Portál:Politika/Odporúčané články/2008
2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009
2008[upraviť zdroj]
- | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | - | -
1 – 12/2008[upraviť zdroj]
Odporúčaný článok 1 až 12/2008 nebol použitý
13/2008[upraviť zdroj]
Kosovo je novo vyhlásený štát na Balkánskom polostrove. Vzhľadom na kontroverznosť jeho vyhlásenia ho nie všetky štáty uznali ako samostatný a nezávislý. Podľa ústavy Srbska a štatútu chráneného rezolúciou OSN č. 1244 je to Autonómna oblasť Kosovo a Metohija (srb. Аутономна покрајина Косово и Метохија, Autonomna pokrajina Kosovo i Metohija, albán. Krahina Autonome e Kosovës dhe Metohisë). Podľa vlastnej deklarácie nezávislosti tvorí štát Kosovská republika (albán. Republika e Kosovës, srb. Република Косово, Republika Kosovo).
Od roku 1999 ho spravuje Organizácia spojených národov. Úradnými jazykmi sú albánčina, srbčina a angličtina. Hlavným mestom je Priština (Prishtina). Rozloha je 10 887 km² a žije tu 2,1 milióna obyvateľov.
14/2008[upraviť zdroj]
.JPG)
JUDr.Štefan Osuský (* 31. marec 1889, Brezová pod Bradlom - † 27. september 1973, Herndon, USA) bol slovenský politik, diplomat.
Roku 1902 začal študovať na bratislavskom evanjelickom lýceu, odkiaľ bol roku 1905 na zásah grófa Apponyiho vylúčený. Preto roku 1906 odišiel do USA. Tu sa, v Springfielde a Chicagu, venoval štúdiu teológie, prírodných vied a práva. Roku 1916 získal titul doktora práv.
Už od svojho príchodu do USA sa angažoval v krajanskom hnutí, najprv v Českom národnom združení, neskôr v Slovenskej lige. Roku 1915 založil krajanské noviny Slovenské slovo a Slovenský týždenník. Roku 1916 sa stal podpredsedom Slovenskej ligy, ktorá ho vzápätí vyslala do Európy, aby dohodol spoluprácu s česko-slovenským zahraničným odbojom. Jeho úlohou bolo presadiť prijatie princípov Clevelandskej dohody.
15/2008[upraviť zdroj]
George Washington (* 22. február 1732, Wakefield, Virgínia – † 14. december 1799, Mount Vernon, Virgínia) bol prvým prezidentom Spojených štátov.
Narodil sa ako prvý syn Augustine Washingtona (bohatého majiteľa plantáží) a jeho druhej ženy Mary Ball Washingtonovej. Nikdy nenavštevoval školu, ale mal súkromných učiteľov. Aj keď nebol považovaný za dobrého rečníka, bol uznávaný ako vrcholný predstaviteľ protibritskej opozície vo Virgínii. Roku 1775 sa stal veliteľom kontinentálnych vojsk. Používal zdržovací štýl boja, ale neskôr, keď bola britská armáda viazaná bojmi s Francúzskom, Španielskom a Holandskom, zvíťazil v niekoľkých bitkách. V roku 1783 uzavrel mier – ako víťaz. Po skončení vojny sa uchýlil do súkromia. Po niekoľkých rokoch sa ale nechal presvedčiť, a stal sa predsedom ústavodárneho zhromaždenia vo Philadelphii.
Roku 1789 bol zvolený za prvého prezidenta USA. V roku 1793 bol znovu zvolený. Pre spory o vedenie zahraničnej politiky sa úradu v roku 1797 vzdal. V roku 1798 sa na žiadosť nového prezidenta Johna Adamsa opäť stal vrchným veliteľom americkej armády. Po niekoľkých mesiacoch však zomrel.
16/2008[upraviť zdroj]
Zimbabwe, dlhý tvar Zimbabwianska republika (1964 - 1979 a december 1979-1980 Rodézia, 1898/1901 - 1964 Južná Rodézia, jún - december 1979 Zimbabwe-Rodézia), je štát v Afrike.
