Furkotský štít
| Furkotský štít | |
| vrch | |
 Furkotský štít z Furkotskej doliny.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vysoké Tatry, Štrba |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Biely Váh, Belá, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 403,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′06″S 20°01′37″V / 49,1683°S 20,027°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Kazimierz Przerwa |
| - dátum | v období 1889 – 1893 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Furkotský štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Furkotský štít[1] (2 403,5 m n. m.[2]) je vrch Vysokých Tatier. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne 20 km severozápadne od Popradu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádzajú aj Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne leží Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, juhozápadne osada Podbanské a južne Važec a Tatranská Štrba.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na vrchole sa stretávajú hranice národných prírodných rezervácií Furkotská dolina, Kôprová dolina a Mlynická dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Furkotský štít leží v krivánskej rázsoche, vedúcej od severozápadu z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na juhozápad na dominantný Kriváň (2 495 m n. m.). Je uzlový bod, kde južným smerom vybieha Soliskový hrebeň, oddeľujúci východne ležiacu Mlynickú a (od vrcholu) južne situovanú Furkotskú dolinu. Západne sa svahy zvažujú do Nefcerky, ktorá je vetvou Kôprovej doliny. Od Hrubého vrchu na severe ho oddeľuje nevýrazná Furkotská priehyba, na juhovýchode od Veľkého Soliska (2 413 m n. m.) Bystré sedlo a na juhozápade od Ostrej (2 351 m n. m.) Furkotské sedlo. Neďaleko štítu vedie v oblasti Bystrého sedla žlto značený priechod Mlynická dolina – Furkotská dolina. Kedysi bol (aj teraz je) hojne navštevovaný, bolo to len asi 35 výškových metrov sutinou od značky, t. j. zo sedla. Dnes je značka preložená medzi Bystré vežičky a hrby, na Bystrú lávku (reťaze), kvôli rozlámanému terénu pôvodnej trasy.
Západne je v Nefcerskej doline Vyšné a Nižné Terianske pleso, ktorými vodu odvádza Nefcerský potok do Belej v povodí Váhu. Na južnom úpätí je vo Furkotskej doline Vyšné Wahlenbergovo pleso, ktorým odteká voda Furkotským potokom do Bieleho Váhu a východne je v Mlynickej doline Okrúhle a Capie pleso, ktorými odteká voda Mlynicou do rieky Poprad.[2]
Severným smerom sa nachádza Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.) a Tichý vrch (1 979 m n. m.), západným Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.) a Krátka (2 375 m n. m.), južným Ostrá (2 351 m n. m.), Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a východným Satan (2 422 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.) a Hincova veža (2 377 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Nízkych Tatier a Oravských Beskýd.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník. Blízkym sedlom však vedie 
žlto značený chodník Mlynická dolina – Furkotská dolina, z ktorej je možný prístup na vrchol.[3]
Na ľahko dostupný vrchol sa síce chodilo dávno predtým, ale prvý zaznamenaný vykonali Poliaci K. Tetmajer a T. Boy – Żeleński s horskými vodcami okolo roku 1889. Najľahšia cesta na vrchol je neznačená, z Bystrého sedla I, bývalá značka. Využíva sa aj ako najjednoduchší prechod na Hrubý vrch – II, exponované, ale horskí vodcovia sem nezvyknú vodiť. Existujú lobistické snahy presadiť vyznačkovanie štítu, alebo aj oboch.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Furkotský štít
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách