Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2006

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2005 - 2006 - 2007 - 2008

2006[upraviť zdroj]

január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december

12/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 30. december – bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna popravili za zločiny proti ľudskosti obesením.
  • 28. december – islamistickí povstalci sa po bojoch proti etiópskym ozbrojeným silám a jednotkám lojálnych oficiálnej somálskej vláde trvajúcich od 20. decembra stiahli z hlavného mesta Somálska Mogadišo
  • 26. december – vo veku 93 rokov zomrel bývalý americký prezident Gerald Ford
  • 20. december – český premiér a predseda občianskych demokratov Mirek Topolánek sa dohodol s koaličnými partnermi – Stranou zelených a kresťanskými demokratmi (KDÚ-ČSL) na zostavení novej vlády
  • 11. december – ministri zahraničných vecí Európskej únie sa dohodli, že únia čiastočne zmrazí prístupové rokovania s Tureckom a neotvorí osem kapitol, ktoré sa týkajú ekonomických slobôd
  • 3. december – voliči vo Venezuele rozhodli v prezidentských voľbách, že súčasný prezident Hugo Chávez bude stáť na čele krajiny aj ďalších 6 rokov
  • 2. december – štvordňová návšteva Turecka priniesla pápežovi Benediktovi XVI. uznanie. Bola to jeho prvá návšteva islamskej krajiny a ukázal pri nej talent diplomata a uzmierovateľa.
  • 2. december – Americké úrady začali rokovať so Slovenskom a ostatnými nováčikmi v Európskej únii o kritériách, podľa ktorých nám zrušia vízový režim. Ekonomické pravidlá budú platiť, ale už nebudú rozhodujúce. Prvoradá bude bezpečnosť. Na zrušenie víz bude rozhodujúce zavedenie biometrických pasov a vzájomná výmena informácií o cestujúcich.

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 20. december – ĽS-HZDS si zaplatilo správy v tlačových agentúrach, v ktorých kritizovalo personálne kroky svojich koaličných partnerov SMERu a SNS pri nominácií do orgánov Slovenského plynárenského priemyslu a STV
  • 18. december – podľa informácií denníka SME nový riaditeľ STV Radim Hreha povedal, že "neustál politické tlaky", a musí niektorých ľudí z doterajšieho vedenia STV zosadiť
  • 12. december – poslanci národnej rady schválili 85 hlasmi vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007
  • 8. december – ĽS-HZDS navrhlo vytvoriť ministerstvo pre turizmus a cestovný ruch, ktorému by šéfoval jeho nominant
  • 1. december – opozičné strany KDH, SDKÚ-DS a SMK sa dohodli sa, že na decembrovej parlamentnej schôdzi dajú návrh na uznesenie, v ktorom by národná rada požiadala vládu o prehodnotenie nominácií do orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 25. december – podľa zákona o obecnom zriadení musí mať do konca roka 2006 každé mesto a obec svoje symboly – erb, vlajku a pečať
  • 20. december – novo zvolený primátor Považskej Bystrice Miroslav Adame vyhlásil, že nové vedenie mesta bude podporovať čo najrýchlejšie postavenie diaľnice, a teda aj schválený variant ponad mesto
  • 18. december – dovedna 21 pokút za porušenie infozákona dostal od Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom starosta Brunoviec Dušan Močko, ktorý bol v minulosti dvojnásobným víťazom v súťaži o najväčšieho nepriateľa informácií, ktorú vyhodnocuje nezávislá porota zložená z osobností spoločenského, verejného a kultúrneho života a zástupcovia mimovládnych organizácií

11/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 30. november – kanadský parlament schválil tento rezolúciu, ktorá znáva, že Quebečania tvoria národ v rámci zjednotenej Kanady
  • 26. november – predseda českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek odmietol návrh predsedu občianskych demokratov Mirka Topolánka na vytvorenie štvorkoalície troch stredopra­vých strán a ČSSD, ktorá by krajinu doviedla k predčasným voľbám na jar alebo v lete 2008, namiesto toho presadzuje trojkoalíciu ODS, ČSSD a ľudovcov, ktorá by vládla aspoň do druhej polovice roku 2009
  • 25. november – tisícky Ukrajincov počas tichej demonštrácie v Kyjeve zapálili kahanček alebo sviečku za desať miliónov obetí veľkého hladomoru v rokoch 1932 – 33, počas ktorého vinou Stalinovej politiky zahynula asi štvrtina ukrajinskej populácie
  • 23. november – V Bagdade zahynulo pri sérii výbuchov viac ako 150 civilistov a takmer 250 ľudí bolo zranených. Správa OSN za mesiac október hovorí, že v Iraku zahynulo za tento mesiac 3079 civilistov, čo je najviac od začiatku vojny v roku 2003.
  • 8. november – OSN odložila rozhodovanie o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo na dobu po srbských voľbách, ktoré sú naplánované na 21. januára
  • 8. november – prezidentské voľby v Nikarague vyhral bývalý revolucionár Daniel Ortega, ktorý stál na čele Nikaraguy v rokoch 1985 – 1990 v čase občianskej vojny medzi marxistickými sandinistami a proamerickým hnutím Contras
  • 5. november – Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna odsúdili za masaker v šiitskej dedine Dudžail. Súd ho uznal za vinného zo zločinov proti ľudskosti a odsúdil ho na trest smrti obesením

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 29. november – Premiér Robert Fico a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek majú rôzne názory na kritizované politické nominácie do firiem s majetkovou účasťou štátu. Podľa ministra Jahnátka ide o rozhodnutie koaličnej rady, ktorá je "najvyšším politickým orgánom tejto vlády", kým Robert Fico tvrdí, že nominácie idú cez Fond národného majetku alebo cez ministerstvá a nie sú politické.
  • 23. november – Na rokovaní koaličnej rady ustúpil premiér Robert Fico napriek svojim predchádzajúcim námietkam nominácii kandidáta ĽS-HZDS Júliusa Rezeša do dozornej rady Transpetrolu. Takisto ustúpil požiadavkám SNS a ĽS-HZDS na zmeny v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007.
  • 11. november – V Iraku zahynul príslušník slovenského vojenského kontingentu, rotný Rastislav Neplech zo Žiliny. Príčinou smrti bol výbuch nástražného výbušného systému pri vozidle, prepravujúcom štyroch vojakov medzinárodných vojenských síl. Na mieste zahynul okrem neho aj poľský vojak, ďalší Poliak a Arménec utrpeli ťažké zranenia.
  • 10. november – Prezident Ivan Gašparovič sa vrátil z oficiálnej návštevy Ruska. Stretol sa počas nej s prezidentom Vladimirom Putinom, čelnými predstaviteľmi ruského parlamentu i podnikateľských kruhov.

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 30. november – Súdny spor medzi prepusteným riaditeľom úradu banskobystrickej župy Milanom Mrázom a župou bol opätovne odročený. Šesť procesov s prepustenými úradníkmi už doteraz samospráva prehrala. Podľa odhadov bude musieť župa zaplatiť bývalým zamestnancom štyri až päť miliónov.
  • 23. november – 22 nových a štyri staršie nájomné byty v Liptovskom Mikuláši boli žrebovaním pridelené záujemcom, ktorí splnili podmienky určené mestom
  • 11. november – V Poprade bola otvorená nová viacúčelová hala Poprad Aréna s kapacitou je 2292 pevných sedadiel. Celkové náklady na výstavbu 273,551 mil. Sk, z čoho 80 mil. Sk získalo mesto zo štátneho rozpočtu.
  • 11. november – V obci Rovinka bol otvorený a vysvätený zrekonštruovaný kultúrny dom za 40 miliónov korún. Na komplexnú opravu stavby získala obec ako prvá na Slovensku finančné prostriedky z eurofondov.
  • 11. november – Z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa obvinil vyšetrovateľ starostu obce Kvakovce. Starosta obce ešte v septembri tohto roka zakázal pracovníčke tamojšieho obecného úradu prihlásiť k trvalému pobytu dvoch ľudí, ktorí sa na území Kvakoviec dlhodobo zdržiavali. Napriek tomu, že títo ľudia si splnili zákonné podmienky pre prihlásenie sa k trvalému pobytu a starostu informovali o svojom zámere kandidovať za poslancov obecného zastupiteľstva, ten ich práva zmaril.
  • 9. november – po takmer sedemnástich rokoch výstavby bola spustená do ročnej skúšobnej prevádzky čistiareň odpadových vôd v Poprade – Matejovciach

10/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 28. október – česká ODS zvíťazila v 14 z 27 obvodov v druhom kole senátnych volieb a získala v senáte väčšinu
  • 21. október – ODS suverénne vyhrala prvé kolo volieb do českého, keď do druhého kola postúpilo 26 kandidátov z 27. ODS bola tak isto z politických strán najúspešnejšia aj v komunálnych voľbách.
  • 13. október – Valné zhromaždenie OSN zvolilo za nového generálneho tajomníka kórejského ministra zahraničných vecí Pan Ki-muna
  • 13. október – český prezident Václav Klaus odmieta vymenovať vládu, ktorá by sa opierala o tesnú väčšinu jedného hlasu a vznikla by „prebehnutím“ niektorého z poslancov do opačného politického tábora. Bude presadzovať dohodu strán, ktorá povedie k stabilnej vláde, alebo predčasné voľby.
  • 7. október – lotyšská vládna koalícia pravého stredu premiéra Aigarsa Kalvítisa získala v parlamentných voľbách podľa predbežných výsledkov dostatok kresiel, aby mohla utvoriť väčšinovú vládu
  • 3. október – vláda českého premiéra Mirka Topolánka nezískala dôveru parlamentu, keď ju podporilo iba 96 poslancov a 99 bolo proti
  • 2. október – Rusko začalo dopravnú blokádu Gruzínska potom ako boli štyria ruskí dôstojníci v Gruzínsku zatknutí a obvinení zo špionáže, terorizmu a diverznej činnosti a na intervenciu Moskvy následne prepustení a vyhostení z krajiny
  • 1. október – v parlamentných voľbách v Rakúsku po zrátaní 98 % hlasov zvíťazili sociálni demokrati (SPÖ) s 35,7 % hlasov pred doteraz najsilnejšou ľudovou stranou (ÖVP) kancelára Wolfganga Schüssela, ktorá získala 34,2 % hlasov. Do parlamentu sa dostali aj krajne pravicová Strana slobodných (FPÖ) s 11,2 % hlasov, Strana zelených s 10,5 % hlasov a pravdepodobne aj Zväz pre budúcnosť Rakúska (BZÖ) Jörga Haidera so 4,2 % hlasov.

