Preskočiť na obsah

Pata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:18, 31. október 2021, ktorú vytvoril ScholastikosSVK (diskusia | príspevky) (gram. fix.)
Pata
obec
Kostol Narodenia Panny Márie v Pate, tzv. nový kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Vodný tok Jarčie
Nadmorská výška 138 m n. m.
Súradnice 48°16′25″S 17°49′38″V / 48,273611°S 17,827222°V / 48.273611; 17.827222
Rozloha 17,55 km² (1 755 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 273 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 186,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Jozef Berčík[3] (KDH)
PSČ 925 53
ŠÚJ 503959
EČV (do r. 2022) GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pata, Galanta District
Webová stránka: obecpata.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Paťan[4]

Pata je obec na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji v okrese Galanta. Nachádza sa v centrálnej časti Podunajskej nížiny na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Územie obce je tvorené miernou pahorkatinou a plytkou dolinou Jác. S výnimkou menších lesíkov je chotár obce odlesnený[5]. Katastrálnym územím preteká vodný tok Jarčie a Šoporniansky kanál. Prevládajúcim typom pôdy je černozem, v doline vodného toku lužné pôdy.[5]

Obec susedí s obcami Šoporňa, Báb, Pusté Sady, Šintava a Hájske. Územie obce hraničí s Nitrianskym krajom. Pata leží 9 km východne od mesta Sereď, v tesnej blízkosti rýchlostnej cesty R1. Vzdialenosť od krajských miest Trnava a Nitra je približne rovnaká, 25 km. Od hlavného mesta Bratislavy je obec vzdialená 63 km. V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Významnou historickou udalosťou v dejinách obce bola bitka medzi maďarskými a cisárskymi vojskami v roku 1849.[6]

Dejiny obce

Kostol Narodenia Panny Márie v Pate (tzv. starý kostol)

Pravek a rímska doba

Prvé dôkazy o prítomnosti pravekého človeka v tejto oblasti Slovenska pochádzajú zo strednej doby kamennej. Priamo v zastavanom území obce sa mala nachádzať mohyla z obdobia neolitu, nikdy však nebola zdokumentovaná.[7]:8n

Územie bolo pravekým obyvateľstvom obľúbené najmä pre jeho polohu na križovatke ciest, blízkosť brodu cez Váh a pre úrodné pôdne typy. Praveký človek uprednostňoval vyvýšené miesta a pahorkatiny, aké začínajú v katastri obce a pokračujú smerom na sever.[7]:8

Hrobové nálezy ľudu nitrianskej kultúry v blízkom regióne dokazujú osídlenie širšieho územia Paty aj v období staršej doby bronzovej.[8] Priamo v obci, v lokalite Diely pri R1 smerom na Šoporňu, sa v rokoch 1997 – 1999 uskutočnil archeologický výskum pod vedením Ivana Chebena.[9] Objavené boli sídliskové jamy a kostrové pohrebisko únětickej a maďarovskej kultúry. Na mieste pohrebiska sa nachádzalo viac ako 200 hrobov, čo dokazuje, že sa na území obce nachádzalo viacgeneračné sídlisko.[8] Väčšina hrobov, s výnimkou detských, bola vyrabovaná už v praveku. I napriek tomu bolo na mieste objavených viacero predmetov. Kostrový hrob v severozápadnej časti obce zároveň zakladá hypotézu, že v zastavanom území obce sa mohlo nachádzať ešte jedno pohrebisko.[7]:9 – 10

Pata, lokalita smerom na Lazy

Osada maďarovskej kultúry zanikla krátko pred odsunom miestneho obyvateľstva z južného Slovenska preč k Stredomoriu. Zvyšky miestneho obyvateľstva zrejme splynuli s čakanskou kultúrou, ktorá zanikla v 12. storočí pred Kristom. Miestne územie bolo následne zrejme trvalo neobývané, človek však na území obce naďalej prítomný bol.[7]:12 – 14