Republika Zimbabwe sa rozprestiera na južnej pologuli, vo vnútrozemí južnej Afriky. Hraničí s Mozambikom, Botswanou, Juhoafrickou republikou a Zambiou. Počet obyvateľov Zimbabwe z roku 2005 je vyše 12,7 milióna. Hlavným mestom je Harare.
Až 98% občanov je čiernej pleti (82%, najmä Mašonovia a Matabelovia). Aziati tvoria 1% a belosi menej ako 1%. Asi polovica obyvateľstva verí tzv. synkretické náboženstvo, čo predstavuje zmes kresťanstva a domorodých kultov, 25 % vyznáva kresťanstvo, 24% domorodé kulty a 1% islam. Úradným jazykom je angličtina, okrem toho sú rozšírené niektoré africké jazyky.
17/2008[upraviť zdroj]
Alžbeta II. (po anglicky Elizabeth II., celým menom Elizabeth Alexandra Mary Windsor) (* 21. apríl 1926 v Mayfair) je od 6. februára 1952 súčasná kráľovná Spojeného kráľovstva z windsorskej dynastie.
Kráľovnou sa stala ako nástupkyňa svojho otca. V deň jeho smrti (6. februára 1952), keď bola Alžbeta na štátnej návšteve v Keni, ju Rada trónneho nástupcu vyhlásila za kráľovnú, no korunovaná bola až 2. júna 1953 vo Westminster Abbey.
Alžbeta II. je v personálnej únii je štátu Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a týchto ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu):
- Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Cookove ostrovy, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy, Samoa, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Tuvalu
Okrem toho je podľa tradície hlavou anglikánskej cirkvi (presnejšie Church of England)
18 – 29/2008[upraviť zdroj]
Odporúčaný článok 18 až 29/2008 nebol použitý
30/2008[upraviť zdroj]
Ulysses Simpson Grant (* 27. apríl 1822– † 23. júl 1885) bol generálom Únie v americkej občianskej vojne a v rokoch 1869–1877 18. prezidentom USA.
Grant bol vojenským historikom J.F.C. Fullerom označený za „najväčšieho generála svojej doby a jedného z najväčších stratégov všetkých dôb“. Vyhral mnoho dôležitých bitiek, stal sa nakoniec najvyšším veliacim generálom všetkých armád Únie a je mu pripisovaná rozhodujúca úloha na víťazstve Únie v občianskej vojne.
Napriek kritickému pohľadu mnohých historikov, ktorí považujú jeho volebné obdobie za jedno z najslabších v amerických dejinách, jeho prítomnosť v Bielom dome mala bezpochyby stabilizujúci vplyv v kritickom období tzv. rekonštrukcie. Na rozdiel od mnohých významných verejne pôsobiacich súčasníkov bol uznávaný ako v severných, tak v južných štátoch a to v dobe, kedy necitlivosť zo strany vlády a akékoľvek vzbudenie pocitu, že sa Sever mstí, by mohlo vyvolať nové povstanie. Naviac sa vtedy celá federácia vyrovnávala so zákazom otroctva, ktorý nastolil nové problémy týkajúce sa rovnoprávnosti rás, ktoré nakoniec vyvrcholili v dobe hnutia za americké občianske práva v 60. rokoch 20. storočia.
31/2008[upraviť zdroj]
Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen, vojvoda z Lauenburgu (* 1. apríl 1815, Schönhausen – † 30. júl 1898, Friedrichsruhe) bol jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka. Bol predseda vlády Pruského kráľovstva (1862 - 1890) a stal sa prvým kancelárom (1871 - 1890) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vynieslo prezývku železný kancelár.
32/2008[upraviť zdroj]
Druhá vojna v Perzskom zálive (iné názvy: Iracko-kuvajtský konflikt, Konflikt medzi OSN a Irakom, Operácia Púštny štít, Púštna búrka; v Iraku často hovorovo Um M'aārak - „Matka všetkých bitiek“) bol vojenský konflikt medzi Irakom a koalíciou 34 národov poverených OSN a vedených USA. Vojna začala irackou inváziou do Kuvajtu 2. augusta 1990. Po tomto nasledovali ekonomické sankcie uvalené OSN na Irak.
Vojna vstúpila do ďalšej fázy v januári 1991. Deň po vypršaní ultimáta z Rezolúcie OSN 678 koalícia začala silné vzdušné útoky označované ako Operácia Púštna búrka (Operation Desert Storm): viac ako 1 000 bojových letov denne od skorého rána 17. januára 1991.
Vojna sa nerozšírila mimo Iraku, Kuvajtu a hraničných oblastí Saudskej Arábie, hoci Irak vystrelil rakety na izraelské mestá.
33/2008[upraviť zdroj]
Južné Osetsko je územie v Gruzínsku pri hraniciach s Ruskom. V rámci sovietskeho Gruzínska malo status autonómnej oblasti. Po osamostatnení Gruzínska oň prišlo a bolo rozdelené medzi niekoľko gruzínskych krajov, z ktorých jeden zhruba zahŕňa oblasť obývanú Juhoosetčanmi. Tí vyhlásili odtrhnutie od Gruzínska a založenie nezávislej Republiky Južné Osetsko. Hoci tento štát nikto neuznal, de facto je na gruzínskej vláde nezávislý.
7. a 8. augusta 2008 sa situácia medzi centrálnou vládou Gruzínska a Južného Osetska prudko zhoršila, mierové rokovania stroskotali a prímerie bolo porušené už po niekoľkých hodinách. Gruzínsky prezident Micheil Saakašvili následne nariadil mobilizáciu vojenských záloh a do vzbúreneckej provincie vyslal tanky, delostrelectvo a stíhačky. Obvinil tiež Rusko z vojenskej agresie a bombardovania "pokojných gruzínskych miest".
34/2008[upraviť zdroj]
Pražská jar sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do okupácie Česko-Slovenska v auguste 1968. V týchto mesiacoch došlo postupne k uvoľneniu politickej situácie v Česko-Slovensku, demokratizácii spoločnosti a k pokusu o opatrnú reformu socialistického politického systému.
V Česko-Slovensku zavŕšila Pražská jar obdobie otepľovania v záujmovej sfére ZSSR jeho vtedajších satelitov. To bolo umožnené politickým uvoľnením v ZSSR, ktoré otvoril Chruščov koncom 50-tych rokov. Na konci 60. rokov 20. storočia bola Európa rozdelená v dôsledku 2. svetovej vojny na dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (v terminológii socialistických štátov imperialistický) a socialistický. Socialistické štáty boli ovládané Sovietskym zväzom a svoj režim udržiavali pomocou silne represívneho aparátu. Spoločnosť v Česko-Slovensku bola riadená komunistickou stranou, ktorá riadila štát politicky a ekonomicky - vedenie strany bolo prakticky totožné s vedením štátu. Voľby boli zdanlivo slobodné, ale kandidáti boli iba z jedinej povolenej politickej strany. Demokratické princípy boli potlačené. V ostatných štátoch socialistického tábora bola situácia podobná.
35/2008[upraviť zdroj]
Vpád/Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska alebo vstup spojeneckých vojsk alebo operácia Dunaj bol vojenský vpád vojsk 5 socialistických krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom (ZSSR, Maďarsko, NDR, Poľsko, Bulharsko). Invázne vojská, ktoré na územie ČSSR vstúpili 21. augusta 1968 obsadili väčšinu strategických miest po celej krajine. Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna mužov a okolo 5000 tankov. Operácii velil sovietsky armádny generál I.G. Pavlovskij.
Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto jednaniu spojeneckých krajín, sama však nebola schopná jednať. Dôsledkom vpádu bolo potlačenie česko-slovenského pokusu o reformu socializmu, obrodného procesu známeho ako Pražská jar. Došlo k zatknutiu a internácii vedúcich česko-slovenských predstaviteľov Dubčeka, Smrkovského, Černíka a ďalších. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991.