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 23. október – Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že neplánuje odchod do Bruselu. Reagoval tak na fakt, že sa v zahraničnej tlači objavilo jeho meno medzi možnými kandidátmi na post európskeho šéfa diplomacie.
  • 23. október – predsedníctvo SMERu rozhodlo, že sa obráti na eurokomisárku pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer-Boelovú so žiadosťou o stanovisko, či firma Agrocontract mala nárok na ďalšiu dotáciu. Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Marián Záhumenský, ktorého bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon obvinil, že jeho firma dostala vďaka účelovo zmeneným pravidlám ďalších 4,4 milióna korún z eurofondov, si zatiaľ vzal neplatené voľno.
  • 8. október – slovenská vláda schválila na mimoriadnom zasadnutí k doterajším ôsmim operačným programom na čerpanie eurofondov vytvorenie ďalších troch programov, ktoré budú riadiť členovia vlády za SMER – sociálnu demokraciu
  • 3. október – slovenský premiér Robert Fico rokoval pri návšteve Talianska s najvyššími talianskymi predstaviteľmi najmä o rozvoji vzájomných hospodárskych vzťahov a aktuálnych medzinárodných otázkach

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 2. október – v decembrových komunálnych voľbách budú voliť Košičania už len 50 namiesto doterajších 80 poslancov mestského zastupiteľstva

9/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 28. september – dve tretiny Poliakov sú za odstúpenie premiéra Jarosława Kaczyńského pre škandál v súvislosti s nahrávkou, na ktorej vidno, ako jeden z jeho blízkych spolupracovníkov ponúka vysoký vládny post a finančný príspevok poslankyni čerstvej opozičnej strany Sebaobrana

Slovenská politika[upraviť zdroj]

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 28. september – poslanci mestského zastupiteľstva Bratislavy neschválili Návrh nového územného plánu Bratislavy. Podľa bratislavského primátora Andreja Ďurkovského sa návrh územného plánu dostane až na zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva, teda najskôr v budúcom roku.
  • 27. september – Obvodný úrad v Banskej Bystrici dnes uznal banskobystrického primátora Jána Králika vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a ako sankciu mu udelil pokarhanie. Podnet na potrestanie primátora dali občianski aktivisti z iniciatívy Občania mestu za urážlivé výroky, ktoré o nich Králik povedal počas zasadnutia mestského zastupiteľstva.

8/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 24. august – izraelskí vojaci krytí bojovými vrtuľníkmi a tankmi prenikli vo štvrtok ráno do Pásma Gazy a pri útokoch v oblasti Abasan zajali miestneho vodcu hnutia Hamas a lektora Islamskej univerzity v Gaze Júnisa abú Daku
  • 23. august – Spojené štáty americké oznámili, že podniknú kroky smerujúce k zrušeniu 44-ročného obchodného embarga voči Kube, pokiaľ bude tamojšia dočasná vláda naklonená demokracii
  • 22. august – podľa oficiálnych výsledkov vyhral prvé kolo prezidentských volieb v Konžskej demokratickej republike úradujúci prezident Joseph Kabila, ktorý získal 45 percent všetkých hlasov. Za ním skončil s 20 percentami viceprezident Bemba, ktorého obviňujú zo spáchania vojnových zločinov. Ihneď po vyhlásení výsledkov prepukli medzi prívržencami oboch kandidátov ozbrojené zrážky.
  • 17. august – iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád vyhlásil, že Irán sa nemôže vzdať svojho jadrového programu, zatiaľ čo USA každý rok vyvíjajú nové atómové bomby
  • 14. august – po mesiaci bojov uzavreli Izrael a Hizballáh prímerie. Vojna, ktorá zabila takmer 1300 ľudí a tisícky zranila, sa skončila nerozhodne, hoci obe strany ju označujú za prehru nepriateľa.
  • 14. august – český parlament až na siedmy pokus dva mesiace po voľbách zvolil nového predsedu. Stal sa ním po dohode hlavných politických strán sociálny demokrat Miloslav Vlček. Jeho mandát je po dohode ODS a ČSSD iba dočasný.
  • 10. august – britská polícia prekazila teroristické útoky na civilné lietadlá a zatkla pritom 21 podozrivých. Atentátnici chceli vyhodiť do vzduchu počas letu nad najväčšími americkými mestami 10 lietadiel smerujúcich z Veľkej Británie do USA.
  • 9. august – Česko nemá ani dva mesiace po voľbách novú vládu a nepracuje ani novozvolená dolná komora parlamentu. Stále trvá patová situácia, keď opozícia aj koalícia majú v parlamente presne po 100 hlasov a nie je možné zvoliť ani predsedu parlamentu.
  • 9. august – Izraelský bezpečnostný kabinet schválil rozšírenie pozemnej operácie v Libanone. Cieľom je nájsť a zničiť odpaľovacie zariadenia na rakety Hizaballáhu.
  • 5. august – mexický najvyšší volebný súd nariadil čiastočné prepočítanie hlasov v sporných prezidentských voľbách zo začiatku júla, ktoré sa skončili tesným víťazstvom konzervatívneho kandidáta vládnucej strany Felipeho Calderóna
  • 1. august – komunistický vodca Kuby Fidel Castro kvôli zdravotným problémom odovzdal svoje právomoci bratovi Raúlovi. Urobil to vôbec po prvý raz od roku 1959, keď sa dostal k moci.

