Kyjev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kiev)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°27′00″S 30°31′24″V / 50,45°S 30,5233°V / 50.45; 30.5233
Kyjev
(Київ – Kyjiv)
Hlavné mesto Ukrajiny
Kyiv Montage 2016.png
Flag of Kyiv Kurovskyi.svg
Vlajka
COA of Kyiv Kurovskyi.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Kyjevská oblasť
Rieka Dneper
Nadmorská výška 197 m n. m.
Súradnice 50°27′00″S 30°31′24″V / 50,45°S 30,5233°V / 50.45; 30.5233
Rozloha 839 km² (83 900 ha)
Obyvateľstvo 2 950 906 (2019)
Hustota 3 517,17 obyv./km²
Vznik 5. storočie
Primátor Vitalij Kličko
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 01xxx-04xxx
Telefónna predvoľba +380 44
Poloha mesta v Ukrajine
Red pog.svg
Poloha mesta v Ukrajine
Poloha mesta v rámci Európy
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Európy
Wikimedia Commons: Kiev
Webová stránka: http://kievcity.gov.ua/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kyjev[1] (historicky slov. Kijev, ukr. Київ (Kyjiv), rus. Киев (Kijev), poľ. Kijów, jidiš קיאב (Kijav)) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 827 km2 a 2 950 906 obyvateľov (2019). Kyjevská aglomerácia má 4,07 milióna obyvateľov. Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.

Názov[upraviť | upraviť kód]

Názov mesta je odvodený od osobného mena Kyj a znamená teda Kyjov (patriaci Kyjovi). V iných jazykoch: po rusky: Киев – Kijev, po poľsky: Kijów, jidiš: קיאב – Kijav. Slovenské Kyjev (podobne v iných jazykoch) sa podobá na ruský názov, a preto si ho Ukrajinci oficiálne neželajú.[chýba zdroj]

Poloha a prírodné podmienky[upraviť | upraviť kód]

Monastier svätého Michala ("so zlatými vŕškami")

Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Ulica Chreščatik

Podľa legendy založili Kyjev traja bratia tak, že postavili tri hrady na troch pahorkoch.[2]

Kyjev patrí k najstarobylejším európskym mestám. Archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9.12. storočí bol Kyjev sídelným mestom rozsiahlej Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov, a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.

Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita sv. Vladimíra, dnešná Ševčenkova univerzita, bola založená v roku 1834.

Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici, a tak bol Kyjev od roku 1920 sovietsky. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej SSR.

Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev. Počas kyjevskej bitky došlo v širšom okolí mesta k obrovskému obkľúčeniu sovietskych síl a strate vyše 500 000 sovietskych vojakov. Sovietske jednotky ministerstva vnútra (NKVD) pred ústupom z mesta zamínovali časť budov v centre, ktoré vybuchli až po začiatku nemeckej okupácie. Nacisti sa v meste dopustili krutých vojnových zločinov29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS zviezli do rokliny Babyj Jar na severozápadnom okraji mesta viac ako 33-tisíc kyjevských Židov a postrieľali ich. Neskôr popravy na tomto mieste pokračovali. Spod nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Na bojoch o mesto sa zúčastnili aj vojaci 1. česko-slovenskej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu za činnosť počas vojny udelený titul mesto-hrdina.

Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, takzvaná Oranžová revolúcia, viedli k čiastočnej zmene režimu v krajine.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť kód]

Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):

  • Darnyckyj (Дарницький)
  • Desňanskyj (Деснянський)
  • Dniprovskyj (Дніпровський)
  • Holosijivskyj (Голосіївський)
  • Obolonskyj (Оболонський)
  • Pečerskyj (Печерський)
  • Podiľskyj (Подільський)
  • Solomenskyj (Соломенський)
  • Sviatošynskyj (Святошинський)
  • Ševčenkivskyj (Шевченківський)

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.

Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť kód]

Katedrála sv. Sofie

Katedrála sv. Sofie (po ukrajinsky: Софійський собор, po rusky: Софийский собор alebo Собор Святой Софии)

Katedrála sv. Sofie (Svätej Múdrosti) bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od gréckeho slova sofia (múdrosť) podľa vzoru konštantínopolskej Hagie Sofie. Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená, obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.

V rokoch 16851707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných iba devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná asanácia katedrály, ale nakoniec bola katedrála s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2 – 3 metre štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.

Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 metrov.

Ostatné pamätihodnosti[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ukrajina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2014-06-09, [cit. 2015-12-04]. Dostupné online.
  2. PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha : Nakladatelství Libri, 2004. ISBN 80-7277-219-8.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyjev

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • Kyjev – sprievodca po Kyjeve s fotografiami (po česky)