Levoča

| Levoča | |
| mesto | |
Centrum mesta | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Levoča |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Levočský potok |
| Nadmorská výška | 570 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′16″S 20°35′28″V / 49,021111°S 20,591111°V |
| Rozloha | 114,77 km² (11 477 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 13 905 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 121,16 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1249 |
| Primátor | Miroslav Vilkovský[3] (nezávislý) |
| PSČ | 054 01 |
| ŠÚJ | 543292 |
| EČV (do r. 2022) | LE |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments |
| Typ pamiatky | kultúrna |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1993 (#17) |
| Rok rozšírenia | 2000 |
| Číslo | 620 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | iv |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Majstra Pavla 4 054 01 Levoča |
| E-mailová adresa | mesto@levoca.sk |
| Telefón | 053 / 451 24 67 |
| Fax | 053 / 451 22 46 |
|
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta | |
| Wikimedia Commons: Levoča | |
| Webová stránka: levoca.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Levoča je mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Polohopis
Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova a 24 km východne od Popradu.
Dejiny
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.
Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.
Historické názvy mesta
Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[4][5]:
- 1249: Leucha
- 1268: Lyucha
- 1271: Lewcha
- 1277: Lyucha
- 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
- 1408: Lewscen
- 1479: Lewcsouia
- 1497: Leutschaw
- 1773: Lewucža
- 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
- 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča
- 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
- od 1920: súčasný názov: Levoča
Demografia[6]
Obyvateľstvo
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Deti od 0 – 6 rokov | 1 256 |
| Deti od 7 – 15 rokov | 1 686 |
| Deti do 16 – 18 rokov | 601 |
| Deti od 0 – 18 rokov | 3 543 |
| Dospelí od 18 do 62 rokov | 9 425 |
| Dospelí nad 62 rokov | 1 617 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 12 725 | 87,07 |
| maďarská | 10 | 0,10 |
| rómska | 1635 | 11,20 |
| rusínska | 45 | 0,31 |
| nemecká | 8 | 0,06 |
| česká | 48 | 0,33 |
| ostatné a nezistené | 135 | 0,93 |
Náboženské zloženie obyvateľstva
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 11691 | 80,04 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 243 | 1,61 |
| Gréckokatolícka cirkev | 609 | 4,17 |
| Pravoslávna cirkev | 135 | 0,93 |
| Bez vyznania | 1170 | 8,01 |
| Ostatné a nezistené | 901 | 6,17 |
Pamiatky
Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.
Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom.
Časti mesta
Mestské časti (2011)
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Levočská Dolina | 119 |
| Levočské Lúky | 474 |
| Závada | 72 |
| Nový Dvor | 87 |
- Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad
Kultúra a zaujímavosti [7]
- Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
- Prvá písomná zmienka – z roku 1249
- Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
- Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
- Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v kostole sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
- Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
- Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
- Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
- Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby - Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.