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 22. august – ministerstvo financií dostalo návrhy rezortov, ako chcú do konca roka ušetriť desať percent zo svojich rozpočtov, čo je spolu 4,3 miliardy korún
  • 17. august – premiér Robert Fico sa na utajenej návšteve Iraku stretol s irackým premiérom Núrím al-Málikím, s ktorým diskutoval aj o plánovanom odsune slovenských vojsk z Iraku. Ku konkrétnemu termínu odsunu slovenských vojsk sa Robert Fico nevyjadril.
  • 16. august – vláda vymenila prednostov všetkých ôsmich krajských úradov. Premiér Robert Fico konštatoval, že ich úlohou bude pripraviť presun kompetencií na regionálne samosprávy. Potvrdil, že vláda v čo najskoršom termíne zruší krajské úrady.
  • 16. august – z Kirgizska sa chce na Slovensko presídliť asi 30-členná skupina občanov slovenského pôvodu. Ide o potomkov Slovákov, ktorí sa do bývalej sovietskej republiky dostali z Česko-Slovenska v rámci vysťahovaleckej akcie Interhelpo v 20. a 30. rokoch 20. storočia.
  • 7. august – minister vnútra Robert Kaliňák vymenoval do funkcie prezidenta Policajného zboru bývalého riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misii Jána Packu. Do funkcie prvého policajného viceprezidenta vymenoval Michala Kopčíka a do funkcie policajného viceprezidenta Stanislava Jankoviča.
  • 6. august – novozvolený podpredseda KDH Ivan Čiernik kritizoval bývalých podpredsedov Vladimíra Palka a Daniela Lipšica a označil ich za zodpovedných za to, že KDH sa v poslednom čase profilovalo ako elitárska a xenofóbna strana

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 24. august – poslanci obecného zastupiteľstva v Korytárkach podporili petíciu obyvateľov obce a nesúhlasia so zriadením detského domova v obci
  • 22. august – Rožňava sa už osem rokov neúspešne snaží dokončiť priemyselný park, ktorý by do regiónu prilákal zahraničné investície. Rožňavský primátor František Kardoš pre to čelí ostrej kritike mestských poslancov.
  • 22. august – V dvoch z piatich obcí doplňujúce voľby do orgánov samospráv naplánované na sobotu nebudú. Voľby poslanca obecného zastupiteľstva nebudú v Hornej Lehote v okrese Dolný Kubín a v Gerlachove v okrese Poprad, keďže sa v stanovenej lehote neprihlásili žiadni kandidáti
  • 10. august – takmer 30 percent domácností v Trenčíne nezaplatilo mestu v tomto roku poplatok za odpady. Občania dlhujú na poplatku za odpady za tento rok 9,5 milióna korún a za roky 2002 až 2005 ďalších 14 miliónov.
  • 7. august – niekoľko stoviek obyvateľov Ilavy sa postavilo proti zámeru firmy Indupol, ktorá chce v priemyselnej zóne v blízkosti sídliska Sihoť vybudovať výrobnú halu. Občania spísali petíciu a problémom sa zaoberalo mimoriadne mestské zastupiteľstvo.
  • 7. august – poslanci zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja odvolali všetkých 45 riaditeľov Domovov sociálnych služieb a Domovov dôchodcov a sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraskej samosprávy. Výberové konania na nových riaditeľov by sa mali uskutočniť do 15. októbra.
  • 2. august – poslanci mestského zastupiteľstva v Komárne rozhodli, že obyvateľov mestských bytov v Komárne, ktorí dlhodobo neplatili nájomné, vysťahujú z mesta. Okolité obce proti tomuto rozhodnutiu protestovali.

7/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 26. júl – príslušníci Hizballáhu od začiatku dvojtýždňového konfliktu vystrelili na severný Izrael viac než 1400 rakiet, ktoré pripravili o život 18 izraelských civilistov. Na druhej strane izraelská ofenzíva proti šiitskému radikálnemu hnutiu si v Libanone vyžiadala životy 418 ľudí, prevažne civilistov.
  • 25. júl – izraelské pozemné sily prenikli hlbšie do územia Libanonu, zároveň pokračovali raketové útoky a ostreľovanie izraela zo strany Hizballáhu. Počet obetí v Libanone v trinásty deň konfliktu vzrástol na 394.
  • 24. júl – Európska únia priznala, že zrušeniu hraničných kontrol v nových členských štátoch vrátane Slovenska, ktoré je plánované na jeseň 2007, hrozí kvôli sklzu pri spúšťaní databázy až polročný odklad
  • 13. júl – opozičný kandidát na prezidenta Bieloruska Alexander Kozulin bol odsúdený na päť a pol roka väzenia za to, že zorganizoval nepovolený protest proti spornému zvoleniu autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 31. júl – vláda jednomyseľne schválila programové vyhlásenie
  • 10. júl – koaličná rada rozhodla, že v novej vláde obsadí SMER 13 postov štátnych tajomníkov, SNS sedem a ĽS-HZDS šesť
  • 10. júl – europoslankyňa a podpredsedníčka SMERu Monika Beňová kritizovala výroky predsedu strany Roberta Fica o ovplyvňovaní európskych socialistov monopolmi, maďarskými kolegami a 500-tisícovým platom v Európskom parlamente a označila ich za nešťastné, zbytočné a poburujúce
  • 8. júl – ústredný výbor KSS potvrdil rezignáciu vedenia strany a poveril Vladimíra Ďaďa jej vedením až do snemu, ktorý zvolí nové vedenie. Zároveň konštatoval, že príčinou neúspechu strany vo voľbách bol nedostatočne reprezentatívny líder a slabá odbornosť kandidátov.
  • 6. júl – noví ministri slovenskej vlády sa ujali svojich funkcií
  • 4. júl – vláda Roberta Fica na svojom prvom rokovaní vymenovala do funkcie vedúceho Úradu vlády generálneho manažéra a poslanca strany SMER Igora Federiča a odvolala všetkých štátnych tajomníkov. Nová vláda má 16 členov, z toho 11 zastupuje SMER, traja SNS a dvaja ĽS-HZDS.

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 26. júl – primátor Prešova Milan Benč nepodpíše uznesenie Mestského zastupiteľstva o predaji pozemkov o rozlohe 10 tisíc metrov štvorcových na sídlisku Sekčov, vzhľadom na to, že bol schválený predaj záujemcovi, ktorý neponúkol za pozemky najvyššiu sumu
  • 6. júl – bratislavské mestské zastupiteľstvo neprijalo návrh nového územného plánu Bratislavy, naďalej preto platí územný plán ešte z roku 1976
  • 4. júl – Vranov nad Topľou založil spoločný podnik s viacerými spoločnosťami z Islandu s cieľom využívať geotermálne zdroje v okolí mesta

6/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 23. jún – siedmi mladí muži zatknutí v Miami boli obžalovaní zo snahy o spoluprácu s al-Káidou a plánovania teroristických útokov rovnakých alebo ešte väčších rozmerov ako boli tie z 11. septembra 2001
  • 21. jún – Spojené štáty a Európska únia na summite vo Viedni tvrdo varovali Irán, že ich trpezlivosť s jadrovými ambíciami krajiny je na konci. Vyzvali Teherán, aby urýchlene pristúpil na poslednú ponuku Európanov a Američanov, ktorá by vyriešila spor o jeho jadrovom programe.
  • 15. jún – novým islandským premiérom sa stal doterajší minister zahraničných vecí, Geir Haarde
  • 12. jún – Iránska vláda uviedla, že nebude rokovať o svojom práve na obohacovanie uránu, zastavenie ktorého od Iránu žiadajú svetové veľmoci výmenou za balík sankcií a stimulov
  • 12. jún – ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie dosiahli dohodu v otázke otvorenia prvej z 35 negociačných kapitol prístupových rokovaní s Tureckom, ktorú blokoval Cyprus
  • 12. jún – ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie definitívne rozhodli o vyslaní svojich vojenských jednotiek do Konžskej demokratickej republiky, aby poskytli podporu jednotkám OSN pri zaisťovaní bezpečnosti pred voľbami v krajine, naplánovanými na 30. júla
  • 9. jún – haitský premiér Jacques Edouard Alexis a členovia jeho novej koaličnej vlády, ktorá má pomôcť zjednotiť rozdelenú karibskú krajinu, zložili prísahu
  • 9. jún – Cyprus zablokoval dosiahnutie dohody medzi členskými štátmi Európskej únie týkajúcej sa rokovaní o prvej z 35 negociačných kapitol s Tureckom
  • 6. jún – česká ODS ako víťazná strana parlamentných volieb úspešne ukončila prvé kolo rozhovorov s potenciálnymi koaličnými partnermi, KDÚ-ČSL a Stranou zelených, a začína pracovať na príprave koaličnej dohody
  • 3. jún – bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť, čím opäť nadobudla po 88 rokoch suverenitu a stala najnovším európskym štátom
  • 1. jún – svetové mocnosti sa vo Viedni dohodli na balíku stimulov, ktorý predložia Iránu s cieľom presvedčiť Teherán, aby zastavil citlivé jadrové aktivity
  • 1. jún – premiér Vojislav Koštunica vyhlásil, že Srbsko bude musieť usporiadať predčasné parlamentné voľby okamžite po zmene ústavy, ktorú si vynútilo rozhodnutie Čiernej Hory o vyhlásení nezávislosti

