Vancouver: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na najlepší článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Alecs.bot (diskusia | príspevky)
Boti
3 254 editací
d robot Pridal: lmo:Vancouver
d robot Pridal: sw:Vancouver
Riadok 627: Riadok 627:
[[sr:Ванкувер]]
[[sr:Ванкувер]]
[[sv:Vancouver]]
[[sv:Vancouver]]
[[sw:Vancouver]]
[[ta:வான்கூவர்]]
[[ta:வான்கூவர்]]
[[th:แวนคูเวอร์]]
[[th:แวนคูเวอร์]]

Verzia z 21:00, 15. december 2008

Vancouver
Panoramatický pohľad na Vancouver
Vlajka
Motto: By Sea, Land, and Air We Prosper
Krajina Kanada Kanada
Provincia Britská Kolumbia
Kraj Lower Mainland
Okres Metro Vancouver
Súradnice 49°15′40″S 123°6′50″Z / 49,26111°S 123,11389°Z / 49.26111; -123.11389
Najvyšší bod
 - výška 167 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 0 m n. m.
Rozloha 114,67 km² (11 467 ha)
Obyvateľstvo 611 869 (2007)
 - kraja 2 524 113 Lower Mainland
 - okresu 2 249 725 Metro Vancouver
Hustota 5 336 obyv./km²
Vznik 6. apríl 1886
Starosta Gregor Robertson (Vision Vancouver)
Časové pásmo PST (UTC-8)
 - letný čas PDT (UTC-7)
PSČ V5K až V6Z
Telefónna predvoľba (+1) (604), (708)
Mestské časti Vancouveru
Mestské časti Vancouveru
Wikimedia Commons: Vancouver
Webová stránka: http://vancouver.ca
Demonym: Vancouverite

Vancouver (væːnˈkʰuv̥ɚ) je pobrežné mesto nachádzajúce sa na juhozápade kanadskej provincie Britská Kolumbia. Je pomenované podľa anglického kapitána a prieskumníka, ktorý sa volal George Vancouver.

Poloha mesta v rámci metropolitného celku Metro Vancouver

Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej Kanade a tretie najväčšie v celej Kanade.[1] Je to jedno z miest tvoriacich Regionálny okres Metro Vancouver - Regional District Metro Vancouver a jedno z miest väčšej geografickej oblasti známej ako Lower Mainland. Nachádza sa tu prístav svetového významu.

V meste žije 611 000 obyvateľov na ploche 114,67 km² a v celej metropolitnej oblasti žije 2,2 miliónov obyvateľov na území 2 878,52 km².[2][3] Je značne etnicky rôznorodé, keďže 52% jeho obyvateľov a 43% obyvateľov metropolitnej oblasti nemá za svoj materinský jazyk angličtinu.[4][5][6] Mesto sa rýchlo rozvíja a odhaduje sa že počet obyvateľov v metropolitnej oblasti dosiahne v roku 2021 viac ako 3 milióny. Hustotou obyvateľstva sa Vancouver radí na štvrté miesto na kontinente, po mestách New York, San Francisco a Mexico City, pričom v roku 2021 môže byť na druhom mieste.[7]

Vancouver sa nachádza medzi úžinou Strait of Georgia a pohorím Coast Mountains. Mesto bolo založené v 60. rokoch 19. storočia prisťahovalcami prilákanými Sobiou zlatou horúčkou a rýchlo sa rozvinulo z malej osady na metropolitné centrum spolu s príchodom transkontinentálnej železnice v roku 1887. Prístav nadobudol medzinárodný význam po dokončení Panamského prieplavu a stal sa najrušnejším prístavom v Kanade, s väčším objemom prepravy ako ktorýkoľvek iný prístav v Severnej Amerike.[8][9]

Ekonomika Vancouveru je založená na tradičných sektoroch Britskej Kolumbie: ťažbe dreva a lesníctve, baníctve, rybárstve a poľnohospodárstve. Postupom času sa diverzifikovala a dnešný Vancouver má silný sektor služieb a rozrastajúci sa turistický priemysel. Mesto je známe aj ako tretie najväčšie centrum produkcie filmov a seriálov v Severnej Amerike po Hollywoode a New Yorku, niekedy je označované aj ako Hollywood severu.[10][11][12][13][14] Vo Vancouveri sa rozrastá high-tech priemysel, najmä tvorba a vývoj počítačových hier.

Vancouver bol viackrát za sebou vyhlásený za jedno z troch miest na svete s najlepšími podmienkami pre život.[15][16][17] V roku 2007 bol vyhlásený spolu s Viedňou za tretie najlepšie mesto čo sa týka kvality života, po Zürichu a Ženeve.[18][19] Podľa magazínu Forbes mal v roku 2007 Vancouver šiesty najviac nadhodnotený trh s nehnuteľnosťami na svete a druhý v Severnej Amerike, po americkom meste Los Angeles.[20][21] V roku 2007 bol Vancouver vyhlásený po Toronte za druhé najdrahšie mesto pre život v Kanade a 89 najdrahšie celosvetovo, v roku 2006 bol 56 nadrahším mestom na svete. V tom istom prieskume boli Zürich a Ženeva vyhlásené za deviate a siedme najdrahšie mestá sveta.[22] V roku 2007 bol vyhlásený za desiate najčistejšie mesto na svete.[23]

V roku 2010 sa vo Vancouveri a v meste Whistler uskutočnia Zimné olympijské hry.[24][25][26]

Dejiny

Vancouver v roku 1898

Podľa archeologických vykopávok je možné prvé osídlenie oblasti datovať do obdobia medzi 2500 až 7000 pred Kr.[27][28] Mesto sa nachádza na tradičnom území indiánskych kmeňov Squamish, Musqueam a Tsleil-Waututh zo skupiny pobrežných Sališov. Svoje osady mali na mieste dnešného Vancouveru, na miestach ako je Stanley Park a zátoka False Creek a pozdĺž fjordu Burrard Inlet. Niektoré z nich stále existujú v oblastiach North Vancouver, West Vancouver a Point Grey. Pobrežné oblasti prvýkrát preskúmal v roku 1791 španielsky prieskumník José María Narváez, ktorého o rok neskôr nasledoval kapitán George Vancouver.[29] Simon Fraser, prieskumník a obchodník Severozápadnej spoločnosti bol prvým Európanom, ktorý stál na mieste dnešného Vancouveru. V roku 1808 splavil rieku Fraser až po West Point Grey, blízko miesta, kde sa dnes nachádza University of British Columbia.[30]

Socha Gassy Jacka v historickej štvrti Gastown

Sobia zlatá horúčka, ktorá vypukla v roku 1861 priviedla vyše 25 000 mužov, väčšinou z Kalifornie, k ústiu rieky Fraser. Položila základy trvalého osídlenia, ktoré vzniklo v roku 1862 na farme McLeary pri rieke, východne od starej indiánskej osady kmeňa Musqueam, na mieste dnešnej mestskej časti Marpole.[31] Píla postavená v Moodyville (terajší North Vancouver) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších prevádzok na južnom brehu a v okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stampovi. Stamp, ktorý začal ťažiť drevo v okolí mesta Port Alberni sa pokúsil postaviť pílu v Brockton Pointe, na mieste kde sa dnes nachádza maják vo východnej časti Stanley parku, no silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť ho na Gore Street, ktoré sa neskôr stalo známe ako Hastings Mill. Píla sa stala centrom mesta, okolo ktorého sa sformoval dnešný Vancouver. S príchodom Kanadskej pacifickej železnice začal jej význam postupne klesať, no naďalej ostala dôležitou súčasťou mesta až do jej zatvorenia v 20. rokoch 20. storočia.[32]

Vancouver je jedným z najmladších miest v Britskej Kolumbii.[33] Ďalšia z osád, Gastown sa rýchlo rozrástla v roku 1867 v okolí krčmy, ktorú postavil John Deighton, prezývaný Gassy Jack.[34][33] V roku 1870 vláda provincie Britská Kolumbia preskúmala osadu a rozhodla o založení mesta, ktoré premenovala na Granville na počesť Britského ministra pre kolónie Granvilla Levesona-Gowera. Toto miesto spolu s jeho prírodným prístavom bolo neskôr vybraté ako konečná stanica pre Kanadskú pacifickú železnicu.

Prvá lokomotíva, ktorá dorazila do Vancouveru po trase transkontinentálnej železnice v roku 1887

Mesto, premenované z Granville na Vancouver bolo oficiálne zapísané do registra ako mestská samospráva 6. apríla 1886, toho istého roku kedy do mesta dorazila transkontinentálna Kanadská pacifická železnica (CPR), ktorej konečnú trasu navrhol Henry John Cambie. Meno mesta vybral prezident CPR William Cornelius Van Horne.

13. júna 1886 vypukol v meste veľký požiar, ktorý ho premenil na spálenisko, no Vancouver bol rýchlo obnovený a v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady, ktorá mala iba 1 000 obyvateľov sa Vancouver do konca 19. storočia rozrástol na 20 000 a do roku 1911 až na 100 000 obyvateľov.[35]

Prvé zasadanie mestskej rady po požiari v roku 1886

Počas Zlatej horúčky na Klondike v roku 1898 predali zlatokopom kupci z Vancouveru veľké množstvo tovaru a vybavenia. Jeden z týchto kupcov, Charles Woodward, otvoril v roku 1892 prvý obchodný dom Woodward's na rohu dnešných ulíc Georgia Street a Main Street a spolu so Spencer's a Spoločnosťou Hudsonovho zálivu sformovali dominantné jadro siete maloobchodov v meste počas celých desaťročí.[36]

Ekonomika mladého mesta bola v tej dobe veľmi závislá od veľkých firiem, ako napríklad Severozápadnej spoločnosti a Kanadskej pacifickej železnice, ktoré mali prostriedky na rýchly rozvoj Vancouveru a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, no hlavným priemyslom ostávala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a tovaru v prístave Port of Vancouver.[37]

V období po prvej svetovej vojne počas Veľkej hospodárskej krízy v 20. a 30. rokoch dochádzalo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedenými hlavne členmi komunistickej strany, ktoré vyvrcholili v roku 1935.[38] Viac ako 1 600 štrajkujúcich vtedy zaplavilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré spravovala armáda vo vzdialených oblastiach celej západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch denných a násilných protestov obrátili svoj hnev na federálnu vládu v Ottawe a rozhodli sa odcestovať na východ, aby tam oznámili svoje požiadavky.[39] Medzi ďalšie spoločenské hnutia tej doby patrilo feministické hnutie a Zväz kresťanských žien, ktoré žiadali zákaz pitia a distribúcie alkoholu - tvrdili že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti.[40] Prohibícia sa začala v Kanade po skončení prvej svetovej vojny a trvala do roku 1921, kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom alkoholických nápojov, ktorá trvá dodnes.[41]

Škody po nepokojoch v septembri 1907, ktoré viedla Liga za vylúčenie Ázijcov

Prvý kanadský protidrogový zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli po tom, čo združenie Liga za vylúčenie Ázijcov (združenie zo začiatku 20. storočia, ktoré chcelo zabrániť v príchodu do Kanady a USA ľuďom z oblasti východnej Ázie) viedlo výtržnosti proti štvrtiam Chinatown a Japantown. Pri vyšetrovaní násilností sa zistilo že dvaja z poškodených boli výrobcami ópia a že belošky boli spolu s číňanmi častými návštevníkmi fajčiarní ópia. Na základe týchto odhalení bol neskôr schválený federálny zákon zakazujúci výrobu, predaj a dovoz ópia na iné ako medicínske účely.[42]

Zlúčenie s mestami Point Grey a South Vancouver dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou metropolou v krajine. K 1. januáru 1929 mal rozšírený Vancouver viac ako 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom polostrove Burrard, od rieky Fraser až k fjordu Burrard Inlet.[43]

Geografia

Vancouver sa rozprestiera na ploche 114,67 km², na nížinách a pahorkatinách. Nie je súčasťou neďalekého ostrova Vancouver, no ostrov aj mesto sú pomenované podľa toho istého človeka, kapitána Britského kráľovského námorníctva (Royal Navy) Georgea Vancouvera.

Súbor:Stanley Park Aerial.jpg
Pohľad z výšky na Stanley Park

Mesto sa nachádza na polostrove Burrard, ktorý leží medzi fjordom Burrard Inlet na severe a riekou Fraser na juhu. Súčasťou mesta je tretí najväčší mestský park v Severnej Amerike, Stanley Park.[44] Park zaberá plochu viac ako 400 hektárov, jeho veľká časť je zalesnená - je v ňom viac ako pol milióna stromov, z ktorých niektoré sú staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne viac ako 8 miliónov návštevníkov, turistov aj domácich.

Park Queen Elizabeth Park

Na obzore mestu dominuje pohorie North Shore, v jasný deň pri dobrej viditeľnosti je možné zbadať aj stratovulkán Mount Baker (3 285 m), nachádzajúci sa na juhovýchode v USA v štáte Washington. Ďalej je možné vidieť ostrov Vancouver na západe a pobrežie Sunshine Coast na severozápade.[45]

Na kanadské pomery sú klimatické podmienky nezvyčajne mierne.[46] Vancouver má oceánsku klímu, ktorá je otepľovaná teplým japonským oceánskym prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná teplota pohybuje okolo 22 stupňov Celzia, v januári okolo 8 stupňov.[47] Celodenné mrazy a sneženie býva zriedkavé. Priemerné množstvo zrážok v celej oblasti je 1 219 mm za rok, no na severe na úpätí hôr naprší za rok vyše 2 000 mm.[45] Zrážky sa najčastejšie vyskytujú medzi októbrom a začiatkom apríla.

Stromy a rastliny vo Vancouveri a okolí sa skladajú z dažďových lesov mierneho pásma pozostávajúcich z ihličnanov a zmiešaných skupín javorov a jelší a aj veľkých močiaristých oblastí (aj vo vyšších polohách z dôvodu horšieho odvodnenia).[48] Medzi ihličnany, vyskytujúce sa v oblasti patrí smrek sitkanský, tuja riasnatá, jedľovec rôznolistý a douglaska tisolistá.[49] Ihličnany v oblasti Vancouveru sa vyznačujú najväčšou koncentráciou vysokých stromov z týchto druhov na celom pobreží Britskej Kolumbie. Iba v zátoke Elliott Bay v Seattli sú stromy, ktoré sa môžu porovnávať s tými vo fjorde Burrard Inlet a zátoke English Bay. Najväčšie stromy sa vyskytovali v oblasti dnešného Gastownu, miesta, kde sa s ťažbou dreva začalo najskôr a na južných brehoch zátok False Creek a English Bay, najmä na okolí pláže Jericho Beach. Les v Stanley Parku je väčšinou druhej a tretej generácie, dajú sa v ňom ešte nájsť dôkazy používania starých techník ťažby dreva, ako napríklad zárezy v stromoch po používaní dosiek, ktoré sa do nich pri rezaní stromu vrážali. Drevorubač, ktorý na nich stál, tak mohol strom píliť vo väčšej výške, kde bol kmeň stromu užší, ako pri zemi. V rôznych častiach okresu West Vancouver sa nachádza arbutus menziesov. Do oblasti bolo dovezené aj veľké množstvo rastlín a stromov z iných častí kontinentu a z rôznych oblastí východnej Ázie. Ako príklad je možné uviesť rôzne druhy paliem, blahočet čilský, javor dlaňolistý, azalky, magnólie, rododendrony (alpské ruže) a čerešne pílkaté (známe pod názvom sakura), ktoré tu boli vysadené v 30. rokoch 20. storočia.[50]

Zatiaľ čo počet áut vo Vancouveri sa zvýšil spolu s nárastom populácie, počet majiteľov áut a priemerná najazdená vzdialenosť vodičov jazdiacich každý deň od počiatku 90. rokov klesla.[51][52] Vancouver je jediné veľké kanadské mesto s týmto trendom. Napriek tomu, že doba jazdy autom narástla o jednu tretinu a zvýšil sa aj objem automobilovej dopravy, do Downtownu jazdí o 7% menej áut.[51] Obyvatelia viacej inklinujú k životu v oblastiach bližších k ich záujmom, alebo vo väčšej miere používajú bicykle a služby hromadnej dopravy. Sčasti je to výsledok tlaku mestských plánovačov na vyriešenie problémov s dopravou a kampaní na ochranu životného prostredia.

