Kráľovohoľské Tatry
| Kráľovohoľské Tatry | |
| Pohorie | |
 Hrebeň pri Kráľovej holi
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Horehronie, Liptov |
| Časť | Fatransko-tatranská oblasť |
| Najvyšší bod | Kráľova hoľa |
| - výška | 1 946,1 m n. m. |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum, veporikum |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
 Poloha Nízkych Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Category:Low Tatras | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kráľovohoľské Tatry je geomorfologický podcelok, zaberajúci východnú časť Nízkych Tatier na Slovensku. Od Ďumbierskych Tatier ich oddeľuje sedlo Čertovica a údolia riek Boca a Štiavnička. Veľkú časť pohoria zaberá národný park.
Poloha a prírodné pomery
Pohorie sa tiahne smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Hlavný hrebeň je posunutý viac k juhu a najväčšiu výšku 1 946,1 m n. m. dosahuje na vrchole Kráľovej hole. Medzi najvyššie vrcholy pohoria patria:
- Stredná hoľa (1 875,9 m n. m.)
- Orlová (1 840 m n. m.)
- Bartková (1 790,2 m n. m.)
- Veľký bok (1 727 m n. m.)
- Veľká Vápenica (1 691 m n. m.)
- Andrejcová (1 520 m n. m.)
Kráľovohoľské Tatry zo severu obmedzuje Liptovská a Popradská kotlina, od Kozích chrbtov ich na severovýchode oddeľuje Vikartovská priekopa. Na juhu oddeľuje Horehronské podolie pohorie od Slovenského rudohoria. Od Slovenského raja sú oddelené Vernárskym a Kopaneckým sedlom a Vernárskou dolinou.
Geomorfológia
Z geomorfologického hľadiska je pohorie súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti a geomorfologického celku Nízke Tatry. Kráľovohoľské Tatry sa členia na časti:
Geológia
Kráľovohoľské Tatry geologicky zasahujú do veporského pásma (s hlavnou jednotkou veporika), tvoreného kráľovohoľskou zónou, na východe ohraničenou muránskym zlomom. Kráľovohoľská zóna je v oblasti Nízkych Tatier tvorená premenenými horninami, hlavne pararulami a predovšetkým vyvretými horninami granitoidného charakteru - hlavne granodioritmi a tonalitmi, ktoré tvoria tzv. veporský plutón. Severne od pohorelskej línie, ktorá ju oddeľuje od kráľovohoľskej zóny, sa nachádza kraklovská zóna, tvoriaca podstatnú časť hrebeňa Kráľovohoľských Tatier. Budovaná je komplexmi premenených hornín hlavne rúl, svorov a amfibolitov.
Podiel magmatických hornín je menší (napr. teleso A-typových granitov pri Hrončoku). Druhohorné usadené horniny zastupujú hlavne vápence, dolomity, sliene a pieskovce, ktoré sú tiež miestami rôzne premenené. Najvýznamnejšími štruktúrami sú tu jednotka Veľkého Boku a zvyšky heľpianskej sukcesie.[1] Styčnú oblasť medzi veporským a tatransko-fatranským pásmom jadrových pohorí a podcelkom Ďumbierske Tatry tvorí čertovická línia.
Turistika
Napriek tomu, že Nízke Tatry sú po Vysokých Tatrách druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska, Kráľovohoľské Tatry patria okrem okolia turistických stredísk skôr k menej rušným pohoriam. V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 ha vyhlásené za národný park (NAPANT). Aj vďaka tomu u stále existujú ozajstné pralesom blízke lesy, s množstvom zveri a možno tu podnikať mnohé zaujímavé pešie túry. Medzi hlavné východiskové miesta patria obce Liptovská Teplička a Telgárt.
Hrebeň pohoria
Červeno značená Cesta hrdinov SNP prechádza celým hrebeňom Kráľovohoľských Tatier. Zo sedla Besník vedie do Telgártu, odkiaľ chodník stúpa viac než 1 000 m na legendami ovenčenú Kráľovu hoľu. Tu sa začína jeden z najkrajších úsekov hrebeňa Nízkych Tatier. Od vysielača na vrchole pokračuje chodník cez hôľnatú Orlovú a Ždiarske sedlo k útulni Andrejcová. Hrebeň pokračuje sedlom Priehybka na Veľkú Vápenicu a sedlo Priehyba na Zadnú hoľu. Cez Homôľku (1 660 m n. m.) pokračuje okolo útulne Ramža a Bacúšske sedlo až na horský priechod v sedle Čertovica.
Referencie
- ↑ Maheľ, M., 1986, Geologická stavba československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľovohoľské Tatry.
Externé odkazy