36/2008[upraviť zdroj]
Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má na starosti Ústavný súd Slovenskej republiky. Novelizovaná bola už osemkrát a to ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z.z., 9/1999 Z.z., 90/2001 Z.z., 140/2004 Z.z. a 323/2004 Z.z., 463/2005 Z.z., 92/2006 Z.z. a 210/2006 Z.z.
Charakteristika ústavy[upraviť zdroj]
Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.
37/2008[upraviť zdroj]
Trnava (maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau, lat. Tyrnavia) je jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m n. m., vo vzdialenosti 45 km severovýchodne od Bratislavy. Keďže Trnava je na Slovensku jedným z najdôležitých centier rímskokatolíckej cirkvi a stojí tu množstvo jej kostolov, tak sa prezýva ako „Malý Rím“.
V Trnave práve prebiehajú týždňové oslavy 770-teho výročia od udelenia výsad slobodného kráľovského mesta. Tento status udelil Trnave v roku 1238 kráľ Belo IV. ako prvému mestu na území dnešného Slovenska.
38/2008[upraviť zdroj]
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (* 15. september 1964, Topoľčany) je predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany SMER - sociálna demokracia.
Robert Fico sa narodil a vyrastal v robotníckej rodine v Topoľčanoch. Do šiestich rokov žil aj s rodinou v obci Hrušovany. Otec, Ľudovít Fico, pracoval ako robotník na vysokozdvižnom vozíku a matka, Emília Ficová, pracovala ako predavačka obuvi. Fico má brata Ladislava a sestru Luciu. S manželkou Svetlanou, ktorá je právnička a vysokoškolská pedagogička, sa stretol počas štúdií práva v Bratislave. Majú spolu jedného syna.
Robert Fico absolvoval v roku 1986 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul JUDr. V roku 1992 získal titul CSc. Od absolvovania školy až do roku 1995 pracoval na Právnickom inštitúte MS SR. V rokoch 1994-2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva.
39/2008[upraviť zdroj]
Michal Miloslav Hodža (* 22. september 1811, Rakša, Slovensko – † 26. marec 1870, Tešín, Poľsko) bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ Štúr-Hurban-Hodža); brat Ondreja Hodžu a strýko Jána Miloslava Hodžu a slovenského politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu.
Počas revolúcie v rokoch 1848 - 1849 mal veľkú zásluhu na uskutočnení schôdze národovcov 10. mája – 12. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši, ktorá v prítomnosti Štúra a Hurbana schválila 14 bodov Žiadosti slovenského národa, ktorá obsahovala návrhy na riešenie postavenia slovenského národa v rámci Uhorska. Po vyhlásení stanného práva, ktoré bolo priamou reakciou na žiadosť, sa ako predná osobnosť národného odboja rozhodol odísť do Prahy, aby sa vyhol policajnému stíhaniu. Tu sa aktívne zúčastnil na rokovaniach Slovanského zjazdu a zapojil sa od letných príprav na ozbrojené slovenské povstanie. Stal sa členom prvej Slovenskej národnej rady, taktiež bol i aktívnym účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v rokoch 1848 – 1849 po boku cisárskych vojsk, hoci nesúhlasil so Štúrom a Hurbanom, aby sa veci riešili otvoreným vojenským konfliktom.
40/2008[upraviť zdroj]
Mníchovská dohoda, tiež Mníchovský diktát, alebo Mníchovská zrada. V svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu (politiky ústupkov).
Predohra[upraviť zdroj]
Po vzniku Tretej ríše a nástupe Adolfa Hitlera k moci, sa začalo schyľovať k II. svetovej vojne. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku 1935 zo zdravotných dôvodov odstúpil Tomáš Garrigue Masaryk. Prezidentom Česko-Slovenska sa stal Edvard Beneš. V roku 1938 bol tiež Anschluß, pripojenie Rakúska k Nemecku - hoci to Versaillská zmluva zakazovala. V roku 1938 začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo Sudety. Nemecko na to využívalo Nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní. To bol argument na pripojenie týchto území k Ríši.