Školstvo
Základné školy [8]
- Základná škola Gašpara Haina
- Základná škola Jána Francisciho
- Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
- Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
- Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
- Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
- Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna
Gymnáziá a stredné školy [9]
- Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského
- Gymnázium sv. Františka Assiského - GSFA
- SOŠ Majstra Pavla v Levoči, Kukučínova 9
- Spojená škola internátna, Nám. Št. Kluberta 1
- Stredná pedagogická škola, Bottova 15
- Stredná zdravotnícka škola, Kláštorská 24 A
Detašované pracoviská univerzít
- Katolícka univerzita v Ružomberku
- Inštitút Juraja Páleša
Školské zariadenia [10]
- Centrum voľného času OLYMP
- Základná umelecká škola Námestie Majstra Pavla č. 48
Šport
Športové kluby v Levoči - s minimálnou podporou mesta[11]
- Atletický klub Levoča
- Cross Country Levoča
- FK 05 Levoča
- HK Slovan Levoča
- HáK Slovan Levoča
- Karate klub Levoča
- KS Wing Tsung Levoča
- KST Javorinka Levoča
- Lenok Levoča
- LK Levoča
- MK Slov.Orol Levoča
- Tenis Club 92 Levoča
- TJ Javorinka Levoča
- TJ Štart Levoča
- PitGym Levoča
- Spiš Indians
Športové a rekreačné zariadenia

- Športová hala
- Futbalový štadión
- Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
- Ski Centre Levoča-LD
- Tenisové kurty s halou
- Zimný štadión
Pravidelné podujatia [12]
- Levočská hudobná jar – marec – apríl
- Noc múzeí – máj
- Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta
- Tajomná Levoča – koncom augusta
- Karpatský remeselný trh - sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče
- Levočská hudobná jeseň – september – november
- Levočské Babie Leto – september
- Vianočné trhy – december
- PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMA[13]
Rodáci
- Etela Farkašová, slovenská filozofka, docentka na Katedre filozofie
- Albert Fuchs, slovenský fyzik
- Lucia Gažiová, slovenská herečka
- Július Gretzmacher, slovenský banský inžinier
- Karol Ephreim st Institoris (29. máj 1736, Levoča – 1. december 1794, Levoča), lekárnik, majiteľ rodinnej lekárne U zlatého jeleňa v Levoči[14]
- Dionýz Majdák, slovenský lekár – chirurg.
- Oľga Vronská, vlastným menom O. Wagnerová, slovenská herečka
- Marek Janečka, futbalista, FC Spartak Trnava
- Miloš Lačný, futbalista, MFK Ružomberok [15]
- Karl Joseph von Hadik-Futak (1756 – 1800), poľný maršal cisárskych vojsk
- Károly Markó der Ältere (1791 – 1860), maliar
- Erika von Thellmann (1902 – 1988), herečka
- Moritz Csáky (* 1936), historik
- Ján III. Turzo (1437 – 1508), uhorský palatín a podnikateľ
- Gašpar Hain, významný levočský kronikár [16]
- Jozef Czauczik, maliar [17]:
- Štefan Zamkovský, slovenský horolezec, horský vodca a chatár, zakladateľ Zamkovského chaty
- Vladimír Poláček, (* 1964), významný príslušník československej armády
Partnerské mestá
Galéria
- Renesančná radnica, v pozadí bazilika sv. Jakuba
- Veža kostola svätého Jakuba
- Mariánska bazilika
- Stĺp so sochou Panny Márie
- Stĺp so sochou svätej Alžbety
- Stĺp so sochou svätého Jána Nepomuckého
- Pútnicke miesto na Mariánskej hore
- Evanjelický kostol
- Oltár Majstra Pavla
- Podobizeň Majstra Pavla
- Renesančná radnica
- Thurzov dom
- Hlavné námestie
- Župný dom
- Budova mestského úradu
- Košická brána
- Menhardská brána
- Poľská brána
- Pamätník osloboditeľom
- Klietka hanby
- Historické mestské domy
- Námestie Majstra Pavla
- Mestský park
- Socha Ľudovíta Štúra
Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky
- Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
- Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
- Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
- Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985
Referencie
- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
- ↑ Milan Majtán (1998). Názvy Obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ http://www.levoca.sk/demografia-a-statistika.phtml?id5=12324
- ↑ http://www.levoca.sk/pamiatky-a-historia.phtml?id5=12277
- ↑ http://www.levoca.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=60839
- ↑ http://www.levoca.sk/iny-zriadovatel.phtml?id3=60840
- ↑ http://www.levoca.sk/skolske-zariadenia.phtml?id3=60836
- ↑ http://www.levoca.sk/sport.phtml?id5=12760
- ↑ http://www.levoca.sk/index.php?id_kat_for_menu=12280
- ↑ http://www.pcf.sk
- ↑ Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- ↑ http://www.skslovan.com/timy/?hrac=hrac.342
- ↑ http://korzar.sme.sk/c/5223123/levocsky-farar-bol-spovednikom-kralovnej-marie.html
- ↑ http://novohrad.sme.sk/c/5745753/predmetom-mesiaca-je-olejomalba-z-19-storocia.html
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča

