Preskočiť na obsah

Zadné Meďodoly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zadné Meďodoly
dolina
Horná časť doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Dunajec
Nadmorská výška 1 100 - 1 750 m n. m.
Súradnice 49°14′08″S 20°11′12″V / 49,2355°S 20,1867°V / 49.2355; 20.1867
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z Tatranskej Javoriny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zadné Meďodoly
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zadné Meďodoly, dávnejšie aj Zadné Koperšády (poľ. Dolina Zadnich Koperszadów, Zadnie Koperszady i Koperszady Polskie, nem. Hintere Kupferschächten, maď. Hátsó Rézaknák) je dolina v Tatrách. Je to najväčšie a prvé východné odvetvie Javorovej doliny na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier.[1] Údolie je dlhé 3,5 km.[2]

Topografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina na začiatku smeruje na juhovýchod, potom na východ pod Kopské sedlo. Na severe ju uzaviera Hrebeň Belianskych Tatier od Hlúpeho, cez Ždiarsku vidlu po Havran a Štefanov diel spadajúci na juhovýchod. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Doliny Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Doliny Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier.[3] Na juhozápade od Kolovej doliny ju oddeľuje hrebeň Jahnencov.[2]

Tomáš Mauksch názov odvodzuje od Medených lávok. Treba však vysloviť pochybnosti, lebo tieto dva objekty sú príliš od seba vzdialené. Z historických prameňov možno usúdiť, že sa ako v Predných, tak aj v Zadných Meďodoloch v dávnejších dobách baníčilo. Spomínajú sa dve banské štôlne v Kopskom sedle a ďalšie sa tiahli po hrebeni k Jahňaciemu štítu. Historické písomnosti, popri medených, spomínajú aj železnú žilu (Jakub Buchholtz). Haviari prichádzali sem z Kežmarku a zo Spišskej Belej. Stopy po banských šachtách sa časom stratili.[2]

V dobe ľadovej bola pokrytá ľadom. V dolnej časti doliny rastie hustý les. V doline v dávnych dobách sa pásaval dobytok a ovce.[2]

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Dolinou preteká Meďodolský potok s mnohými prítokmi, z ktorých najväčší je Kolový potok.[2]

Cez dolinu vedie modro značkovaný turistický chodník z Tatranskej Javoriny cez Kopské sedlo do Tatranských Matliarov.[3] Dolinu navštevovali vedci už 18. storočí. V roku 1751 ju skúmala cisárska vedecká komisia vedená Jakubom Buchholtzom. V zimnom období prvými návštevníkmi, ktorí prešli dolinou boli Theodor Wundt a Jakub Horvay. Stalo sa to 16. mája 1884.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online.
  2. a b c d e BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  4. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]