Krížna (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krížna
vrch
Krížna z Podbanského
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Liptovské kopy
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Belá
Nadmorská výška 2 038,7 m n. m.
Súradnice 49°10′54″S 19°57′40″V / 49,1816°S 19,961°V / 49.1816; 19.961
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Krížne
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krížna[1] zriedkavo Krížne[2] (2 038,7 m n. m.[3][4]; poľ. Krzyżne Liptowskie, nem. Krizne, maď. Krysznó, Kryznó) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží nad Podbanským, približne 22 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[5]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeho vrchole sa schádzajú, križujú tri horské hrebene. Meno Krizno sa v literatúre prvý raz objavuje u Mateja Bela (Notitia, 1735).[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich geomorfologickej časti Liptovské kopy.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Podbanské, juhovýchodne sa nachádza Štrbské Pleso a Štrba, južne Východná a Važec a severne mesto Zakopané.[3] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krížna je druhý najvyšší vrch v masíve Veľkej kopy, tvoriacej samostatnú časť Liptovské kopy. Tie sú na hlavný hrebeň Vysokých Tatier napojené sedlom Závory v masíve Hladkého štítu (2 063 m n. m.). Ohraničuje ich na západe a severe Tichá dolina a na juhu a východe Kôprová dolina, ktorými voda z celej oblasti odteká riekou Belá do Váhu. Severozápadné svahy odvodňuje potok Kôprovnica, juhozápadné Krížny potok, oba do Tichého potoka, z východných a južných odteká do Kôprovského potoka.[3]

Vrch leží v juhozápadnej časti hlavnej osi hrebeňa, medzi Nižným kôprovickým sedlom (Predným Holým vrchom) a Opáleným. Krížna je uzlovým bodom a odtiaľ v pokračovaní hlavnej osi rázsochy leží Opálené a Všiváky, pokým vo vedľajšom ramene medzi Kôprovicou a Krížnou dolinou je Malé Krížne, Koniarčisko (sedlo) a Štíty.[2]

Západným smerom sa nachádza Holý vrch (1 863 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Smrečiny (2 068 m n. m.), severným Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Veľká Brdárová grapa (1 859 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Veľká kopa (2 052 m n. m.), východným Zadná Garajová kopa (1 949 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.) a Kriváň (2 495 m n. m.) a južným Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Grúnik (1 576 m n. m.), Všiváky (1 811 m n. m.) a Štíty (1 448 m n. m.).[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Na jeseň v roku 1943 veľký požiar zničil lesné porasty na južných stráňach štítu. V zime po holých stráňach padajú veľké lavíny. V minulosti vypásali chrbty vrchu miestni pastieri z Liptovskej Kokavy a Východnej. Počas Slovenského národného povstania sa tu nachádzal štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný skalnato-hôľnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých a Západných Tatier a Nízke Tatry.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany a Tatranského národného parku, preto vstup do tejto časti Tatier je zakázaný.[5] Prvý zaznamenaný zimný výstup uskutočnili 13. januára 1903 Karol Englisch a Karol Jordán.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. ↑ a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  4. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  5. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  6. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  7. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  8. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Krížna_(vrch_v_Západných_Tatrách)&oldid=7837945“