Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2016

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Archív[upraviť zdroj]

2005 – 2006 – 2007 – 2008 – 2014 – 2015

December[upraviť zdroj]

31. december – Vatikán Výzva pápeža Františka svetovým lídrom
Pápež František vyzval v svojom koncoročnom posolstve svetových lídrov, aby sa viac venovali problému nezamestnanosti mladých ľudí. Vyhlásil, že mladá generácia sa utápa v beznádeji a migrácii. [1]

22. december – Sýria Allepo po štyroch rokoch v rukách Baššára al-Asada
Z východnej časti sýrskeho Aleppa boli evakuovaní všetci povstaleckí bojovníci a civilisti. Sýrska armáda po ukončení evakuácií deklarovala, že opätovne prevzala kontrolu nad celým Aleppom, ktoré bolo pred vypuknutím vojny najväčším mestom krajiny.[2]

19. december – USA Zbor voliteľov potvrdil Donalda Trumpa ako budúceho prezidenta USA
Zbor voliteľov potvrdil Donalda Trumpa ako budúceho prezidenta Spojených štátov. Hlasovalo za neho vyše 300 z 538 členov Zboru voliteľov; jeho demokratická protikandidátka Hillary Clintonová za ním zaostala o vyše 70 hlasov. Výsledky hlasovania v Zbore voliteľov budú oficiálne potvrdené 6. januára na spoločnom zasadnutí oboch komôr amerického Kongresu. Nový prezident bude potom slávnostne inaugurovaný 20. januára.[3]

19. december – Libanon Libanon má novú vládu pod vedením premiéra Harírího
V Libanone vznikla nová 30-členná vláda národnej jednoty pod vedením premiéra Saada Harírího. Nový kabinet zahŕňa väčšinu z politických skupín v krajine vrátane šiitskeho militantného hnutia Hizballáh, ktoré v ňom obsadí dve kreslá.[4]

13. december – Slovensko EÚ Radoslav Procházka nebude sudcom Všeobecného súdu EÚ
Poradný výbor Rady EÚ odmietol nomináciu bývalého predsedu slovenskej politickej strany #SIEŤ Radoslava Procházku na sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu.[5]

13. december – Taliansko Paolo Gentiloni novým talianskym premiérom
Poslanecká snemovňa talianskeho parlamentu vyslovila dôveru vláde premiéra Paola Gentiloniho.[6]

13. december – Malajzia Muhammad V. novým monarchom Malajzie
V Malajzii sa ujal moci nový federálny konštitučný monarcha Muhammad V.[7]

13. december – OSN Sľub nového generálneho tajomníka OSN
Bývalý portugalský premiér António Guterres zložil sľub ako nový generálny tajomník Organizácie Spojených národov a stal sa v poradí deviatym šéfom tejto medzinárodnej organizácie. Funkciu oficiálne prevezme 1. januára 2017 od súčasného generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna.[8]

11. december – Rumunsko Sociálni demokrati víťazmi volieb v Rumunsku
Víťazom parlamentných volieb v Rumunsku sa stala Sociálnodemokratická strana so ziskom 45 % pred Národnou liberálnou stranou so ziskom 21 % hlasov.[9]

6. december – Nemecko Líderkou CDU zostáva Angela Merkelová
Staronovou predsedníčkou nemeckej Kresťanskodemokratickej únie sa opäť stala Angela Merkelová, keď ju potvrdilo vo funkcii líderky strany 89,5 percenta delegátov. Angela Merkelová bola zvolená do čela CDU už po deviaty raz.[10]

6. december – Francúzsko Bernard Cazeneuve novým francúzskym premiérom
Francúzsky premiér Manuel Valls odstúpil z funkcie aby sa mohol sústrediť na kandidatúru v budúcoročných prezidentských voľbách. Rezignoval deň po tom, ako oznámil, že sa bude uchádzať o nomináciu francúzskej ľavice v prezidentských voľbách. Prezident François Hollande vymenoval za nového predsedu vlády doterajšieho ministra vnútra Bernarda Cazeneuvea, ktorého požiadal o vytvorenie kabinetu.[11]

5. december – Taliansko Taliansky premiér odstupuje z funkcie
Taliansky premiér Matteo Renzi ohlásil svoju demisiu po tom, čo voliči odmietli jeho ústavnú reformu v nedeľnom referende. Podľa neho mala ústavná reforma oklieštiť taliansku byrokraciu a zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny. Z funkcie odchádza po dva a pol roku v úrade.[12]

5. december – Nový Zéland Novozélandský premiér odstupuje z funkcie
Novozélandský premiér John Key dnes oznámil, že odstupuje po ôsmich rokoch zo svojej funkcie a nepovedie svoju konzervatívnu Národnú stranu do budúcoročných parlamentných volieb.[13]

4. december – Rakúsko Alexander Van der Bellen novým rakúskym prezidentom
Novým rakúskym prezidentom bude bývalý predseda rakúskej Strany zelených Alexander Van der Bellen, ktorý podľa predbežných výsledkov porazil v opakovanom druhom kole prezidentských volieb kandidáta Slobodnej strany Rakúska Norberta Hofera.[14]

November[upraviť zdroj]

27. november – Francúzsko François Fillon kandidátom konzervatívcov v prezidentských voľbách vo Francúzsku
Francúzsky expremiér François Fillon deklaroval víťazstvo v druhom kole primárok francúzskych konzervatívcov. Jeho súper Alain Juppé priznal porážku a Fillonovi zablahoželal. Po zrátaní hlasov zo zhruba 80 percent volebných miestností viedol Fillon so ziskom približne 67 percent hlasov. Víťaz primárok bude oficiálnym prezidentským kandidátom stredopravej časti politického spektra.[15]

25. november – Kuba Zomrel Fidel Castro
Vo veku 90 rokov zomrel bývalý dlhoročný kubánsky vodca Fidel Castro.[16]

22. november – Slovensko Ladislav Andreánsky a Zuzana Zimenová zložili poslanecký sľub
Ladislav Andreánsky zo SMERu-SD a Zuzana Zimenová kandidujúca za #SIEŤ zložili poslanecký sľub a ujali sa mandátu poslanca Národnej rady. Nahradili tak Oľgu Nachtmannovú, ktorá bola vymenovaná za štátnu tajomníčku ministerstva školstva a Radoslava Procházku, ktorý sa vzdal poslaneckého mandátu.[17] Keďže Zuzana Zimenová vyhlásila že nebude podporovať vládnu koalíciu, klesol počet vládnych poslancov v parlamente na 80 z celkového počtu 150.[18]

22. november – Estónsko Jüri Ratas novým estónskym premiérom
Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová vymenovala novú stredoľavú koaličnú vládu. Na jej čele je Jüri Ratas, predseda Estónskej strany stredu, ktorú tradične podporuje veľká ruskojazyčná menšina v krajine.[19]

20. november – Nemecko Kancelárka Angela Merkelová sa bude uchádzať o štvrté funkčné obdobie
Nemecká kancelárka Angela Merkelová verejne potvrdila, že sa bude uchádzať aj o štvrté funkčné obdobie v úrade. Parlamentné voľby v Nemecku by sa mali konať na jeseň 2017.[20]

