Preskočiť na obsah

Považská Bystrica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Považská Bystrica (okres).
Považská Bystrica
mesto
Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Región Horné Považie
Vodné toky Váh, Domanižanka
Nadmorská výška 288 m n. m.
Súradnice 49°06′58″S 18°26′50″V / 49,116111°S 18,447222°V / 49.116111; 18.447222
Najvyšší bod Veľký Manín
Rozloha 90,56 km² (9 056 ha) [1]
Obyvateľstvo 37 261 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 411,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1250
Primátor Karol Janas[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS)
PSČ 017 01
ŠÚJ 512842
EČV (do r. 2022) PB
Tel. predvoľba +421-42
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Centrum 2/3
017 01 Považská Bystrica
Telefón 042/4305111
Fax 042/4326613
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Považská Bystrica
Webová stránka: povazska-bystrica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Manínska tiesňava
Považský hrad nad mestskou časťou Považské Podhradie
Kostol Navštívenia Panny Márie
Kaplnka svätej Heleny
Výstavba Estakády Považská Bystrica na diaľnici D1
Pohľad na mesto
Kaštieľ Orlové
Pohľad na centrum mesta z južnej strany

Považská Bystrica (nem. Waagbistritz, maď. Vágbeszterce) je okresné, priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa medzi mestami Púchov a Bytča, leží v Trenčianskom kraji. Počtom obyvateľstva je trináste najväčšie mesto na Slovensku a tretie v kraji.

Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti.

Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká Váh, do ktorého sa tu vlieva Domanižanka.

Medzi Veľkým a Malým Manínom (812 m) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna Manínska a Kostolecká tiesňava. Naproti nim sa nachádza zrúcanina Považského hradu, s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú Súľovské skaly so zrúcaninou Súľovského hradu. Západne sa nachádzajú Javorníky, ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú cyklistiku a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len 10 km vzdialené kúpele Nimnica nad hladinou Nosickej priehrady poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti 20 km od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších slovenských kúpeľov, Rajecké Teplice.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
Považský hrad so Száparyovským kaštieľom
Kaštieľ Burg pod hradom

Sídliská

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1250, kde sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky, ale tento údaj nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom. Prvá písomná zmienka o Považská bystrickom hrade pochádza z roku 1316, v spojitosti s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ďalšia zmienka je listina konventu v Hronskom Beňadiku datovaná na 13. júl 1330. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399[4], ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.[5]

V roku 1432 bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri Ján a Rafael Podmanickí, známi z ich lúpeží. Rodina Podmanických sa stala vládcom mesta v roku 1458, keď uhorský kráľ Matej Korvín daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument Articuli Podmanickyani z roku 1506, ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v slovenčine.

Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami Štefana Bočkaja v roku 1604, Imricha Tökölyho v roku 1679, Bereczényiho a Očkaya a roku 1707. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku 1886, keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.

V roku 1918 sa mestečko stalo súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1929 sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.

Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto s miestnymi strojárňami výrazne rástlo. Centrum mesta prešlo kompletným prebudovaním, bolo postavených niekoľko panelových sídiel, v mestskej architektúre výrazne dominuje socialistický realizmus, preto je náročné nájsť nejakú historickú budovu. Miestna zbrojovka neskôr pretransformovaná na strojárne mala v 80. rokoch 20. storočia 15 tisíc zamestnancov a mesto sa stalo jedným z najdôležitejších priemyselných centier Česko-Slovenska. To z mesta spravilo premianta a tak sa v ňom budovali veľkolepé projekty s vyšším štandardom ako v iných mestách vtedajšieho Česko-Slovenska. V roku 1999 dosiahlo mesto najviac obyvateľov vo svojej histórií, 43 574. Od roku 1929 (keď do vtedajšej dediny prišla zbrojovka Roth) sa počet obyvateľov zdvadsaťnásobil. Po krachu strojárenského gigantu v meste nastal výrazný úpadok, čo sa prejavilo prudkým poklesom obyvateľstva, nárastom nezamestnanosti, rozšírením drog a alkoholu medzi obyvateľstvom, chátraním mesta a zastavením rozvoja. Od zaciatku 21. storočia je však areál bývalých strojární opäť využívaný niekoľkými veľkými stojárskymi firmami, ktoré zamestnali bývalých pracovníkov Považských strojární, čo prispelo k zastaveniu úpadku mesta. Nezamestnanosť sa v meste v roku 2021 pohybovala pod hranicou 6%, čo bolo pod slovenským priemerom (7,58%).

V meste v čase Slovenského štátu žilo množstvo podporovateľov HSĽS a gardistov, neskôr počas socializmu mala veľkú podporu Komunistická strana Československa. Po páde socializmu sa mesto stalo baštou HZDS neskôr SMERu-SD. Týmto stranám sa v meste vždy darilo vyhrávať aj s o polovicu väčším percentuálnym podielom ako na celoslovenskej úrovni.

Na komunálnej úrovni v meste 12 rokov zastával funkciu primátora Ľuboš Lackovič (HZDS), neskôr Miroslav Adame (SMER-SD). V súčasnosti je primátorom mesta od roku 2010 Karol Janas (SMER-SD, v súčasnosti HLAS-SD), ktorý v posledných voľbách získal 60 % hlasov, jeho hlavný vyzývateľ iba 35 %. Mesto sa tak po voľbách stalo najväčším mestom na Slovensku kde naďalej primátoruje nominant strany SMER-SD.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku 1950 do 1980.

Športové kluby

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hokejový klub HK 95 PANTERS
  • Hádzanársky klub MŠK
  • Futbalový klub MŠK
  • Basketbalový klub BK IMC
  • Atletický oddiel Sparta PB
  • Plavecký Klub PBPO
  • Hokejbalový klub HBK PROTEF
  • Tanečný klub Stella
  • Šachový klub Sparta Považská Bystrica

V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub.

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli Považské strojárne. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s. Mesto bolo taktiež známe výrobou bývalych motocyklov Jawa Pionier, Babetta a Manet.

Výstavba estakády

[upraviť | upraviť zdroj]

Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o konflikt medzi tunelovými variantmi a estakádou priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.

Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku 2008. Estakáda bola slávnostne otvorená 30. mája 2010 a odovzdaná do užívania 31. mája 2010.

Cestná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Do dostavby diaľnice D1 v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda diaľnice D1, ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca cesta I/61, spájajúca Trenčín so Žilinou tu križuje cestu II/517 na Rajec a pravý breh Váhu lemuje II/507 z Bytče do Trenčína.

Železničná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto prechádza železničná trať Bratislava – Žilina a na železničnej stanici zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov IC (Viedeň) – Bratislava – Košice. Z mesta sú cez Púchov priame vlakové spojenia aj do Česka.

Mestská hromadná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

V Považskej Bystrici premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť Mestská dopravná spoločnosť, a.s. (MDS), ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Od novembra 2020 prevzal premávku liniek novovzniknutý Dopravný podnik mesta Považská Bystrica (DPMPB), až na linku 8, ktorú naďalej prevádzkuje MDS. Väčšina z 23 autobusov DPMPB je denne vypravovaných na 12 liniek. MDS prevádzkuje linku 8 s 3 autobusmi. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2023 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11, 13, 32, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách.

K aprílu 2023 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov:

  • Karosa B 952E (r.v. 2006) – 3ks
  • Irisbus Crossway LE 10,8M (r.v. 2011, 2013) – 2ks nízkopodlažné vozidlo
  • IVECO Urbanway 12M (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019 /2ks/, 2020, 2021 /5ks/) – 15ks nízkopodlažné vozidlo
  • IVECO Urbanway 10,5M (r.v. 2020 /2ks/) – 2ks nízkopodlažné vozidlo
  • Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo
  • IVECO Streetway (r.v. 2022) – 1ks nízkopodlažné vozidlo

Z celkového počtu 26 vozidiel je 23 nízkopodlažných a 22 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú WiFi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje DPMPB ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici.

Partnerské mestá[10]

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Marsina, Richard. Považská Bystrica v najstarších písomných prameňoch In Považská Bystrica z dejín mesta. Žilina: Knižné centrum, 2006. str. 41
  5. Norberg-Schulz, Christian. Genius Loci: Towards a Phenomenology of Architecture. New York: Rizzoli, 1991. st. 85
  6. Považský hrad [Online] rev. 2011-01-28. Lánoviny [1][nefunkčný odkaz]
  7. Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010 [Online] rev. 2011-01-28. Ministerstvo kultúry
  8. Doplnok č. 1 k VZN Mesta Považská Bystrica o miestnych pamätihodnostiach: EVIDENCIA PAMÄTIHODNOSTÍ MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA [online]. Mesto Považská Bystrica, 2010-10-22, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online.
  9. tamtiež
  10. TASR. Deviatym partnerským mestom Považskej Bystrice bude bieloruské Žodino. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2023-06-19].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]