41/2008[upraviť zdroj]
Nikolaj Ivanovič Ježov (* 1. máj 1895 Petrohrad, Ruské impérium - † 4. február 1940 Moskva, Sovietsky zväz) bol prominentnou osobou v Sovietskom zväze. V roku 1917 sa stal komunistom, pôsobil ako politický komisár v Červenej armáde. Od roku 1927 pracoval v ústrednom výbore komunistickej strany. Od roku 1933 sa podieľal na čistkách z komunistickej strany, pri ktorých bolo vylúčených viac ako 1 milión členov.
Jeho lojalita k Stalinovi bola bezmedzná. V roku 1936 sa Ježov dostal takmer na vrchol pyramídy výkonnej moci v Sovietskom zväze, stal sa ľudovým komisárom vnútorných vecí (NKVD). Ako šéf tejto tajnej polície mal za úlohu uskutočniť generálnu čistku v celej sovietskej spoločnosti, no predovšetkým v strane, v armáde, v štátnej správe a medzi elitou národa. Najskôr však bol preorganizovaný samotný NKVD. Ježov zlikvidoval (väčšinou fyzicky) staré kádre (činnosť rozviedky bola paralyzovaná) a nahradil ich svojimi ľuďmi, ktorí sa neštítili ničoho. Zlegalizoval fyzické násilie pri výsluchoch proti ľuďom, ktorí boli označení za najnebezpečnejších zločincov a za nepriateľov ľudu. Vrchol čistiek prebiehal v rokoch 1937 a 1938 a Ježov bol ich hlavným vykonávateľom, avšak strojcom a zadávateľom v pozadí bol Stalin, i keď väčšina obetí sa domnievala, že za všetko môže NKVD spolu s Ježovom a domnievali sa, že Stalin vôbec netuší, čo sa deje.
Nakoniec však bol ako nepohodlný zbavený funkcie a zastrelený.
42/2008[upraviť zdroj]
Martti Oiva Kalevi Ahtisaari (
výslovnosť) (* 23. jún 1937, Viipuri, teraz Vyborg) je fínsky politik a diplomat, ktorý bol v rokoch 1994-2000 prezident Fínska. V súčasnosti je zvláštny splnomocnenec OSN pre Kosovo. Je čerstvým nositeľom Nobelovej ceny za mier.
Narodil sa vo fínskom meste Viipuri (teraz Vyborg v Rusku). Jeho prastarý otec z otcovej strany sa prisťahoval z južného Nórska. Ahtisaariho otec Oiva získal fínske občianstvo až v roku 1929. V roku 1935 si zmenil priezvisko z Adolfsen na Ahtisaari. Počas Pokračovacej vojny odišiel na front ako vojenský mechanik a Martti spolu s matkou Tyyne sa presťahovali do Kuopia. Tam strávil Martti detstvo a navštevoval základnú školu. V roku 1952 sa jeho rodina presťahovala do Oulu, kvôli zamestnaniu jeho otca. Tu sa Martti pridal ku YMCA, s ktorým navštívil Pakistan aby tam viedol aktivitu združenia.
43/2008[upraviť zdroj]
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, skratka ĽS-HZDS, (do roku 2003 Hnutie za demokratické Slovensko, skratka HZDS) je parlamentná a vládna politická strana pôsobiaca na Slovensku. Od roku 1998 do volieb v roku 2006 strana pôsobila v opozícii. Predsedom strany (spočiatku hnutia) je od jej vzniku Vladimír Mečiar.
Na mimoriadnom sneme ĽS-HZDS v Banskej Bystrici 18. októbra 2008 boli na návrh Vladimíra Mečiara schválené zmeny vo vedení strany. O funkciu podpredsedu strany prišiel Miroslav Jureňa. Delegáti snemu zvolili za podpredsedov Petra Siku a Jozefa Habánika, štátnych tajomníkov na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na ministerstve školstva. Milan Urbáni zostane vo funkcii podpredsedu iba do 1. mája 2009, kedy jeho funkciu prevezme Barbora Straková. Na uvoľnené miesto ústredného tajomníka strany bola zvolená Ivana Kapráliková. Predseda strany Vladimír Mečiar zároveň na sneme vylúčil svoju kandidatúru na prezidenta SR.
44/2008[upraviť zdroj]
Prvá viedenská arbitráž ((Prvý) viedenský diktát) bola medzinárodná arbitráž, ktorá sa konala 2. novembra 1938, a ktorou fašistické Nemecko a Taliansko donútili Česko-Slovensko vzdať sa územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom.
V dodatku k Mníchovskej dohode (30. september 1938) sa uvádza, že Česko-Slovensko si musí vyriešiť otázku maďarskej a poľskej menšiny dvojstrannými rokovaniami do 3 mesiacov, inak že rozhodnú štyria signatári Mníchovskej dohody (Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia).
V Česko-Slovensku zatiaľ v dôsledku oslabenia Česka Mníchovskou dohodou v októbri Slovensko a Podkarpatsko (pod novým menom Karpatská Ukrajina) získali autonómiu v rámci Česko-Slovenska, ktorá im bola obom prisľúbená pri vzniku ČSR, ale dovtedy nikdy neposkytnutá. Preto aj veľkú časť vyjednávačov okolo viedenskej arbitráže tvorili predstavitelia Slovenskej krajiny a Karpatskej Ukrajiny.
45/2008[upraviť zdroj]
Arthur Neville Chamberlain (* 18. marec 1869, Birmingham, Anglicko – † 8. november 1940, Highfield Park, Anglicko) bol britský konzervatívny politik, pôsobil ako britský ministerský predseda (1937-1940), známy predovšetkým politikou ústupkov (appeasementu) voči hitlerovskému Nemecku, ktorá v konečnom dôsledku zapríčinila rozpad Česko-slovenska zánik Rakúska a celkové otrasenie povojnového Versailského usporiadania Európy.
Mladosť[upraviť zdroj]
Chamberlain sa narodil ako syn Josefa Chamberlaina (zastával post primátora Birminghamu), a brat Austena Chamberlaina (držiteľ nobelovej ceny, britský politik) v Edgbastone (územie mesta Birmingham). Navštevoval Rugbyovu školu po jej skončení sa stal denným poslucháčom Masonovho vedeckého kolégia a neskôr Birminghamskej univerzity. Od roku 1890-1896 pracoval na založení sisalovej plantáže na Bahamách, avšak podnik skončil v dlhoch a on sa radšej vrátil späť do Anglicka.
46/2008[upraviť zdroj]
Krištáľová noc, „ríšsky pogrom“ je označenie pre protižidovský pogrom, ktorý sa odohral v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku, k nemu pripojenému Rakúsku a v Sudetách.
Zámienkou na vyvolanie pogromu bol atentát Žida Herschela Grynszpana na sekretára nemeckého veľvyslanectva v Paríži Ernsta vom Ratha, ktorý sa navyše odohral po oslave výročia Pivného puča v Mníchove.
Počas pogromu bolo zavraždených 91 Židov. Odhad počtu obetí na životoch dosahuje 400 po započítaní samovrážd a ťažkých ublížení na zdraví s následkom smrti. Po Krištáľovej noci okolo 30 000 Židov internovali v koncentračných táboroch. Krištáľová noc spôsobila zvýšenie exodu židovského obyvateľstva z nacistického Nemecka, ktorý získal prakticky charakter úteku. Pripravila pôdu k masovému zatváraniu Židov do koncentračných táborov.
47/2008[upraviť zdroj]
Gustáv Husák (* 10. január 1913, Dúbravka, dnes časť Bratislavy – † 18. november 1991, Bratislava) bol slovenský politik, prezident ČSSR.
V dvadsiatych rokoch bol usilovným študentom bratislavského gymnázia. V roku 1929, ako šestnásťročný, vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ako študent bratislavskej právnickej fakulty, do Komunistickej strany Československa. V roku 1938 sa oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou.