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 28. jún – predsedníctvo SMERu jednohlasne schválilo koalíciu SMERu s HZDS a SNS.
  • 21. jún – SMK trvá po rokovaniach so SMERom na tom, že do vlády so SMERom nevstúpi, ak by mala byť jediná zo súčasných vládnych strán
  • 13. jún – bývalý minister kultúry František Tóth tragicky zahynul pri zrážke automobilu a vlaku v obci Šelpice

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 25. jún – na dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky odsúdil sudca Špeciálneho súdu Pezinok bývalého prednostu žilinského Krajského úradu pre dopravu a cestné komunikácie za trestný čin prijatia úplatku. Rozsudok nie je doteraz právoplatný.
  • 22. jún – plénum Ústavného súdu SR (ÚS) odmietlo námietky Petra Matúšku proti sudcom ústavného súdu, aj návrh na zrušenie predbežného opatrenia ÚS, ktorým uložil miestnej volebnej komisii nevydať Matúškovi osvedčenie o víťazstve vo voľbách starostu bratislavskej mestskej časti Petržalka
  • 22. jún – na Okresnom súde v Banskej Bystrici boli na návrh Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) odročené pojednávania vo veci neplatnosti odvolania z fukcie a okamžitého skončenia pracovného pomeru dvoch bývalých vedúcich zamestnancov. Úrad BBSK žalovali pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru aj ďalší bývalí vedúci pracovníci, z nich doteraz v spore už dvaja uspeli.
  • 21. jún – starostku Hornej Stredy obžaloval prokurátor na Okresnom súde v Trenčíne zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Trestného činu sa mala starostka dopustiť v roku 2003, keď obec vydala platobné výmery na zaplatenie dane z nehnuteľnosti voči dvom obyvateľom Hornej Stredy. Občania sa voči platobným výmerom odvolali. Starostka si podľa prokurátora nesplnila svoju povinnosť, opravné prostriedky ignorovala a nepostúpila vec druhostupňovému orgánu, ktorým je daňové riaditeľstvo.
  • 6. jún – ústavný súd prijal na ďalšie konanie štyri sťažnosti na voľby starostu Petržalky a vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil miestnej volebnej komisii nevydať Petrovi Matúškovi, ktorý získal najviac hlasov voličov, osvedčenie o zvolení za starostu až do definitívneho rozhodnutia o tejto kauze.

5/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 31. máj – srbská vláda vyhlásila po potvrdení nezávislosti Čiernej Hory referendovou komisiou, že prevezme štátoprávnu kontinuitu a priame nástupníctvo po štátnom celku Srbska a Čiernej Hory
  • 18. máj – Európska únia rozhodla o zmrazení všetkých zahraničných účtov bieloruských predstaviteľov, vrátane prezidenta Alexandra Lukašenka , zodpovedných za porušovanie medzinárodných volebných štandardov počas marcových bieloruských volieb a za zákroky voči bieloruskej opozícii
  • 16. máj – Európska komisia odložila nutné definitívne odporúčanie na vstup Rumunska a Bulharska do Európskej únie až na jeseň, kvôli nedostatočnej príprave oboch štátov na členstvo. Plánovaný dátum ich prijatia do EÚ v januári 2007 sa však ešte stále môže dodržať.
  • 12. máj – Český premiér Jiří Paroubek bol na sobotňajšom mimoriadnom zjazde Sociálnodemokratickej strany zvolený drvivou väčšinou takmer 92 percent delegátov za predsedu strany.

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 18. máj – obce a mestá začali vydávať prenosné voličské preukazy pre júnové parlamentné voľby. Posledný termín na ich vyzdvihnutie je dva dni pred voľbami, teda 14. júna.

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 31. máj – hovorca SNS Rafael Rafaj podal ministerstvu vnútra návrh na rozpustenie občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu. Združenie podľa jeho hovorcu Petra Ničíka vystupuje proti netransparentnému výpredaju mestského majetku, proti hanobeniu a ponižovaniu Žilinčanov, proti porušovaniu zákonov, likvidácii zelene a arogancii moci.
  • 29. máj – starosta košickej mestskej časti Západ Pavol Mutafov informoval, že mestská časť bude mať čoskoro ako jediná z 22 mestských častí cyklohliadky mestskej polície
  • 23. máj – miestna volebná komisia v Petržalke opäť odmietla vydať Petrovi Matúškovi osvedčenie, ktoré je nevyhnutné na to, aby zložil sľub starostu
  • 22. máj – v Senici sa začali celotýždňové oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o Senici
  • 16. máj – k pomníku padlých hrdinov na Slavíne pribudol cirkevný symbol – pravoslávny kríž, dielo Klementa Trizuljaka
  • 15. máj – ústredná volebná komisia pre voľby do orgánov samosprávy obcí konštatovala, že v priebehu hlasovania vo volebných miestnostiach počas sobotňajších volieb petržalského starostu nebol porušený volebný zákon a rozdielom jedného hlasu odobrila výsledok škandalóznych volieb
  • 13. máj – voľby starostu bratislavskej Petržalky sa skončili škandálom a budú mať dohru na Ústavnom súde. Všetci členovia volebnej komisie odmietli podpísať zápisnicu kvôli údajnému porušeniu volebného zákona zo strany víťaza volieb Petra Matúšku.

4/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 19. apríl – experti z odboru grafológie dosvedčili pravosť podpisov bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna na dokumentoch o masakre 148 ľudí v šiitskom Dudžaile v roku 1982
  • 4. apríl – francúzska vláda po masových pouličných protestoch dala najavo, že je pripravená na ústupky a chce s odborármi rokovať o novom zákone, ktorý by mal pomôcť proti vysokej nezamestnanosti medzi mladým ľuďmi
  • 3. apríl – Irán vyhlásil, že vlastní najrýchlejšie torpédo na svete, ktoré je schopné zlikvidovať ponorku aj vojnový krížnik
  • 2. apríl – takmer pol milióna pútnikov si vo Vatikáne pripomenulo prvé výročie smrti pápeža Jána Pavla II.
  • 1. apríl – Saudská Arábia bude pokračovať v doterajšej politike s ropou, aby zaistila stabilitu svetovej ekonomiky, uviedol panovník krajiny, kráľ Abdalláh

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 19. apríl – šéf štrajkového výboru Marián Kollár vyhlásil, že zdravotníci od piatka predbežne končia s ostrým štrajkom, ale od 2. mája odmietnu chodiť do pohotovostných služieb, ak bude vláda bude ďalej ignorovať ich požiadavky.
  • 18. apríl – bratislavskí zdravotníci pokračujú v ostrom štrajku aj napriek rozhodnutiu okresného súdu, ktorý im prikázal venovať sa všetkým pacientom, nielen akútnym prípadom. Vláde dali čas do dnešného večera, aby sa začala zaoberať požiadavkami štrajkujúcich.
  • 13. apríl – zrušenie rovnej dane z príjmov fyzických osôb plánuje po voľbách SMER
  • 13. apríl – KDH chce ihneď po voľbách predložiť parlamentu návrh deklarácie o daňovej suverenite Slovenska
  • 3. apríl – Slovensko hospodárilo v roku 2005 s verejnými financiami so schodkom takmer 42,5 miliardy korún, čo predstavuje 2,95 percenta hrubého domáceho produktu. Historicky sa tak po prvýkrát dostalo pod 3-percentnú maastrichtskú hranicu, ktorá je pre nových členov únie podmienkou na prijatie eura.

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 18. apríl – mestská rada v Žiline odporučila predať športovú halu na Bôriku súkromnej firme, ktorá má záujem v tejto lokalite postaviť nákupno-zábavné centrum. O rozhodnutí mestskej rady bude 24. apríla hlasovať mestské zastupiteľstvo.
  • 13. apríl – kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation chce presvedčiť obyvateľov Kremnice, že otvorenie povrchového lomu na zlato nebude mať na mesto a región negatívny vplyv
  • 12. apríl – mesto Ilava predalo kaštieľ v mestskej časti Klobušice za 9 miliónov korún trenčianskej firme, ktorá druhý rok v kaštieli prevádzkuje reštauráciu
  • 8. apríl – František Knapík, ktorý kandidoval za pravicovú koalíciu KDH-SDKÚ-DS-SMK-OKS, zvíťazil v doplňujúcich voľbách primátora Košíc. K volebným urnám prišlo len 9,9 % voličov, čo je historicky najnižšia účasť v košických primátorských voľbách.

