Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše

Byzantská, palaiologovská vlajka zo 14. storočia

Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše obsahuje chronologicky (časovo postupne) usporiadané údaje o historických udalostiach Východorímskej, resp. Byzantskej ríše a významnejších udalostiach susedných krajín, ktoré mali dosah na Byzantskú ríšu.

Chronológia

Neskorá rímska ríša (3. – 7. storočie)

Socha cisára Konštantína I., prvého kresťanského cisára, zakladateľa mesta Konštantínopol

Rozdelenie Rímskej ríše za tetrarchie

• 284 – Vláda Diokleciána, následne zavedenie tetrarchie
• 303 – 304  – Posledné veľké prenasledovanie kresťanov
• 311 – Galériov edikt zrušil prenasledovanie kresťanov
• 312 – Zavedenie zlatej meny solidus; bitka pri Mulvijskom moste
• 313 – Milánsky edikt zrovnoprávnil všetky kulty v Rímskej ríši
• 324 – 337  – Zjednotenie Rímskej ríše pod vládou Konštantína I.
• 324 – Založenie Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše
• 325 – I. ekumenický koncil (I. nicejský koncil)
• 330, máj 11. – Slávnostné vyhlásenie Konštantínopola za hlavné mesto ríše
• 360 – Prvý Chrám Hagia Sofia v Konštantínopole
• 361 – 363  – vláda Juliána Apostatu, posledná snaha legitímnych cisárov o návrat pohanstva
• 370 – 390 – obdobie aktivity tzv. školy kapadóckych otcov (Bazil Veľký, Gregor Naziánsky, Gregor Nysský)
• 375 (cca) – počiatky označovania rímskeho biskupa za "papa" - pápeža; začiatok sťahovania národov
• 378 – Bitka pri Adrianopole, Góti porážajú Rimanov, cisár Valens zomiera v boji
• 381 – II. ekumenický koncil (I. konštantínopolský koncil)
• 392 – Theodosius I. zakazuje pohanský kult; na Západe Eugeniovo povstanie, posledná snaha o návrat pohanstva
• 393 – Posledné olympijské hry
• 395 – Rozdelenie Rímskej ríše na dve časti jedného celku
• 401 – Ľudové povstanie v Konštantínopole namierené proti Gótom
• 410 – Alarich I. plieni Rím
• 411 – Synoda v Kartágu, úpadok hnutia donatistov
• 415 – Vražda poslednej veľkej antickej filozofky Hypatie
• 429 – založenie Vandalského kráľovstva v Afrike, Huni sa usadzujú v Panónii
• 431 – III. ekumenický koncil (Efezský koncil)
• 437 – Proklos v Akadémii
• 438 – Codex Theodosianus
• 451 – IV. ekumenický koncil (Chalcedónsky koncil); bitka na Katalaunských poliach
• 453 – Smrť Atilu, rozpad ríše Hunov
• 455 – Vyplienenie Ríma Vandalmi
• 476 – Zánik Západorímskej ríše (resp. zánik cisárskej moci na Západe)
• 482 – Zenónovo Henotikon
• 483 – Odchod nestoriánov do Perzskej ríše
• 484 – Akakiánska schizma
• 493 – Vznik Ostrogótskeho kráľovstva v Itálii
• 512 – Anastasios I. predstupuje pred konštantínopolský ľud a ponúka svoju rezignáciu na zastavenie protestov
• 517 – Prvý vpád Slovanov do Ilýrie a Macedónie
• 527 – 565 – Justinián I.

Justinián I. obnovil rímsku moc na západe, vydal zbierku rímskeho práva Corpus Iuris Civilis a položil základy nového byzantského umeleckého slohu

Približný rozsah Byzantskej ríše za vlády Justiniána I., žltou územné zisky na západe

• 529 – Vydaná prvá časť Corpus Iuris Civilis - Codex Iustiniani; povstanie Samaritánov; zatvorenie Platónskej akadémie; vznik benediktínskeho opátstva Monte Casino
• 532 – Povstanie Nika; Večný mier medzi Perzskou ríšou a Byzaciou
• 533 – 534 – Byzantsko-vandalská vojna, vyvrátenie Vandalského kráľovstva
• 533 – Vydaná najvýznamnejšia časť Corpus Iuris Civilis - Digesta
• 534 – Slovania v Mézii a Trákii; vyhlásenie druhej, prepracovanej verzie Codexu Iustiniani (repetitae praelectionis)
• 536 – 562 – Byzantsko-gótske vojny
• 537 – Vysvätenie súčasného Chrámu Hagia Sofia
• 541 – 542 – Justiniánsky mor
• cca. 550 – Do Byzantskej ríše bola prinesená priadka morušová, začiatok výroby hodvábu na Západe
• 553 – V. ekumenický koncil (II. konštantínopolský koncil), odsúdenie Troch kapitol
• 558 – Prienik Bulharov a Slovanov na Balkán a Peloponéz
• 562 – 50-ročný mier s Perzskou ríšou
• 568 – Vznik Avarského kaganátu v Panónii, prienik Longobardov do Itálie
• 582 – Avari dobyli Sirmium (Sriem)
• 584 – Vytvorenie Ravennského exarchátu; obliehanie Solúna Slovanmi
• 591 – Mier medzi perzským kráľom Husravom II. a cisárom Maurikiom I.

Arabi a obrazoborectvo (7. storočie – 843)

Cisár Herakleios sa k moci dostal v čase, keď Byzantská ríša čelila zložitej situácii. Musel odvrátiť útoky byzantských rivalov - Peržanov, ktorí ovládali východnú časť ríše a následne musel ríšu brániť proti novému nepriateľovi, Arabskej ríši. Aktívny bol aj pri riešení pretrvávajúcich náboženských problémov v ríši, ktoré sa mu však vyriešiť nepodarilo

Expanzia islamu, červenou expanzia za proroka Mohameda 622 – 632, oranžovou expanzia prvých 4 kalifov 632 – 661, žltou expanzia v rokoch 661 – 750

Byzantsko-arabské námorné bitky

Obrazoborci boli proti uctievaniu ikon (ikonofílii), pretože v ňom videli modloslužobníctvo (idolatriu)

• 602 – Po uzurpácii moci Fókom sa obnovuje byzantsko-perzská vojna, Peržania obsadili východ Byzancie
• 610 – Cisárom Herakleios; začiatok pôsobenia proroka Mohameda
• 622 – Začiatok byzantskej protiofenzívy proti Peržanom; hidžra - Mohamedov útek do Mediny
• 626 – Obliehanie Konštantínopola Peržanmi, Avarmi a Slovanmi; vznik prvého Akatistu (Akatist k Bohorodičke)
• 629/630 – Obnovenie byzantskej moci na východe
• 634 – 638 – Arabi dobýjajú Levantu
• 636 – Bitka pri rieke Jarmúk
• 638 – Cisár Herakleios vydáva edikt Ekthesis, zakazujú sa christologické spory
• 642 – Strata Egypta v prospech Arabov
• 649 – Arabi dobýjajú Cyprus
• 651 – Zánik Novoperzskej ríše Sásánovcov, odvekého nepriateľa Východorímskej (Byzantskej) ríše
• 654 – Arabi dobýjajú Krétu, Rodos a niektoré ďalšie byzantské ostrovy
• 657 – Počiatky hnutia paulikánov
• 659 – Mier medzi Byzantskou ríšou a Arabskými Rášídovcami, Arabi odstupujú bývalé byzantské ostrovy
• 660 – Bulhari pod Asparuchom sa usadili na Dunaji
• 661 – Alího smrť; Vznik Umajjovského kalifátu v Damašku
• 674 – 678 – Arabi obliehajú Konštantínopol; prvé známe využitie gréckeho ohňa
• 680 – 681 – VI. ekumenický koncil (III. konštantínopolský koncil), odsúdenie monoenergizmu a monotheletizmu
• 681 – Vznik bulharského štátu, chán Asparuch
• 688 – 689 – Nómos geórgikos – Poľnohospodársky zákon
• 689 – Presídlenie Slovanov do Malej Ázie
• 691/692 – Trullská synoda (koncil)
• 697 – Pád Kartága a severnej Afriky do rúk Arabov
• 711 – Zánik Vizigótskeho kráľovstva po bitke pri Xeres de la Frontera
• 713 – Sýrska dynastia
• 711 – 714 – Arabi dobýjajú Pyreneje
• 715 – Arabi preberajú vládu nad Zakaukazskom
• 717 – 718 – Arabi druhýkrát obliehajú Konštantínopol, porážka Arabov znamená koniec arabskej expanzie na východe
• 726 – Lev III. vyhlasuje prvé obrazoborecké edikty; Ekloga (podľa starších zdrojov)
• 730 – Koniec pôsobenia konštantínopolskej univerzity
• 732 – Bitka pri Poitiers, Karol Martel poráža Arabov a zastavuje ich expanziu na západe
• 741 – Ekloga cisára Konštantína V.
• 750 – Vznik Abbásovského kalifátu v Bagdade
• 751 – Byzantská Ravenna je dobytá Longobardom Aistulfom, zánik Ravennského exarchátu a byzantskej moci v severnej Itálii; bitka pri Talase medzi Čínou a Arabmi končí čínskou porážkou, koniec čínskej expanzie na západ, islam v Číne; Karolovci vo Franskej ríši
• 754 – Obrazoborecký koncil v Konštantínopole, v Hierei
• 756 – Vznik Pápežského štátu
• 774 – Dobytie Longobarského kráľovstva v Itálii Karolom Veľkým
• 787 – VII. ekumenický koncil (II. nicejský koncil)
• 795 – moechianská aféra (cudzoložná aféra Konštantína VI.)
• 795 – 796 – Pád Avarskej ríše
• 797 – Cisárovná Irena
• 800 – Karol Veľký je pápežom Levom III. korunovaný cisárom, obnovenie západného cisárstva; panstvo Aghlabovcov v Tunise
• 805 – Porážka Slovanov na Peloponéze
• 809 – Smrť Hárúna ar-Rašída, úpadok moci kalifátu
• 811 – Cisár Nikeforos I. je zabitý v boji s Bulharmi
• 813 – Bulhari pod vedením Kruma obliehajú Konštantínopol
• 814 – Mier medzi Bulharskou ríšou a Byzanciou
• 815 – Obnovenie obrazoborectva za vlády Leva V.
• 821 – 823 – Povstanie Tomáša Slovana
• 824 – Arabi dobýjajú Krétu
• 830 – 831 – Úspechy Theofila v Kilikii
• 831 – Aghlabovci dobýjajú Palermo
• 833 – Mojmír I. vyháňa Pribinu z Nitry, Moravské kniežatstvo vstupuje do historického obdobia známeho ako Veľká Morava
• 838 – Pád Amorionu v Anatólii, zajatie 42 mučeníkov z Amoria
• 843 – Po smrti cisára Theofila je za vlády Michala III. a regentky Theodory obnovený kult obrazov; Verdunská zmluva vedúca k rozdeleniu Franskej ríše
• 845 – Zjednotenie chorvátskych kmeňov pod vládou Trpimíra
• 855 – Vznik konštantínopolskej univerzity Magnaura; Bardas regentom
• 860 – Prvý ruský útok na Konštantínopol; Fótius patriarchom
• 861 – 870 – Po vražde al-Mutavakkila vypukla v Abbásovskom kalifáte tzv. samarská anarchia, úpadok moci kalifátu
• 863 – Christianizačná misia svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu
• 864 – Krst Borisa I.
• 867 – Bazil I. cisárom, vláda Macedónskej dynastie; Fótiova schizma,

Macedónska renesancia a prechodné obdobie (867 – 1081)

Bazil I. (vľavo) bol zakladateľom Macedónskej dynastie, ktorej sa po mocenskom úpadku a období obrazoborectva podarilo obnoviť byzantskú autoritu na Balkáne a v Sýrii.

Bazilovi II. sa po dlhých rokoch podarilo poraziť Bulharov a pripojiť južný Balkán späť k ríši, úspechy dosiahol aj na východe, kde Byzancia získal vplyv nad Aleppským emirátom. Nadviazal tak na úspechy predchádzajúcich nedynastických cisárov Nikefora II. a Jána I. Tzimiska

Byzantská ríša za vlády Bazila II. a posledných členov Macedónskej dynastie

Cisárovné Zoé a Teodora sa k moci dostali po ľudovej revolúcii v roku 1042, Ako panovníčky následne spolu krátky čas vládli, pre nezhody sa však cisárovná Zoé rozhodla po tretíkrát oženiť za Konštantína Monomacha, ktorý sa následne ujal vlády

• 868 – Vláda Túlúnovcov v Egypte
• 869 – 870 – Synoda v Konštantínopole potvrdzuje jurisdikciu konštantínopolského patriarchátu nad bulharskou cirkvou
• 872 – porazenie paulikiánskeho štátu v Tefrike
• 876 – 880 – Výstavba Chrámu Nea Ekklésia
• 877 – 886 – Fótiova reštaurácia
• 878 – Túlúnovci v Sýrii
• 879 – Vydanie právnej príručky Epanagogé
• 885 – Ašot V. Bagratuni zakladá Anijské kráľovstvo
• 888 – Adarnase z Taa gruzínskym (iberským) kráľom
• 892 – Maďari v Panónii; vydanie Bazilík
• 896 – Porážka vojsk Leva VI. Bulharmi v bitke pri Bulgarofygone
• 900 – Kniha eparchu
• 902 – Aghlabovci dobýjajú poslednú byzantskú pevnosť na Sicílii - Taorminu
• 904 – Lev z Tripolisu dobyl a vyplienil Solún
• 907 – Veľká Morava sa prestáva objavovať v historických prameňoch
• 911 – Prvá rusko-byzantská obchodná zmluva
• 909 – Pád Aghlabovcov, vzostup Fátimovcov v severnej Afrike
• 910 – Založenie kláštora Cluny
• 913 – Simeon pod hradbami Konštantínopola
• 917 – Porážka byzantských vojsk Bulharmi v tretej bitke pri Anchiale
• 920 – Roman I. Lakapenos uzurpoval moc
• 925 – Vznik Chorvátskeho kráľovstva
• 927 – Mierová zmluva medzi Byzantskou ríšou a Bulharmi
• 941 – 944 – Ťaženie Ióanna Kurkua proti Arabom, dobytie Edessy, do Konštantínopola sa dostal Kristov prirodzený obraz mandylion
• 941 – Ťaženie Rusov pod Igorom na Byzanciu
• 944 – Roman Lakapenos vyhnaný, návrat Makedóncov k vláde, vláda Konštantína VII.
• 945 – Šiitski Bújovci obsadzujú Bagdad, sunnitský kalifát pod ich nadvládou
• 946 – Ruská kňažná Oľga prijíma kresťanstvo počas svojej návštevy v Konštantínopole
• 955 – Bitka pri rieke Lech, koniec maďarských nájazdov do Európy
• 961 – Nikéforos Fokas (neskôr cisár Nikefor II.) dobyl od Arabov Krétu
• 962 – Otto I. korunovaný západným cisárom, obnovenie západného cisárstva
• 963 – Vznik Monastiera Veľká Lávra na hore Athos
• 968 – Sviatoslav I. dobýja východné Bulharsko
• 963 – 969 – Nikefor II. dobýja Kilikiu a Antiochiu, Hamdánovci v Aleppe uznávajú byzantskú zvrchovanosť
• 969 – Nikefor II. je zavraždený v cisárskom paláci, nástup Jána I. Tzimiska na trón, Fátimovci v Egypte
• 971 – Ján I. Tzimiskes vyháňa Rusov z východného Bulharska a pripája územie k ríši
• 974 – 975 – Tzimiskovo ťaženie proti Arabom končí dobytím značných území, ktoré však po jeho smrti ríša opätovne stratila
• 976 – Dávid III. z Taa zjednocuje väčšinu Gruzínska; povstanie bulharských komitopulov
• 976 – 989 – Boje Bazila II. s maloázijskou šľachtou (Bardas Skleros a Bardas Fokas)
• 986 – Samuil poráža Bazila II. v bitke pri Trajánovej bráne
• 988 – Christianizácia Kyjevskej Rusi; vznik Varjažskej gardy
• 991 – 1014 – Byzantsko-bulharské vojny, obnova byzantskej moci na Balkáne a v Sýrii
• 998 – Samuil bulharským cárom
• 1000 – Vznik Uhorského kráľovstva; po smrti Dávida III. Byzancia získava Tao, Bagrat III. nanovo vytvára Gruzínske kráľovstvo
• 1014 – Bitka pri Kleidone, víťazstvo Byzantskej ríše, Bazil II. necháva oslepiť vyše 10 000 vojakov
• 1023 – Mirdásovci v Aleppe
• 1025 – Smrť Bazila II., samovláda jeho brata Konštantína VIII.; koniec byzantských snáh o dobytie Sicílie
• 1034 – Vražda Romana III. Argyra, moci sa ujíma Michal IV., vláda paflagónskeho klanu, veľký vplyv má cisárov brat, eunuch Ján Orfanotrofos
• 1040 – Povstanie Bulhara Petra Deljana
• 1042 – Ľudové povstanie v Konštantínopole, Michal V. zosadený, vláda cisárovien Zoé a Teodory, následne Konštantína IX. Monomacha, manžela cisárovnej Zoé
• 1042 – 1053 – Prvý samostatný srbský štát v Zete
• 1045 – Anijské kráľovstvo pripojené k Byzancii; založenie právnickej a filozofickej školy v Konštantínopole
• 1048 – Počiatok nomádskych invázií na Balkán
• 1054 – Veľká (východná) schizma
• 1055 – Seldžuci dobyli Bagdad, koniec moci Bújovcov
• 1056 – Smrť cisárovnej Teodory, koniec vlády Macedónskej dynastie; vláda Michala VI. vybraného cisárovnou Teodorou
• 1057 – Uzurpácia Izáka I. Komnéna
• 1068 – Pád Bari, poslednej byzantskej pevnosti v Itálii do rúk Normanov
• 1071 – Bitka pri Mantzikerte, počiatok seldžuckej moci v Levante a Anatólii, byzantská správa v Malej Ázii sa rozpadá
• 1081 – Nástup Alexia I. na byzantský trón; Normani útočia na Byzantskú ríšu

Komnénovci a Angelovci (1081 – 1204)

Prvým členom dynastie Komnénovco Alexiovi I., Jánovi II. a Manuelovi I. sa podarilo zastaviť úpadok ríše, ktorý nastal po bitke pri Mantzikerte v roku 1071, neskôr však boli Komnénovci zvrhnutí a moci sa ujal rod Angelovcov. Na obrázku Alexios I.

• 1087 – 1090 – Pečenehovia útočia na byzantský Balkán
• 1090 – Normani na čele s Rogerom I. dobýjajú arabskú Sicíliu
• 1091 – Kumánsky vpád na byzantský Balkán, Bitka pri Lebounione
• 1092 – Smrť Malikšáha, rozpad Seldžuckej ríše, vznik Rumského sultanátu a nezávislého Arménskeho kniežatstva v Kilikii
• 1096 – 1099 – I. križiacka výprava, obnova byzantskej moci v Anatólii
• 1098 – Pád Edessy, vznik Edesského grófstva, Pád Antiochie, vznik Antiochijského kniežatstva
• 1099 – Vznik Jeruzalemského kráľovstva
• 1102 – Personálna únia medzi Uhorskom a Chorvátskom
• 1108 – Devolská zmluva medzi Bomehumdom Tarentským a Byzantskou ríšou
• 1130 – Vznik I. Kráľovstva oboch Sicílií
• 1130 – 1135 – Boje Jána II. proti Danišmendovcom
• 1133 – Triumf pre Jána II.
• 1137 – 1138 – Kampaň Jána II. do Kilíkie a Sýrie
• 1144 – Zengí dobýja Edessu
• 1147 – 1149 – II. križiacka výprava
• 1156 – 1159 – Kampaň Manuela I. do Antiochie
• 1159 – V Srbsku sa moci ujíma Štefan Nemanjič, ktorý neskôr získal veľkú časť Srbska
• 1161 – 1172 – Manuel I. bojuje so Srbmi a Uhrami, pripojenie značných balkánskych oblastí k Byzancii
• 1171 – Saladin dobýja Egypt, vzostup dynastie Ajjúbovcov; Byzantsko-benátsky incident
• 1176 – Porážka Byzantskej ríše v bitke pri Myriokefalone, Byzantská ríša už viac nedokázala vyhnať Turkov z Anatólie
• 1182 – Andronikos I. cisárom; masaker latiníkov v Konštantínopole
• 1185 – Izák II. zvŕha Andronika I., vláda Angelovcov
• 1187 – Povstanie Asenovcov v Bulharsku, vznik Druhej bulharskej ríše
• 1189 – 1192 – III. križiacka výprava
• 1191 – Richard Levie srdce dobyl Cyprus od povstalca Izáka Komnéna, ostrov predal templárom
• 1192 – Vznik Cyperského kráľovstva
• 1196 – Vznik Arménskeho kráľovstva v Malej Arménii
• 1203 – IV. križiacka výprava, križiaci zvŕhajú Angelovcov, Alexios IV. cisárom
• 1204 – Nespokojní križiaci dobýjajú Konštantínopol, dočasný zánik Byzantskej ríše a vznik lokálnych panstiev a ríš - Latinské cisárstvo, Nicejské cisárstvo, Trapezuntské cisárstvo, Epirský despotát, a i.

Nicejské cisárstvo a okolité krajiny (1204 – 1261)

Balkán po IV. ktižiackej výprave

• 1205 – Bulhari porážajú Latinské cisárstvo v bitke pri Adrianopole, koniec križiackej expanzie
• 1218 – Bulharským vládcom Asen II., vrchol moci Druhej bulharskej ríše
• 1222 – Ján III. cisárom v Nicejskom cisárstve, byzantská reconquista
• 1224 – Vznik Solúnskeho cisárstva
• 1243 – Mongoli porážajú maloáziských Seldžukov v bitke pri Köse Dağ, nadvláda Mongolov v Anatólii
• 1246 – Nicejské cisárstvo dobýja Solún
• 1259 – Michal VIII. cisárom v Nicejskom cisárstve, nástup dynastie Palaiologovcov
• 1261 – Michal VIII. dobýja Konštantínopol, obnova Byzantskej ríše

Obnovená Byzantská ríša a epilóg (1261 – 1475)

Michalovi VIII. Palaiologovi sa v roku 1261 podarilo obnoviť Byzantskú ríšu dočasne zrušenú v dôsledku dobytia Konštantínopola križiakmi počas IV. križiackej výpravy, avšak následné občianske vojny i zahraničné problémy krajinu natoľko oslabovali, že sa už nedokázala znovu postaviť na nohy.

Rozmach Osmanskej ríše

Posledný byzantský panovník Konštantín XI. ani napriek uskutočneniu tzv. cirkevnej únie so Západom nedokázal zabrániť Pádu Konštantínopola a zániku Byzantskej ríše

• 1267 – Janovčania získavajú Galatu na druhej strane Konštantínopola
• 1267 – 1282 – Karol z Anjou útočí na Byzanciu
• 1274 – II. lyonský koncil, uzavretie cirkevnej únie
• 1282 – Trapezuntský cisár Ján II. Megas Komnénos sa vzdáva nárokov na byzantský trón
• 1291 – Pád Akkonu (Akry), zánik križiackych štátov v Oriente
• 1303 – Katalánska kompánia v Grécku
• 1306 – Špitálnici útočia na Rodos, ktorý sa stáva ich základňou
• 1307 – Zánik Rumského sultanátu Ikonion
• 1322 – 1328 – Občianska vojna dvoch Andronikov
• 1326 – 1337 – Rozmach osmanského panstva v Malej Ázii (Osman I. a Orhan I.)
• 1331 – Srbským panovníkom sa stáva Štefan Uroš IV. Dušan, neskorší cár Srbov a Grékov, vrchol srbskej moci
• 1342 – 1354 – Občianska vojna v Byzantskej ríši medzi Jánom V. a Jánom VI. Kantakuzenom
• 1342 – 1349 – Povstanie zélotov v Solúne
• 1347 – Synoda v Konštantínopole schválila učenie Gregora Palamu - hésychazmus
• 1348 – Čierna smrť v Európe
• 1354 – Osmani obsadili prvé mesto na európskej pevnine Kallipolis
• 1363 – Rozdelenie Bulharska na Tărnovo a Vidín
• 1371 – Porážka Srbov Osmanmi v bitke na rieke Marica
• 1365 – Turci obsadili Adrianopolis (Edirne), ktoré sa následne stalo hlavným mestom ríše
• 1373 – Byzancia sa dostala do vazalského pomeru voči Osmanom, odvádza poplatky
• 1375 – Zánik Arménskeho kráľovstva v Kilikii
• 1389 – Porážka Srbska v bitke na Kosovom poli, Srbsko vazalom Osmanov
• 1390 – Pád Filadelfie, posledného byzantského mesta v Anatólii
• 1393 – 1396 – Osmani obsadzujú Bulharsko
• 1394 – Bajazid I. neúspešne oblieha Konštantínopol
• 1396 – Križiaci porazení v bitke pri Nikopole
• 1399 – 1402 – Manuel II. vykonáva cestu po Európe, hľadá pomoc proti Osmanom
• 1404 – Posledná zmienka o Varjažskej garde
• 1422 – Murad II. neúspešne oblieha Konštantínopol
• 1430 – Osmani dobýjajú Solún
• 1437 – Ján VIII. navštevuje talianske štáty
• 1439 – Na koncile vo Florencii je uzavretá je cirkevná únia s katolíkmi
• 1444 – Porážka kresťanov v bitke pri Varne
• 1449 – Vlády v Byzancii sa ujíma posledný panovník Konštantín XI.
• 1453, máj 29. – Mehmed II. dobýja Konštantínopol a privodzuje pád Byzantskej ríše
• 1456 – Osmani dobýjajú Atény
• 1459 – Osmani dobýjajú Srbsko
• 1460 – Osmani dobýjajú Morejský despotát, poslednú časť ovládanú Byzantskou ríšou pred dobytím Konštantínopola
• 1461 – Osmani dobýjajú Trapezuntské cisárstvo
• 1475 – Osmani dobýjajú Theodorské kniežatstvo na Kryme, posledný štát priamo nadväzujúci na byzantskú tradíciu

• 15./16. storočie – Pôsobenie byzantských učencov v Európe, šírenie gréckych diel, vznik Florentskej akadémie
• 1557 – Hieronymus Wolf po prvýkrát používa termín byzantský (Corpus Historiae Byzantinae)
• 17. storočie – Osvietenská kritika Byzantskej ríše, rozšírenie negatívneho významu slova byzantinizmus
• koniec 19. storočia – Karl Krumbacher, vznik modernej byzantológie
• 1892 – Vznik časopisu Byzantinische Zeitschrift
• 1928 – Začiatok pôsobenia Slovanského ústavu v Prahe
• 1929 – Vznik a vydávanie časopisu Byzantinoslavica (pôvodne Sborník pro studium byzantsko-slovanských vztahů)
• 2006 – Vznik slovenského zborníka Byzantinoslovaca

Literatúra

• ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 491 – 504.
• DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. Vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 377 – 399.
• VENNING, Timothy. A Chronology of the Byzantine Empire. Basingstoke; New York : Palgrave Macmillan, 2006. 817 s. ISBN 978-1-4039-1774-4.

Pozri aj

• Byzantská ríša
• Zoznam vládcov Byzantskej ríše
• byzantské výtvarné umenie, byzantská architektúra
• náboženstvo v Byzantskej ríši

Externé odkazy

• Byzantine Empire Timeline na ancient.eu (po anglicky)