18. november – Nemecko Frank-Walter Steinmeier kandidátom na nemeckého prezidenta
Trojica strán nemeckej vládnej koalície CDU, CSU a SPD oficiálne podporila prezidentskú kandidatúru ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý je dlhodobo jedným z najpopulárnejších politikov v krajine. Voľba nástupcu súčasného prezidenta Joachima Gaucka je naplánovaná na 12. februára 2017. O prezidentovi rozhodnú delegáti osobitného volebného zhromaždenia zloženého z členov Bundestagu a zástupcov všetkých 16 spolkových krajín.[21]

14. november – Bulharsko Bulharský premiér podal demisiu
Bulharský konzervatívny premiér Bojko Borisov odstúpil z funkcie v reakcii na výsledky druhého kola prezidentských volieb, v ktorom jasne zvíťazil opozičný kandidát Rumen Radev. Kandidátka vládnucej strany GERB Cecka Cačevová za ním zaostala o vyše 20 percent.[22]

14. november – Moldavsko Moldavsko bude mať proruského prezidenta
Proruský kandidát Igor Dodon zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb v Moldavsku nad prozápadnou političkou Maiou Sanduovou. Terajšie prezidentské voľby boli vôbec prvou priamou voľbou hlavy štátu v Moldavsku za posledných 20 rokov.[23]

9. november – Spojené štáty Novým prezidentom USA bude Donald Trump
Novým prezidentom USA bude kandidát Republikánskej strany miliardár Donald Trump, ktorý vo voľbách porazil kandidátku Demokratickej strany Hillary Clintonovú. Funkcie sa ujme 20. januára 2017.[24]

7. november – Nikaragua V prezidentských voľbách v Nikarague zvíťazil opäť Daniel Ortega
Súčasný nikaragujský prezident Daniel Ortega bol opätovne zvolený za hlavu štátu, čím si zabezpečil už tretie po sebe idúce funkčné obdobie. Viceprezidentkou bude po prvý raz jeho manželka Rosario Murillová.[25]

4. november – Španielsko Španielsko má menšinovú vládu
Členovia novej menšinovej španielskej vlády na čele so staronovým premiérom Marianom Rajoyom zložili prísahu pred kráľom Filipom VI. Španielsko bolo uplynulých desať mesiacov bez riadnej vlády, pretože politickým stranám, ktoré sa na základe výsledkov riadnych a neskôr aj predčasných volieb dostali do parlamentu, sa nepodarilo dohodnúť sa na vytvorení koalície.[26]

3. november – Libanon Saad Harírí novým libanonským premiérom
Novozvolený libanonský prezident Michel Aún vymenoval za premiéra sunnitského lídra, miliardára Saada Harírího, syna zavraždeného premiéra Rafíka Harírího. Harírí je zároveň ostrým kritikom Iránom podporovaného šiitského hnutia Hizballáh.[27]

Október[upraviť zdroj]

31. október – Slovensko Radoslav Procházka odchádza z politiky
Radoslav Procházka, bývalý predseda strany #Sieť, sa vzdal poslaneckého mandátu a členstva v strane #Sieť a odchádza z politiky.[28]

16. október – Slovensko Nové politické strany na Slovensku
Trenčiansky primátor Richard Rybníček oficiálne oznámil, že pripravuje založenie novej politickej strany pod názvom Toska. Strana má byť konzervatívna a pravicová, moc chce vrátiť do regiónov, cestu vidí v decentralizácii krajiny.[29] Okrem Richarda Rybníčka ohlásil vznik novej politickej strany aj Viktor Béreš. Volať sa má Nezávislosť a Jednota (NAJ) a chce byť všeľudovou masovou stranou.[30]

16. október – Slovensko Štátny pohreb slovenského exprezidenta Michala Kováča
V Bratislave sa uskutočnil štátny pohreb bývalého slovenského prezidenta Michala Kováča. Pochovaný bol na historickom Ondrejskom cintoríne.[31]

15. október – Česko V druhom kole senátnych volieb v Česku dominovali ľudovci
Tohtoročné voľby do českého Senátu, hornej komory českého parlamentu, vyhrali jednoznačne kandidáti KDU-ČSL, ktorí zvíťazili v deviatich z 27 obvodov. Po troch mandátoch získali ANO, ODS a hnutie Starostovia a nezávislí. ČSSD vyhrala len v dvoch obvodoch, rovnako ako TOP 09 a Severočesi.cz. Voliť prišlo 15,38 percenta voličov, čo je historicky najnižšia účasť vo všetkých druhých kolách senátnych volieb od roku 1996.[32]

13. október – Thajsko Zomrel najdlhšie vládnuci monarcha sveta
Najdlhšie vládnuci monarcha sveta, thajský kráľ Pchúmipchón Adundét, zomrel v nemocnici v Bangkoku vo veku 88 rokov. Krajine vládol 70 rokov.[33]

13. október – OSN Novým generálnym tajomníkom OSN bude António Guterres
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov zvolilo na návrh Bezpečnostnej rady za nového generálneho tajomníka tejto organizácie niekdajšieho portugalského premiéra a bývalého vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa. Funkcie sa ujme 1. januára 2017, keď sa jeho predchodcovi Pan Ki-munovi skončí druhý päťročný mandát.[34]

10. október – Estónsko Kersti Kaljulaidová zložila prezidentskú prísahu
46-ročná estónska politička Kersti Kaljulaidová zložila prezidentskú prísahu, čím sa stala vôbec prvou ženskou hlavou štátu v dejinách Estónska.[35]

9. október – Česko Hnutie ANO okrem víťazstva v krajoch ovládlo aj prvé kolo senátnych volieb v Česku
Hnutie ANO českého ministra financií Andreja Babiša presvedčivo zvíťazilo v regionálnych voľbách a v prvom kole senátnych volieb v Česku.[36]

7. október – Kolumbia Juan Manuel Santos nositeľom Nobelovej ceny za mier
Nositeľom Nobelovej ceny za mier za rok 2016 sa stal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos za zásluhu o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii, ktorá si vyžiadala najmenej 220 000 ľudských životov a vyhnala zo svojich domovov takmer šesť miliónov ľudí.[37]

6. október – OSN Novým generálnym tajomníkom OSN bude António Guterres
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov oficiálne navrhla 193-člennému Valnému zhromaždeniu OSN za nového generálneho tajomníka niekdajšieho portugalského premiéra a bývalého vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa.[38]

5. október – Slovensko Zomrel bývalý slovenský prezident Michal Kováč
V Nemocnici svätého Michala v Bratislave zomrel vo veku 86 rokov na zlyhanie srdca bývalý slovenský prezident Michal Kováč.[39]

3. október – Kolumbia Kolumbijskí voliči odmietli v referende mierovú dohodu
Kolumbijskí voliči v referende neočakávane a veľmi tesnou väčšinou odmietli mierovú dohodu medzi vládou a ľavicovou povstaleckou organizáciou Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC). Kolumbijská vláda a povstalci z FARC podpísali dohodu dosiahnutú po takmer štvorročných rokovaniach len minulý pondelok. Cieľom je ukončiť najdlhší ozbrojený konflikt v Latinskej Amerike, ktorý si za 52 rokov vyžiadal vyše 220.000 mŕtvych a osem miliónov ľudí vyhnal z domovov.[40]

3. október – Estónsko Kersti Kaljulaidová novou estónskou prezidentkou
Estónsky parlament prvýkrát v dejinách krajiny zvolil do funkcie hlavy štátu ženu - 46-ročnú Kersti Kaljulaidovú, keď za ňu hlasovalo 81 zo 101 poslancov.[41]

2. október – Maďarsko Maďarské referendum o utečeneckých kvótach je neplatné
Referendum o utečeneckých kvótach v Maďarsku bolo neplatné vzhľadom na nízku účasť, hoci sa drvivá väčšina zo zúčastnených voličov vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v EÚ. Účasť na referende dosiahla iba 43,9 percenta – a po odpočítaní takmer štyroch percent neplatných hlasov dokonca len 40,1 percenta. Aby bolo hlasovanie platné, muselo viac ako 50 percent maďarských voličov odovzdať platné hlasy.[42]

1. október – Európska únia Michel Barnier vyjednávačom EÚ pre brexit
Bývalý francúzsky eurokomisár Michel Barnier sa oficiálne ujal funkcie hlavného vyjednávača Európskej komisie pre brexit. V mene exekutívy Európskej únie bude mať na starosti prípravu rokovaní so Spojeným kráľovstvom o jeho odchode z EÚ.[43]

September[upraviť zdroj]

26. september – Slovensko Boris Zala požiadal o prerušenie členstva v Smere-SD
Europoslanec Boris Zala požiadal o prerušenie členstva v Smere-SD v súvislosti s jeho nesúhlasom s ideovým zameraním strany. Podľa neho sa Smer-SD v programovom dokumente pripravenom na programovú konferenciu strany odklonil od línie európskej sociálnej demokracie. [44]

22. september – Slovensko Daniel Lipšic sa vzdá poslaneckého mandátu
Predseda strany NOVA Daniel Lipšic oznámil, že sa vzdá poslaneckého mandátu v súvislosti s tragickou dopravnou nehodou, pri ktorej usmrtil 72-ročného chodca na Vajnorskej ulici v Bratislave.[45]

19. september – Rusko Putinove Jednotné Rusko jasným víťazom parlamentných volieb v Rusku
Prokremeľská strana Jednotné Rusko zvíťazila s výrazným náskokom v parlamentných voľbách v Rusku a bude mať v Štátnej dume dvojtretinovú väčšinu, čo znamená dostatok hlasov na vykonanie prípadných zmien v ústave. Jednotné Rusko získalo 343 mandátov. Do parlamentu sa dostali už iba tri ďalšie politické strany: Komunistická strana Ruskej federácie so 42 mandátmi, nacionalistická Liberálnodemokratická strana Ruska s 39 mandátmi a Spravodlivé Rusko s 23 mandátmi. Na parlamentných voľbách sa zúčastnilo 47,81 percent voličov.[46]

16. september – Slovensko Európska únia Neformálny samit EÚ v Bratislave
V Bratislave sa uskutočnil neformálny samit Európskej únie, na ktorom sa zúčastnili lídri všetkých členských štátov Európskej únie s výnimkou Spojeného kráľovstva.[47]

1. september – Slovensko Štvorkoalíciu vystriedala trojkoalícia
Predsedovia politických strán SMER-SD, SNS a MOST – HÍD Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár podpísali novú koaličnú dohodu. Z doterajšej štvorkoalície po necelých šiestich mesiacoch vypadla strana #SIEŤ, ktorá prišla o väčšinu poslancov.[48]

1. september – Brazília Michel Temer novým prezidentom Brazílie
Brazílsky viceprezident Michel Temer zložil prezidentskú prísahu. Stalo sa tak niekoľko hodín po tom, čo Senát definitívne odvolal z funkcie prezidentku Dilmu Rousseffovú pre podozrenie z manipulácie s rozpočtom, čím si mala pomôcť k znovuzvoleniu v roku 2014. Temer bude v úrade do najbližších prezidentských volieb v roku 2018.[49]

August[upraviť zdroj]

31. august – Slovensko Árpád Érsek novým ministrom dopravy
Prezident SR Andrej Kiska vymenoval za ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpáda Érseka zo strany MOST – HÍD. Zároveň z tejto pozície odvolal predchádzajúceho šéfa rezortu dopravy Romana Brecelyho zo strany #SIEŤ. Uvedená zmena súvisí s odchodom piatich poslancov zo strany #SIEŤ.[50]

31. august – KĽDR Poprava vicepremiéra v KĽDR
Podľa juhokórejských médií bol v Kórejskej ľudovodemokratickej republike popravený vicepremiér Kim Jong-čin potom, ako ho obvinili zo "zastávania zlého postoja" na júnovom zasadnutí parlamentu. Správa nie je potvrdená oficiálnymi orgánmi KĽDR.[51]

16. august – Slovensko Rebeli opúšťajú #SIEŤ
Poslanci Národnej rady SR Andrej Hrnčiar, Martin Fedor, Katarína Cséfalvayová, Igor Janckulík a Eduard Adamčík vystúpili zo strany #SIEŤ. Vyhlásili, že budú naďalej podporovať vládu Roberta Fica a o spolupráci chcú rokovať s Mostom-Híd. Strane #SIEŤ tak v parlamente zostávajú už iba dva poslanci, bývalý predseda strany Radoslav Procházka a Alena Bašistová.[52]

14. august – Turecko Čistky po neúspešnom prevrate v Turecku
Po júlovom neúspešnom pokuse o vojenský prevrat prišlo v Turecku o prácu, alebo bolo postavených mimo služby 81 494 štátnych zamestnancov vrátane viac ako 3 000 vojakov. V súvislosti s pokusom o prevrat zatkli turecké úrady celkovo už vyše 35 000 ľudí, z ktorých bol na zhruba 17 700 vydaný zatykač. Približne 75 000 občanom bola zrušená platnosť cestovných pasov, aby nemohli odcestovať do zahraničia. O povolenie na výkon povolania prišlo aj asi 21 000 učiteľov.[53]

13. august – Slovensko Roman Brecely novým predsedom strany #SIEŤ
Na mimoriadnom sneme strany #SIEŤ v Trnave bol minister dopravy Roman Brecely zvolený za nového predsedu strany, keď získal 86 hlasov od 125 prítomných delegátov. Doterajší predseda Radoslav Procházka na úvod snemu oznámil, že nebude na túto funkciu kandidovať. Kandidát Procházkových odporcov Eduard Adamčík na protest proti priebehu snemu opustil rokovanie a vzdal sa kandidatúry. Posledný kandidát Tomáš Stoklasa sa vzdal kandidatúry v prospech Romana Brecelyho.[54]

11. august – Srbsko Aleksandar Vučić naďalej premiérom Srbska
Srbský parlament podporil nový kabinet konzervatívneho premiéra Aleksandara Vučića 163 hlasmi proti 62 hlasom. Vučićova Srbská pokroková strana zostane v koalícii so Srbskou socialistickou stranou aj napriek tomu, že si zabezpečila vyše polovicu z 250 kresiel v parlamente.[55]

Júl[upraviť zdroj]

22. júl – Spojené štáty Donald Trump je definitívne kandidátom republikánov na prezidenta USA
Realitný magnát Donald Trump prijal v posledný deň nominačného zjazdu republikánov oficiálne nomináciu americkej Republikánskej strany na prezidenta Spojených štátov.[56]

22. júl – Turecko Čistky po neúspešnom prevrate v Turecku
V Turecku začal platiť 90-dňový výnimočný stav, ktorý je podľa prezidenta Erdoğana nevyhnutný pre obnovenie poriadku. Počet ľudí zatknutých po nedávnom neúspešnom pokuse o vojenský prevrat sa zvýšil na 10 410. Je medzi nimi 7 423 vojakov, 287 policajtov, 2014 sudcov a prokurátorov a 686 civilistov. Z uvedeného množstva vojakov je 162 generálov, čo predstavuje takmer polovicu všetkých generálov Turecka, ktoré má druhú najväčšiu armádu v rámci NATO. Došlo tiež k suspendovaniu viac než 37 500 štátnych zamestnancov a policajtov. Okrem toho 21 000 učiteľov pôsobiacich na súkromných školách prišlo o svoju licenciu a najvyššia rada pre vzdelávanie nariadila odstúpenie 1 577 dekanov na všetkých univerzitách v krajine.[57]

15. júl – Turecko Neúspešný vojenský puč v Turecku
V Turecku sa časť armády pokúsila o vojenský prevrat. Pokus bol v priebehu jedného dňa silami vernými prezidentovi Erdoğanovi potlačený. Pri nepokojoch zahynulo najmenej 265 ľudí, ďalších vyše 1 400 ľudí utrpelo zranenia. Po potlačení pokusu o prevrat zahájila vláda rozsiahle čistky v armáde, štátnej správe a súdnictve.[58]

13. júl – Spojené kráľovstvo Theresa Mayová novou britskou premiérkou
Theresa Mayová nahradila Davida Camerona na premiérskom poste a stala sa po Margaret Thatcherovej druhou ženou v kresle premiéra Spojeného kráľovstva.[59]

8. júl – NATO Vo Varšave sa uskutočnil samit NATO
Kľúčovou témou samitu NATO vo Varšave bolo posilnenie bezpečnosti východného krídla aliancie. Lídri členských krajín odsúhlasili plán na nasadenie štyroch práporov NATO v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku.[60]

6. júl – Slovensko Anton Šafárik novým riaditeľom SIS
Prezident SR Andrej Kiska vymenoval na návrh vlády do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby Antona Šafárika. Vystrieda na tejto pozícii Jána Valka, ktorý na čele tajnej služby stál od mája 2012.[61]

1. júl – Rakúsko Prezidentské voľby v Rakúsku sa budú opakovať
Rakúsky ústavný súd vyhovel žalobe pravicovo populistickej Slobodnej strany Rakúska proti výsledkom druhého kola prezidentských volieb, v ktorých jej kandidát tesne prehral. Druhé kolo volieb sa bude musieť opakovať na celom území Rakúska.[62]

1. júl – Slovensko Európska únia Slovensko sa stalo predsedníckou krajinou Rady Európskej únie
Slovensko sa po prvýkrát na 6 mesiacov stalo predsedníckou krajinou Rady Európskej únie. Pri tejto príležitosti pricestovali na Slovensko členovia Európskej komisie na čele s jej predsedom Jeanom-Claudom Junckerom.[63]

Jún[upraviť zdroj]

26. jún – Island Island má nového prezidenta
V prezidentských voľbách na Islande zvíťazil historik Gudni Jóhannesson, ktorý získal 39,1% hlasov, pred podnikateľkou Hallou Tómasdóttirovou, ktorá získala 27,9% hlasov.[64]

26. jún – Španielsko Ľudová strana zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v Španielsku
Víťazom predčasných parlamentných volieb v Španielsku sa stala konzervatívna Ľudová strana (PP) premiéra Mariana Rajoya, ktorá obsadí 137 kresiel v 350-člennom parlamente. Na druhom mieste skončila Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) s 85 kreslami a na treťom radikálna ľavicová aliancia Unidos Podemos (Zjednotení môžeme) so 71 kreslami.[65]

24. jún – Spojené kráľovstvo David Cameron rezignuje na funkciu premiéra
Britský premiér David Cameron oznámil, že v októbri odstúpi z funkcie po tom, ako britskí voliči v štvrtkovom referende rozhodli o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.[66]

24. jún – Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo opúšťa Európsku úniu
Britskí voliči v referende rozhodli o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Na referende sa zúčastnilo 72,2 % registrovaných voličov. Za tzv. brexit hlasovalo 51,9 % z nich, pokým za zotrvanie krajiny v EÚ sa ich vyslovilo 48,1 %.[67]

20. jún – Chorvátsko Predčasné voľby v Chorvátsku
Poslanci chorvátskeho parlamentu schválili jeho rozpustenie a otvorili tak cestu predčasným voľbám po tom, ako minulý týždeň vyjadrili nedôveru vláde. Parlament sa rozpustil k 15. júlu a predčasné voľby by mohli byť začiatkom septembra.[68]

17. jún – Čierna Hora Čierna Hora chce vstúpiť do NATO
Čiernohorský parlament schválil vstup Čiernej Hory do Severoatlantickej aliancie.[69]

11. jún – Slovensko Alojz Hlina je novým predsedom KDH
Delegáti snemu Kresťanskodemokratického hnutia v Ružomberku zvolili za nového predsedu hnutia Alojza Hlinu.[70]

11. jún – Slovensko Richard Sulík zostáva predsedom Slobody a Solidarity
Delegáti mimoriadneho kongresu strany Sloboda a Solidarita zvolili za predsedu strany na ďalšie 4 roky opäť Richarda Sulíka.[71]

11. jún – Slovensko József Menyhárt je novým predsedom Strany maďarskej komunity
Na 3. republikovom sneme Strany maďarskej komunity v Nových Zámkoch zvolili delegáti za predsedu Józsefa Menyhárta.

8. jún – Slovensko Opozičné hnutie Sme rodina vylúčilo zo svojho poslaneckého klubu trojicu poslancov
Opozičné hnutie SME RODINA – Boris Kollár vylúčilo zo svojho poslaneckého klubu trojicu poslancov Martinu Šimkovičovú, Petra Marčeka a Rastislava Holúbeka.[72]

8. jún – Rakúsko FPÖ napadla výsledky rakúskych prezidentských volieb na ústavnom súde
Pravicová populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ) napadla na ústavnom súde výsledky druhého kola rakúskych prezidentských volieb, v ktorých jej kandidát Norbert Hofer tesne prehral.[73]

7. jún – Slovensko Minister vnútra Robert Kaliňák zostáva vo funkcii
Minister vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD), zostáva vo funkcii. Za jeho odvolanie hlasovalo v národnej rade len 58 poslancov zo 138 prítomných. Kaliňákovo odvolanie podporili všetci prítomní poslanci strán OĽaNO-NOVA, Kotleba – ĽSNS, z SaS sa zdržal len Alojz Baránik, za odvolanie bola aj väčšina klubu SME RODINA – Boris Kollár a traja nezaradení. Proti boli všetci prítomní koaliční poslanci SMERu-SD, SNS, MOST – HÍD a #Siete.[74]

7. jún – Slovensko OSN Miroslav Lajčák obhajoval svoju kandidatúru na post šéfa OSN
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák predložil v New Yorku svoju kandidátsku víziu a obhajoval svoju kandidatúru na generálneho tajomníka OSN.[75]

7. jún – Haiti Prezidentské voľby v Haiti sa budú opakovať
Dočasná volebná rada na odporúčanie nezávislej overovacej komisie anulovala sporné prezidentské voľby na Haiti a 9. október určila ako termín ich opakovaného prvého kola. Uvedené rozhodnutie je pokusom napraviť nezrovnalosti v prvom kole volieb z októbra 2015, ktoré túto chudobnú karibskú krajinu uvrhli do politickej krízy.[76]

2. jún – Nemecko Turecko Nemecko uznalo genocídu Armédov
Nemecký Spolkový snem (Bundestag) takmer jednomyseľne prijal rezolúciu, v ktorej uznal masakru Arménov osmanskými Turkami počas prvej svetovej vojny za genocídu. Turecko vopred varovalo, že uznesenie poškodí vzťahy medzi Berlínom a Ankarou.[77]

Máj[upraviť zdroj]

31. máj – Ukrajina Rusko Nadija Viktorivna Savčenková sa stala poslankyňou ukrajinského parlamentu
Ukrajinská pilotka Nadija Viktorivna Savčenková zložila v Kyjeve ústavou predpísaný sľub a stala sa poslankyňou ukrajinského parlamentu. Savčenková sa vrátila na Ukrajinu po dvoch rokoch väznenia v Rusku, kde bola v marci odsúdená na 22 rokov za účasť za vražde dvoch ruských novinárov, pokus o vraždu a protizákonné prekročenie hraníc s Ruskom. Prezident Vladimir Putin jej udelil milosť a následne ju vymenili za dvoch ruských občanov odsúdených na Ukrajine za teroristické aktivity po boku proruských separatistov v Donbase.[78]

25. máj – Slovensko OSN Miroslav Lajčák bude kandidovať na funkciu generálneho tajomníka OSN
Slovenská vláda schválila nomináciu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.[79]

23. máj – Rakúsko Alexander Van der Bellen je novým rakúskym prezidentom
V druhom kole prezidentských volieb v Rakúsku tesne zvíťazil niekdajší líder Strany zelených Alexander Van der Bellen nad kandidátom strany slobodných (FPÖ) Norbertom Hoferom.[80]

20. máj – Slovensko Jozef Mihál nebude kandidovať na funkciu predsedu SaS
Podpredseda strany Sloboda a Solidarita Jozef Mihál odstúpil od svojho pôvodného zámeru kandidovať na predsedu strany.[81]

20. máj – Taiwan Prvá prezidentka Taiwanu sa oficiálne ujala funkcie
Taiwanská politička Cchaj Jing-wen, ktorá zvíťazila v januárových prezidentských voľbách, zložila slávnostnú prísahu a stala sa tak vôbec prvou ženou zastávajúcou najvyšší post v tejto krajine.[82]

19. máj – NATO Čierna Hora Čierna Hora mieri do NATO
Ministri zahraničných vecí 28 členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli podpísali prístupový protokol s Čiernou Horou, otvárajúci tejto balkánskej krajine cestu do NATO.[83]

17. máj – Rakúsko Christian Kerna je novým rakúskym kancelárom
Nový rakúsky kancelár, sociálny demokrat Christian Kern, zložil dnes vo Viedni ústavou predpísaný sľub do rúk prezidenta Heinza Fischera.[84]

16. máj – Slovensko Voľby predsedu strany Sloboda a Solidarita
Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík zvolal na 11. júna mimoriadny kongres strany na ktorom sa vzdá funkcie predsedu strany a zároveň bude kandidovať opäť na túto funkciu.[85]

13. máj – Slovensko Zomrel poslanec NR SR Ondrej Binder
Pri dopravnej nehode Banskou Štiavnicou a Banskou Belou, zahynul poslanec národnej rady za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Ondrej Binder.[86]

12. máj – Brazília V Brazílii dočasne zbavili funkcie prezidentku Rousseffovú
Brazílsky senát po 20-hodinovom zasadnutí schválil pomerom 55:22 hlasov suspendovanie prezidentky Dilmy Rousseffovej na 180 dní. Počas tohto obdobia preskúma obvinenia zo zneužitia úradu. Funkcie hlavy štátu sa ujal viceprezident Michel Temer.[87]

12. máj – Uganda Ugandský prezident Yoweri Museveni vládne nepretržite už 30 rokov
Staronový ugandský prezident Yoweri Museveni zložil prezidentský sľub a na ďalšie päťročné obdobie sa oficiálne ujal funkcie hlavy štátu. Museveni sa chopil moci v roku 1986, rok po vojenskom prevrate, a od roku 1996 vyhral štvoro volieb. V posledných konaných 18. februára 2016 získal 60 % odovzdaných hlasov.[88]

9. máj – Európska únia Slovensko Bol spustený web slovenského predsedníctva v Rade EÚ
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky spustilo webovú stránku venovanú špeciálne blížiacemu sa slovenskému predsedníctvu v Rada Európskej únie.[89]

9. máj – Rakúsko Rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann odstupuje
Rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann, ktorý je predsedom Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), sa rozhodol odstúpiť zo všetkých funkcií.[90]

7. máj – Brazília V Brazílii sa diskutuje o odvolaní prezidentky Dilmy Rousseffovej
Osobitná komisia hornej komory brazílskeho parlamentu odsúhlasila začatie konania o odvolaní prezidentky Dilmy Rousseffovej, ktorá podľa opozície v minulosti skresľovala stav verejných financií a nezákonne financovala svoju volebnú kampaň.[91]

7. máj – Spojené kráľovstvo Sadiq Khan novým starostom Londýna
Labourista Sadiq Khan, syn pakistanských prisťahovalcov, zvíťazil vo voľbách starostu Londýna a stal sa tak prvým moslimským starostom Londýna v histórii.[92]

6. máj – Európska únia Vatikán Pápež František si prevzal cenu Karola Veľkého
Pápež František si vo Vatikáne prevzal jedno z najprestížnejších európskych ocenení, cenu Karola Veľkého. Na slávnostnom akte v Apoštolskom paláci sa zúčastnili poprední európski politici, okrem iného nemecká kancelárka Angela Merkelová, španielsky kráľ Filip VI., predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker či predseda Európskej rady Donald Tusk.[93]

6. máj – Európska únia Slovensko Ján Figeľ sa stal osobitným vyslancom EÚ pre náboženské slobody vo svete
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker oficiálne oznámil vytvorenie pozície osobitného vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Zároveň informoval, že Európska komisia na tento post vymenovala slovenského politika Jána Figeľa, bývalého predsedu Kresťanskodemokratického hnutia.[94]

5. máj – Slovensko Zomrel Sergej Chelemendik
Vo veku 58 rokov zomrel po mozgovej porážke politický analytik, spisovateľ a bývalý poslanec Národnej rady za Slovenskú národnú stranu Sergej Chelemendik.[95]

5. máj – Turecko Turecký premiér Ahmet Davutoglu odstupuje
Turecký premiér Ahmet Davutoglu oznámil, že nebude kandidovať na predsedu vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) na mimoriadnom zjazde strany 22. mája. Znamená to, že podľa miestnych pravidiel automaticky príde aj o kreslo šéfa vlády.[96]

4. máj – Európska únia Európska komisia chce zmeniť doterajší európsky azylový systém
Podľa návrhu Európskej komisie by sa európsky azylový systém mal doplniť o prerozdeľovací mechanizmus. Krajiny Európskej únie, ktoré sa do neho nezapoja, by sa mali vykúpiť čiastkou 250-tisíc eur za jedného utečenca.[97]

4. máj – Austrália V Austrálii budú v júli predčasné voľby
Austrálsky premiér Malcolm Turnbull vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 2. júla potom, ako senát odmietol schváliť zákon umožňujúci vláde vytvoriť Austrálsku stavebnú komisiu.[98]

3. máj – Španielsko Španielsky kráľ rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby
Španielsky kráľ Filip VI. podpísal dekrét o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných volieb, ktoré sa budú konať 26. júna. Urobil tak potom, ako zlyhali snahy o zostavenie vlády na základe výsledkov riadnych volieb z vlaňajšieho decembra.[99]

Apríl[upraviť zdroj]

26. apríl – Slovensko Slovenský parlament schválil programové vyhlásenie vlády
Poslanci Národnej rady SR schválili programové vyhlásenie vlády a vyslovili jej tak svoju dôveru.[100]

25. apríl – Srbsko Víťazstvo vládnej Srbskej pokrokovej strany v predčasných parlamentných voľbách v Srbsku
Vládna Srbská pokroková strana premiéra Aleksandra Vučića zvíťazila s veľkým náskokom v predčasných parlamentných voľbách v Srbsku. Získala 48,2 percenta všetkých hlasov, čo znamená, že obsadí vyše polovicu z 250 parlamentných kresiel.[101]

25. apríl – Slovensko Predseda Národnej rady SR Andrej Danko sa podrobil úspešnej operácii žalúdka
Predsedovi slovenského parlamentu Andrejovi Dankovi zo SNS odstránili nález na žalúdku aj časť žalúdka. V nemocnici bude asi dva týždne. Zákrok podľa lekárov nesprevádzali komplikácie.[102]

22. apríl – Slovensko Slovenský premiér Robert Fico sa podrobil úspešnej operácii srdca
Slovenský premiér Robert Fico sa podrobil úspešnému kardiochirurgickému zákroku v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.[103]

22. apríl – Čad Čad ani po 26 rokoch nezmení prezidenta
Prezidentom afrického Čadu zostáva aj na ďalších päť rokov doterajšia dlhoročná hlava štátu Idriss Deby, ktorý sa stal víťazom prezidentských volieb z 10. apríla. Podľa ústrednej volebnej komisie získal takmer 62 percent voličov. Prezidentom krajiny je Idriss Deby už od roku 1990 Idriss Deby, keď sa funkcie sa zmocnil vo vojenskom prevrate.[104]

18. apríl – Slovensko Národná rada začala rokovať o programovom vyhlásení slovenskej vlády
Národná rada Slovenskej republiky začala rokovať o programovom vyhlásení tretej vlády Roberta Fica a o vyslovení dôvery jeho vláde.[105]

14. apríl – Slovensko Slovenský premiér Robert Fico hospitalizovaný v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb
Kvôli ťažkostiam so srdcom bol slovenský premiér Robert Fico hospitalizovaný v bratislavskom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb.[106]

14. apríl – Ukrajina Volodymyr Hrojsman novým ukrajinským premiérom
Ukrajinský parlament schválil vymenovanie svojho predsedu Volodymyra Borysovyča Hrojsmana do funkcie predsedu vlády, keď v rámci riešenia politickej krízy na Ukrajine vystriedal odstupujúceho premiéra Arsenija Jaceňuka.[107]

3. apríl – Panama Papers – zverejnené dokumenty o daňových rajoch sa týkajú najmocnejších politikov sveta
Podľa BBC uniklo vyše 11 miliónov dokladov z panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca. Médiá ich preto začali prezývať Panama Papers. Ukazujú, ako táto spoločnosť pomáhala svojim klientom prepierať peniaze, vyhýbať sa sankciám a unikať plateniu daní. Medzi klientami spoločnosti sú offshore spoločnosti, naviazané na mnohých svetových politikov.[108]

Marec[upraviť zdroj]

24. marec – Radovan Karadžič odsúdený za genocídu a vojnové zločiny na 40 rokov
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu odsúdil bývalého bosniansko-srbského lídra Radovana Karadžiča za genocídu a vojnové zločiny na 40 rokov väzenia.[109]

23. marec – Slovensko Prezident Andrej Kiska vymenoval novú vládu Slovenskej republiky
Prezident SR Andrej Kiska vymenoval koaličnú vládu vytvorenú nominantami strán SMER-SD, SNS, MOST – HÍD a #SIEŤ. Premiérom sa stal už po tretíkrát Robert Fico (SMER-SD), podpredsedom vlády pre investície Peter Pellegrini (SMER-SD), podpredsedom vlády a ministrom vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD), podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST – HÍD), ministrom financií Peter Kažimír (SMER-SD), ministrom zahraničia Miroslav Lajčák (SMER-SD), ministrom kultúry Marek Maďarič (SMER-SD), ministrom práce a sociálnych vecí Ján Richter (SMER-SD), ministrom hospodárstva Peter Žiga (SMER-SD), ministrom zdravotníctva Tomáš Drucker (SMER-SD), ministrom obrany Peter Gajdoš (SNS), ministerkou pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS), ministrom školstva Peter Plavčan (SNS), ministrom životného prostredia László Sólymos (MOST – HÍD) a ministrom dopravy Roman Brecely (#SIEŤ).[110]

23. marec – Slovensko Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR
Poslanci Národnej rady SR, zvolení v parlamentných voľbách 5. marca, zložili ústavou predpísaný sľub a týmto aktom sa ujali výkonu poslaneckého mandátu. Na ustanovujúcej schôdzi zvolili za predsedu Národnej rady Andreja Danka zo SNS a za podpredsedov Bélu Bugára z MOST – HÍD, Martina Glváča zo SMERu-SD, Andreja Hrnčiara zo #SIETe a Luciu Nicholsonovú zo SaS.[111]

22. marec – Slovensko Podpis koaličnej dohody v Bratislave
Lídri politických strán SMER-SD, SNS, MOST – HÍD a #SIEŤ Robert Fico, Andrej Danko, Béla Bugár a Radoslav Procházka podpísali 17 dní po parlamentných voľbách v reprezentačných priestoroch Bratislavského hradu koaličnú dohodu o vytvorení vlády.<

22. marec – Belgicko Teroristické útoky v Bruseli
V hlavnom meste Belgicka Bruseli sa uskutočnilo viacero bombových teroristických útokov na letisku Brusel-Zaventem a v metre. Pri útokoch zahynulo viac ako 30 ľudí, stovky ľudí bolo zranených.[112]

22. marec – Slovensko Podpis koaličnej dohody v Bratislave
Lídri politických strán SMER-SD, SNS, MOST – HÍD a #SIEŤ Robert Fico, Andrej Danko, Béla Bugár a Radoslav Procházka podpísali 17 dní po parlamentných voľbách v reprezentačných priestoroch Bratislavského hradu koaličnú dohodu o vytvorení vlády.[113]

15. marec – Slovensko Ján Figeľ odstúpil z funkcie predsedu KDH
Ján Figeľ sa vzdal fukcie predsedu KDH vzhľadom na neúspech hnutia v parlamentných voľbách.[114]

12. marec – Slovensko Andrej Danko zostáva predsedom SNS
Snem SNS zvolil Andreja Danka opätovne za predsedu strany na ďalšie štyri roky. Zároveň odmietol vstup SNS do pravicovej vlády o ktorej vytvorenie sa snažil predseda SaS Richard Sulík.[115]

9. marec – Slovensko Miroslav Beblavý odstúpil z funkcie podpredsedu strany #Sieť
Miroslav Beblavý odstúpil z funkcie podpredsedu strany #SIEŤ. Zdôvodnil to vážnym narušením dôvery v predsedu strany Radoslava Procházku.[116]

9. marec – Slovensko Robert Fico sa pokúsi zostaviť vládu
Slovenský prezident Andrej Kiska poveril zostavením vlády Roberta Fica, predsedu strany SMER-SD, ktorá v parlamentných voľbách na Slovensku získala najviac hlasov voličov.[117]

8. marec – Slovensko József Berényi odstúpil z funkcie predsedu SMK-MKP
Po neúspechu strany SMK-MKP v parlamentných voľbách na Slovensku odstúpil jej predseda József Berényi z funkcie.[118]

5. marec – Slovensko Parlamentné voľby na Slovensku
V parlamentných voľbách na Slovensku zvíťazila vládna strana SMER-SD so ziskom 28,28% hlasov a 49 poslaneckých mandátov. Do parlamentu sa ešte dostali SaS (12,10% hlasov a 21 mandátov), OĽaNO-NOVA (11,02% hlasov a 19 mandátov), SNS (8,64% hlasov a 15 mandátov), Kotleba – ĽSNS (8,04% hlasov a 14 mandátov), SME RODINA – Boris Kollár (6,62% hlasov a 11 mandátov), MOST – HÍD (6,50% hlasov a 11 mandátov) a #SIEŤ (5,60% hlasov a 10 mandátov). Tesne pred bránami parlamentu zostalo KDH so ziskom 4,94% hlasov a SMK-MKP so ziskom 4,04% hlasov.[119]

5. marec – Španielsko Španielsko stále bez nového premiéra
Poslanci španielskeho parlamentu odmietli aj v druhom kole hlasovania premiérsku kandidatúru socialistického lídra Pedra Sáncheza. Španielske strany sa neúspešne snažia o zostavenie novej vlády už od parlamentných volieb konaných 20. decembra, v ktorých ani jeden z hlavných politických táborov nezískal väčšinu potrebnú na zostavenie vlády.[120]

4. marec – Srbsko V Srbsku budú predčasné voľby
Srbský prezident Tomislav Nikolič podpísal dekrét o rozpustení parlamentu a vypísal predčasné parlamentné voľby. Ich termín určil na 24. apríla.[121]

3. marec – Írsko V Írsku boli potvrdené výsledky parlamentných volieb
V Írsku po opakovanom prerátaní hlasov v spornom obvode zverejnili konečné výsledky parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 26. februára. Zvíťazila vládna strana Fine Gael, ktorá bude mať v 158-člennom parlamente 50 kresiel. Hlavná opozičná Fianna Fáil bude mať 44 poslancov a nacionalistická strana Sinn Féin 23 poslancov. Do parlamentu sa dostalo ešte 8 ďalších menších strán.[122]

Február[upraviť zdroj]

28. február – Švajčiarsko Referendum o cudzincoch vo Švajčiarsku
Takmer 59 percent účastníkov referenda vo Švajčiarsku hlasovalo proti návrhu, aby tamojšie orgány museli vyhostiť každého cudzinca usvedčeného zo spáchania trestného činu, a to bez ohľadu na jeho závažnosť.[123]

21. február – Spojené kráľovstvo Londýnsky starosta Boris Johnson podporuje odchod Spojeného kráľovstva z EÚ
Jeden z najvplyvnejších britských politikov, londýnsky starosta a člen vládnej konzervatívnej strany Boris Johnson, vyhlásil, že v nadchádzajúcom referende bude podporovať odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.[124]

20. február – Spojené kráľovstvo Britská vláda vyhlásila referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii
Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii sa uskutoční vo štvrtok 23. júna. Rozhodla o tom britská vláda na svojom mimoriadnom zasadaní v Londýne. Premiér David Cameron uviedol, že v predreferendovej kampani bude presviedčať Britov, aby hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ.[125]

20. február – Uganda Prezidentské voľby v Ugande
Ugandská volebná komisia vyhlásila za víťaza prezidentských volieb Yoweriho Museveniho, ktorý stojí na čele tejto východoafrickej krajiny už tri desaťročia. Opozícia však odmietla výsledky volieb ako sfalšované. [126]

20. február – Európska únia Európski lídri sa dohodli s Davodom Cameronom
Európski lídri na samite Európskej únie v Bruseli s britským premiérom Davidom Cameronom uzavreli "spravodlivú kompromisnú" dohodu, s ktorou bude môcť presadzovať zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ, vyhlásila v piatok večer na záver samitu EÚ nemecká kancelárka Angela Merkelová.[127] Na základe tejto dohody bude mať Spojené kráľovstvo v EÚ osobitné postavenie.[128]

15. február – Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina požiadala o prijatie do Európskej únie
Úradujúci predseda kolektívneho prezidentského úradu Bosny a Hercegoviny Dragan Čovič predložil formálnu žiadosť svojej krajiny o členstvo v Európskej únii.[129]

12. február – Kuba Vatikán Rusko – Historické stretnutie hláv katolíckej a pravoslávnej cirkvi
Na havanskom letisku na Kube sa stretli pápež František a patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill. Išlo o prvé stretnutie hláv katolíckej a pravoslávnej cirkvi od schizmy v roku 1054. Na stretnutí podpísali spoločnú deklaráciu v ktorej vyzývajú na mier v Sýrii, Iraku a Ukrajine a apelujú aj na Európu, aby zachovala vernosť svojim kresťanským koreňom.[130]

8. február – Haiti Haiti bez prezidenta
Haitskému prezidentovi Michelovi Martellymu sa skončil mandát bez toho, aby bol zvolený jeho nástupca. Od vlaňajšieho decembra bolo rozhodujúce kolo volieb jeho nástupcu dvakrát odložené kvôli násilným protestom a obvineniam opozície zo zmanipulovania hlasovania. Podľa kompromisnej dohody prevezme moc do zvolenia nového prezidenta dočasná vláda. Parlament zvolí dočasného prezidenta, ktorého mandát nesmie byť dlhší ako 120 dní.[131]

1. február – USA Začiatok prezidentských primárok v USA
V USA sa začalo primárne kolo prezidentských volieb v ktorom dve dominantné politické strany Demokratická strana a Republikánska strana vyberú svojich kandidátov do prezidentských volieb a ktoré potrvá až do júna. V prvom štáte Iowa spomedzi republikánov zvíťazil Ted Cruz pred Donaldom Trumpom a Marcom Rubiom. Spomedzi demokratov zvíťazila iba veľmi tesne Hillary Clintonová pred Bernie Sandersom. Tretí demokratický kandidát Martin O'Malley získal iba 0,6 % hlasov a odstúpil z ďalšieho súboja o Biely dom, tak isto odstúpil republikánsky kandidát Mike Huckabee.[132]

Január[upraviť zdroj]

25. január – Slovensko Štrajk učiteľov na Slovensku
Na Slovensku sa začal neobmedzený štrajk učiteľov za zlepšenie školstva. Štrajk zorganizovala Iniciatíva slovenských učiteľov a zapojilo sa do neho cca 11 tisíc učiteľov. [133]

22. január – Chorvátsko Nová vláda v Chorvátsku
Chorvátsky parlament schválil novú vládu vytvorenú stredopravou koalíciou, ktorú povedie nestranícky premiér Tihomir Oreškovič. [134]

16. január – Taiwan Prezidentské voľby na Taiwane
Opozičná kandidátka Caj Jing-wen zvíťazila v prezidentských voľbách na Taiwane, čím sa stala prvou prezidentkou tejto ostrovnej krajiny. [135]

2. január – Saudská Arábia Prerušenie diplomatických vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom
Saudská Arábia popravila 47 ľudí obvinených z terorizmu. Bol medzi nimi aj kritik saudskoarabského režimu, šiitský klerik Nimr Bákir an-Nimr. Proti jeho poprave ostro protestoval Irán. Demonštranti v Iráne zaútočili na areál saudskoarabského veľvyslanectva v Teheráne. Saudská Arábia a niektoré ďalšie štáty v reakcii na to prerušili s Iránom diplomatické styky.[136]

Referencie[upraviť zdroj]

  1. ↑ teraz.sk
  2. ↑ teraz.sk
  3. ↑ teraz.sk
  4. ↑ teraz.sk
  5. ↑ teraaz.sk
  6. ↑ teraz.sk
  7. ↑ teraz.sk
  8. ↑ teraz.sk
  9. ↑ teraz.sk
  10. ↑ teraz.sk
  11. ↑ teraz.sk
  12. ↑ teraz.sk
  13. ↑ teraz.sk
  14. ↑ teraz.sk
  15. ↑ teraz.sk
  16. ↑ terza.sk
  17. ↑ teraz .sk
  18. ↑ Denník N
  19. ↑ teraz.sk
  20. ↑ teraz.sk
  21. ↑ teraz.sk
  22. ↑ teraz.sk
  23. ↑ teraz.sk
  24. ↑ teraz.sk
  25. ↑ teraz.sk
  26. ↑ teraz.sk
  27. ↑ teraz.sk
  28. ↑ teraz.sk
  29. ↑ teraz.sk
  30. ↑ teraz.sk
  31. ↑ teraz.sk
  32. ↑ teraz.sk
  33. ↑ teraz.s
  34. ↑ teraz.sk
  35. ↑ teraz.sk
  36. ↑ teraz.sk
  37. ↑ teraz.sk
  38. ↑ teraz.sk
  39. ↑ teraz.sk
  40. ↑ teraz.sk
  41. ↑ teraz.sk
  42. ↑ pravda.sk
  43. ↑ teraz.sk
  44. ↑ teraz.sk
  45. ↑ teraz.sk
  46. ↑ teraz.sk
  47. ↑ teraz.sk
  48. ↑ teraz.sk
  49. ↑ teraz.sk
  50. ↑ teraz.sk
  51. ↑ [teraz.sk]
  52. ↑ teraz.sk
  53. ↑ teraz.sk
  54. ↑ teraz.sk
  55. ↑ teraz.sk
  56. ↑ teraz.sk
  57. ↑ teraz.sk
  58. ↑ teraz.sk
  59. ↑ teraz.sk
  60. ↑ aktuality.sk
  61. ↑ teraz.sk
  62. ↑ teraz.sk
  63. ↑ teraz.sk
  64. ↑ lidovky.cz
  65. ↑ tvnoviny.sk
  66. ↑ teraz.sk
  67. ↑ teraz.sk
  68. ↑ teraz.sk
  69. ↑ teraz.sk
  70. ↑ TA3
  71. ↑ teraz.sk
  72. ↑ teraz.sk
  73. ↑ teraz.sk
  74. ↑ teraz.sk
  75. ↑ teraz.sk
  76. ↑ teraz.sk
  77. ↑ teraz.sk
  78. ↑ teraz.sk
  79. ↑ teraz.s
  80. ↑ teraz.sk
  81. ↑ teraz.sk
  82. ↑ teraz.sk
  83. ↑ teraz.sk
  84. ↑ teraz.sk
  85. ↑ teraz.sk
  86. ↑ teraz.sk
  87. ↑ teraz.sk
  88. ↑ teraz.sk
  89. ↑ teraz.sk
  90. ↑ SME
  91. ↑ SME
  92. ↑ SME
  93. ↑ SME
  94. ↑ teraz.sk
  95. ↑ teraz.sk
  96. ↑ SME
  97. ↑ SME
  98. ↑ teraz.sk
  99. ↑ SME
  100. ↑ SME
  101. ↑ SME
  102. ↑ Pravda
  103. ↑ SME
  104. ↑ SME
  105. ↑ Pravda
  106. ↑ Pravda
  107. ↑ webnoviny.sk
  108. ↑ aktuality.sk
  109. ↑ SME
  110. ↑ teraz.sk
  111. ↑ teraz.sk
  112. ↑ SME
  113. ↑ SME
  114. ↑ teraz.sk
  115. ↑ teraz.sk
  116. ↑ teraz.sk
  117. ↑ webnoviny.sk
  118. ↑ SME
  119. ↑ SME
  120. ↑ SME
  121. ↑ SME
  122. ↑ SME
  123. ↑ SME
  124. ↑ aktualne.sk
  125. ↑ teraz.sk
  126. ↑ teraz.sk
  127. ↑ teraz.sk
  128. ↑ teraz.sk
  129. ↑ SME
  130. ↑ teraz.sk
  131. ↑ teraz.sk
  132. ↑ SME
  133. ↑ SME
  134. ↑ SME
  135. ↑ SME
  136. ↑ TASR
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Portál:Politika/Aktuality_v_politike/Archív_2016&oldid=7041270“