Ďalšie výkopové práce v Pate sa uskutočnili v lokalite Vinohrady (v povodí vodného toku Jarčie).[10] Ide o skromnejšie nálezisko, pričom výskum bol sťažený pre predchádzajúcu poľnohospodársku činnosť v danej oblasti. Nálezy pochádzali z dvoch období, z neskorej doby bronzovej a z doby rímskej. Z neskorej doby bronzovej (kultúra Mezöcsát) bolo objavených 12 sídliskových jám a plytký kostrový hrob. Je možné, že šlo o hrob náhle zosnulého príslušníka väčšej karavány prechádzajúcej územím. Z rímskeho obdobia bolo objavených 26 žiarových hrobov s črepmi. Časť bola domácej germánskej výroby (bola objavená aj kupolovitá pec), časť pochádzala z rímskej výroby. Bolo objavených tiež šesť jám s odpadom. Sústava ďalších šiestich kolových jám zakladá hypotézu nadzemnej stavby z doby rímskej. Neskoršie dejiny obce nie sú dostatočne zdokumentované, historicky však územie obce patrilo pod rôzne štátne útvary.[7]:9 – 12, 14

Stredoveké dejiny obce

Predpokladá sa, že dnešné miestne osídlenie je pred-uhorské, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti, najmä geografická poloha, blízkosť iných praslovanských osídlení, etymologický pôvod názvu obce i pôvodné slovanské obyvateľstvo.[7]:16 – 17

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. V listine ostrihomský arcibiskup Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty („Pta“) a iných dedín jeho arcibiskupstva. Konkrétne Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi. Druhá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252 a viaže sa k miestnemu obyvateľovi, zemanovi Ladislavovi z Paty.[7]:18 Samotná obec vznikla zrejme práve z pôvodnej zemianskej usadlosti. Už v stredoveku sa na území obce nachádzal kostol. S istotou je doložený od roku 1332, čo vyplýva zo záznamov pápežských vyberačov desiatkov.[11][12]

Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou. Miestny zemiansky rod Patovcov (Pathovcov, de Patha) v dôsledku vraždy spáchanej jeho príslušníkmi Ladislavom a Tomášom upadol, až sa nakoniec v 15. storočí úplne vytratil z dobových prameňov. Okrem miestnej šľachty mala už od 12. storočia záujmy v Pate aj kráľovská moc reprezentovaná šintavským panstvom.[7]:18 – 25

Hlavný kríž na cintoríne v obci Pata. Ide o najstarší stojaci objekt v obci, kríž pochádza z roku 1779.

Novoveká Pata

Pata zostala počas celého stredoveku a prakticky aj novoveku obcou obývanou zemanmi. Od roku 1523 patrila Pata k majetku šintavského panstva, ktoré prešlo z kráľovských rúk do vlastníctva Thurzovcom. Naďalej však minimálne istý čas pretrvával zvláštny status zemianskej obce vo vzťahu k Šintave. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári. V roku 1480 podľa dobových prameňov v obci stálo viac ako 60 usadlostí a jeden mlyn. V stredoveku tvorila Pata vlastnú farnosť, ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s Osmanskou ríšou. Ako filiálka v tom období patrila najprv pod Šintavu, neskôr pod Šoporňu. Znížil sa taktiež počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne podobne ako susednú Šoporňu zasiahla vlna reformácie, avšak už koncom 17. storočia bola miestna krajina rekatolizovaná.[7]:24 – 27

Pata (Batta) a okolie na mape z 18. storočia

V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany Turkov neúspešne obliehajúcich šintavský hrad. Podľa ľudovej tradície sa v Pate nachádzali tajné podzemné úkryty. Šintavské panstvo v tomto období získal rod Eszterháziovcov. V roku 1715 mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku 1828 na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach na jednej ulici. V tomto období bola obec už ale viacmenej poddanskou dedinou na čele s richtárom. Obyvateľstvo postupne schudobnelo. Podľa obecnej kroniky sa k obdobiu okolo roku 1800 viaže aj vznik ranej rómskej komunity v obci. Z roku 1769 pochádza urbár upravujúci vzťahy Paťanov a šintavského panstva. Napísaný bol v slovenčine. S Eszterháziovcami Paťania neboli z viacerých dôvodov spokojní, najmä pre nerešpektovanie urbariálnych oprávnení Paťanov. Viackrát preto adresovali list priamo panovníkovi (1803, 1816, 1817). Veľmi skromne šintavská šľachta odpovedala aj na žiadosti príspevku na výstavbu nového kostola, ku ktorému sa zaviazala.[7]:30 – 40 Menšie majetky v obci mali aj rodiny Appelovcov a Ballayovcov.[5]