Nočná panoráma Vancouveru
Nočná panoráma Vancouveru

Obyvateľstvo

Vancouver sa niekedy nazýva mesto štvrtí z dôvodu veľkej etnickej rôznorodosti jeho obyvateľov.[53] Obyvatelia pôvodom z Anglicka, Škótska a Írska sú historicky najväčšou etnickou skupinou v meste a prvky anglickej kultúry a spoločnosti sú v niektorých oblastiach Vancouveru veľmi zjavné, a to najmä v South Granville a Kerrisdale.[54]

Súbor:Millenium Gate.jpg
Brána Millennium gate v Chinatowne

Číňania v Chinatowne sú druhou najviditeľnejšou skupinou, mesto má jednu z najrozšírenejších komunít hovoriacou čínskymi jazykmi v celej Severnej Amerike.[55] Medzi ďalšie mestské štvrte so zastúpením etnických menšín patria Little Italy, Japantown, Greektown a Punjabi Market (označovaný niekedy aj ako Little India). Medzi ďalšie významné ázijské etniká vo Vancouveri patria Vietnamci, Filipínčania, Kambodžania, Kórejci a Japonci.

Anglikánsky kostol St.Mary's Kerrisdale

Veľa emigrantov z Hong Kongu si vybralo Vancouver za svoj domov po pripojení bývalej britskej kolónie Hong Kong k Číne. Tým pokračovali v tradícii prisťahovalectva z celého sveta, v dôsledku ktorej je Vancouver po Toronte druhou najpopulárnejšou destináciou pre emigrantov v Kanade.[56]

Po prívale emigrantov z Hong Kongu sú najväčšou etnickou skupinou v meste (okrem Britov) Nemci, nasledovaní Talianmi, škandinávčanmi a východoeurópanmi.

V meste aj v metropolitnej oblasti sa tiež nachádza početná skupina pôvodných obyvateľov - indiánskych kmeňov, v Kanade nazývaných ako prvé národy. Vo Vancouveri sa vytvorila najpočetnejšia komunita pôvodných obyvateľov v celej provincii Britská Kolumbia.[57]

Hoci niekedy dochádza k incidentom s rasovým podtextom, Vancouver má relatívne harmonické rasové a etnické spolunažívanie.[58] Prejavuje sa to aj napríklad relatívne vysokým počtom zmiešaných manželstiev, zmiešané páry sú bežným javom v jednotlivých štvrtiach. Takisto oba tradičné čínske sviatky Duanwu Festival, nazývaný aj Festival dračích lodí, ktorý sa slávi v piatom dni piateho mesiaca čínskeho kalendára a Čínsky nový rok, ktorý trvá od 1 až do 15 dňa prvého mesiaca v čínskom lunárnom kalendári sú oslavované všetkými etnickými skupinami.

Mestskí plánovači sa v 50. a 60. rokoch rozhodli podporiť stavbu vyšších obytných domov vo West Ende a v Downtowne, výsledkom čoho bolo kompaktné jadro mesta, prispôsobené verejnej doprave, chodcom a cyklistom. Hustota obyvateľstva je v Downtowne podľa sčítania ľudu v roku 2001 približne 121 obyvateľov na hektár.[59] Radnica pokračuje v politike zvyšovania hustoty obyvateľstva s cieľom zamedziť nekontrolovanému rozširovaniu mesta.[60]

Pohľad z mosta Granville Street Bridge ponad False Creek (Slepú zátoku). Na ľavej strane sa nachádza ostrov Granville, za ním sú mestské štvrte Fairview a Kitsilano, v strede je most Burrard Bridge a napravo Downtown
Pohľad z mosta Granville Street Bridge ponad False Creek (Slepú zátoku). Na ľavej strane sa nachádza ostrov Granville, za ním sú mestské štvrte Fairview a Kitsilano, v strede je most Burrard Bridge a napravo Downtown

Počet obyvateľov (v tis.)




Rok Populácia
1891 13 709
1901 26 133
1911 100 401
1921 117 217
1931* 246 593
1941 275 353
1951 344 833
1961 384 522
1966 410 375
Rok Populácia
1971 426 256
1976 410 188
1981 414 281
1986 431 147
1991 471 644
1996 514 008
2001 545 671
2006 587 891
  • Do údajov zpred roku 1931 nie sú zahrnuté bývalé mestá Point Grey a South Vancouver.[61][62][63][64]

Ekonomika

Vďaka jeho polohe na pobreží Tichého oceánu a tomu, že je posledným mestom na trase kanadskej transkontinentálnej diaľnice a železnice je Vancouver jedným z najväčších priemyselných centier v krajine.[45]

Port of Vancouver

Prístav Port of Vancouver (kód CXH), ktorý je jedným z najväčších prístavov v Kanade prepraví ročne do 90 krajín tovar v hodnote vyše 43 miliárd kanadských dolárov (CAD). Prístav vytvára 4 miliardy dolárov pre Kanadský HDP a 8,9 miliárd dolárov v exporte.[65] Vancouver je tiež hlavným centrom kanadského lesohospodárskeho priemyslu a baníctva.

Canada Place
Plaza of Nations

Za poslednú dekádu sa Vancouver stal dôležitým centrom softvérového inžinierstva, filmového a biotechnologického priemyslu.

Mesto a jeho okolie sú aj obľúbenou turistickou destináciou. Turisti často navštevujú Stanley Park, Queen Elizabeth Park a ďalšie parky, hory, oceán, záhrady a hlboké lesy, ktoré sa dvíhajú po úpätiach hôr. Značný počet parkov, pláží, nábreží a vrcholkov hôr spolu s jeho multi-kultúrnym a multi-etnickým charakterom vytvárajú jedinečný charakter mesta.

Výletné lode v prístave prepravia viac ako milión pasažierov ročne. Tí cestujú hlavne na sever na Aljašku, po pobreží Britskej Kolumbie a na juh do USA, do štátu Washington.[66]

Popularita mesta si vyberá svoju daň. Vancouver je drahé mesto, s najvyššími cenami bytov v Kanade.[67][68] Mestská radnica prijala niekoľko plánov na zníženie cien nehnuteľností, ako napríklad podporu stavby družstevných bytov, kontrolu plánovanej výstavby a upredňostňovanie stavby výškových obytných budov. V meste je značný počet zámožných obyvateľov.

Cena priemerného dvojpodlažného domu sa v druhej polovici roka 2007 vo Vancouveri pohybovala na úrovni 757 750 CAD, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s cenou 467 742 CAD v Toronte a 322 853 v Calgary, ďalších drahých mestách (v cenách nehnuteľností) v Kanade.[69] V októbri 2008 indexy nehnuteľností poklesli a stiahli priemernú cenu za dvojpodlažný dom tesne nad 700 000 CAD.[70]

Science World sídliaci v budove Telus World of Science

Veľký a neklesajúci záujem o stavbu družstevných výškových domov v centre mesta sa začal koncom 90. rokov. Bol z veľkej časti financovaný veľkým prílevom kapitálu emigrantov z Hong Kongu, ktorí sa z neho odsťahovali pred jeho pripojením k Číne.[71] Výškové obytné budovy z toho obdobia dnes dominujú centru mesta v oblastiach Yaletown a Coal Harbour. Menšie skupiny sa nachádzajú v okolí staníc nadzemného metra SkyTrain vo východnej časti mesta.

