, Dúbravka, dnes časť Bratislavy – † 18. november 1991, Bratislava) bol slovenský politik, prezident ČSSR.
Život[upraviť zdroj]
V dvadsiatych rokoch bol usilovným študentom bratislavského gymnázia. V roku 1929, ako šestnásťročný, vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ako študent bratislavskej právnickej fakulty, do Komunistickej strany Československa. V roku 1938 sa oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou.
Za druhej svetovej vojny bol odporcom prvej Slovenskej republiky, bol členom hnutia odporu, aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, poverencom vnútra a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska. Z tejto doby je zachovaný aj Husákov list, v ktorom odporúča, aby Slovensko bolo zaradené do zväzku národov Sovietskeho zväzu. Neskôr už ale zastáva stanovisko, že Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Česko-Slovenska, a že má mať v tomto zväzku značnú autonómiu.
23/2007[upraviť zdroj]
Operácia Overlord je názov vylodenia v Normandii, 6. júna 1944, ktoré po štyroch rokoch otvorila Západný front. Bola jednou z najväčších vojenských operácií druhej svetovej vojny.
Tejto operácie sa zúčastnili jednotky z dvanástich spojeneckých národov: Austrália, Belgicko, Kanada, Česko-Slovensko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.
Operácia Overlord začala počas noci keď v Normandii pristáli výsadkové oddiely. Zároveň spojenecké námorné a vzdušné sily bombardovali nemecké jednotky. Na ďalší deň ráno (6. júna), bol podniknutý spojený útok. Tento deň je označovaný aj ako Deň-D.
24/2007[upraviť zdroj]
Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna (* 14. jún 1928, Rosario – † 9. október 1967, La Higuera), všeobecne známy ako Che Guevara (vyslov: če gevarrra) bol marxistický revolucionár, vodca kubánskych partizánskych jednotiek.
Detstvo a mladosť[upraviť zdroj]
Ernesto Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu. Keď mal Ernesto 2 roky, ochorel na astmu. Čítal Freuda, Pabla Nerudu, francúzsku literatúru a neskôr Marxa a Engelsa. V roku 1947 začal študovať medicínu na univerzite v Buenos Aires. Veľa cestoval, v roku 1951 spolu s priateľom podnikol 10 mesiacov trvajúcu cestu po Južnej Amerike. V Peru navštívil slávne Macchu Picchu a istý čas pracovali aj v útulku pre malomocných v San Pablo. Neskôr odcestovali do Kolumbie (práve tam vrcholila občianska vojna), krátko nato sa rozlúčili a Ernesto sa dostal na mesiac do Miami na Floride. Zdá sa, že práve tu sa začali formovať jeho protiamerické postoje. V marci 1953 úspešne promoval na univerzite. Napriek ponuke pracovať na univerzite odišiel do Bolívie, Peru a Venezuely a začiatkom januára 1954 prišiel do Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou Hildou Gadeovou. V septembri 1954 Guevara odišiel z Guatemaly do Mexika, ktoré bolo v tomto období strediskom ľavicových radikálov. Pracoval tam ako lekár.
25/2007[upraviť zdroj]
Georgij Konstantinovič Žukov (rus. Гео́ргий Константи́нович Жу́ков) (* 1. december 1896 Strelkovka – † 18. jún 1974 Moskva) bol sovietsky vojvodca 2. svetovej vojny, Maršal Sovietskeho zväzu (1943), viacnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1939, 1944,1945,1956).
Detstvo a mladosť[upraviť zdroj]
Georgij Konstantinovič Žukov sa narodil v dedine Strelkovka v Kalužskej oblasti do rodiny roľníka. V 15-tich rokoch sa odišiel učiť do Moskvy za kožušníka. Tam ho v roku 1915 zastihla prvá svetová vojna.
26/2007[upraviť zdroj]
Versaillská mierová zmluva bola mierová zmluva uzatvorená vo Versailles 28. júna 1919 a vstúpivšia do platnosti 10. januára 1920. Bola výsledkom šesťmesačného rokovania na Parížskej mierovej konferencii, ktorá oficiálne ukončila prvú svetovú vojnu medzi Ústrednými veľmocami a štátmi Dohody.
Rokovanie na Versaillskej zmluve bolo pokračovaním prímeria, ktoré sa uzavrelo v Compiègnskom lese. Zmluva požadovala, aby Nemecko prijalo plnú zodpovednosť za vypuknutie prvej svetovej vojny, a aby zaplatilo značné vojnové reparácie štátom Dohody (Nemecko muselo splácať 132 miliárd mariek). Ďalej Nemecko stratilo časť svojho územia a všetky svoje kolónie v Afrike. Nemecká armáda bola obmedzená na 100 000 mužov. Zmluva ďalej definovala povojnové hranice európskych štátov.