Pata po roku 1848

Pata na mape z 19. storočia

Obce sa priamo dotkla revolúcia v rokoch 1848/1849. V roku 1849 sa uhorské vojsko na čele s veliteľom Jozefom Naďšándorom snažilo brániť povodie Váhu pred postupujúcim cisárskym vojskom. I napriek počiatočným maďarským úspechom sa cisárskemu vojsku v júni podarilo prelomiť vojenskú líniu a preniknúť za Váh. Na území Paty sa následne odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a honvédskym jazdectvom. Maďarské vojsko bolo zdecimované a vyžiadalo si smrť 140 honvédov. Bitku v obci pripomína za dedinou stojaci uhorský obelisk z roku 1872. Až do zániku Uhorska sa pri ňom vykonávali pietne spomienky.[7]:46 – 51

Patu zasiahla vlna maďarizácie, avšak dedina si zachovala slovenský ráz. Okrem Slovákov v obci žila malá skupina Židov a zopár Maďarov. V 19. storočí výrazne vzrástol počet obyvateľov. V roku 1869 mala obec 1096 obyvateľov žijúcich v 133 domoch. Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, centrom bol Hedviga majer. Čiastočnú obživu poskytovalo remeslo, najmä tkáčstvo. Pata patrila pod okres Šaľa Nitrianskej župy. V roku 1885 vznikol v Pate dobrovoľný hasičský zbor. Typickými remeslami v dedine v neskoršom období bolo plátenníctvo a čipkárstvo.[7]:46 – 51

Pata v Česko-Slovensku

Paty sa dotkla prvá svetová vojna, ktorá si vyžiadala životy niekoľkých jej obyvateľov. Vznik Česko-Slovenska sa v Pate niesol v znamení španielskej chrípky, ktorá spôsobila smrť mnohých obyvateľov. Prvá pozemková reforma sa Paty príliš nedotkla. Celková hospodárska situácia v obci nebola príliš dobrá, mnohí obyvatelia odchádzali za prácou do zahraničia. V roku 1923 bola Pata spolu s okresom Šaľa začlenená do Bratislavskej župy. Silné politické pozície v prvo-republikovej obci mala KSČ. V dvadsiatych rokoch sa v Pate uskutočnilo viacero štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1934 zase vzbura dlžníkov proti exekúciám. V tridsiatych rokoch Patu zasiahli taktiež viaceré epidémie chorôb (brušný týfus a iné).[7]:52 – 59

Okolie obce Pata, pohľad z ulice Majerskej na západ, v pozadí možno v diaľke vidieť pohorie Malé Karpaty

Pata počas druhej svetovej vojny

V roku 1939 sa Pata stala súčasťou novovzniknutého Slovenského štátu, pričom v blízkosti obce sa nachádzali hranice vymedzené Viedenskou arbitrážou. Keďže Šaľa sa stala súčasťou Maďarska, Pata bola začlenená do okresu Hlohovec.[13] Poľnohospodárska výroba v obci sa v tomto období preorientovala na pestovanie papriky. V roku 1941 vzniklo v Pate paprikové družstvo a mlyn na mletie koreninovej zeleniny. Neskôr, počas socializmu sa výroba už pod štátnou taktovkou rozšírila a družstvo exportovalo papriku a iné produkty (šípky, tabak) aj do zahraničia. Obce sa čiastočne dotkla arizácia a prenasledovanie Židov, ktorí počas vojny z obce úplne vymizli. Celková hospodárska situácia v obci v tomto období sa však čiastočne zlepšila.[7]:76 – 78

Obce sa dotkla druhá svetová vojna. Viacerí jej obyvatelia bojovali a zomreli na východnej fronte. V decembri 1944 obec obsadili nemecké vojská, 22. decembra 1944 bola obec bombardovaná sovietskym letectvom. Nemecké vojská sa v obci opevnili, pričom na práce využívali aj miestne sily. Priame boje na území obce trvali v období od 29. marca do 1. apríla, keď bola obec oslobodená. Sovietske a čiastočne aj rumunské vojská sa dopustili rabovania a viacerých výtržností. Sovieti dokonca zajali časť obyvateľstva. Spor urovnali až prichádzajúce česko-slovenské jednotky.[7]:83 – 85

Polia na západe Paty, Majerská ulica

Povojnové dejiny

Materská škola v Pate

Po vojne sa obec stala dočasne opäť súčasťou okresu Šaľa, hoci existovali snahy o začlenenie do okresu Nitra. Po reforme v roku 1948 vznikol nový okres Sereď, ktorého súčasťou bola aj obec.[7]:86 Voľby v roku 1946 v Pate jasne vyhrala KSS, druhá s polovičným prepadom skončila Strana slobody a až tretia Demokratická strana.[7]:90 V roku 1949 vzniklo v Pate JRD menšinového typu, ktoré pretrvalo až do roku 1957, keď bolo miestne obyvateľstvo nátlakom prinútené vstúpiť do družstva, čím sa dosiahla väčšinová účasť. Vlastníctvom JRD sa stali aj po vojne zhabané majery Hedviga majer a cirkevný Lúka dvor. Podnikateľským projektom JRD bola reštaurácia „Kolienko“ s bazénmi na ceste do Nitry.[7]:100 – 105, 107

