Preskočiť na obsah

Nepál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nepálska federatívna demokratická republika
Vlajka Nepálu


Vlajka
Národné motto:
जननी जन्मभूमिश्च स्वर्गादपि गरीयसी
Štátna hymna:
सयौं थुँगा फूलका
Miestny názov  
 • dlhý सङ्घीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्र नेपाल
 • krátky नेपाल
Hlavné mesto Káthmandu
27°42′ s.š. 85°19′ v.d.
Najväčšie mesto Káthmandu
Úradné jazyky Nepálčina
Demonym Nepálčan, Nepálčanka
Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident
Predseda vlády
Parlamentná republika
Bidhya Devi Bhandari (विद्यादेवी भण्डारी)
Nanda Kishor Pun (नन्दबहादुर पुन)
Sher Bahadur Deuba (शेरबहादुर देउवा)
Vznik 25. september 1768
Susedia Čína, India
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
147,181 km² (95.)  
? km² (2,8 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (?)
 • sčítanie (2020)

 • hustota (?)
 
? (?.)
29 136 808

180/km² (62.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2016
24,067 mld. $ (?.)
2573 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,548 (145.) – nízky
Mena Nepálska rupia (NPR)
Časové pásmo
 • Letný čas
Nepálsky čas (UTC+5:45)
- (UTC-)
Medzinárodný kód NP
Internetová doména .np
Smerové telefónne číslo +977

Súradnice: 28°S 84°V / 28°S 84°V / 28; 84

Nepál, dlhý tvar Nepálska federatívna demokratická republika, je štát v južnej Ázii. Na severe má spoločnú hranicu s Čínou (1 236 km) a na juhu s Indiou (1 690 km). Hlavná činnosť obyvateľstva je poľnohospodárstvo, kde prevláda pestovanie ryže, pšenice, kukurice, juty a ovocia. Chovajú sa ovce, kozy, byvoly, hovädzí dobytok a jaky, no značný príjem má krajina z cestovného ruchu. V roku 1923 získala krajina nezávislosť, dovtedy bola pod britským dohľadom.

Mapa Nepálu

Krajinou sa tiahnu Himaláje. Veľké Himaláje tvoria severnú hranicu štátu. V ich hradbe 6 000 – 7 000 m n. m. vysokých štítov leží aj najvyšší vrch krajiny Mount Everest (Sagarmatha, 8 848 m n. m.). Smerom na juh rozčleňujú 4 000, potom 1 500 m vysoké pásma pohorí úrodné nepálske údolia a panvy. Na juhu sú nížiny zvané teraie (Tarái), ktoré pokrývajú močiarmi a vysokotrávnatými savanami spestrené tropické džungle.

•Krátky čas patrila krajina pod anglickú správu. Úplnú nezávislosť získala v roku 1923. Dňa 28. mája 2008 Ústavná rada odhlasovala zrušenie 240-ročnej monarchie a vyhlásila sekulárnu republiku. Dňa 19. júla 2008 sa v krajine uskutočnili historicky prvé prezidentské voľby.

Typické monzúnové klimatické podmienky s dvoma základnými ročnými obdobiami. Sucho prevláda od októbra do mája a monzúny od júla do septembra. Teploty v hlavnom meste Káthmandu v letných mesiacoch bežne dosahujú 30 °C a zriedkavo klesnú pod 10 °C. Sneh je v doline Kátmandú veľmi zriedkavý. Nepál leží o 1 500 km južnejšie ako Alpy a z tohto dôvodu sa snehová pokrývka nachádza v oveľa vyšších výškach než je to bežné v Európe.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Nepál je jednou z najchudobnejších a najmenej rozvinutých krajín sveta; až polovica obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Prerozdelenie bohatstva medzi obyvateľstvo je v súlade s prerozdeľovaním v mnohých rozvinutých a rozvojových krajinách : najbohatších 10 % domácností kontroluje 39,1 % národného bohatstva a najchudobnejších 10 % vlastní iba 2,6 %.

Nepálsky trh práce s 10 mil. pracovníkmi trpí vážnym nedostatkom vzdelanej kvalifikovanej pracovnej sily. Poľnohospodárstvo zamestnáva 81 % pracovnej sily, služby 16 % a manofaktúry / remeslá 3 %. Poľnohospodárstvo dorába – hlavne v oblasti Terrai hraničiacej s Indiou – ryžu, kukuricu, obilie, cukrovú trstinu, koreninovú zeleninu, mlieko a mäso vodných byvolov. Priemysel spracováva hlavne poľnohospodárske výrobky, vrátane juty, cukrovej trstiny, tabaku a zrna. Pestrá krajina a stará, exotická kultúra Nepálu predstavuje významný turistický potenciál, ale rast tohto odvetvia hospodárstva bol spomalený poslednými politickými udalosťami. Miera nezamestnanosti dosahuje polovicu obyvateľstva v produktívnom veku. Takže veľa Nepálcov hľadá prácu v Indii, krajinách Perzského zálivu a Malajzie, ktoré sú novými zdrojmi práce. Chudoba je akútna. Nepál dostáva US$50 mil ročne cez Gurka vojakov slúžiacich v Indickej armáde a Britskej armáde a sú vysoko oceňovaní za svoje majstrovstvo a chrabrosť. Celková úhrada zo zahraničia dosahuje 1 mld dolárov, vrátane peňazí z Arábie a Malajzie, ktoré spolu zamestnávajú 200 tisíc Nepálcov.

Nepálsky HDP bol v roku 2005 odhadovaný na niečo vyše 37 mld. USD (podľa Parity kúpnej sily), čo ho zaraďuje na 83. miesto na svete. Príjem na obyvateľa predstavoval okolo 1 402 dolárov, a tak sa zaradil na 163 miesto. Nepálsky vývoz predstavujú hlavne koberce, odevy, kožený tovar, jutové výrobky a zrno celkovo za 568 mil. USD. Dovážajú sa hlavne zlato, stroje a zariadenia, petrolejové výrobky a hnojivá celkovo za 1 419 mld. USD India (48,8 %), USA (22,3 %), a Nemecko (8,5 %) sú hlavnými obchodnými partnermi. Nepál dováža hlavne z Indie (43 %), Spojených arabských emirátov (10 %), Číny (10 %), Saudskej Arábie (4,4 %), a Singapuru (4 %).

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Administratívne členenie Nepálu od 20.9.2015

Od 20.9.2015 sa Nepál delí na 7 provincií a 75 okresov.

Do roku 2015 sa Nepál delil na 14 administratívnych zón (अञ्चल; prekladané aj ako oblasti), ktoré boli ďalej rozdelené na 75 okresov (जिल्ला).


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nepál

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]