Zmluva bola podpísaná 28. júna 1919 a ratifikovaná Spoločnosťou národov 10. januára 1920. V Nemecku zmluva spôsobila šok, ktorý následne nepriamo prispel ku kolapsu Weimarskej republiky a následne k prevzatiu moci Adolfom Hitlerom .
27/2007[upraviť zdroj]
Komunizmus môže označovať:
- spoločenský systém založený na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov, príp. aj pôžitkov; opak (okrem iného) kapitalizmu
- politické hnutia usilujúce sa o presadenie komunistického spoločenského systému v praxi
- (nepresne ale často) štátne zriadenie (režim, politický a spoločenský systém) a/alebo politická ideológia a prax sovietskeho totalitárneho typu s komunistickou stranou ako jedinou vládnucou stranou, ktorý prvýkrát vznikol po Októbrovej revolúcii v cárskom Rusku.
28/2007[upraviť zdroj]
Francúzska revolúcia alebo Veľká francúzska revolúcia (v marxistickej historiografii aj Veľká francúzska buržoázna revolúcia) bola revolúcia, ktorá prebehla vo Francúzsku v rokoch 1789 až 1799 s cieľom odstrániť kráľovu absolutistickú moc. Príčinami revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia.
29/2007[upraviť zdroj]
Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády.
V rokoch 1914-1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri; člen Národnej rady v Paríži, prvý česko-slovenský minister národnej obrany. Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko.
30/2007[upraviť zdroj]
Haile Selassie I. (* 23. júl 1893 – † 27. august 1975), narodený ako Lidž Tafari Makonnen, bol etiópsky cisár v rokoch 1930–1974 (1935–1941 v exile).
Pôvod a začiatok kariéry[upraviť zdroj]
Otcom Tafariho Makonnena bol veľmož (ras) Makonnen Wolde-Mikael Gudessa, Tafari Makonnen tak pochádzal z rodu kráľov Šowy, ktorý odvodzoval svoj pôvod priamo od legendárnej kráľovnej zo Sáby a kráľa Šalamúna. Jeho stará matka z otcovej strany bola tetou cisára Menelika II. Matkou Tafari Makonnena Woyzero (pani) Iješi Immebet, šľachtičná, ktorá pochádzala z vládnuceho amharského etnika. Táto skutočnosť bola podľa niektorých príčinou neskoršej zhovievavosti cisára Haile Selassieho k neamharským etnikám ríše.
31/2007[upraviť zdroj]
Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen, vojvoda z Lauenburgu (* 1. apríl 1815, Schönhausen – † 30. júl 1898, Friedrichsruhe) bol jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka. Bol predseda vlády Pruského kráľovstva (1862 - 1890) a stal sa prvým kancelárom (1871 - 1890) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vynieslo prezývku železný kancelár.
32/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/32 2007
33/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/33 2007
34/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/34 2007
35/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/35 2007
36/2007[upraviť zdroj]
Nikita Sergejevič Chruščov (po rusky: Никита Сергеевич Хрущёв) (* 17. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol prvým tajomníkom ÚV KSSZ v rokoch 1953 – 1964 a predsedom rady ministrov (premiérom) ZSSR v rokoch 1958 – 1964.
Pochádzal z roľníckej rodiny. Od 12 rokov pracoval ako robotník a baník v Donbase. Počas ruskej občianskej vojny slúžil ako politický komisár v Červenej armáde. Po jej skončení získal ďalšie vzdelanie v donbaskej pobočke robotníckej fakulty a od roku 1924 pracoval v komunistickom aparáte. Od roku 1927 sa zúčastnil všetkých zjazdov komunistické strany. V 30. rokoch ho Lazar Kaganovič odporučil na miesto obvodného straníckeho tajomníka v Moskve, kde Chruščov uskutočnil očistu aparátu od „nepriateľov ľudu“. Za odmenu ho roku 1934 zvolili do ústredného výboru strany.
37/2007[upraviť zdroj]
Steve Biko, vlastným menom Stephen Bantu Biko (* 18. december 1946, King William's Town, vtedy Juhoafrická únia – † 12. september 1977, Pretoria) bol juhoafrický bojovník za ľudské práva pôvodného obyvateľstva Afriky.
Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol počas trvania silného apartheidu. Po ukončení rímskokatolíckeho gymnázia začal študovať medicínu na University of Natal, štúdium však nedokončil.
