Boje v Rajeckej doline

Boje v Rajeckej doline
Súčasť Slovenského národného povstania
Dátum 31. august – 5. október 1944 Miesto Rajecká dolina Výsledok Porážka partizánov
Protivníci
178. pancierová divízia Tatra	Druhá slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika
Velitelia
	Viliam Žingor
Historický portál

Slovenské národné povstanie
Strečno – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Svätý Kríž nad Hronom – Čremošné – Poľana

Boje v Rajeckej doline boli bojové akcie 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika (nazývanej aj Žingorova brigáda), ktorá po vypuknutí Slovenského národného povstania obsadila 31. augusta 1944 Rajeckú dolinu a držala ju proti nemeckým vojskám až do 21. septembra, čím zabezpečovala ľavé krídlo povstaleckej obrany Turca.

Predohra

K najstarším partizánskym jednotkám na Slovensku patrila skupina, ktorú zorganizoval por. del. Viliam Žingor na jar 1944 nad Bystričkou. Po príchode výsadku vedeného P. A. Veličkom sa sformovala v Sklabini partizánska brigáda a tá sa 28. augusta 1944 rozdelila na 1. partizánsku brigádu gen. M. R. Štefánika (veliteľ st. lajt. P. A. Veličko) a 2. partizánsku brigádu gen. M. R. Štefánika (veliteľ por. del. V. Žingor).

Novovytvorená [[Druhá slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika[2. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika]] zahájila 28. – 29. augusta 1944 presun zo Sklabine do Rajeckej doliny. Doobeda 30. augusta 1944 obsadili po krátkej prestrelke obec Vrícko. Prieskumný oddiel brigády začal v obciach dolného Turca s nemeckým obyvateľstvom zatýkať občanov nemeckej národnosti. Časť obyvateľov Vrícka sa partizánom podriadila a niektorí aj do partizánskej brigády vstúpili. Čata brigády (asi 30 mužov) pod velením K. K. Popova šla do Nemeckého Pravna za účelom odzbrojenia miestnych členov Freiwillige Schutzstaffel (FS). Vo Vríckom sedle došlo k prestrelke s hliadkujúcimi príslušníkmi FS. pričom Brigáda mala jedného zraneného, Nemci stratili niekoľko ľudí. Čata vstúpila do Nemeckého Pravna a nadviazala kontakt s pešou čatou por. pech. v. z. Jána Polonca. Tá tam bola vyslaná veliteľstvom povstaleckej armády, aby zabezpečila priestor obývaný slovenskými Nemcami. Jednotky v spolupráci obsadili 30. augusta 1944 aj nemecké obce Gajdel, Tužinu, Chvojnicu, Vyšehradné a Cach. Došlo pri tom k ďalším prestrelkám s FS, hlavne v obci Gajdel. Útok na Gajdel viedli V. Žingor a K. K. Popov. V boji padlo údajne 17 Nemcov a mimo obce ďalších 27, partizáni straty nemali. V skutočnosti bol jeden partizán ranený a uvedených 27 mužov bolo odvlečených z obcí Gajdel a Nemecké Pravno do okolitých lesov, kde boli zastrelení. Zajatý vodca Deutsche Partei bol na rozkaz veliteľa brigády V. Žingora odvezený do Banskej Bystrice.

Večer 31. augusta 1944 sa začala brigáda presúvať z Kľačna na Fačkovské sedlo. Keď 1. septembra došla na štáb brigády vo Fačkove správa, že nepriateĺ útočí na Turiec od západu, velenie brigády sa iniciatívne rozhodlo obsadiť celú Rajeckú dolinu a brániť prístupy do Turca od západu.

Rajecká dolina chránená Malou Fatrou, Súľovskými skalami a kopcovitým terénom v priestore Domaníže poskytovala povstalcom dobré podmienky na úspešnú obranu a možnosť útoku na nepriateľa v priestore Žiliny a Považskej Bystrice. Brigáda ovládala priestor v rozlohe 900 kilometrov štvorcových medzi Považskou Bystricou, Žilinou, Kláštorom pod Znievom a Prievidzou.

Dolina bola povstalecky naladená. V Rajci vznikol už 27. augusta 36 členný partizánsky oddiel vedený dr. Karolom Stráňaiom, ktorý si opatril zbrane v žilinskej posádke a časť oddielu pod velením Emila Kováčika sa zúčastnila sa na prepade rýchlika, v ktorom cestovali nemeckí dôstojníci. 28. augusta oddiel obsadil Rajec a Rajecké Teplice a vyslal spojky do Čičmian, Fačkova, Kamennej Poruby a ďalších obcí. Oddiel sa 3. septembra spojil s 2. partizánskou brigádou.

Brigádu posilnili aj ďalšie miestne partizánske oddiely. Obyvatelia Čičmian utvorili guľometnú čatu v počte 34 mužov pod velením Oskara Bayera (zástupca J. Kohút). Druhú 22-člennú čatu vytvorili povstalci občania z Fačkova pod velením Jozefa Krošláka (zástupca P. Úradník) a tretia guľometná čata vznikla z 22 povstalcov z obcí Kamenná Poruba a Konská, veliteľ Tomáš Bayer (zástupca M. Turanec). Čaty boli neskôr nasadené do bojov v Rajeckých Tepliciach, Stránskom, Turia, Lietavskej Lúčke a Bytčici.

Prvé strety v Rajeckej doline začali už 1. septembra 1944 v priestore obcí Turie, Porúbka a Poluvsie. Nemcom sa nepodarilo preraziť obranu ani za podpory mínometov a ľahkého delostrelectva. Turie bolo 2. septembra posilnené pešou čatou v sile 30 mužov pod velením Alojza Ritnošíka. 1. septembra 20 partizánov z oddielu Pavla Zozulu prepadlo železničnú stanicu vo Veľkej Bytči a po šesťhodinovom boji s nemeckou jednotkou, povstalci ustúpili do Súľovských skál. 2. septembra prieskumný oddiel 2. Štefánikovej brigády pod velením Francúza Susa vyrazil na akciu do Dubnice nad Váhom. Člen oddielu Kadlec priniesol do dubnických Škodových závodov list od generála Goliana pre prednostu Skálu a list od veliteľa francúzskeho partizánskeho oddielu kapitána de Lannuriena, adresovaný Francúzom nasadeným v Škodových závodoch na nútené práce. Dvadsaťčlenná skupina Francúzov následne odišla z Dubnice cez Zliechov k Žingorovej brigáde v Rajeckej doline a ďalej do Turca, kde sa pripojila k de Lannurienovej jednotke.

Domanižu obsadia skupina 8 partizánov 2. septembra. S pomocou starostu zorganizovali miestnych 10 mužov a zatarasili cestu pri Čertovej skale medzi Domanižou a Prečínom. Na obed prišla do obce ďalšia 30 – členná skupina partizánov, preru3ili cestu z Domaniže na Považskú Bystricu a prerušili telefónne vedenie. Partizáni zrekvirovali jeden štátny autobus a dva autobusy považskobystrickej zbrojovky a použili ich na prevoz 2. Štefánikovej brigády z Fačkova do Rajca. Večer boli autobusy vrátené.

V noci z 2. na 3. septembra sa štáb Žingorovej brigády premiestnil z Fačkova najprv do Rajeckých Teplíc a nasledujúceho dňa do poľovníckeho zámku grófa Mikuláša Ballestréma v Kuneradskej doline.

Boje v Rajeckej doline

Prvé boje

Už 2. septembra v kilometri 14,5 partizáni poškodili trať Žilina – Rajec a prerušili dopravu. Od 4. septembra bolo prerušené aj telefónne spojenie a cestná doprava medzi Žilinou a Rajeckou dolinou. Dňa 3. septembra vypukli boje v priestore Turie – Višňové – Stráňavy. Nemecké hliadky postúpili až k Rajeckým Tepliciam, ale partizáni ich zatlačili na ústup. Na Turie zaútočili Nemci v sile 80 mužov, no partizáni bez vlastných strát zajali 18 nemeckých vojakov a ukoristili nákladné auto so zbraňami a strelivom a jeden mínomet. Skupiny čatára Ritnošíka a desiatnika Duháčka úspešne zaútočili v ten istý deň na obec Višňové a obsadili ju.

3. septembra zaútočili Nemci v priestore Rajecké Teplice – Turie okolo 13. hodiny za podpory delostrelectva, mínometov a tankov na postavenia partizánov pod velením Juraja Rovňáka. Oddiel rotného Bumberu zaujal v skalách výhodné postavenie a vlákal nepriateľa do pasce, aby následne z dvoch strán naňho spustil paľbu. 4. septembra večer sa okupanti pokúsili obsadiť výšiny medzi Porúbkou a Poluvsím ako východisko útoku na Rajecké Teplice. Partizáni brániaci výšiny nechali nákladné autá s Nemcami priblížiť sa na malú vzdialenosť, a potom spustili guľometnú paľbu. Nemecké straty boli 6 áut a 350 mŕtvych a ranených vojakov. Partizánska korisť bola dve nákladné autá, 1 ťažký mínomet, 2 ťažké a 5 ľahkých guľometov a 250 pušiek a partizáni obsadili aj obec Poluvsie.

Dňa 5. septembra Nemci prenikli cez Strečniansku tiesňavu a obsadili Vrútky. Druhá Štefániková brigáda vyslala pod velením Alojza Ritnošíka dvestočlennú skupinu partizánov podporovať obranu Turca na úseku Dubná Skala – Vrútky a útočiť na nepriateľa z východných svahov Martinských holí. 4. septembra 1944 vyhlásila Žingorova brigáda prostredníctvom revolučných národných výborov v 36 obciach Rajeckej doliny mobilizáciu. Z 1330 mužov boli zostavené jednotky, niektoré sa zúčastnili aj bojov o Vrútky, napríklad detašované družstvo z oddielu dr. Stráňaia pod velením Karola Kašiaka. Karol Kašiak a strelec Viktor Rypala 6. septembra padli.

Obrana doliny po 5. septembri 1944

Po 5. septembri zahájili partizáni kruhovú obranu doliny s vysunutými postaveniami v priestore obcí Turie, Višňové a v hlavnom smere na Rajecké Teplice, ktoré bránili skupina J. Rovňáka a rota pešieho práporu z Dolného Kubína (velitelia P. Bumbera a O. Sabadoš). Partizáni čelili útokom jednotiek divízie Tatra zo smeru od Žiliny.

