Preskočiť na obsah

Kremnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kremnica
mesto
Pohľad na mesto
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov[1][2][3], Pohronie[4]
Vodné toky Kremnický potok, Skalka
Nadmorská výška 550 m n. m.
Súradnice 48°41′59″S 18°54′57″V / 48,699722°S 18,915833°V / 48.699722; 18.915833
Rozloha 43,13 km² (4 313 ha) [5]
Obyvateľstvo 4 755 (31. 12. 2023) [6]
Hustota 110,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1328
Primátor Martin Novodomec[7] (KDH)
PSČ 967 XX
ŠÚJ 516970
EČV (do r. 2022) ZH
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Štefánikovo námestie 1/1
967 01 Kremnica
E-mailová adresa msu@kremnica.sk
Telefón 045 / 678 27 14
Fax 045 / 674 25 05
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Kremnica
Webová stránka: kremnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kremnica (nem. Kremnitz, maď. Körmöcbánya, lat. Cremnicium) je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom. Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v Kremnických vrchoch, v severnej časti Tekova a okresu Žiar nad Hronom. Zo severu mestom preteká Kremnický potok, ktorý tu priberá viacero prítokov a údolím pokračuje južným smerom. Údolím vedú aj hlavné komunikácie – cesta I/65 na Martin a rovnakým smerom vedúca železničná trať.

Martin je vzdialený 50 km severne, Žiar nad Hronom 17 km južne.

Ulice

[upraviť | upraviť zdroj]

Angyalova, Banská cesta, Bystrická, Československej armády, Dolná, Galandov majer, J. Horvátha, S. Chalupku, Kollárova, Kutnohorská, P. Križku, Matunákova, Námestie SNP, Nová dolina, Partizánska dolina, Revolta, Rumunskej armády, Štefánikovo námestie, Ľ. Štúra, Továrenská, Ulica Jurka Langsfelda, Veternícka, Zámocké námestie, Zechenterova, Zlatá.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti Kremnice je prameň Kremnického potoka, ktorý cez mesto preteká. Dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7 km. Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške 990 m n. m. Má bystrinný charakter. Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok najväčší prietok začiatkom jari, vyššie položené územia v marci. Zvýšený prietok súvisí s topením snehu. Najnižšie vodné stavy dosahuje koncom leta.

Pre mesto Kremnica je významný termálny prameň, ktorý napája termálne kúpalisko Katarína. Prírodná voda je mierne rádioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46 °C, teplota vody pri výtoku je 36 °C.

Symboly mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Symbolmi mesta sú erb, znak, vlajka (4 pruhy) a pečať. Erb Kremnice tvorí zlaté písmeno C (podľa sv. Katarína alebo iniciálka mesta), zlatá polovica ozubeného kolesa, červeno-biele pruhy rodu Arpádovcov a zlaté anjuovské ľalie.[8]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Mestský hrad s kostolom sv. Kataríny

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana[9] privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty).[10] Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince.

Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.

Privilégium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady – obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). K rozvoju mesta prispelo oslobodenie od kráľovského cla a získanie hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695).[11] 

Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané, ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608.

V meste bol postavený v rokoch 1765 – 1772 morový stĺp, jedna z posledných takýchto stavieb v bývalých habsburských krajinách.

Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku 1889 nainštaloval Bohuslav Križko v Kremnici mestské verejné elektrické osvetlenie.[12] V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v rovnakom roku (1889) len na Továrenskej ulici avšak už 25. augusta 1878 v záhrade Grassalkovichovho paláca na slávnosti Spolku typografov rozsvietili 200 elektrických svietidiel. [13]

V roku 2019 bolo mesto Kremnica zapísané do zoznamu vypálených obcí na základe nového výskumu a požiadaviek zástupcov obcí a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).[14]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Jazykové a etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: [15]

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5 601
slovenská-4903
  
 88 %
nezistená-543
  
 10 %
rómska-61
  
 1 %
nemecká-45
  
 1 %

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5 822
slovenská-5575
  
 96 %
nemecká-69
  
 1 %
česká-51
  
 1 %
rómska-50
  
 1 %
nezistená-48
  
 1 %

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 7 130
slovenská - 6748
  
 95 %
nemecká-148
  
 2 %
rómska-86
  
 1 %
česká-73
  
 1 %
maďarská-36
  
 1 %

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5389
slovenská - 4270
  
 79 %
nemecká-715
  
 13 %
maďarská-136
  
 3 %
židovská-114
  
 2 %
iná-154
  
 3 %

Sčítanie 1921 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 4805
slovenská - 3222
  
 67 %
nemecká-886
  
 18 %
maďarská-402
  
 8 %
iná-295
  
 6 %

Sčítanie 1910 (jazyk používaný na verejnosti v %):

Počet obyvateľov: 4796
slovenský- 1663
  
 35 %
nemecký-1588
  
 33 %
maďarský-1527
  
 32 %

Sčítanie 1880 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 8550
nemecký-6178
  
 72 %
slovenský- 1846
  
 22 %
maďarský-268
  
 3 %

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5 601
rímskokatolícke-3020
  
 54 %
bez vyznania-1347
  
 24 %
nezistené-904
  
 16 %
evanjelické-256
  
 5 %
iné-74
  
 1 %

Sčítanie 1930 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5389
rímskokatolícke-4250
  
 79 %
evanjelické-674
  
 13 %
židovské-293
  
 5 %
iné-143
  
 2 %
gréckokatolícke-29
  
 1 %

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Štefánikovo námestie
Štefánikovo námestie

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostoly

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kostol sv. Kataríny
    Kostol sv. Kataríny
  • Pôdorys kostola
    Pôdorys kostola
  • Klenba svätyne
    Klenba svätyne
  • Presbytérium
    Presbytérium
  • Františkánsky kostol
    Františkánsky kostol
  • Kostol sv. Alžbety Uhorskej
    Kostol sv. Alžbety Uhorskej
  • Evanjelický kostol
    Evanjelický kostol

Pamätníky[20]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pamätná tabuľa SNP, Dolná 14
  • Pomník Obetiam SNP, P. Križku, pred hradbami mesta, vpravo od barbakánu
  • Pamätná tabuľa M. Štarke a E. Otto, P.Križku 390/4, vľavo od vchodu do Školy úžitkového výtvarníctva
  • Pamätná tabuľa Obetiam SNP, P. Križku 390/4, vpravo od vchodu do Školy úžitkového výtvarníctva
  • Pamätná tabuľa Obetiam SNP, Štefánikovo námestie 25/24, na budove mincovne
  • Socha Karola Róberta z Anjou na Štefánikovom námestí 26

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Materská škola, dve základné školy, Základná umelecká škola J.L.Bellu, Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV), gymnázium, súkromné gymnázium, školy pre sluchovo postihnutú mládež: internátne gymnázium pre žiakov so sluchovým postihnutím, stredná odborná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím a iné.

Knižnica

[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica Jána Kolára v Kremnici je univerzálna verejná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc v rozsahu svojho územného pôsobenia. Plní funkciu mestskej knižnice pre mesto Kremnica a regionálnej knižnice pre okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Múzeá

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Múzeum mincí a medailí v Kremnici v roku 1890 založil Pavol Križko, pôvodne ako vlastivedné múzeum. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku (Mestské múzeum v Bratislave bolo založené v roku 1868). Od roku 1994 je súčasťou Národnej banky Slovenska.
  • Múzeum lyžovania (Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku) . V roku 2001 bol prevedený fond lyžovania z majetku Múzea mincí a medailí do vlastníctva Múzea telesnej kultúry (MTK) v SR. V roku 2003 bola sprístupnená MTK – Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku v priestoroch Informačného centra mesta Kremnica. Od roku 2010 však bola expozícia v zimných mesiacoch neprístupná, pretože Mesto Kremnica, správca a majiteľ budovy v rámci šetrenia finančných zdrojov za energiu priestor cez zimu uzatváralo. Od 6. decembra 2013 bola expozícia sprístupnená verejnosti v Bellovom dome (historická budova v susedstve Mestského úradu v Kremnica na Štefánikovom nám. č. 14) celoročne. Od 1. januára 2015 je novým zriaďovateľom múzea Slovenský olympijský výbor.[21]
  • Múzeum Gýča

Expozície Múzea mincí a medailí

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mestský hrad
  • Líce a rub peňazí – Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska
  • Cesty zberateľstva v umení 15. – 18. storočia – Verejné a súkromné zberateľstvo v Kremnici
  • Galéria – Príležitostné výstavy

Kino

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Akropola

Kremnické gagy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnické gagy – európsky festival humoru a satiry[1] je medzinárodný multižánrový festival konajúci sa koncom augusta v Kremnici od roku 1980.

Hudba

[upraviť | upraviť zdroj]

V Kremnici sa každoročne konajú mnohé hudobné podujatia, od pravidelných (pozri nižšie), až po náhodné. Nosnými letnými hudobnými a kultúrnymi podujatiami mesta sú:

  • Hudba pod diamantovou klenbou – hudobný festival Petra Michalicu
  • Kremnický hradný organ – medzinárodný organový festival
  • Cechové hody Kremnické (od roku 2009) – slávnostné dni mesta spojené s tradičným jarmokom, rekonštrukciou historických udalostí a bohatým sprievodným programom
  • Kremnická Bašta – folkový a akustický festival

V Kremnici pôsobia viaceré hudobné telesá a hudobníci:

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zechenterova záhrada
    • v nej je dub letný, ktorý bol v roku 2013 vyhlásený za slovenský strom roka a v roku 2014 sa zúčastnil súťaže Európsky strom roka ako zástupca Slovenska. Dub je teraz (v roku 2022) po zásahu blesku poškodený.
Dub letný (Quercus robur) Zechenterova záhrada v Kremnici, Slovensko
  • Dolný park

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V blízkosti Kremnice sa nachádzajú (lyžiarske) rekreačné strediská Skalka (9 km) a Krahule (3 km)
  • Biela stopa – medzinárodné zimné diaľkové preteky, zaradené v sieti Euroloppet. [22] Najstaršie pravidelné podujatie v behu na lyžiach na Slovensku organizuje Telovýchovná jednota Biela stopa Kremnica. Štart aj cieľ sú na lyžiarskom štadióne na Skalke.
  • Big Air v meste - snowboardisti a lyžiari skáču na umelej rampe zo snehu na hlavnom námestí. Podujatie organizuje občianske združenie FRST Crew Kremnica.[23] 11. ročník sa konal v tradičnom termíne od piatku 9. do soboty 10. februára 2018.[24]
  • Hrúzov memoriál – mixový volejbalový turnaj (posledný júlový víkend).
  • Veľkonočné vajce Kremnica - karnevalová rozlúčka so snehom (zvyčajne v apríli na Skalke).[25]

Kultúrne podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnické gagy

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste sa v Kremnici konajú Kremnické gagy (väčšinou 28., 29. a 30.). Sú jediným festivalom v Stredoeurópskom priestore, ktorý sa dlhodobo programovo orientuje na nezávislý humor a satiru vyskytujúce sa v mnohých umeleckých žánroch. Festivalový program je z časti národnou súťažou humoristických a satirických produkcií na Slovensku a súčasne prehliadkou zahraničných osobností a umeleckých skupín zo Strednej Európy, resp. krajín Európskej únie. Umelecké diela alebo výkony z poslednej sezóny nominujú do národnej súťaže členovia Akadémie humoru Slovenska (AHS) na základe odporúčania členov Akademického pléna AHS alebo prihlášky zverejnenej na internetovej stránke festivalu. Domácich i zahraničných hostí vyberá dramaturgia festivalu na základe dlhodobého prieskumu, odporúčaní členov AHS a spolupráce s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými agentúrami.[26]

Kremnický hradný organ

[upraviť | upraviť zdroj]

V Kremnici je každoročne od roku 1997 organizovaný v kostole svätej Kataríny (nachádza sa na mestskom hrade) organový festival. Nezanedbateľným predpokladom je vynikajúca akustika gotického priestoru. Koncerty sa konajú v sobotu večer, vždy v júli a auguste, v roku 2021 sa festival uskutočnil od 3. júla do 14. augusta. Účinkujúci patria k absolútnej svetovej špičke. Doteraz na festivale účinkovali umelci z 24 štátov. Festival uprednostňuje moderný pohľad na organovú interpretáciu.

Súčasný organ nahradil pôvodný z roku 1885. Terajší organ bol vyrobený v rokoch 1991 až 1992 firmou Rieger-Kloss Varhany v Krnove ako opus číslo 3640. Má pomerne netradičné usporiadanie, dve píšťalové skrine sú umiestnené na chóre, druhý z troch manuálov je lokalizovaný excentricky na bočnom oratóriu. Horizontálne píšťaly registra, tzv. španielske trúbky, sú pre efektné zvukové vyznenie umiestnené na zábradlí chóru. Taktiež hrací stôl je umiestnený nezvyčajne, po pravej strane nástroja. Organ má celkovo okolo 3500 píšťal, tri manuály a 60 registrov.[27]

Hudba pod diamantovou klenbou

[upraviť | upraviť zdroj]

Festival Petra Michalicu sa už niekoľko rokov koná v rodnom dome svetoznámeho huslistu. Melódie rôznych autorov v prevedení prevažne zahraničných interpretov odznievajú v príjemnej komornej atmosfére.

Kremnická Bašta

[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičný festival folkovej a akustickej hudby, ponúkajúci to najlepšie zo slovenského folku, hviezdnych hostí v akustickom prevedení a folkových hostí z Česka.[28]

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

cestná doprava (trasa Žiar nad Hronom – Martin), železničná doprava (trasa Zvolen – Diviaky – Vrútky)

Dôležité firmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 mesto ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[30] ako mesto, vypálené počas druhej svetovej vojny.[31][32]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ŠTEFÁNIK, Martin. Kremnica. In: ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 217.
  2. ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 127 – 128.
  3. ↑ BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charekteristických znakov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 76.
  4. ↑ MDaV: Regionalizácia cestovného ruchu v SR, Regióny cestovného ruchu, http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=102653 Archivované 2017-11-09 na Wayback Machine
  5. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  6. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  7. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  8. ↑ Ladislav Vrtel'. Osem storočí slovenskej heraldiky. [s.l.] : Bolchazy-Carducci Publishers, 1999. 296 s. ISBN 978-0-86516-458-1. S. 138.
  9. ↑ Kremnica – História, online Archivované 2015-12-22 na Wayback Machine
  10. ↑ History [online]. Kremnica: Mincovňa Kremnica, [cit. 2015-03-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Kremnica, História mesta, Online
  12. ↑ Križko, Bohuslav (1864 – 1938), Bergbau- und Elektrofachmann, PUBLIKATION: ÖBL 1815 – 1950, Bd. 4 (Lfg. 18, 1968), S. 281. (nemecky) Online
  13. ↑ CHROMEK, Stanislav. Elektrické osvetlenie Grassalkovichovho paláca, záhrada Grassalkovichovho paláca [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2021-01-15]. Dostupné online.
  14. ↑ https://www.skolske.sk/clanok/48690/snp-v-zozname-vypalenych-miest-je-zapisanych-111-obci
  15. ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-30]. Dostupné online.
  16. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  18. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  19. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  20. ↑ Kremnica | Spolek pro vojenská pietní místa [online]. Spolek pro vojenská pietní místa, vets.cz, [cit. 2021-01-15]. Dostupné online.
  21. ↑ Kremnica | Múzeum Telesnej Kultúry [online]. www.muzeum.olympic.sk, [cit. 2018-04-24]. Dostupné online. Archivované 2018-04-24 z originálu.
  22. ↑ Biela stopa [online]. [Cit. 2009-02-21]. Dostupné online. Archivované 2016-04-05 z originálu.
  23. ↑ Big Air v meste Kremnica | Big Air v meste 2018 - 9.-10. Február [online]. bavm.sk, [cit. 2018-03-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ Big Air v meste 2018 - 11. ročník. MESTO KREMNICA, 2017-12-14. Dostupné online [cit. 2018-03-07]. Archivované 2018-03-08 z originálu.
  25. ↑ Veľkonočné vajce | MESTO KREMNICA [online]. www.kremnica.sk, [cit. 2018-03-27]. Dostupné online. Archivované 2018-03-27 z originálu.
  26. ↑ Kremnické gagy
  27. ↑ Kremnický hradný organ
  28. ↑ Kremnická Bašta [online]. [Cit. 2009-02-19]. Dostupné online. Archivované 2009-02-23 z originálu.
  29. ↑ Stephanus MONETARIUS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu I : A – M. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1976. 492 s. S. 483.
  30. ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  31. ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  32. ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HAAS KIANIČKA, Daniel: Kremnica – mesto klenotov : Encyklopedický sprievodca dejinami mesta. I. zv. (Od počiatkov do polovice 17. storočia). Budmerice : Vydavateľstvo RAK, 2014. 621 s. ISBN 978-80-85501-62-9

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kremnica

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kremnica&oldid=7894717“