Vancouver bude usporiadateľské mesto XXI. Zimných olympijských hier, čo má značný vplyv na miestny ekonomický rozvoj. Panujú obavy, že narastajúci problém s bezdomovcami môže narušiť konanie olympijských hier, keďže vlastníci lacných hotelov a ubytovní, v ktorých býva veľa ludí s najnižšími príjmami, ich začali obnovovať a budú zvyšovať komfort vo svojich nemovitostiach v záujme prilákania bohatších nájomníkov a turistov.[72]

V roku 1986 sa vo Vancouveri konalo iné významné svetové podujatie, Svetová výstava - Expo. Bolo to posledný raz, čo sa konalo v Severnej Amerike, navštívilo ho viac ako 20 miliónov divákov. Pre Expo bolo postavených niekoľko stavieb, vytvárajúcich dnešnú podobu mesta, menovite verejný dopravný systém SkyTrain, Plaza of Nations, Telus World of Science a Canada Place.[73]

Po ľavej strane sa nachádzajú mestské časti Mount Pleasant, Fairview, Kitsilano a Granville Island, vodná plocha sa nazýva False Creek, budova s modrým priečelím je Plaza of Nations, v strede je vidieť centrum mesta - Downtown, v jeho ľavej časti tá biela kupola je BC Place, pred ním je štadión GM Place, v ktorom hrá Vancouver Canucks, budova s rozhľadňou a vysielačom na streche je Harbour Centre, v strede napravo vidno bielu strechu so špicami Canada Place, v pravej časti obrázku je mestská časť Downtown Eastside, červené žeriavy sú prístav Port of Vancouver, v pozadí je West Vancouver a North Vancouver spolu s panorámou pohoria North Shore
Po ľavej strane sa nachádzajú mestské časti Mount Pleasant, Fairview, Kitsilano a Granville Island, vodná plocha sa nazýva False Creek, budova s modrým priečelím je Plaza of Nations, v strede je vidieť centrum mesta - Downtown, v jeho ľavej časti tá biela kupola je BC Place, pred ním je štadión GM Place, v ktorom hrá Vancouver Canucks, budova s rozhľadňou a vysielačom na streche je Harbour Centre, v strede napravo vidno bielu strechu so špicami Canada Place, v pravej časti obrázku je mestská časť Downtown Eastside, červené žeriavy sú prístav Port of Vancouver, v pozadí je West Vancouver a North Vancouver spolu s panorámou pohoria North Shore

Samospráva mesta

Budova mestskej radnice
Budova kanadskej vlády v downtovne vo Vancouveri

Vancouver má na rozdiel od ostatných miest v Britskej Kolumbii špeciálny štatút, takzvanú "Vancouverskú chartu".[74] Táto legislatíva, schválená v roku 1953 nahradila takzvaný "Vancouver Incorporation Act" z roku 1921 a zaručila mestu väčšie a odlišné právomoci aké majú ostatné mestá v provincii.

Vancouver spravuje Vancouver City Council (Mestská rada Vancouveru), ktorá ma desať členov, s deväťčlenným školským výborom (School Board) a sedem členným výborom pre správu parkov (Parks Board). Všetky výbory a zastupiteľstvo sú zvolené väčšinovým volebným systémom na trojročné obdobie. Západná časť mesta (west side), ktorá je bohatšia oproti východnej, volí väčšinou konzervatívne a liberálne politické strany, zatiaľ čo východná časť (east side) si vyberá strany z ľavicovo orientovaného politického spektra. Tento jav sa prejavil aj vo výsledkoch samosprávnych volieb v roku 2005 a vo federálnych voľbách v roku 2006.

Aj keď dochádza k polarizácii politických názorov, v množstve dôležitých vecí vedia jednotlivé strany nájsť politický konsenzus. Ochrana mestských parkov a zelene, zameranie na rozvoj rýchlej mestskej verejnej dopravy ako protiváhy ku stavbe diaľnic a záujem o verejný rozvoj sú hlavnými témami ktoré majú širokú podporu v celom politickom spektre.

V mestských voľbách v roku 2005 bol zvolený do čela mesta Sam Sullivan, kandidát centristickej NPA (Non-Partisan Association), ktorý porazil Jima Greena z centristickej strany VVA (Vision Vancouver). V mestskom zastupiteľstve sú piati členovia za NPA, štyria za VVN a jeden za ľavicovú COPE (Coalition of Progressive Electors). NPA má tiež šesť kresiel v školskom výbore a päť vo výbore pre správu parkov, zvyšné kreslá obsadila COPE.[75] Bývalý starosta Larry Campbell sa rozhodol nekandidovať, vzápätí bol menovaný do Kanadského senátu.

Budova parlamentu provincie Britská Kolumbia vo Victorii

V legislatívnom zastúpení provincie Britská Kolumbia je Vancouver reprezentovaný desiatimi zástupcami. Vo voľbách v roku 2005 získala liberálna BC Liberal Party a BC New Democratic Party každá po päť kresiel. V Kanadskej House of Commons - Dolnej snemovni, je Vancouver reprezentovaný piatimi členmi parlamentu. Vo federálnych voľbách v roku 2004 získala Liberal Party of Canada štyri kreslá a New Democratic Party jedno kreslo. V roku 2006 boli znovuzvolení tí istí zástupcovia mesta, no jeden člen liberálov sa rozhodol prestúpiť ku konzervatívcom, čiže v súčasnosti majú liberáli tri kreslá a konzervatívci a NDP po jednom.

Bývalý starosta Larry Cabpbell bol zvolený do úradu z časti aj pre jeho ochotu vyskúšať alternatívne spôsoby boja proti drogám. Mesto si osvojilo štvorbodovú protidrogovú stratégiu, ktorá kombinuje zníženie zdravotného rizika (napr. výmeny ihiel, dohľad nad injekčnými miestami) s liečbou, postihom a prevenciou.[76] Táto stratégia bola odozvou radnice na narastajúci počet HIV pozitívnych a hepatitídou typu C nakazených užívateľov drog v mestskej štvrti Downtown Eastside. Túto štvrť charakterizuje značná chudoba, je domovom prostitúcie a obchodu s drogami, čo spôsobilo nárast epidémie AIDS v 90. rokoch.

Príslušníci mestskej polície vo Vancouveri

Zatiaľ čo väčšina oblasti Lower Mainland je pod správou Divízie E Kanadskej kráľovskej jazdnej polície - Royal Canadian Mounted Police (RCMP), Vancouver má svoju vlastnú mestskú políciu (takisto ako West Vancouver, Delta, New Westminster a Port Moody). Polícia mesta Vancouver má 1 174 členov a rozpočet takmer 150 miliónov CAD.[77][78][79] Jej súčasťou je jednotka na bicykloch, jednotka psovodov s policajnými psami, prístavná polícia a jazdná polícia, používaná hlavne na kontrolu Stanley Parku a príležitostne aj v štvrtiach Downtown Eastside a West End.[80]

Kriminalita vo Vancouveri v rokoch 1984-2005[81]

V roku 2005 bola založená dopravná polícia metropolitnej oblasti, South Coast British Columbia Transportation Authority Police Service (SCBCTAPS) s plnou policajnou právomocou a o rok neskôr bola vytvorená aj protiteroristická jednotka, čo vyvolalo špekulácie o nezhodách medzi mestskou políciou a RCMP, keďže táto zvyčajne vykonáva zásahy týkajúce sa národnej bezpečnosti.

Vancouver bol vyhlásený za 18. najbezpečnejšie mesto na svete. Celková miera páchania trestných činov sa vo Vancouveri, takisto ako v Kanade v posledných rokoch značne znížila.[82] Výnimku tvorí páchanie drobných majetkových trestných činov v niektorých problematických častiach mesta, v nich sa Vancouver radí medzi najviac postihnuté severoamerické mestá.[83]

Doprava

Trolejbus vo Vancouveri na trase Robson / Downtown

Električkový dopravný systém bol vo Vancouveri založený v roku 1890 a smeroval z mosta Granville Street Bridge na Westminster Avenue (terajšia Main Street). O rok neskôr začala spoločnosť Westminster and Vancouver Tramway Company prevádzkovať prvú kanadskú medzimestskú linku, čo napomohlo rozvoju okrajových štvrtí.[84]

Do roku 1958 sa vo Vancouveri prevádzkovala mestská a medzimestská železnica, ktorá bola neskôr nahradená mestskými autobusmi a trolejbusmi.[85] Vo Vancouveri je po San Franciscu najväčší počet trolejbusov v Severnej Amerike.

Mestské zastupiteľstvo sa v rámci plánu dlhodobého rozvoja mesta rozhodlo v 80. rokoch zakázať stavbu ďalších dialnic.[86] Jediná dialnica v mestskom obvode je Trans-Canada Highway, ktorá prechádza cez východný okraj mesta.

Súprava metra SkyTrain na zastávke Ruppert station
Kompa SeaBus vo fjorde Burrard Inlet, na pozadí je downtown s Harbour Centre a Canada Place
Spirit of Vancouver Island, trajekt spoločnosti BC Ferries

TransLink, sieť mestskej hromadnej dopravy zodpovedá za verejnú dopravu v metropolitnej oblasti. Prevádzkuje verejnú autobusovú a trolejbusovú sieť, rýchlu autobusovú sieť B-Line, kompu SeaBus, verejnú železnicu West Coast Express a dve linky, Expo Line a Millennium Line trasy metra SkyTrain.[87] V najbližších rokoch sa plánuje dokončenie veľkého množstva projektov, vrátane mosta Golden Ears Bridge.

V budúcnosti bude TransLink spravovať aj pripravovanú linku metra Canada Line, ktorá spojí medzinárodné letisko a neďaleké mesto Richmond s Downtownom vo Vancouveri.

Z železničnej stanice Pacific Central Station smeruje na východ trasa kanadskej železnice VIA Rail, na juh do Seattlu kanadsko-americkej železnice Amtrak Cascades a do pohoria Rocky Mountains smeruje turisticko-náučná trasa kanadskej spoločnosti Rocky Mountaineer.

Na juh od Vancouveru leží medzinárodné letisko Vancouver International Airport (YVR). Nachádza sa v meste Richmond na ostrove Sea Island. Je to druhé najrušnejšie letisko v Kanade a druhá najväčšia vstupná brána (gateway) pre medzinárodné lety na západnom pobreží Severnej Ameriky. Na letisku má svoje sídlo HeliJet, najväčšia letecká spoločnosť zabezpečujúca prepravu vrtuľníkmi v Severnej Amerike. Zabezpečuje pravidelné spojenie medzi letiskom a prístavmi vo Vancouveri a Victorii. V oblasti sa nachádzajú dva terminály pre trajekty spoločnosti BC Ferries. Jeden je na severozápade v zátoke Horseshoe Bay v obci West Vancouver, druhý sa nachádza na juhu v obci Delta, v jej juhozápadnej časti Tsawwassen.

Školstvo

Vancouver spravuje School District 39 Vancouver, druhý najväčší školským obvod v Britskej Kolumbii.[88] Tak ako v iných častiach provincie Britská Kolumbia je aj vo Vancouveri veľký počet súkromných škôl spôsobilých pre čiastočné provinčné dotácie - dajú sa sem zahrnúť cirkevné školy a školy so zvláštnym zameraním, vo väčšine z nich sa musí platiť školné. V meste sa tiež nachádzajú tri školy, ktoré sú súčasťou frankofónnej školskej oblasti Conseil scolaire francophone de la Colombie-Britannique.

Academic Quadrangle v priestoroch Simon Fraser University

Vo Vancouveri sú dve najväčšie univerzity v oblasti Lower Mainland, University of British Columbia (UBC), založená v roku 1908 a Simon Fraser University (SFU). UBC sa nachádza pri Point Grey, v západnej časti parku Pacific Spirit Regional Park, v oblasti patriacej k univerzite - University Endowment Lands (UEL).

University of British Columbia, po pravej strane je Pacific Spirit Regional Park
Vancouver Film School, kampus klasickej animácie a 3D animácie, digitálnej animácie postáv, dizajnu zvukov pre vizuálne médiá, základov vizuálneho umenia a dizajnu a manažmentu zábavného priemyslu

Park je v podstate zeleným pásmom medzi univerzitou a mestom. Areál univerzity je súčasťou metropolitnej oblasti regionálneho okresu Metro Vancouver pod označením Electoral Area A, no nezačlenenou oblasťou v celku Lower Mainland. Z toho dôvodu nie je spravovaný mestskou políciou, ale je pod správou RCMP. No mestský hasičský zbor vykonáva svoju prácu v UEL na základe zmluvy. Takisto všetka pošta, ktorá smeruje na univerzitu má ako adresu uvedený Vancouver. UBC má v meste tri kampusy - jeden v nemocnici Vancouver General Hospital, ďalší na Robson Square a najmenší v Great Northern Way. V meste Kelowna je ešte jeden, známy ako UBC Okanagan. Na fakultách UBC študuje viac ako 45 000 zapísaných študentov.[89]

Univerzita Simon Fraser University sa nachádza v meste Burnaby. Bola založená v roku 1965 a je pomenovaná po Simonovi Fraserovi, obchodníkovi a prieskumníkovi, ktorý ako prvý preskúmal oblasť Vancouveru. Univerzita je z 56 percent financovaná z daní a 39 percentami zo školného. Je domovom viac ako 24 852 študentov, 1 095 profesorov a 4 621 zamestnancov univerzity. SFU má tri kampusy. Hlavný sa nachádza v Burnaby, ďalší v Harbour Centre a okolitých budovách a označuje sa ako SFU Vancouver a posledný v meste Surrey.[90] Kvôli modernej architektúre býva okolie SFU v Surrey častým miestom nakrúcania sci-fi seriálov, ako napríklad Battlestar Galactica a Stargate SG-1.

UBC a SFU majú svoje priestory a fakulty rozmiestnené po celom meste, takisto ako British Columbia Institute of Technology, ktorá poskytuje polytechnické vzdelanie. Medzi ďalšie akadémie a univerzity patrí Vancouver Community College, Langara College, umelecké Emily Carr institute of art and design, Studio 58 a filmová Vancouver Film School.

Koncom roku 2007 sa k univerzitám vo Vancouveri pridala súkromná Fairleigh Dickinson University.

Architektúra

Vancouver Public Library

Medzi významné budovy je možné zaradiť katedrálu Christ Church Cathedral, Hotel Vancouver, Antropologické múzeum a galériu umenia Vancouver Art Gallery.[91] V oblasti Downtownu sa nachádza niekoľko pozoruhodných moderných budov, medzi ktoré patrí Harbour Centre, Súdny dvor mesta Vancouver s blízkym námestím Robson Square a verejná knižnica Vancouver Public Library, ktorá pripomína Koloseum v Ríme. Je známa aj vďaka filmom Šiesty deň a Hra, či seriálom Battlestar Galactica a Smallville.

Hotel Vancouver
One Wall Centre
Marine Building

Medzi ďalšie významné budovy patrí bývalá centrála spoločnosti BC Hydro, teraz obytný dom, nachádzajúci sa na rohu ulíc Burrard Street a Nelson Street a bývalý kanadský pavilón z Expo 86, Canada Place so svojou strechou pripomínajúcou biele lodné plachty, v jeho susedstve sa od septembra 2004 rozširuje kongresové centrum Vancouver Convention & Exhibition Centre, ktoré bude mať po dokončení v roku 2009 trojnásobne väčšiu kapacitu, ako v súčasnosti. Počas Zimných olympijských hier v roku 2010 bude hlavným vysielacím strediskom pre medzinárodné médiá. Vedľa neho sa stavia nový hotel s obytnými priestormi Fairmont Pacific Rim, ktorý bude mať po dokončení 42 poschodí a výšku vyše 140 metrov. Súčasťou budovy Canada Place je aj terminál pre výletné lode a trajekty a hotel Pan-Pacific. Dve výškové budovy, ktoré dominujú výhľadu na juh sú Mestská radnica a pavilón Centennial fakultnej nemocnice Vancouver General Hospital.[92][93]

V období pred Prvou svetovou vojnou sa v Downtovne nachádzali najvyššie budovy Britského impéria. Medzi ne patrili Province Building, Dominion Building, Sun Tower a Marine Building, postavená v štýle Art deco.[94][95] Medzi budovy postavené v tom období patrí aj galéria Vancouver Art Gallery.[91]

Medzi najvyššie budovy v meste patrí mrakodrap One Wall Centre, ktorý dosahuje výšky 150 metrov, o meter menej má Shaw Tower, Harbour Centre so 146 metrami je tretí, Granville Square a Royal Centre so 142 a 141 metrami sú na štvrtom a piatom mieste.[96][96] V meste sú aj ďalšie budovy, ktoré nedosahujú výšku 140 metrov.[97] Medzi mrakodrapy, ktoré sa momentálne stavajú, patrí Living Shangri-La, ktorý bude mať po dokončení 197 metrov a stane sa najvyššou budovou v meste a 183 metrový Palm Court.[96][98]

Mestská radnica schválila v roku 1990 smernicu "View protection guidelines" s cieľom zaviesť v Downtowne obmedzenie výšky mrakodrapov na 91 metrov, kvôli ochrane výhľadu na pohorie North Shore. Tým sa síce podarilo udržať výhľad na hory, no viacerí obyvatelia mesta mali dojem, že silueta mesta je plochá a chýba jej vizuálna príťažlivosť. Po vypracovaní štúdie v roku 1997, ktorej záver znel, že siluete mesta by zmena prospela, sa postoj mestskej rady k danej problematike zmenil. Nová štúdia z roku 1997 určila, že v Downtovne sa nachádza 5 miest, kde by budovy mohli presiahnuť limit o 137 metrov a dve miesta, kde by sa limit dal prekročiť o 122 metrov.[99]

V súčasnosti je päť miest zo siedmich vytypovaných už zastavaných, alebo na nich práve prebieha výstavba nových výškových budov.

Panoráma Downtownu
Panoráma Downtownu

Umenie a kultúra

Galéria umenia Vancouver Art Gallery

Vo Vancouveri sa nachádza značný počet múzeí a galérií. Galéria umenia Vancouver Art Gallery má trvalú zbierku viac ako 7 900 exponátov, ktorých hodnota je ocenená na vyše 100 miliónov kanadských dolárov.[100] Múzeum antropológie, nachádzajúce sa v priestoroch UBC je hlavným múzeom pre kultúru indiánov severozápadného pobrežia.

Vancouver Maritime Museum

Vancouver Maritime Museum je námorným múzeom, ktoré má v svojich priestoroch St. Roch, prvú loď, ktorej sa podarilo preplávať z Atlantického do Tichého oceánu Severozápadným priechodom. Vancouver Museum je najväčším civilným múzeom v Kanade. Vo Vancouveri je aj interaktívne múzeum Science World.

Medzi významné divadelné spoločnosti patrí Arts Club Theatre Company, Vancouver Playhouse Theatre Company a Bard on the Beach. Medzi menšie patria Studio 58, Touchstone Theatre, Carousel Theatre a United Players of Vancouver. V meste pôsobí aj Theatre Under the Stars - Divadlo pod hviezdami, ktoré má vystúpenia v lete v Stanley parku. Vo Vancouveri sa koná každoročný medzinárodný filmový festival Vancouver International Film Festival a festival alternatívneho divadla Fringe Festival.

Nočný život vo Vancouveri - roh ulíc Nelson a Granville Street

Vancouver je regionálnym centrom pre kanadskú hudbu. Veľké koncerty sa väčšinou konajú v miestach ako GM Place, v divadle Queen Elizabeth Theatre a v štadiónoch BC Place a Pacific Coliseum. Menšie koncerty sú v Plaza of Nations, divadlách Orpheum a Vogue (v súčasnosti zatvorenom). V meste sa konajú každoročne dva významné hudobné festivaly, Vancouver International Jazz Festival a Vancouver Folk Music Festival.

V meste sa nachádza opera aj dva profesionálne orchestre, CBC Radio Orchestra a Vancouver Symphony Orchestra.

Indická a veľká čínska populácia vo Vancouveri majú tiež niekoľko svojich hviezd. Niektorí z indokanadských umelcov si vytvorili meno aj v Bollywoode a v iných odvetviach indického zábavného priemyslu.

Nočný život bol vo Vancouveri v porovnaní s inými mestami relatívne obmedzený, so skoršou záverečnou dobou pre bary a nočné kluby a s neochotou úradov dovoliť ich dlhšiu prevádzku. Od roku 2003 mesto začalo experimentovať s neskoršou záverečnou, uvoľnilo reguláciu a prejavilo snahu vytvoriť z Downtownu zábavnú štvrť, najmä na okolí Granville street.[101]

Turistika

Priehrada Cleveland Dam

Mierna klíma a blízkosť hôr, riek, jazier a Tichého oceánu robia z mesta populárny cieľ pre turistov a športovcov. Prejavuje sa to aj na jeho obyvateľoch, Vancouver má po mestách Toronto, Montreal a Halifax štvrtú najštíhlejšiu poluláciu v Kanade.[102][103]

Vo Vancouveri je viac ako 1 298 hektárov parkov, spolu so Stanley Parkom, ktorý je so 404 hektármi najväčší.[104]

V metropolitnej oblasti sa tiež nachádza niekoľko veľkých pláží, z ktorých mnohé so sebou navzájom susedia. Najväčšie zoskupenie pláží sa tiahne od pobrežia Stanley Parku, popred False Creek až po oblasť patriacu Univerzite Britskej Kolumbie - po UEL. Medzi 18 kilometrov pláží v meste patrí First Beach, Jericho Beach, Kitsilano Beach, Second Beach, Spanish bank east, Locarno, Spanish bank west, Spanish bank expansion, Third Beach a Sunset Beach. Pri plážach je možné vykonávať veľa vodných športov, mesto je obľúbeným centrom pre nadšencov do člnov a jachiet.

Visutý most Capilano Suspension Bridge

V pohorí North Shore sú tri lyžiarsky obľúbené vrchy so zjazdovkami, Cypress Mountain, Grouse Mountain a Mount Seymour. Všetky sa nachádzajú asi 30 minút cesty autom od Downtownu. Cez pohorie vedú aj svetoznáme cesty pre ľudí obľubujúcich horskú cyklistiku. Rieky Capillano, Seymour a záliv Lynn Creek, vzdialené od Downtownu 20 minút autom sú výzvou pre milovníkov raftingu a kajakov. Medzi obľúbené turistické miesta patrí aj cesta ponad priehradu Cleveland Dam a visutý most Capilano Suspension Bridge, klenúci sa ponad rieku Capilano v oblasti North Vancouver. Most je dlhý 136 metrov a týči sa do výšky 70 metrov nad hladinu rieky. Ročne ho navštívi vyše 800 000 turistov.

V mesiaci máj sa v meste koná každoročný maratón, 10 kilometrový beh Vancouver Sun Run sa beží každý apríl.

126 kilometrov od Vancouveru sa nachádza lyžiarsky rezort Whistler Blackcomb. Časopisom Ski Magazine bol vyhlásený za najlepšie lyžiarske stredisko na svete, kvôli jeho kombinácii terénu, dobrého snehu, kvalitných služieb a vysoko oceneného nočného života v stredisku. Je to najväčší lyžiarsky rezort v Severnej Amerike, rozprestiera sa na ploche 3 307 hektárov. V stredisku sa budú v roku 2010 spolu s mestom Whistler a Vancouverom konať Zimné olympijské hry a Zimné paralympijské hry.

Panoráma pláže Second Beach v Stanley Parku
Panoráma pláže Second Beach v Stanley Parku

Šport

Hokejový štadión GM Place, v ktorom hrá Vancouver Canucks
Hokejový štadión Pacific Coliseum, v ktorom hrajú svoje zápasy Vancouver Giants
Štadión BC Place, domov ragbyového klubu BC Lions
  • Ľadový hokej

Mesto je domovom profesionálneho hokejového klubu Vancouver Canucks, pôsobiaceho v Severozápadnej divízii NHL.

Juniorský klub Vancouver Giants hrá vo Western Hockey League. 27. mája 2007 vyhral vo finále Memorial Cupu a získal titul, ktorý sa udeľuje najlepšiemu klubu spomedzi kanadských juniorských súťaží OHL, QJMHL a WHL.

V rokoch 1911 až 1926 pôsobil v meste hokejový klub Vancouver Millionaires, hrajúci v PCHA a WCHL, ktorý vyhral Stanley Cup v roku 1915.

  • Ragby

Profesionálnym ragbyovým klubom je od roku 1954 BC Lions, hrajúci v CFL. 19. novembra 2006 vyhral Grey Cup, trofej, ktorá sa udeľuje víťazovi ligy.

  • Baseball

V meste sa nachádza klub Vancouver Canadians, pôsobiaci v Severozápadnej lige.

  • Futbal

Od roku 1974 bol v meste profesionálny futbalový klub. Bol ním Vancouver Whitecaps, až do zániku futbalovej ligy NASL v roku 1984. V súčasnosti v meste pôsobí klub pod rovnakým názvom, ktorý vznikol z Vancouver 86ers. Klub zjednotil mužské, ženské a mládežnícke tímy pod jednu organizáciu. Mužský tím hrá v USL First Division a ženský v lige W-League.

Klub Šport Liga Štadión
Vancouver Canucks Ľadový hokej Národná hokejová liga GM Place
Vancouver Giants Ľadový hokej Western Hockey League Pacific Coliseum
British Columbia Lions Ragby Canadian Football League BC Place
Vancouver Canadians Baseball Severozápadná liga Nat Bailey
Vancouver Whitecaps Futbal USL First Division (muži)
W-League (ženy) 		Swangard

Médiá

Vydateľstvo Pacific Newspaper Group Inc. je vydavateľom dvoch najväčších novín v anglickom jazyku, The Vancouver Sun a The Province. V posledných rokoch The Globe and Mail, sídliaci v Toronte, pridáva do svojho vydania sekciu venujúcu sa dianiu v provincii, za účelom zvýšiť svoj odbyt vo Vancouveri. Medzi ďalšie noviny v oblasti patrí bezplatné Metro, ďalej 24 Hours, dvojtýždenník Vancouver Courier a Westender. Medzi nezávislé periodiká patria The Georgia Straight, The Republic a Only.

Rozhlasové stanice so spravodajstvom sú CBC Radio One, CKNW a CKWX.

Vo Vancouveri vysielajú tieto televízne stanice - verejnoprávna CBC, CityTV, Global TV a CTV (Channel 9).

Partnerské mestá

Vancouver bol prvým mestom v Kanade, ktoré sa pripojilo k medzinárodnému systému partnerských miest. Partnerskými mestami Vancouveru sú:

