Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Byzantská, palaiologovská vlajka zo 14. storočia

Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše obsahuje chronologicky (časovo postupne) usporiadané údaje o historických udalostiach Východorímskej, resp. Byzantskej ríše a významnejších udalostiach susedných krajín, ktoré mali dosah na Byzantskú ríšu.

Chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

Neskorá rímska ríša (3. – 7. storočie)[upraviť | upraviť zdroj]

Socha cisára Konštantína I., prvého kresťanského cisára, zakladateľa mesta Konštantínopol
Rozdelenie Rímskej ríše za tetrarchie
Justinián I. obnovil rímsku moc na západe, vydal zbierku rímskeho práva Corpus Iuris Civilis a položil základy nového byzantského umeleckého slohu
Približný rozsah Byzantskej ríše za vlády Justiniána I., žltou územné zisky na západe

Arabi a obrazoborectvo (7. storočie – 843)[upraviť | upraviť zdroj]

Cisár Herakleios sa k moci dostal v čase, keď Byzantská ríša čelila zložitej situácii. Musel odvrátiť útoky byzantských rivalov - Peržanov, ktorí ovládali východnú časť ríše a následne musel ríšu brániť proti novému nepriateľovi, Arabskej ríši. Aktívny bol aj pri riešení pretrvávajúcich náboženských problémov v ríši, ktoré sa mu však vyriešiť nepodarilo
Expanzia islamu, červenou expanzia za proroka Mohameda 622 – 632, oranžovou expanzia prvých 4 kalifov 632 – 661, žltou expanzia v rokoch 661 – 750
Byzantsko-arabské námorné bitky
Obrazoborci boli proti uctievaniu ikon (ikonofílii), pretože v ňom videli modloslužobníctvo (idolatriu)

Macedónska renesancia a prechodné obdobie (867 – 1081)[upraviť | upraviť zdroj]

Bazil I. (vľavo) bol zakladateľom Macedónskej dynastie, ktorej sa po mocenskom úpadku a období obrazoborectva podarilo obnoviť byzantskú autoritu na Balkáne a v Sýrii.
Bazilovi II. sa po dlhých rokoch podarilo poraziť Bulharov a pripojiť južný Balkán späť k ríši, úspechy dosiahol an na východe, kde Byzancia získla vplyv nad Aleppským emirátom. Nadviazal tak na úspechy predchádzajúcich nedynastických cisárov Nikefora II. a Jána I. Tzimiska
Byzantská ríša za vlády Bazila II. a posledných členov Macedónskej dynastie
Cisárovné Zoe a Theodora sa k moci dostali po ľudovej revolúcii v roku 1042, Ako panovníčky následne spolu krátky čas vládli, pre nezhody sa však cisárovná Zoe rozhodla po tretíkrát oženiť za Konštantína Monomacha, ktorý sa následne ujal vlády

Komnénovci a Angelovci (1081 – 1204)[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým členom dynastie Komnénovco Alexiovi I., Jánovi II. a Manuelovi I. sa podarilo zastaviť úpadok ríše, ktorý nastal po bitke pri Mantzikerte v roku 1071, neskôr však boli Komnénovci zvrhnutí a moci sa ujal rod Angelovcov. Na obrázku Alexios I.

Nicejské cisárstvo a okolité krajiny (1204 – 1261)[upraviť | upraviť zdroj]

Balkán po IV. ktižiackej výprave

Obnovená Byzantská ríša a epilóg (1261 – 1475)[upraviť | upraviť zdroj]

Michalovi VIII. Palaiologovi sa v roku 1261 podarilo obnoviť Byzantskú ríšu dočasne zrušenú v dôsledku dobytia Konštantínopola križiakmi počas IV. križiackej výpravy, avšak následné občianske vojny i zahraničné problémy krajinu natoľko oslabovali, že sa už nedokázala znovu postaviť na nohy.
Posledný byzantský panovník Konštantín XI. ani napriek uskutočneniu tzv. cirkevnej únie so Západom nedokázal zabrániť Pádu Konštantínopola a zániku Byzantskej ríše


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 491 – 504
  • DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 377 – 399
  • VENNING, Timothy; HARRIS, Jonathan. A Chronology of the Byzantine Empire. 1. vyd. New York a Hampshire : Palgrave Macmillan UK, 2006. 817 s. ISBN 978-0-230-50586-5.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]