Portál:Rusko

S portálom je prepojených 459 článkov.

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

Odporúčaný článokupraviť

Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina sa nachádza na Červenom námestí v Moskve a je miestom posledného odpočinku sovietskeho revolucionára a politika Vladimira Iľjiča Lenina. Autorom monumentálnej granitovej hrobky je architekt Alexej Ščusev (Щусев).

Vraví sa, že 21. januára 1924, v deň Leninovej smrti, sovietska vláda obdržala niekoľko tisícok telegramov, v ktorých ľudia žiadali, aby Leninove ostatky boli uchované pre ďalšie generácie. O deň neskôr, významný ruský patológ a anatóm Alexej Abrikosov bol poverený zabalzamovaním Leninovho tela tak, aby do pohrebu ostalo nedotknuté. 23. januára, v noci, bol Alexej Ščusev poverený do troch dní navrhnúť a postaviť hrobku, v ktorej sa budú môcť občania rozlúčiť s Leninom. 26. januára padlo rozhodnutie o umiestnení hrobky na Červené námestie a už na druhý deň poobede bola drevená hrobka i s Leninovou rakvou na svojom mieste. Za prvý mesiac a pol navštívilo provizórne mauzóleum vyše 100 000 ľudí. V auguste 1924 Ščusev hrobku prestaval a architekt Konstantin Meľnikov navrhol Leninov sarkofág.

V roku 1929 sa zistilo, že Leninovo telo sa dá zachovať na oveľa dlhší čas a preto došlo k rozhodnutiu vymeniť drevené mauzóleum za kamenné. Tím architektov opäť viedol Alexej Ščusev – tí navrhli jednoduchú, ale monumentálnu hrobku z mramoru, granitu, porfýru a labradoritu.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Fiodor Michajlovič Dostojevskij, (* 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.

Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty. Narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich Michajlovi a Márii Dostojevským. Jeho otec bol lekár, pracoval v Marianskej nemocnici pre chudobných v Moskve. Dostojevskij už ako 9 ročné dieťa dostal prvý epileptický záchvat. Smrť matky, ktorá umrela na tuberkulózu a jeho najväčšieho literárneho vzoru, Puškina, v jeden rok 1837, mala negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a dopad na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. V roku 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 1838 až 1843 študoval stavebné inžinierstvo na Vysokej vojenskej technickej škole. V roku 1839 bol jeho otec zavraždený, pravdepodobne vlastnými poddanými.

Jeho prvý vážnejší literárny počin je spojený s prekladom Balzacovho diela Eugénia Grandetová, ten však získal len malú, respektíve skoro žiadnu pozornosť. Dostojevskij v roku 1844, potom čo opustil armádu, začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, ktorý bol uverejnený v roku 1846.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.