V druhej polovici 20. storočia sa obec rozrástla, stala sa strediskovou obcou. Postupne sa vybudovali sociálne zariadenie, dom kultúry, obecný úrad a budova novej školy. Už v roku 1948 bola postavená materská škola. Paťania sa aj v období komunizmu opakovane snažili získať vlastnú farnosť, čo sa im nakoniec aj podarilo.[7]:108 – 120 Dovtedy od novoveku patrili pod Šoporňu. Významnou náboženskou osobnosťou v obci bol Bronislav Ignác Kramár, dekan, neskorší opát Želivského kláštora. Ako filiálka k farnosti dodnes patrí obec Pusté Sady.

Najnovšie dejiny

Zberný dvor odpadu v Pate

Po roku 1989 sa v obci oživili súkromné podnikateľské aktivity. V obci vzniklo viacero firiem podnikajúcich v potravinárskom priemysle, ako aj gastronómii. V Pate sa tiež vyrábali produkty pre automobilový priemysel a slnečné kolektory. Prebehla tiež výstavba kanalizačnej siete v obci.[7]:122 – 124 V rokoch 2002 až 2007 prebiehala výstavba nového farského kostola zasväteného Narodeniu Panny Márie. V roku 2007 bol otvorený domov dôchodcov Nezábudka.[14] V roku 2019 obec a zariadenie domova dôchodcov navštívila prezidentka Zuzana Čaputová.[15] V poslednom období sa v obci uskutočnila oprava viacerých pozemných komunikácií, obnova oboch budov miestnej základnej školy, bola tiež postavená nová tribúna miestneho športového ihriska a vybudovaných viacero športových zariadení pre mládež. V súčasnosti sa obec radí medzi stredne veľké obce Trnavského samosprávneho kraja.[8] K 18. júnu 2021 mala obec podľa matriky 3299 obyvateľov.[16]

Kostol Narodenia Panny Márie (tzv. starý kostol)

Pamiatky a miesta v obci

Žiadna z pamiatok v Pate nie je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, v obci sa však podľa územného plánu obce nachádza viacero pamiatok historickej a kultúrnej hodnoty.[17]

Klasicistický kostol a kaplnka
Kaplnka Panny Márie v Pate

Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie sa nachádza na hlavnej, Hlohoveckej ulici vedľa obecného úradu a hasičskej zbrojnice. V jeho blízkosti sa nachádza stará budova základnej školy postavená v roku 1938.

Na mieste kostola stál pôvodne starší, gotický chrám, zasvätený taktiež Narodeniu Panny Márie. Prvýkrát sa spomínal v roku 1332. Zasvätenie kultu Panne Márii potvrdzujú historické pečate a viaceré listinné pramene. Len jeden prameň z roku 1700 hovorí o patrocíniu svätej Anny, ide však zjavne o omyl. Architektonicky šlo o jednoduchšiu murovanú stavbu so šindľovou strechou a s vežou nad vstupom. Výška veže mala byť 9 siah. Vnútri sa nachádzal drevený chór, loď mala tri okná, z nich dve zasklené. Pôvodne farský, neskôr už len filiálny chrám, mal aj v neskoršom období svätostánok. V kostole sa tiež nachádzala truhlica, kde bol uchovávaný majetok. V blízkosti kostola sa až do roku 1778 nachádzal cintorín.[7]:135 – 139 Na jeho mieste bola neskôr postavená budova školy.

Historická stavba bola v priebehu novoveku výrazne poškodená. Vplyv na to mali zrejme rakúsko-turecké vojny i stavovské povstania. Pre zlý stav a opakované neúspešné opravy sa začiatkom 19. storočia rozhodlo o zbúraní pôvodnej stavby a výstavbe nového chrámu. Nový, klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1815 – 1820. Architektonicky nejde o zvlášť výnimočnú stavbu. Zlá hospodárska situácia viedla k skromnému prevedeniu. Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba s chórom nad vstupom a vežou oproti. V 20. storočí bol pre nárast počtu veriacich rozšírený o bočné prístavby, ktoré už dnes ale nestoja. V kostole sa nachádzajú nástenné maľby od akademického maliara Antona Dubovského. Motívy čerpajú zo života Krista. Dnes sa už budova kostola nevyužíva a pomaly chátra.[7]:135 – 138

Za kostolom, vedľa starej budovy základnej školy sa nachádza lurdská skalná jaskyňa, kaplnka Panny Márie. Ku kaplnke sa zriedkavejšie (napr. Slávnosť Božieho tela) konajú procesie. Okolo kaplnky je vysadená zeleň. Pred starým kostolom sa nachádza starý kamenný kríž.[17]

Pamätník

Uhorský pamätník prezývaný aj oloment je jednoduchá stavba obeliskového typu. Pripomína stret maďarských honvédskych vojsk s cisárskymi vojskami pri Pate 16. – 19. júna 1849. Pochádza z roku 1872. Iniciátorom stavby bol miestny krčmár židovského pôvodu menom Strasser. Už v roku 1884 bol však nápis na olomente nečitateľný, takže musel byť renovovaný.[7]:47 – 48 Obelisk sa nachádza za zastavaným územím obce. Stojí vedľa poľnej cesty (kedysi šlo o hlavnú cestu z Nitry do Šintavy, istý čas bola spevnená, neskôr vytrhaná). Samotné okolie obelisku nie je nijak upravené.

Kostol Narodenia Panny Márie v obci Pata, pohľad z miestneho cintorína
Modernistický kostol

Rímskokatolícky kostol sa nachádza v strede obce v jej najvyššom bode. Prístupný je z Dlhej ulice. Vedľa neho sa nachádzajú farský úrad a cintorín. Je dobre viditeľný zo všetkých príjazdových strán obce.

Hoci sa v obci o výstavbe nového kostola uvažovalo už od 40. rokov 20. storočia, s výstavbou sa začalo v roku 2002. Základný kameň nového kostola bol posvätený 22. apríla 1990 pápežom Jánom Pavlom II. počas jeho prvej návšteve Slovenska. Autorom projektu stavby bol architekt Klement Trizuljak, miestnym farárom dohliadajúcim na výstavbu bol Mgr. Jozef Kaman. Stavba bola dokončená v roku 2007, konsekrácia sa uskutočnila 15. decembra 2007. Vykonaná bola trnavským arcibiskupom Jánom Sokolom. Kostol má tvar polkruhu s ihlicovitou vežou, v ktorej sú umiestnené tri zvony. V chráme sú použité niektoré časti výbavy staršieho kostola: vyrezávaná drevená krížová cesta, kríž a titulárny obraz Narodenia Panny Márie so svätými Annou a Joachimom.[7][18] Pôvodne sa v kostole používal starý jednomanuálový sedem registrový píšťalový organ neznámeho pôvodu, pred tým používaný aj v starom kostole. V roku 2020 bol nahradený novým, elektronickým organom.[19] Súčasným farárom v obci je PhDr. Ladislav Kuna.[20]

Studienka a sochy v obci

„Studienka“ je dnes už nefunkčná artézska studňa ku ktorej sa viaže viacero legiend. Pôvodne mala podľa legendy vyvierať v strede obce, neskôr sa však mal prameň premiestniť do lokality Pata - Vinohrady. Podľa legendy mal prameň utiecť pred nevydatou ženou, ktorá v ňom chcela oprať plienky svojho dieťaťa a zastavený bol len po vykonaní náboženskej procesie. Pri studni bola umiestnená socha (resp. kaplnka) svätého Urbana, patróna vinohradníkov, ktorá v období komunizmu záhadne zmizla. Neskôr bola osadená nová socha, ktorá však bola opakovane poškodená vandalmi.[7]:148 – 149 Okrem nej sa v dedine nachádza aj plastika svätého Vendelína umiestnená na rázcestí ulíc Družstevná a Šopornianska. Na miestnom cintoríne sa nachádza historický hlavný kríž z roku 1779.[17]

Domov dôchodcov v Pate

Vybavenie obce

Výchova a vzdelávanie detí

  • Základná škola Pata
  • Materská škola Pata

Mimoškolské aktivity

  • Školský klub detí
  • Materské centrum Sto-nožka

Sociálne služby

  • Dom sociálnych služieb Nezábudka
  • v obci sa nachádzajú dve pediatrické a jedna zubná ambulancia
Pamätník - oloment, stojí na poľnej ceste za obcou Pata

Kultúra

V obci je vystavaný a renovovaný kultúrny dom s dnes už nefungujúcim kinom. Obec má zriadenú obecnú knižnicu. Medzi významné pravidelné podujatia v obci patria Memoriál Ferenca Sidóa, beh oslobodenia obce (1. apríl), augustové oslavy dní obce, septembrové hody či rôzne hasičské súťaže dobrovoľného hasičského zboru. V obci pôsobí Futbalový klub Pata, ktorý hrá 4. ligu JZ.

Z Paty pochádzajú známe slovenské hudobné skupiny Zenit a Čibuk. Okrem nich v obci pôsobia alebo pôsobili aj: ľudové zoskupenia Patanka, Patanská radosť, Stará chasa a Veselí starci a gospelová skupina AME. V Pate sa od roku 2015 každý rok koná festival gospelovej hudby Patagónia, tradičný je aj Memoriál Júliusa Mesároša usporadúvaný na počesť zakladateľa súboru Patanka.

V obci sa nachádza viacero podnikateľských subjektov, obchodných prevádzok, reštaurácií a pohostinstiev, mimo iné prvý slovenský Tesco-expres na dedine.[21]

V dedine štvrťročne vychádza dedinský časopis Slovo Patanov. Vydávaný je obecným úradom, staršie čísla sú dostupné online na webovej stránke obce[22].

Významné osobnosti

Priestor pred novým Kostolom Narodenia Panny Márie v obci Pata. V blízkosti sa nachádza cintorín, detské ihrisko a menší výbeh s hospodárskymi zvieratami.
Narodili sa v obci
Pôsobili v obci
Dlhá ulica v obci Pata

Symboly obce

Základnými symbolmi obce sú erb, pečať a vlajka.[11]

Erb tvorí zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca strieborná, zlatovlasá Panna Mária so zlatou korunou, plášťom a žezlom ukončeným ľaliou.[11]

Vlajka je obdĺžnikového tvaru a pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov v žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Pomer strán vlajky je 2:3. Ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[11]

Pečať obce je okrúhla. Uprostred sa nachádza obecný symbol a kruhopis OBEC PATA. Najstarší zachovaný motív obecnej pečate pochádza z roku 1696. Ikonograficky symbolizuje Pannu Máriu ako Kráľovnú Nebies (Regina Coeli). Kruhopis nesie nápis SIG(illvm) : ECCLESIAE: PATTHENSIS: 1696. Tento znak sa s obcou, resp. s jej farnosťou spája pravdepodobne už od stredoveku, keďže miestna farnosť v období reformácie dočasne zanikla. Druhá mariánska pečať s kruhopisom SIGILL.PATHENSE ..61 pochádza z roku 1761. Tretia historická pečať pochádza niekedy z obdobia raného 19. storočia. Niesla nápis „Pečať obce Pata“ v maďarčine (Patta Kozség pecsétje) a v duchu vtedajšej sekularizácie zmenila tradičné sakrálne symboly obce za hrozno, kosák a lemeš.[11][7]:133 – 134

Zo základných symbolov obce možno odvodiť ďalšie - zástava, korúhva (zvisle situovaná zástava), krátka zástava, znaková zástava a iné.[11]

Vynovený Dom smútku na miestnom cintoríne. V pozadí sa nachádza nový Kostol Narodenia Panny Márie

Názov

Pôvod názvu Pata nie je úplne objasnený, s najväčšou pravdepodobnosťou je slovanský. Medzi historické názvy patria:

  • 1156 – oprávňovacia listina arcibiskupa Martyria - Pta[7]:127
  • 1252 – zápis zo súdneho konania - Patha, listina spomína miestneho zemana Ladislava de Pathu.[7]:127
  • Na starších mapách sa možno stretnúť s označeniami Patta alebo Batta.
  • 1773 Pattha, 1786 Pata, 1808 Pata, Patha, 1863 – 1907 Patta, 1913 Vágpatta, 1920  – Pata[28]

Podľa miestnej tradície sa názov Pata odvodzuje od číslice päť. Na miestnom území sa mal údajne nachádzať veľký háj, ktorý mal najdlhšie pretrvať v obci Hájske. V háji na území susednej obce Šoporňa sa údajne nachádzali štyri roľnícke šopy a na území Paty ležala piata. Daná ľudová povera je ale s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdivá, keďže názov Pata sa ustálil už v stredoveku.[7]:127 Nepravdepodobné sú tiež maďarské teórie, ktoré ho odvodzujú z maďarčiny, resp. tureckého prostredia, predovšetkým z osobného mena Pota (a to z Bota).[7]:127

Najpravdepodobnejší je slovanský pôvod, ku ktorému sa prikláňal aj slovenský slavista Ján Stanislav.[29] Podľa jednej z hypotéz mohol byť názov odvodený z termínu pat, ktorý označoval pohyblivú závoru z tenšej hrady, ktorá bránila prechodu. Tomuto výkladu svedčí skutočnosť, že obec ležala v blízkosti významného brodu cez Váh. Obdobne susedná obec Pusté Sady sa pôvodne nazývala Kyurth, čo mohlo odkazovať na stanovište staromaďarskej strážnej posádky kmeňa Kürt.[30]

Bábika so ženským krojom z obce Pata. Bábika je uchovávaná v miestnom domove dôchodcov.

Kroj

Typický ženský patianský kroj sa skladá sa zo štyroch častí. Zo škrobnice, plátených rukávcov s farebnými vyšívanými štvorčekmi, červeného prucla (prusliaka) s damaskovým, brokátovým alebo vyšívaným podkladom. K nim patrila pôvodne zelená, neskôr kvetovaná nariasená sukňa a čierna vyšívaná zástera s bielou výšivkou. Kroj je charakteristický bohatými červenými výšivkami na ráme, paličkovými čipkami, mašličkami či blýskavými ozdobami. V minulosti videli odborníci z Národopisného ústavu v Prahe v červenej výšivke turecký živel.[7]:62 Spolu s krojom nosili ženy i vyšívané čižmy s vysokými podpätkami. Ženský kroj sa v Pate nosí príležitostne dodnes.

Pri svadbe, poprípade krátko pred ňou v období ohlášok nosili ženy aj partu. Predstavovala prechod od dievčenského zeleného vienka so stužkami k vyšívaným čepcom vydatých žien. Vrchná a zadná časť patianskej party je ozdobená perličkami, granátmi a zrkadielkami. Vpredu je podložená kvetovanými mašľami, navrchu má strieborný vienok s rozmarínom. Vydaté ženy nosili na čepcoch šatky s točenými strapcami.

Patiansky mužský kroj sa skladá zo vyšívanej plátennej košele a zdobeného modrého prucla vyzdobeného striebornými šnúrkami a striebornými gombičkami. Úzke nohavice z čierneho súkna sa zasúvajú do vysokých čižiem zdobených modrými šnúrkami. Ženích má za klobúkom a na hrudi pestré pierko z rozmarínu, korálok, farebných nitiek a stužky.

S malými odlišnosťami sa kroj nosí aj v susedných obciach Šoporňa a Hájske. Patiansky svadobný kroj bol vyobrazený aj na slovenských poštových známkach z roku 2004.[31]

Piesne

Neoficiálnou hymnou obce je pieseň Nad tú Patu jasný mesác svíti. Jej upravenú verziu nahrala skupina Veselí starci. Medzi ďalšie piesne z Paty a jej okolia patria napr. Na patanských lúkach, Tú ružičku, čo som v tebe nosil, Zasadil som tu zelené topole; Korení, korení jak duchovný list, Svítí mesác nad naším huménkem, Javorinka.[7]:166

Dialekt

Najmä v minulosti, ale aj v dnešnej dobe, sa v Pate hovorí tvrdým západoslovenským dialektom, ktorý obsahuje prvky trnavského a nitrianskeho nárečia. Typickým znakom je nepoužívanie dvojhlások, tvrdé vyslovovanie mäkkých slabík a samohlások ľ, ň, či vynechávanie niektorých spoluhlások (najmä „d“) v slovách. Miestny dialekt sa okrem fonetického hľadiska od spisovnej slovenčiny čiastočne odlišuje aj slovnou zásobou. Často využíva bohemizmy alebo skomolené nemecké slová. Vrámci časopisu Slovo Patanov pravidelne vychádza rubrika „Malý slovník patančiny“[32]. Samotní Paťania sa pre absenciu dvojhlások v dialekte nenazývajú spisovne (Paťan, Patianka, Paťania), ale spravidla len Patan, Patanka, Patani. Dedinský časopis sa preto napr. nazýva Slovo Patanov. Rovnako miestny folklórny súbor Patanka či napr. folklórne vystúpenie obyvateľov obce Patanská svadba.[33]

