Malý Salatín (vrch v Západných Tatrách)
| Malý Salatín | |
| vrch | |
 Zľava: Malý Salatín, Salatín, Brestová
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Bobrovec, Jalovec, Zuberec |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 2 046 m n. m. |
| Relatívna výška | 34 m |
| Súradnice | 49°12′43″S 19°41′18″V / 49,212°S 19,6882°V |
| Geologické zloženie | žula, rula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej zo Zverovky cez Brestovú
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malý Salatín (2 046 m n. m.[1]; poľ. Mały Salatyn) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Slovensku.[2] Leží v závere Hlbokej doliny nad obcou Jalovec, približne 18 km severne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[4] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Bobrovec, Jalovec a Zuberec.[5] Tatranský hrebeň tu tvorí prirodzenú hranicu medzi Oravou a Liptovom. Najbližším sídlom je severozápadne situovaný Zuberec, severovýchodne ležia Oravice a južne Konská a Žiar.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Malý Salatín leží v rovnomennom masíve v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi severozápadne ležiacim Salatínom (2 048 m n. m.) a juhovýchodne situovanou Spálenou (2 083 m n. m.).[2] Na jednej strane je Salatín oddelený Prostredným Salatínskym sedlom (2 012 m), na druhej strane hrebeň klesá cez nevýrazný vrchol Salatínska kopa (1 925 m) do Zadného Salatínskeho sedla (1 907 m), za ktorým sa dvíha rozoklanými Skriniarkami k vrcholu Spálená. Je uzlovým vrchom, keďže severovýchodne vybieha do Roháčskej doliny rázsocha na Zadný Salatín a druhá vedie juhozápadne na vrch Lysec (1 830 m n. m.). Severné svahy padajú do Salatínskej doliny, východné do doliny Zadná Spálená, z ktorých voda odteká Studeným potokom do rieky Orava. Južne sa nachádza Hlboká dolina, vetva doliny Parichvost a západne dolina Podválovec, vetva Bobroveckej doliny. Nimi voda odteká Hlbokým a Polianskym potokom do Jalovčanky v povodí Váhu.[3][2] Hrebeňom vedie značený turistický chodník.[3]
Západne sa nachádza Pálenica (1 753 m n. m.), Malý Klin (1 426 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.) a Lysec (1 830 m n. m.), južne Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.) a Baníkov (2 178 m n. m.), východne Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.) a Zadný Salatín (1 768 m n. m.) a severne Osobitá (1 687 m n. m.), Predný Salatín (1 624 m n. m.), Štít (1 310 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.) a Zuberec (1 806 m n. m.).[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Skalnatý vrchol[1] umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú z neho okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Chočské vrchy, Oravská Magura, Oravské Beskydy, Skorušinské vrchy a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu zo Sivého vrchu cez Brestovú (1 903 m n. m.)
- od východu z Volovca cez Smutné sedlo a Baníkov (2 178 m n. m.)
- po
žltej značke z obce Jalovec cez rázc. Pod Lyscom, odtiaľ po 
modrej a 
zelenej cez Hlbokú dolinu - po modrej značke zo Zverovky cez Brestovú (1 903 m n. m.)[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Poloha na turistickej mape
- Malý Salatín na Turistika.cz