Galéria

Referencie

  1. ↑ Population of census metropolitan areas (2001 Census boundaries) [online]. Statistics Canada, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  2. ↑ Municipal Population Estimates 2007 [online]. Province of British Columbia Statistics Canada, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Province of British Columbia and Greater Vancouver Transit Authority (TransLink) Facts 2008 [online]. Government of Canada, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  4. ↑ 2006 Census: Population by mother tongue - cities [online]. [Cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  5. ↑ City Facts 2004 [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  6. ↑ 2006 Census: Population by mother tongue - Metro regions [online]. [Cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  7. ↑ Vancouver [online]. Emporis, Inc., [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  8. ↑ STEVENS, Leah. Rise of the Port of Vancouver, British Columbia. Economic Geography (Clark University), January 1936, s. 61–70. Dostupné online [cit. 2008-06-30]. DOI: 10.2307/140264.
  9. ↑ Port Facts [online]. Port of Vancouver, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  10. ↑ Industry Profile [online]. BC Film Commission, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  11. ↑ Vancouver Film Industry [online]. Vancouver.com, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  12. ↑ GASHER, Mike. Hollywood North: The Feature Film Industry in British Columbia. Vancouver : University of British Columbia Press, November 2002. ISBN 077-4809-67-1.
  13. ↑ Overnight visitors to Greater Vancouver by volume, monthly and annual basis [online]. Vancouver Convention and Visitors Bureau, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  14. ↑ Economic profile [online]. Vancouver Economic Development Commission, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  15. ↑ Vancouver and Melbourne top city league [online]. BBC News, 4 October 2002, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  16. ↑ Vancouver is 'best place to live' [online]. BBC News, 4 October 2005, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  17. ↑ Vancouver world's second-best place to live: survey [online]. CBC News, 3 March 2003, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  18. ↑ Vancouver leads Canadian cities in world survey [online]. CBC.ca, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  19. ↑ Expensive cities: The global cost of living. Interactive map. CBC.ca. Prístup: 30.06.2008.
  20. ↑ WOOLSEY, Matt. World's Most Overpriced Real Estate Markets [online]. Forbes.com, 30.06.2008. Dostupné online.
  21. ↑ WOOLSEY, Matt. In Pictures: World's Most Overpriced Real Estate Markets [online]. Forbes.com, 30.06.2008. Dostupné online.
  22. ↑ BEAUCHESNE, Eric. Toronto pegged as priciest place to live in Canada [online]. CanWest News Service, 24 June 2006, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  23. ↑ MALONE, Robert. Which Are The World's Cleanest Cities? [online]. Forbes.com, 30.06.2008. Dostupné online.
  24. ↑ Vancouver 2010 Election [online]. International Olympic Committee, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  25. ↑ Vancouver 2010 [online]. Vancouver Organizing Committee for the 2010 Olympic Games, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  26. ↑ Vancouver to host 2010 Winter Olympics [online]. BBC, 2003-07-18, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  27. ↑ THOM, Brian. Stó:lo Culture - Ideas of Prehistory and Changing Cultural Relationships to the Land and Environment [online]. 1996, [cit. 2008-07-31]. Dostupné online.
  28. ↑ DAVIS, Chuck, Roy Carlson Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1896846002. S. 31.
  29. ↑ DAVIS, Chuck, W. Kaye Lamb Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1896846002. S. 34–36.
  30. ↑ History of City of Vancouver [online]. Caroun.com, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  31. ↑ HULL, Raymond, Soules, Gordon, Soules, Christine Vancouver's Past. Seattle : University of Washington Press, 1974. ISBN 978-0295953649.
  32. ↑ DAVIS, Chuck. The Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, British Columbia : Linkman Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1896846002. S. 39–47.
  33. ↑ a b CRANNY, Michael, Jarvis, Moles, Seney Horizons: Canada Moves West. Scarborough, ON : Prentice Hall Ginn Canada, 1999. ISBN 9780130123671.
  34. ↑ Gastown.org - History [online]. [Cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  35. ↑ DAVIS, Chuck, Richard von Kleist Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. ISBN 978-1896846002. S. 780.
  36. ↑ Our History: Acquisitions, RETAIL, Woodward's Stores Limited [online]. Hudson's Bay Company, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  37. ↑ MCCANDLESS, R. C.. Vancouver's 'Red Menace' of 1935: The Waterfront Situation. BC Studies, 1974, s. 68.
  38. ↑ MANLEY, John. Canadian Communists, Revolutionary Unionism, and the 'Third Period': The Workers' Unity League,. Journal of the Canadian Historical Association, New Series, 1994, s. 167–194. Dostupné online [cit. 2008-07-01].
  39. ↑ BROWN, Lorne. When Freedom was Lost: The Unemployed, the Agitator, and the State. Montreal : Black Rose Books, 1987. ISBN 978-0920057773.
  40. ↑ ROBIN, Martin. The Rush for Spoils: The Company Province,. Toronto : McClelland and Stewart, 1972. ISBN 0771076754. S. 172.
  41. ↑ ROBIN, Martin. The Rush for Spoils: The Company Province,. Toronto : McClelland and Stewart, 1972. ISBN 0771076754. S. 187–188.
  42. ↑ Šablóna:Cite paper
  43. ↑ FRANCIS, Daniel. L.D.:Mayor Louis Taylor and the Rise of Vancouver. Vancouver : Arsenal Pulp Press, 2004. ISBN 1-55152-156-3. S. 135.
  44. ↑ World66 - Vancouver Travel Guide [online]. World 66, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  45. ↑ a b c About Vancouver [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  46. ↑ Weather Winners — Mildest Winters [online]. Environment Canada, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  47. ↑ British Columbia - Weather and Climate [online]. [Cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  48. ↑ Stanley Park, Vancouver Parks Board, 2006 [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  49. ↑ Environment Canada. "Lower Mainland Ecoregion" Narrative Descriptions of Terrestrial Ecozones and Ecoregions of Canada (#196). Prístup:01.07.2008
  50. ↑ A Short History of Our Trees [online]. Vancouver Cherry Blossom Festival, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  51. ↑ a b Driving Lessons [online]. Vancouver Magazine, June 2007, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  52. ↑ Traffic entering Vancouver, 1986 to 2005 [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  53. ↑ Šablóna:Cite paper
  54. ↑ Population by selected ethnic origins, by census metropolitan areas (2001 Census), Statistics Canada (2001).
  55. ↑ Visible minorities (2001 census) [online]. Statistics Canada, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  56. ↑ Canada's ethnocultural portrait: Canada [online]. Statistics Canada, 2001, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  57. ↑ Community Highlights for VancouverStatistics Canada (2001 census) [online]. Statistics Canada, (2001 census data), [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  58. ↑ COMMUNITY SERVICES, Social Planning. Multiculturalism and Diversity: Vancouver's Diverse Population [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  59. ↑ City facts 2004 [online]. City of Vancouver, 2003, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  60. ↑ Vancouver EcoDensity Initiative [online]. Sam Sullivan, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  61. ↑ British Columbia Regional District and Municipal Census Populations [online]. BC Stats, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  62. ↑ British Columbia Municipal and Regional District 1996 Census Results [online]. BC Stats, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  63. ↑ British Columbia Municipal and Regional District 2001 Census Results [online]. BC Stats, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  64. ↑ DAVIS, Chuck. The Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. ISBN 978-1896846002. S. 780.
  65. ↑ Port Facts [online]. Vancouver Port Authority, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  66. ↑ Why visit Vancouver? [online]. Tourism Vancouver, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  67. ↑ Demographia International Housing Affordability Survey: 2006 [online]. Wendell Cox Consultancy, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  68. ↑ Housing Affordability [online]. RBC Financial Group, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  69. ↑ Survey of Canadian Average House Prices in the First Quarter 2007 [online]. Royal LePage, 29 March 2007, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  70. ↑ Real Estate Price Charts Blog [online]. Brian Ripley's Canadian Housing Price Charts, [cit. 2008-11-30]. Dostupné online.
  71. ↑ For Many From Hong Kong, Vancouver Is a Way Station [online]. New York Times Hong Kong, 14 February 1997, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  72. ↑ Homelessness could triple by 2010: Report [online]. CBC, 21 September 2006, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  73. ↑ Expo '86 [online]. Historica, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  74. ↑ Vancouver Charter [online]. Queen's Printer (British Columbia), [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  75. ↑ Vancouver Votes November 19, 2005 [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  76. ↑ Four Pillars Drug Strategy [online]. City of Vancouver, 2001, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  77. ↑ Welcome to "E" Division [online]. Royal Canadian Mounted Police, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  78. ↑ Beyond the Call [online]. Vancouver Police Department, 2005, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  79. ↑ Vancouver Police Department Operating Results [online]. Vancouver Police Board, April 2005, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  80. ↑ Mounted Squad: Patrol District One [online]. Vancouver Police Department, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  81. ↑ Police Services Division, Ministry of Public Safety and Solicitor General, Province of British Columbia (2006) Police and Crime: Summary Statistics: 1984–2005, pages 101, 106–110, 151, 154. ISSN 1198-9971
  82. ↑ Beyond the Call [online]. Vancouver Police Department, 2005, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  83. ↑ CBC News. Vancouver property crime down in 2005 [online]. 2006-01-12, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  84. ↑ DAVIS, Chuck. The History of Metropolitan Vancouver [online]. [Cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  85. ↑ DAVIS, Chuck. The History of Metropolitan Vancouver [online]. [Cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  86. ↑ MILLAR, Royce. No freeways puts Vancouver on top. The Age, 2006-09-11. Dostupné online [cit. 2008-07-03].
  87. ↑ 2006 Transportation Plan [online]. TransLink, December 2005, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  88. ↑ District Review Report, School District No. 39 Vancouver [online]. British Columbia Education, June 2005, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  89. ↑ THE UNIVERSITY OF BRITISH COLUMBIA. UBC Annual Report [online]. [Cit. 2008-07-04]. Dostupné online.
  90. ↑ SIMON FRASER UNIVERSITY. SFU Facts [online]. [Cit. 2008-07-04]. Dostupné online.
  91. ↑ a b DAVIS, Chuck. The History of Metropolitan Vancouver [online]. Vancouver History, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  92. ↑ DAVIS, Chuck, Harold Kalman Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1896846002. S. 185–196.
  93. ↑ KALMAN, Harold. Exploring Vancouver: Ten Tours of the City and its Buildings. Vancouver : University of British Columbia Press, 1974. ISBN 0774800283. S. 160–161.
  94. ↑ KALMAN, Harold. Exploring Vancouver: Ten Tours of the City and its Buildings. Vancouver : University of British Columbia Press, 1974. ISBN 0774800283. S. 22,24,78.
  95. ↑ Marine Building [online]. Archiseek, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  96. ↑ a b c Vancouver High-rise buildings (in feet) [online]. Emporis Buildings, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „buildings_feet“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  97. ↑ Vancouver High-rise buildings [online]. Emporis Buildings, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  98. ↑ Living Shangri-La, Vancouver [online]. Emporis Buildings, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  99. ↑ Downtown Vancouver Skyline Study [online]. City of Vancouver, 7 and 23 April 1997, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  100. ↑ Welcome from Kathleen Bartels, Director of the Vancouver Art Gallery [online]. Vancouver Art Gallery, [cit. 2008-07-06]. Dostupné online.
  101. ↑ Police take aim at Vancouver's entertainment district [online]. CBC, 7 November 2006, [cit. 2008-07-06]. Dostupné online.
  102. ↑ Regional differences in obesity [online]. Statistics Canada, 22 August 2006, [cit. 2008-07-06]. Dostupné online.
  103. ↑ KIRKEY, Sharon. Suburban Sprawl [online]. CanWest News Service, 2006-08-23, [cit. 2008-07-06]. Dostupné online.
  104. ↑ About the Park Board [online]. Vancouver Board of Parks and Recreation, [cit. 2008-07-06]. Dostupné online.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vancouver na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vancouver

Externé odkazy

Súradnice: 49° 15′ 40″ s. š., 123° 6′ 50″ z. d.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vancouver&oldid=1990225“