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Paťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d PATA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s. S. 374.
  6. ↑ Pata In: Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2008. ISBN 978-80-7360-668-8. S. 376.
  7. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af KLOBUČNÍK, Miroslav. Z dejín obce Pata. Pata : Obecný úrad Pata, 2008. ISBN 978-80-969826-5-3.
  8. ↑ a b c Charakteristika obce [online]. Pata: Obecný úrad Pata, [cit. 2021-07-13]. Dostupné online.
  9. ↑ Viac pozri CHEBEN, I. Záchranný výskum v Pate (AVANS, Nitra, 1999, s. 66)
  10. ↑ Viac pozri A SO, f. Záchranný výskum (výskumná správa), AÚ SAV Nitra, 1997, 99 s.
  11. ↑ a b c d e f Symboly obce [online]. Pata: Obecný úrad Pata, 12. 2. 2015, [cit. 2019-05-31]. (pozri Erb obce Pata - história.pdf). Dostupné online.
  12. ↑ HUDÁK, J. Patrocínia na Slovensku. Bratislava, 1984, 480 s.
  13. ↑ ŠIMONČIČ, Jozef. Štátny okresný archív v Trnave: sprievodca po fondoch a zbierkach. Bratislava : Archívna správa MV SSR, 1978. S. 35.
  14. ↑ HUBINÁK, Štefan. Nezábudka má dvanásť rokov [online]. Sereď, Pata: Sereď online, 2019-11-15, [cit. 2021-07-13]. Dostupné online.
  15. ↑ HUBINÁK, Štefan. Prezidentka Čaputová v Pate [online]. Sereď, Pata: Sereď online, 2019-12-19, [cit. 2021-07-13]. Dostupné online.
  16. ↑ Slovo Patanov, Pata: Obecný úrad Pata. XVI ročník, apríl, máj, jún 2021, s. 22
  17. ↑ a b c Územný plán obce Pata, Záväzná časť, s. 16. Dostupné online [cit. 2021-07-14]
  18. ↑ História: Farnosť Pata [online]. Sereď: Dekanát Sereď, [cit. 2019-09-15]. Dostupné online.
  19. ↑ HUBINÁK, Štefan. Inaugurácia nového organa [online]. Sereď, Pata: Sereď online, 2020-06-23, [cit. 2021-07-13]. Dostupné online.
  20. ↑ Schematizmus Trnavskej arcidiecézy podľa názvu farností [online]. Trnava: Trnavská arcidiecéza, [cit. 2021-07-14]. Dostupné online.
  21. ↑ Tesco doviedlo Expres do Paty [online]. Bratislava: Trend, [cit. 2019-09-15]. Dostupné online.
  22. ↑ Slovo Patanov [online]. Pata: Obecný úrad Pata, [cit. 2021-07-14]. Dostupné online.
  23. ↑ CHRASTOVÁ, Dominika. Bojovala s nábehom na anorexiu. Tento rok vyhrala bronz na majstrovstvách sveta v street workoute. Forbes (Bratislava: Barecz & Conrad Media), 5. 12. 2019. Dostupné online [cit. 2021-10-12].
  24. ↑ ROZHOVOR: Veronika Greinerová porazila anorexiu, vyhráva majstrovstvá Slovenska a trénuje ľudí. Spoznajte patanskú superženu [online]. Sereď: Sereď online, 2021-10-11, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  25. ↑ Predseda SŽK [online]. Žilina: Slovenská živnostenská komora, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  26. ↑ Akadámia (nielen) pre kávových profesionálov. Hospodárske noviny. Dostupné online [cit. 2021-10-12]. ISSN 1335-470x.
  27. ↑ ROZHOVOR: Kávový príbeh Oldřicha Holiša z Coffee Veronia je jeden z najinšpiratívnejších na Slovensku [online]. Sereď: Sereď online, 2021-10-03, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  28. ↑ Pata In: MAJTÁN, M. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. Dostupné online.
  29. ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1948. S. 339.
  30. ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (46). Kultúra slova (Bratislava: Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a Jazykového odboru Matice slovenskej), 2014, roč. 48, čís. 4, s. 217. ISSN 0023-5202.
  31. ↑ Svadobné kroje - mužský kroj z Paty [online]. Bratislava: Poštová filatelistická služba, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  32. ↑ Napr. Slovo Patanov, Pata: Obecný úrad Pata. XVI ročník, apríl, máj, jún 2021, s. 7
  33. ↑ Patanská svadba [online]. Pata: Obecný úrad Pata, 7.11.2017, [cit. 2021-07-14]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pata&oldid=7263370“