Po nemeckom prekonaní Strečnianskej tiesňavy a dobytí Vrútok sa ťažisko bojov na severozápadnom úseku povstaleckého frontu prenieslo k Priekope. Bojov sa zúčastnila aj časť síl 2. Štefánikovej brigády a pomohli prekaziť nemecký úmysel dobyť Martin už 8. septembra. K Vrútkam boli vyslané dve roty pod velením Popova a Žingora. 8. septembra oddiel 70 partizánov pod velením A. Ritnošíka pri Dubnej skale zničili 4 nepriateľské kanóny kalibru 10 cm a následne sa stiahol. V noci 9. septembra míneri brigády pod velením Ziľberta v priestore výšiny 398 vyhodili most na ceste Žilina – Strečno, čím zastavili premávku. Roty Žingora a Popova sa po pešom 25 km dlhom presune horským terénom zúčastnili 9. septembra na všeobecnom povstaleckom protiútoku. V priebehu dopoludnia Nemci v sile prešli do protiútoku. Po 12. hodine partizáni ustúpili. Príslušníci Žingorovej brigády sa zúčastňovali bojov v Turci aj v ďalších dňoch.

10. septembra o 14. hodine podnikla 178. divízia tankových granátnikov Tatra sústredený útok na postavenia partizánov v Rajeckej doline v priestore obcí Bytčica – Porúbka – Turie – Višňové. Po úvodnej delostreleckej a mínometnej paľbe, na ktorú obrancovia neodpovedali, zaútočili nemecké tanky. Jeden tank uviazol na ľavom krídle povstaleckej obranny v mínovom poli. Ďalšie tanky boli zastavené výstrelmi z protitankových pušiek. Nemci po päťhodinovom boji pri Rajeckých Tepliciach ustúpili. Po tomto boji nazvali Rajeckú dolinu „dolinou smrti“.

V tom čase narástla 2. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika na viac ako 1500 ľudí. Náčelníkom štábu bol vymenovaný 10. septembra Peter Vasilievič Ancupov. Predchádzajúci náčelník štábu brigády Ladislav Nosák bol so skupinou 60 partizánov 7. septembra odvelený do Banskej Bystrice, kde mal velenie povstaleckej armády informovať o postavení Žingorovej jednotky a požiadať o materiálne zabezpečenie.

12. septembra bola Žingorova jednotka uznaná rádiotelegraficky Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia v Kyjeve za samostatnú organizovanú partizánsku brigádu s názvom Druhá slovenská partizánska brigáda generála M. R. Štefánika. Uskutočnila sa aj reorganizácia podriadených oddielov:

• oddiel Polonca – 158 príslušníkov s operačným priestorom Nemecké Pravno
• oddiel Sivuškina – 95 členov, operačný prietor Čičmany – Domaniža
• oddiel Zozulu – 72 členov, operačný prietor Súľov
• oddiel Bumberu – 215 členov, Bytčica – Turie
• oddiel Ritnošíka – 70 členov, Višňové
• oddiel Hrušku – 84 členov, Strečno
• oddiel Rovňáka – 112 členov, Martinské hole
• oddiel Gajnova – 307 členov, pri štábe v Kuneradskom zámku
• skupina prieskumníkov pod velením Ziľberta, 38-členov,
• zásobovací oddiel, Talacko
• autokolóna, Erdely
• samostatný oddiel Jána Reptu – 452 členov, operačný prietor Nové Mesto nad Váhom
• samostatný oddiel Jána Dorociaka – 113 členov, operačný prietor Turzovka – Čadca

Brigáda mala výzbroj pozostávajúcu zo 60 ľahkých guľometov, 20 ťažkých guľometov, 1 trofejného mínometu, 2 rotných mínometov, 13 protitankových pušiek, 2 trofejných granátometov, 3 horských diel, 856 pušiek a 10 trofejných samopalov.

V rámci mobilizácie sa do brigády hlásil oveľa väčší počet dobrovoľníkov, ako mohla bigáda vystrojiť, preto ich vrátili do obcí a ponechali ako zálohu. K brigáde sa v prvých dňoch prihlásila aj 100-členná skupina vedená Vladimírom Bláhovcom, ktorá priniesla brigáde značnú finančnú hotovosť. Veliteľstvo 1. čs. armády v Banskej Bystrici posielalo pomoc po ceste Banská Bystrica – Handlová – Prievidza – Gajdel – Fačkov. Brigáda dostala menší počet protitankových pušiek, samopalov, ťažké guľomety zn. Schwarzlose, ručné granáty a strelivo. 9. septembra cestu pri prameni rieky Nitry partizáni v očakávaní útoku z juhu podmínovali.

Rajecká dolina v druhej septembrovej dekáde

V druhej dekáde septembra 1944 okupačné jednotky obsadili Prievidzu a začali tlačiť na Rajeckú dolinu z juhu, ako aj zo smeru Považská Bystrica – Domaniža. Brigáda v tomto období vykonávala diverzné akcie od Dubnice nad Váhom až po Vrútky. Oddiel partizánov pod velením Červinka v spolupráci s s parzizánmi por. Jána Ušiaka v noci z 11. na 12. septembra napadli protilietadlové postavenie nepriateľa pri Považskej Bystrici, pričom umlčali 40 nepriateľských vojakov a ukoristili 2 protilietadlové guľomety. Dňa 12. septembra partizáni pod velením Ritnošíka prerušili pri Dubnej skale cestnú komunikáciu a poškodili 8 nepriateľských diel. V noci z 12. na 13. septembra 40-členný oddiel Thälmann zložený z nemeckých antifašistov-partizánov zaútočil na mínometnú rotu 178. divízie Tatra a vyradil ju z boja. V noci z 13. na 14. septembra diverzné skupiny pod velením Kožarina a Ziľberta zničili dva mosty na hradskej Žilina – Strečno. Ďalšia diverzná skupina pod velením Rudolfa Kadleca a Alexeja Gorbunova na troch miestach prerušila trať Ilava – Ladce, vyhodila nepriateľský transport, zničila 5 autobusov a niekoľko dní viedla prestrelky s Nemcami a oddielmi Hlinkovej gardy vyslanými na miesto prepadu. Kozlovova skupina zničila most pri Považskej Bystrici. Rozviedka brigády vedená Slivinom sa pri Považskej Bystrice spojila 15. septembra so slovenskými vojakmi ostrahy protilietadlovej batérie na výšine 391, ktorí vybrali závery z guľometov a diel a pridali sa k partizánom.

Cez Rajeckú dolinu v tom čase prechádzali na pomoc povstaniu cez zostrene stráženú moravsko – slovenskú hranicu českí vlastenci. V druhej septembrovej dekáde prišla skupina občanov zo Vsetína spolu s pražskými vysokoškolákmi, dňa 16. septembra príslušníci pohotovostného oddielu protektorátnej polície z Moravskej Ostravy – Mariánskych hôr pod velením poručíka Karla Holasa, táto skupina bola odoslaná Štubnianskych Teplíc, kde bolo centrum žandárov, ktorí sa pridali k Povstaniu.

V Rajeckej doline 14. – 16. septembra 1944 Nemci útočili na úseku Rajecké Teplice – Poluvsie – Porúbka, no povstalci útoky odrazili.

V noci z 18. na 19. septembra prevážala skupina dr. Stráňaia diely pre autopark a muníciu (granáty, náboje, protitankové pušky) a naftu z Banskej Bystrice do Kuneradu. Cestou bolo nákladné auto severne nad obcou Gajdel nastrelené guľometom. Šofér so spolujazdcom boli zastrelení, dr. Stráňai vyskočil z horiaceho auta a ranený prešiel 15 km do Kuneradu podať hlásenie o udalosti.

Dňa 19. septembra zorganizovalo velenie 1. čs. armády na Slovensku útok na nemecké postavenia v Prievidzi. Na útoku sa zúčastnil aj Poloncov oddiel Žingorovej brigády a časť príslušníkov Rajeckého oddielu pod velením des. E. Kováčika. Tento oddiel obsadil úsek Poruba – Lazany – Nedožery – Bojnice a v tomto úseku sa zúčastnil bojov proti Nemcom, neustúpil a spôsobil nepriateľovi straty na životoch, pričom ukoristil ťažký guľomet a niekoľko pušiek. Útok ale celkovo zlyhal a Nemci za pomoci motorizovaných jednotiek a tankov dobyli Nemecké Pravno a Gajdel, čím odrezali vojakov 1. čs. armády na Slovensku od partizánov. Partizáni následne zaujali obranu medzi Gajdlom a Fačkovom.

Dobytie Prievidze a hornonitrianskych dedín Nemcami odrezalo 2. slovenskú partizánsku brigádu gen. M. R. Štefánika od Banskej Bystrice a Turca. K neúspechu povstaleckej obrany v tomto priestore prispela aj pomoc domáceho obyvateľstva nemeckej národnosti okpupantom. Tí pri Gajdli zničili zo zálohy tri povstalecké nákladné autá s muníciou a pomohli nemeckým jednotkám obísť po lesných cestách protitankové zátarasy na Majzli. Na obranu Rajeckej doliny z juhu a kontrolu a obranu cesty cez horské sedlo pod Reváňom bola už 14. septembra vyčlenená jednotka v sile 100 mužov pod velením Jozefa Zimana. Jednotka zaujala obranu vo Fačkovskom sedle a natiahla poľný telefón na štáb brigády v Kuneradskom zámku. Obyvatelia Fačkova zatarasili cestu z Gajdla na Fačkov stromami a skalami. Stále pokračovali diverzné aktivity. Dňa 19. septembra zničili partizáni na trati Ilava – Košeca tri železničné vagóny. V noci z 19. na 20. septembra vyhodila skupina vedená Vladimírom Litvinenkom na hlavnej cestej Žilina – Trenčín cestný most.

Dňa 20. septembra bol Viliam Žingor povolaný na štáb P. A. Velička v Necpaloch, kde dostal informáciu, že Nemci chystajú útok do údolia Turca. Druhej slovenskej partizánskej brigáde gen. M. R. Štefánika hrozilo v Rajeckej doline úplné obkľúčenie. V. Žingor nariadil Popovovi rádiom presun mužstva na Martinské hole.

Divízia Tatra pripravovalo 20. septembra aj útok od Žiliny na Rajecké Teplice a Kunerad. Tento zámer mala prekaziť vyslaná prieskumná partizánska skupina vedená Kubíkom, ktorá o 16. hodine toho dňa nadviazala kontakt s nepriateľom a začala boj. Keď partizáni zistili, že Nemci nemajú v tomto priestore sústredené väčšie sily, prešli do útoku. Nemci ustúpili a tým zdemoralizovali svoju obranu. Partizánska jednotka prenasledovala ustupujúceho nepriateľa a o 20. hodine obsadila Bytčicu. Velenie brigády poslalo na podporu predsunutej skupiny rotu pod velením Fetisova, ktorá sa pripojila k útoku. O 21:30 hod. oddiely Fetisova a Kubíka obsadili vojenské kasárne, žilinské letisko, a prenikli až na okraj Žiliny. Partizáni ukoristili jeden ťažký guľomet, poľnú telefónnu ústredňu a vojenskú mapu s vyznačenými údajmi o operáciách nepriateľa, no nemali ťažké zbrane, muníciu a chýbali posily, preto velenie brigády o 22. hodine stiahlo obe jednotky do obrany severne od obcí Rosina a Bytčica. Príprava nemeckého útoku bola prerušená. 21. septembra o 4. hod. ráno Nemci v počte pešieho práporu podporovaní obrnenými vozidlami zahájili útok na Strečno a Višňové. Partizáni pod velením Hrušku a Ritnošíka sa stiahli do hôr a bránili tadiaľ prechádzajúcu cestu. Boj trval až do večera, kedy sa Nemci stiahli do Žiliny a oddiely partizánov Strečno a Višňové opäť obsadili. Okupanti stratili dve obrnené vozidlá.

Záverečné dni obrany Rajeckej doliny

21. septembra podnikli Nemci útok na Turiec z dvoch smerov: od Vrútok a Sučian a od Slovenského Pravna. Oba útočiace prúdy sa spojili v priestore Košťany – Príbovce. O 5. hodine ráno začal nemecký útok paľbou z diel a mínometov na oblasť Záturčie – Priekopa – Košúty – Martin. Partizáni, ktorí sa nachádzali v lesoch nad Dubnou skalou a západne od Vrútok a pripravovali útok do tyla nepriateľa s podporou horskej delostreleckej batérie poručíka Duchoňa, sa stihli premiestniť len do Strání západne od Martina. O 7. hod. Nemci prehradili ústupovú cestu Stráne – Martin. Žinogorovi partizáni pod velením Hrušku a Ritnošíka držiaci výšinu Korunovo spolu s družstvom četníkov pod velením hl. dôst. zást. Jána Burlasa odrazili nepriateľskú jednotku, ktorá sa im usilovala vpadnúť do chrbta, a zadržali ľavé krídlo nepriateľskej zostavy. No Nemci v strede a na pravom krídle postupovali a o 9. hod. rannej obsadili Martin. Partizáni držali pozície a bojovali až do 17. hodiny, potom sa stiahli do lesov západne od Bystričky. Tým sa Druhá slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika sa ocitla v obkľúčení a v tyle nepriateľa. Velenie brigády požiadalo dvakrát UŠPH v Kyjeve o povolenie stiahnuť sa z Rajeckej doliny do hôr a prejsť od frontového na partizánsky spôsob boja, no bez odpovede. Úlohou zriadiť lesné tábory bola poverená skupina Alojza Ritnošíka dislokovaná na Veľkej Lúke. Mala pripraviť ubytovanie brigády v chatách na Martinských holiach a chate J. Bagára pod kótou 1364 na Minčole. Civilné obyvateľstvo sa podieľalo na opevňovacích prácach na predpokladaných smeroch nemeckých útokov od Žiliny, Gajdla a Domaniže. Velitelia oddielov obdržali rozkazy a finančnú hotovosť pre prípad odlúčenia od brigády. Pre prípad rozdelenia brigády boli určené miesta zhromaždenia Súľov – Hradná – Babkov, Fačkov – Domaniža – Pružina a Veľká lúka.

Napriek ohrozeniu Rajeckej doliny pokračovali diverzie. 5. oddiel J. Dorociaka vyhodil do vzduchu nepriateľský železničný transport v priestore Hričova. Dňa 22. septembra partizáni Ksendzov a Grišajev dvakrát podmínovali železničnú trať na úseku Horný Hričov – Bytčianska Lehota. Míny explodujúce pod nemeckým transportom zničili rušeň a 14 vagónov. V noci z 23. na 24. septembra míneri Vladimíra Litvinenka vyhodili železničný most v Milochove na trati Trenčín – Žilina, pričom došlo k vykoľajeniu nemeckého transportu a bolo zničených 7 vagónov a 4 autá.

V dňoch od 21. do 23. septembra prieskumné skupiny partizánov vedené Kubíkom a Fetisovom vykonali päť výpadov proti Nemcom južne od Žiliny v priestore Bytčica, pričom údajne v týchto dňoch v Žiline pochovali 140 nemeckých vojakov a dôstojníkov, ktorí padli v zrážkach s partizánmi. Nemci mali obsadený kopec nad Bytčicou na ľavom brehu Rajčanky a pravý breh až po žilinské letisko kontrolovali partizáni Žingorovej brigády.

Dňa 22. septembra po mínometnej paľbe od 5.30 do 7.15 hod. zaútočili Nemci v sile jednej čaty (30 mužov) na postavenia partizánov v priestore Bytčica – Lietavská Lúčka. Partizánska obrana vzdržala a protiútok partizánov na nepriateľské postavenie pri Bytčici obrátil nepriateľa na útek.

21. – 24. septembra došlo k reorganizácii 2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika. Dňa 21. septembra sa pripojila k brigáde rota kpt. Teodora Šlajcharta, ktorá sa ustúpila z Bojníc cez Maguru, Gápel a Fačkov do Rajeckých Teplíc, pričom z roty ostalo len 60 dobrovoľníkov. Čata partizánov pod velením npor. Manna zaujala obranu v priestore Domaniže a ďalšia čata posilnila obranu pred Rajeckými Teplicami.

Ani po nemeckom dobytí Turca nestratila 2. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika spojenie s Hlavným štábom partizánskych oddielov na Slovensku zriadeným 16. septembra 1944. Hlavný štáb prikazoval brigáde strážiť údolie Rajčanky, údolie Váhu medzi Žilinou a Vrútkami a prechody cez lúčanskú Malú Fatru z Rajeckej doliny do údolia Turca a Nitry. Súčasne mala brigáda diverznými akciami narúšať železničné a cestné komunikácie v tejto oblasti, najmä však v údolí Váhu.

V noci na 24. septembra priniesli prieskumníci správu, že sa v obciach Vrícko a Gajdel sústreďuje nepriateľ a pripravujú útok na Fačkovské sedlo. Partizánsku obrani posilnilo 10 mužov na nákladnom aute vyžiadaných od veliteľstva brigády. Onedlho nato viacnásobná nepriateľská presila zaútočila. Partizáni v ťažkom boji stratili 12 mužov a pred presilou museli ustúpiť smerom k obci Fačkov, kde sa na odpor Nemcom postavili aj príslušníci žandárskej stanice a miestni občania. Po hodinovom boji však boli prinútení z obce ustúpiť do hôr. Nemci zastrelili troch partizánov, prichádzajúcich autom z Kuneradu a vo Fačkove vypálili jeden rodinný dom s hospodárskymi staviskami a dobytkom.

„	Dňa 24. 9. 1944 v regióne Gajdel rozpútali sa rozhorčené boje. Partizáni držali svoje obranné postavenie po celý deň a dlho do noci proti mnohonásobnej presile nepriateľa. Zbrojár Jozef Sandanus sa vyznamenal v tomto boji zvlášť tým, že počas boja s nasadením vlastného života opravoval pokazené zbrane v prednej línii. Po oprave ťažkého guľometu bol ranený do ruky, následkom čoho stratil ľavú ruku...	“
– Rozkaz č. 83 pre 2. slovenskú partizánsku brigádu gen. M. R. Štefánika

25. septembra o 9. hodine Nemci zahájili frontálny útok na Rajeckú dolinu z viacerých smerov: z priestoru Bytčica – Višňové – Turie – Rajecké Teplice, z priestoru Domaniže, z priestoru Súľova a z priestoru Gajdla. Cieľ nepriateľa bol obkľúčiť a zajať štáb brigády. Na tento útok divízia Tatra v vyčlenila dve batérie diel, dve tankové roty a osem práporov čiastočne s pechotnými pancierovými. Nepriateľské jednotky podnikli najprv útok od Lietavského hradu, Lietavskej Lúčky a Porúbky na Lietavskú Svinnú. Útok začal mínometnou paľbou z Lietavskej Lúčky a od železničnej trate Žilina – Rajec. Súčasne od Bánova spustilo paľbu delostrelectvo. Delostrelecká a mínometná paľba trvala od 9. do 14. hodiny. Všade sa bojovalo do 15. hodiny. Pre nedostatok ťažkých zbraní bola partizánska obrana prelomená a oddiely brigády dostali rozkaz stiahnuť sa do hôr.

Povstalcom sa síce dočasne podarilo zastaviť postup nepriateľskej pechoty od Žiliny na Rajecké Teplice, no nemecké tanky s dvoma prápomi pechoty prenikli cez obec Stránske do Kuneradu s cieľom zajať štáb 2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika v Kuneradskom zámku, štáb však už bol evakuovaný do hôr spolu s ranenými, zásobami munície a potravín. V Kunerade oddiel partizánov pod velením Gajnova pustil nemecké tanky dopredu, no odrezal nepriateľskú pechotu, s ktorou viedol boj až do 18.30 hod. uvedeného dňa (25. septembra). V boji sa osobitne vyznamenali partizáni Gajnov, Grišajev, Ksendzov, Levčenko a Slivin . Nemecká pechota sa bez ohľadu na straty snažila sa prebiť k štábu brigády. Straty partizánov boli 12 mŕtvych a 19 ranených. Nemci stratili štyri ľahké tanky a tri pancierové vozy. V Rajeckých Tepliciach boli zničené tri tanky a Nemci utrpeli značné straty aj na živej sile.

„	Sila bánd v priestore južne od Žiliny asi 3000 mužov. Nepriateľ kladie tvrdošijný odpor. Silné protiútoky pri Kunerade odrazené. Divízia Tatra obsadila: Rajecké Teplice, Kunerad, Rajec. Prápor postupujúci od Vrícka dosiahol rozvetvenie ciest južne od Fačkova.	“
– Večerné hlásenie Nemeckého veliteľa na Slovensku 25. septembra

Počas bojov Nemci v Kunerade vypálili dva rodinné domy a nemecká mínometná paľba zničila časť striech. Bojovalo sa aj pri Kuneradskom zámku, kde sa partizáni postavili na odpor nemeckým tankom. V priebehu boja okupanti podpálili zámok a okolité hospodárske budovy. Okolo 900 partizánov ustúpilo do Kamenoporubskej Kuneradskej doliny a po rozdelení na niekoľko menších skupín sa postupne stiahli do priestoru Čičmian, Domaniže, Súľova a Turzovky. Štábna skupina zostalav Kuneradskej doline a organizovala provizórnu obranu doliny, kde sa nachádzali autá partizánov s proviantom, výzbrojou a výstrojom. Štáb brigády s K. K. Popovom prechodne táboril v chate pod Veterným a skupina, ktorá sa zúčastnila v Turci bojov o Martin, bola v tom čase v chate na Martinských holiach.

27. septembra o 14. hodine zaútočili Nemci v sile dvoch peších práporov podporovaných obrnenými transportérmi a tankami opäť na postavenia brigády v hornej časti Kuneradskej doliny s cieľom prebiť sa k autám a skladištiam brigády v závere doliny. Asi 35 partizánov s 2 ťažkými a 2 ľahkými guľometmi zahájilo na prichádzajúceho nepriateľa paľbu. Nemci zaútočili štyri razy, potom so stratami po 19. hodine ustúpili. Partizáni mali 4 mŕtvych a 2 ranených, zahynul radista brigády Aleksander Borisovič Rogačevskij. Jeden nemecký tank bol vyradený položenými mínami. Partiáni po boji tiež ustúpili na Martinské hole a pri odchode zapálili 16 automobilov, ktoré ukoristili v predchádzajúcich bojoch. Ubytovali sa na martinskej chate a v priľahlých budovách.

„	...pri očisťovacích opatreniach v priestore južne od Žiliny unikla masa bánd do lesnej oblasti na východ a západ od hradskej Žilina - Fačkov. Podľa hlásení dôverníkov pripravujú skupiny bánd na Kriváni v Malej Fatre východne od Žiliny a na Minčole juhovýchodne od Žiliny zimné tábory. Pri očisťovacích akciách južne od Žiliny obsadené: Domaniža, Pružina, Frývald a Fačkov.	“
– Večerné hlásenie Nemeckého veliteľa na Slovensku 27. septembra

Dohra

Oddiely 2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štegánika po ústupe z Rajeckej doliny prešli na partizánsky spôsob boja. Jadro brigády sa sústreďovalo na Martinských holiach, kam ešte 27. septembra V. Žingor rádiogramom požiadal K. K. Popova vyslať 50 ozbrojených mužov a stádo oviec. Popov žiadosti vyhovel. Pri brigáde mali zostať len partizáni, ktorí mali zbrane. Od 28. septembra do 6. októbra 1944 viedla brigáda ťažké boje s nemeckou presilou. Presunom základne, štábu a ranených na nové miesto sa brigáda 4. októbra odpútala od protivníka.

„	Od 25. 9. do 4. 10. 1944 viedli sme ťažké obranné boje s Nemcami, ktorí sa pokúšali za každú cenu zmocniť našich základní. Naše straty: 12 mŕtvych, 18 ranených. Nemecké straty neboli zistené. Obyvateľstvo hovorí, že z Kuneradskej doliny vozili mŕtvych na autách. 4. 10. sme sa odpútali od nepriateľa. Dávame sa do poriadku, pripravujeme sa k diverziám a napádaniu nepriateľa. Máme spojenie s československým štábom partizánskeho hnutia.	“
– Rádiogram K. K. Popova pre UŠPH v Kyjeve

Po ústupe brigády do Malej Fatry sa náčelník štábu brigády Ladislav Nosák so 63 mužmi z oddielu Ritnošíka vydal 2. októbra cez údolie Turca do Banskej Bystrice požiadať pre brigádu materiálnu pomoc leteckou cestou. V nasledujúcich 2 dňpoch sa mu podarilo prekročiť Turiec a nadviazal spojenie s časťami 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina brániacej západné svahy Veľkej Fatry. K. K. Popov s časťou brigády mal prejsť po hrebeňoch Malej Fatry, konsolidovať stanovištia rozprášené jednotky brigády a zriaďovať ďalšie zimné lesné tábory pre pobyt v horách. Zostávajúca časť brigády zotrvala v priestore Veľká lúka – Minčol.

3. októbra 1944 asi o 8. hod. začal nemecký útok na chatu na Martinských holiach súbežne od Kuneradu, Vrútok a Martina. 150 Nemcov o 7. hodine vypálilo chatu J. Bagara pod Minčolom a jeho aj s rodinou zatkli. Potom postupovali po hrebeňi martinských holí na Veľkú lúku, kde sa stretli s hliadkami partizánov. O 9. hodine iná asi 30-členná skupina nemeckých vojsk zaútočila na partizánske hliadky na prístupových serpentínach a v priestore Flochovej chaty. Partizáni Alojza Ritnošíka a časti brigády pod Popovovým velením napokon útok nepriateľa odrazili. Pri akcii boli štyria partizáni zabití a štyria zajatí. Partizáni chatu na Martinských holiach vtedy opustili. Okolo 12. hodiny Nemci využijúc dážď a hmlu a neprehľadný terén, zaútočili na martinskú chatu s 200 – 250 mužmi aj od hrebeňa a donútili partizánov na ústup, ktorý v neprehľadnom teréne viedol k roztriešteniu síl brigády a v konečnom dôsledku k rozdeleniu brigády. 5. októbra sa na porade Žingor s Popovom dohodli, že Popov s vyčlenenou jednotkou kontaktuje partizánske skupiny roztrúsené po páde Kuneradu 25. 9. a pokúsi sa spolu s nimi prejsť na Moravu. Popovovej skupine sa však zámer kvôli zmenenej situácie na povstaleckom fronte i veľmi nepriaznivým poveternostným podmienkach nepodarilo uskutočniť. UŠPH v Kyjeve ju uznal za samostatnú Druhú slovenskú národnú partizánsku brigádu a následne obe samostatné partizánske brigády pôsobili samostatne až do príchodu oslobodenia regiónu v apríli 1945.

Zhodnotenie

2. slovenská partizánska brigády gen. M. R. Štefánika v priestore Rajeckej doliny tri týždne podporovala ľavé krídlo obrany Turca, vykonávala diverzie a narúšala dopravu medzi Ilavou, Považskou Bystricou, Žilinou a Strečnom. Územie ovládané brigádou ako najzápadnejší cíp povstaleckého územia slúžil na prechod partizánov do Strážovských vrochov, Javorníkov a na Moravu a zároveň cez toto územie prichádzali českí vlastenci na podporu povstania. Brigáda sa významnou mierou pričinila o to, že plán okupantov obsadiť Slovensko za pár dní stroskotal.

Vojnové zločiny

Bojové pôsobenie 2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika v priestore Rajeckej doliny bolo sprevádzané vojnovými zločinmi na oboch stranách. Partizánske vraždy civilistov začali už počas formovania pôvodnej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika pod velením Piotra A. Velička v Sklabini. Pri presune Žingorovej brigády cez karpatskými Nemcami obývaný Hauerland do Rajeckej doliny došlo k prestrelkám s nemeckým Freiwillige Schutzstaffel a následne partizáni odvliekli 27 mužov z obcí Gajdel a Nemecké Pravno do okolitých lesov, kde boli zastrelení.

V septembri brigáda pôsobila v Rajeckej doline, no veliteľ V. Žingor bol neprítomný, keď osobne viedol bojové akcie oddielov brigády v Turci. Za jeho neprítomnosti boli poverenými veliteľmi v Kunerade K. K. Popov, prípadne npor. Karol Stráňai. V tom čase, zrejme od 15. do 19. septembra 1944, sa partizáni okolo K. K. Popova a politického komisára Antona Sedláčka dopustili trestných činov v Rajci a dokonca vrážd v lese pri obci Konská. Celkovo mal partizánsky teror asi 15 až 30 obetí. Zavraždení boli napríklad starosta obce Turie Andrej Chovan, zástupca miestneho veliteľa Hlinkovej gardy Michal Dorica a ďalší dvaja občania obce. V Rajci mala byť zavraždená pani Martincová aj s maloletým synom. Partizánskeho kuchára Barana a ďalšieho neznámeho partizána zastrelili pre údajnú nájdenú ampulku s jedom, ktorým mali chcieť otráviť jedlo v kuchyni.

Už počas prvých bojov začiatkom septembra 1944 príslušníci nemeckej 178. divízie „Tatra“ dopustili popráv zajatých vojakov a partizánov. Pri Prečíne boli v septembri popravení ranení zajatí partizáni z 2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika.

Začiatkom novembra 1944 pri cielenej akcii chytila jednotka Einsatzkommanda 13 v Žiline pod velením SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana bývalého politického komisára brigády A. Sedláčka. Pri vypočúvaní na EK-13 sa A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám, bol obvinený z vrážd civilného obyvateľstva a zajatých nemeckých vojakov a 15. novembra 1944 bol v Žiline verejne obesený. V Žiline v lesíku Chrasť členovia EK-13 od septembra 1944 do januára 1945 zavraždili 32 ľudí. Popravení boli aj Rudolf Súľovský, J. Mičuch, Ondrej Raden a ďalší funkcionári KSS a RNV.

Nemecké jednotky Sicherheistdienstu sa len na území okresov Žilina a Martin, kde operovala 2. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika, dopustili minimálne 401 vrážd a množstvo ďalších osôb uväznili a odvliekli do koncentračných a zajateckých táborov, hoci len časť obetí nemeckých represálií bojovala proti nemeckej armáde so zbraňou v ruke. Vo väčšine prípadov išlo o úplne nevinné obete nemeckých jednotiek počas partizánskej vojny na Slovensku v rokoch 1944 – 1945.

V umení

Slovenský výpravný historicko – vojnový seriál Povstalecká história [1] z roku 1984, kde na scenári s Jozefom Bobom spolupracoval aj prominentný historik Viliam Plevza, zobrazuje boj partizánov v „Údolí smrti“ a priamo odkazuje na boje v Rajeckej doline. Napriek tvorcami deklarovanej snahe zachytiť verne historické udalosti (v postave vystupujú desiatky historických osôb) sa seriál neubránil ideologickému tlaku komunistického režimu. Viliam Žingor, odsúdený komunistickým režimom na smrť a popravený obesením 18. december 1950 v „Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“, čiastočne rehabilitovaný v roku 1968, v seriáli ako jedna z mála historických postáv nevystupuje pod vlastným menom, ale ako „Bradáč“.