V roku 1969 založil Organizáciu juhoafrických študentov (Black Consciousness Movement (BCM)) a definoval dve úrovne apartheidu. Vonkajšia podrobovala pôvodné obyvateľstvo sociálnej a ekonomickej nespravodlivosti a vnútorná, ktorá spôsobovala pocit menejcennosti čiernych, následkom čoho sa tak aj začali správať. V marci 1973 siedmim aktivistom organizácie a Bikovi zakázali činnosť. Mali znemožnený verejný prejav, publikovanie, nemohli cestovať a stretávať sa s viac ako jedným človekom, ktorý nebol členom ich rodiny.
38/2007[upraviť zdroj]
Ľudovít Košut alebo Ľudovít Košút (staršie písanie Ľudovít Kossuth; po maďarsky: Kossuth Lajos) * 19. september 1802, Monok, Maďarsko; † 20. marec 1894, Turín, Taliansko) bol maďarský právnik, politik, bojovník za nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849. V roku 1849 bol predsedom uhorskej vlády.
39/2007[upraviť zdroj]
Generál Tadeusz Komorowski (* 1. jún 1895, Chorobów – † 24. august 1966, Londýn), v odboji používajúci krycie meno Bór (čítaj „Bur“) bol poľský dôstojník, počas 2. svetovej vojny príslušník Zemskej armády (Armia Krajowa, poľské podzemné vojsko) a jej veliteľ od roku 1943 do kapitulácie Varšavského povstania.
40/2007[upraviť zdroj]
Vladimir Vladimirovič Putin ( vypočuť, Владимир Владимирович Путин v azbuke; * 7. október 1952, Leningrad) je súčasný prezident Ruskej federácie. Vo funkcii pôsobí od 31. decembra 1999.
Život[upraviť zdroj]
Narodil sa v Leningrade, dnešnom Petrohrade, 7. októbra 1952. Jeho otec Vladimír Spiridonovič bol robotník, bojoval počas druhej svetovej vojny. Jeho matka Maria Ivanovna, dievčenským menom Šelomova, bola tiež robotníčka, prežila blokádu Leningradu. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v 30. rokoch. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na záškrt.
41/2007[upraviť zdroj]
Erwin Johannes Eugen Rommel, prezývaný „Púštna líška“ (nem. Wüstenfuchs), (* 15. november 1891, Heidenheim – † 14. október 1944, Ulm, samovražda z donútenia) bol nemecký poľný maršal.
Život[upraviť zdroj]
Druhá svetová vojna[upraviť zdroj]
Pri vpáde do Francúzska v roku 1940 velil 7. pancierovej divízii, ktorá si vďaka rýchlosti, nekompromisnosti svojho postupu a strachu vyvolávaného v radoch nepriateľa, vyslúžila prezývku divízia duchov.
42/2007[upraviť zdroj]
Armádny generál George Catlett Marshall, Armáda USA GCB (* 31. december 1880, Uniontown, USA – † 16. október 1959, Washington, DC) bol americký generál a politik.
V rokoch 1939-1945 bol náčelníkom generálneho štábu armády USA. V rokoch 1945-1947 bol vyslanec v Číne, v rokoch 1947-1949 pôsobil ako minister zahraničných vecí („štátny tajomník“) a v rokoch 1950-1951 ako minister obrany. Bol inicátorom a tvorcom tzv. Marshallovho plánu.
Mladosť a raná kariéra v armáde[upraviť zdroj]
George C. Marshall sa narodil v Uniontown v americkom štáte Pensylvánia, asi 40 míľ juhovýchodne od Pittsburghu. Študoval na Virginskom vojenskom inštitúte, kde promoval roku 1901. V prvej svetovej vojne pôsobil krátko v štábe generála Pershinga. Do roku 1938 vykonával rôzne štábne funkcie a učil aj na americkej najvyššej vojenskej univerzite v Carlisle v Pensylvánii.
43/2007[upraviť zdroj]
Černovská tragédia je krvavý masaker, ktorý sa odohral 27. októbra 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku.
V Černovej (časť Ružomberka) si obyvatelia z vlastných financií a z iniciatívy Andreja Hlinku, rodáka obce, postavili katolícky kostol v Černovej. Dedinčania trvali na tom, aby kostol vysvätil ich rodák. Spišský biskup Párvy rozhodol inak, Hlinka bol v tom čase suspendovaný a odsúdený pre „poburovanie proti maďarskej národnosti“. V čase udalostí v Černovej bol na prednáškovom turné na Morave. Dva pánske koče prišli na vysvätenie kostola, dedinčania protestovali, žandári štyrikrát strieľali do ľudí.
Tragédia mala 15 mŕtvych, 12 ťažko zranených a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo odsúdených do väzenia alebo k peňažným trestom. Udalosti pripomína v cintoríne pamätník a na mieste tragédie pamätná tabuľa. Dedina si každoročne pripomína túto udalosť.
44/2007[upraviť zdroj]
Martinská deklarácia alebo Deklarácia slovenského národa je dokument z 30. októbra 1918 prijatý na zhromaždení v Martine, kde sa účastníci prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a ustanovili Slovenskú národnú radu ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa.
Vznik[upraviť zdroj]
V Martine (vtedy Turčianskom Svätom Martine) sa už od 29. októbra schádzalo v budove Tatrabanky na uhorskými úradmi povolené zhromaždenie SNS vyše 200 zástupcov z celého Slovenska. O tom, že v Prahe 28. októbra už vyhlásili Česko-Slovensko ešte nič nevedeli. 30. októbra sa doobeda ešte diskutoval stupeň jednoznačnosti prihlásenia sa k česko-slovenskému štátu z obavy pred násilnou reakciou zo strany Maďarov. Napokon sa zhodli na upravenom znení , ktoré predložil Samuel Zoch. O 14. hodine sa konalo slávnostné zhromaždenie, na ktorom najprv Matúš Dula referoval o situácii, potom Andrej Hlinka vyzval Slovákov k jednote a napokon zhromaždenie ustanovilo 20-člennú Slovenskú národnú radu (podľa niektorých názorov „Národnú radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa“), pripravenú už od 12.9.1918, a jej 12-členný výkonný výbor, z ktorého väčšinu tvorili nečlenovia SNR. V mene tejto Slovenskej národnej rady zhromaždenie prijalo Deklaráciu slovenského národa, ktorú potom predniesol Samuel Zoch.
45/2007[upraviť zdroj]
Arthur Neville Chamberlain (* 18. marec 1869, Birmingham, Anglicko – † 8. november 1940, Highfield Park, Anglicko) bol britský konzervatívny politik, pôsobil ako britský ministerský predseda (1937-1940), známy predovšetkým politikou ústupkov (appeasementu) voči hitlerovskému Nemecku, ktorá v konečnom dôsledku zapríčinila rozpad Česko-slovenska zánik Rakúska a celkové otrasenie povojnového Versailského usporiadania Európy.
46/2007[upraviť zdroj]
Ján Nálepka, krycie meno kpt. Repkin (* 20. september 1912, Smižany – † 16. november 1943, Ovruč, ZSSR - dnes Ukrajina) bol slovenský dôstojník a partizánsky veliteľ.
Pôvodne ako učiteľ pôsobil v Maríkovej, Bielych Vodách, Stupave a Porube pod Vihorlatom. Pre svoje antifašistické názory bol prenasledovaný. Po začiatku 2. svetovej vojny, bol v roku 1941 odvelený na východný front v hodnosti stotník. Pracoval najprv v štábe Zaisťovacej divízie, neskôr od februára 1942 ako pobočník veliteľa pluku a náčelník štábu 101. pluku v Žitomirskej oblasti. Postupne začal okolo seba sústreďovať antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov, s pomocou ktorých začal organizovať protifašistickú činnosť a prechody slovenských vojakov na sovietsku stranu. Pri tom od augusta 1942 spolupracoval so sovietskym obyvateľstvom a partizánmi v Minskej a Poleskej oblasti, kde viedli činnosť slovenské jednotky. Civilistom aj partizánom poskytoval potraviny, lieky aj spravodajské informácie o činnosti nemeckých jednotiek a ich spojencov.
47/2007[upraviť zdroj]
Indira Prijadaršini Gándhiová (इन्दिरा प्रियदर्शिनी गान्धी) (* 19. november 1917 – † 31. október 1984) vykonávala funkciu ministerskej predsedníčky Indie od 19. januára 1966 do 24. marca 1977 a tiež od 14. januára 1980 po jej zavraždenie v roku 1984. Patrila medzi najvýznamnejších politických lídrov modernej indickej histórie.
Narodila sa ako jediné dieťa indického predsedu vlády Džaváharlála Néhrúa (na čele vlády v rokoch 1947 až 1964) a jeho manželky Kamaly. Rodičia ju volali Prijadaršini. Jej starý otec bol právnikom. Ich dom bol centrom politického diania, preto sa k politike dostala už ako 3 či 4 ročná. Jedným z častých návštevníkov otcovej rezidencie bol aj Maháthma Gándhí.
48/2007[upraviť zdroj]
Zimná vojna (fínsky Talvisota) je súčasťou druhej svetovej vojny. Prepukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko (za čo bol vylúčený zo Spoločnosti národov). Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju). Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí. Na druhej strane Červená armáda tak dostala šancu vykonať určitú reorganizáciu a nápravu niektorých chýb. Navyše na poste komisára pre obranu nahradil Klimenta Vorošilova Semion Timošenko, čo Červenej armáde veľmi prospelo.
49/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/49 2007
50/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/50 2007
51/2007[upraviť zdroj]
Portál:Politika/Odporúčaný článok/51 2007