Za druhej svetovej vojny bol odporcom prvej Slovenskej republiky, bol členom hnutia odporu, aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, poverencom vnútra a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska. Z tejto doby je zachovaný aj Husákov list, v ktorom odporúča, aby Slovensko bolo zaradené do zväzku národov Sovietskeho zväzu. Neskôr už ale zastáva stanovisko, že Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Česko-Slovenska, a že má mať v tomto zväzku značnú autonómiu.
48/2008[upraviť zdroj]
Hillary Rodhamová Clintonová (rodená Hillary Diane Rodham * 26. október 1947, Chicago, Illinois, USA) je americká senátorka demokratickej strany za štát New York. Je ženou Billa Clintona, ktorý bol 42. prezidentom USA v rokoch 1993 až 2001. Bola prvou dámou USA v rokoch 1993 to 2001.
Clintonová bola zvolená do Amerického senátu v roku 2000, ako prvá Prvá dáma (First Lady) vo verejnej funkcii a prvá žena ako senátorka za štát New York. Bola znovuzvolená v roku 2006.
20. januára 2007 Hillary Clintonová oficiálne oznámila, že sa bude uchádzať o kandidatúru na Prezidentku USA vo voľbách v roku 2008.
49/2008[upraviť zdroj]
Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) (* 20. september 1902, Tisovec, Slovensko – † 3. december 1952, Praha, Česko) bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ.
Životopis[upraviť zdroj]
Pochádzal z druhého manželstva skalického rodáka Ľudovíta Clementisa. Jeho otec bol učiteľom evanjelickej cirkevnej školy v Tisovci ktorú, ako jedinú slovenskú školu v Tisovci, neskôr navštevoval aj syn Vladimír. Clementisov starý otec Václav Vraný pochádzal z českej evanjelickej rodiny z okolia Kolína, prišiel študovať na evanjelickom gymnázium do Veľkej Revúcej a zostal na Slovensku ako učiteľ medzi spišskými Nemcami. V dôsledku Apponyiovského školského zákona ako masarykovec prejavujúci nedostatočné vlastenectvo bol zbavený miesta evanjelického učiteľa vo Vrbici a pôsobil ako kustód v Národnom múzeu v Turčianskom Svätom Martine. Rodina bola známa svojou pročeskou, slovanofilskou a protimaďarskou orientáciou.
50/2008[upraviť zdroj]
Útok na Pearl Harbor bola prvá bitka medzi Japonskom a USA, odohrávajúca sa 7.decembra 1941 na Havajskej základni Tichomorského loďstva USA Pearl Harbor, ktorá následne viedla k vypovedaniu vojny USA Japonsku a aktívnom zapojení USA do druhej svetovej vojny.
Predohra[upraviť zdroj]
Kým väčšina Američanov s obavami sledovala priebeh vojny v Európe, v Ázii sa zvyšovalo napätie. Japonsko sa chytilo výhodnej príležitosti zlepšiť svoju strategickú pozíciu a trúfalo vyhlásilo „nový poriadok“, podľa ktorého chcelo hegemonisticky vládnuť nad celým Tichým oceánom. Británia, ktorá zápasila s nacistickým Nemeckom o prežitie, nebola schopná postaviť sa na odpor, odtiahla zo Šanghaja a dočasne uzavrela Barmskú cestu. V lete roku 1940 Japonsko získalo od slabej francúzskej vlády vo Vichy právo používať letiská v Indočíne. Do septembra sa Japonci pripojili k Osi Berlín-Rím. Spojené štáty na odvetu vyhlásili embargo na vývoz železného šrotu do Japonska.
Zdalo sa, že Japonci by sa mohli obrátiť na juh, aby získali zdroje ropy, cínu a kaučuku v britskej Malajzii a holandskej Východnej Indii. V júli 1941 Japonci okupovali zvyšok Indočíny; Spojené štáty reagovali tým, že zmrazili japonské fondy.
51 – 52/2008[upraviť zdroj]
Odporúčaný článok 51 až 52/2008 nebol použitý