3/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 31. marec – bývalého poľského prezidenta a komunistického lídra, generála Wojciecha Jaruzelského, obžalovali za vyhlásenie výnimočného stavu v roku 1981
  • 29. marec – v ukrajinských parlamentných voľbách zvíťazila Strana regiónov bývalého premiéra Janukovyča so ziskom takmer 32% hlasov. Vládu však pravdepodobne vytvoria prozápadne orientované strany, z ktorých Blok Julije Tymošenkovej získal 22% hlasov, Naša Ukrajina 14% a Socialistická strana 5%.
  • 28. marec – v Paríži demonštrovalo 700-tisíc ľudí a spolu s ďalšou stovkou miest po celom Francúzsku vyšli do ulíc takmer dva milióny ľudí. Bola to doteraz najväčšia demonštrácia, ktorou vyvrcholilo už takmer päť týždňov študentskej revolty proti zákonu o prvom zamestnaní.
  • 24. marec – bieloruská polícia v skorých ranných hodinách vtrhla na Októbrové námestie v Minsku, zadržala stovky opozičných demonštrantov a zlikvidovala ich stanový tábor. Demonštranti protestovali na námesí niekoľko dní proti údajne zmanipulovaným výsledkom prezidentských volieb, ktoré sa konali 19. marca a v ktorých podľa oficiálnych výsledkov vyhral súčasný prezident Alexander Lukašenko.
  • 23. marec – protesty francúzskych študentov a odborárov proti spornému plánu vlády na zníženie nezamestnanosti mladých sa opäť vystupňovali. Protesty zneužívajú čoraz viac mladícke kriminálne gangy, ktoré v Paríži podpaľujú autá, rabujú obchody a útočia na policajtov.
  • 22. marec – španielska separatistická organizácia Baskicko a jeho sloboda (ETA) vyhlásila trvalé prímerie, ktoré môže byť pre Španielsko po štyroch desaťročiach atentátov a násilia prelomom. Španielska vláda vyhlásenie privítala.
  • 21. marec -ruský prezident Vladimir Putin začal oficiálnu návštevu Číny, ktorou sa začína "Rok Ruska v Čínskej ľudovej republike". Čína sa stane pre Rusko hlavným zahraničným trhom. Počet členov ruskej delegácie – Putina sprevádza tisíc osôb – zodpovedá gigantickým plánom budúcej ekonomickej spolupráce.
  • 20. marec – Za víťaza nedeľňajších bieloruských prezidentských volieb bol vyhlásený súčasný prezident Alexander Lukašenko, ktorý získal 82,6 percenta hlasov voličov. Jeho hlavný protivník Alexander Milinkevič získal len šesť percent hlasov. Bieloruská opozícia ako aj pozorovatelská misia OBSE (na rozdiel od SNŠ) označili voľby za zmanipulované.
  • 18. marec – Predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski oznámil, že v najbližších dňoch predloží návrh na rozpustenie parlamentu, aby sa mohli konať predčasné voľby. Zatiaľ ale nie je jasné, či za rozpustenie parlamentu zahlasuje potrebná dvojtretinová väčšina poslancov.
  • 17. marec – vo francúzskych uliciach prepukli násilnosti, ktorými študenti a odborári protestujúm proti novému zákonu o pracovných zmluvách, ktorý presadzuje premiér Dominique de Villepin
  • 16. marec – americká a iracká armáda začala pri meste Samara najväčší letecký útok od invázie do Iraku v roku2003 s cieľom zlikvidovať hniezda militantov v provincii Salahadin
  • 15. marec – Európsky parlament vyjadril kritiku na adresu bieloruských úradov za to, že nepovolili jeho delegácii vstup do krajiny s cieľom monitorovať priebeh prezidentských volieb, ktoré sa budú konať v nedeľu
  • 13. marec – minister obrany Sergej Ivanov oznámil, že v Rusku sa skráti od roku 2008 vojenská služba z dvoch rokov na 12 mesiacov a civilná služba z tri a pol roka na 21 mesiacov
  • 12. marec – Bielorusko ministerstva vnútra vyhlásilo, že Bielorusko vyhostí všetkých zahraničných občanov, ktorí do krajiny prídu "so zámerom zúčastniť sa na akciách zameraných na destabilizáciu situácie" pred marcovými voľbami.
  • 11. marec – bývalý juhoslovanský a srbský prezident Slobodan Miloševič, ktorý sa od roku 2002 zodpovedal pred haagskym Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii z 66 obvinení z vojnových zločinov, spáchaných v Bosne, Chorvátsku a Kosove, zomrel vo svojej väzenskej cele v Haagu
  • 10. marec – novým predsedom vlády juhosrbskej provincie Kosovo sa stal niekdajší veliteľ Kosovskej oslobodeneckej armády Agim Ceku, ktorého Srbsko obviňuje z vojnových zločinov
  • 9. marec – v Minsku odsúdili na 15 dní väzenia Vinčuka Viačorku, predsedu najväčšej opozičnej politickej strany Bieloruský ľudový front a pravú ruku opozičného kandidáta na prezidenta Alexandra Milinkieviča. Uväznili aj ďalších Milinkievičových spolupracovníkov ľudí za organizáciu mítingu.
  • 6. marec – bieloruské úrady zabavili tisíce výtlačkov špeciálneho vydania najväčších nezávislých novín v krajine Narodnaja Volja, v ktorom boli uverejnené fotografie fyzického útoku agentov bezpečnosti na opozičného prezidentského kandidáta Alexandra Kozulina
  • 4. marec – kubánske úrady oznámili, že 31 utečencov, ktorí chceli ilegálnym spôsobom emigrovať do USA, zahynulo pri stroskotaní člnu neďaleko pobrežia Kuby. Nešťastie sa pravpepodobne odohralo ešte v decembri 2005.
  • 2. marec – príslušníci bieloruskej polície fyzicky napadli a na niekoľko hodín zadržali Alexandra Kozulina, opozičného kandidáta v prezidentských voľbách, ktoré sa ustutočnia 19. marca

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 23. marec – strana SMER – sociálna demokracia podpísala dohodu o spolupráci s piatimi odborovými zväzmi. Smer sa v nej zaviazal, že ak sa po voľbách dostane do vlády, bude presadzovať požiadavky odborov a odborové zväzy prisľúbili, že budú verejne podporovať SMER v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.
  • 23. marec – členovia Ústrednej volebnej komisie preskúmali všetkých 21 podaných kandidačných listín politických strán. Komisia sa uzniesla na tom, že nezaregistruje jedného kandidáta nespĺňajúceho zákonom stanovené požiadavky. Kandidát má 19 rokov a podľa zákona vo voľbách do Národnej rady môžu kandidovať iba tí, ktorí dovŕšili vek 21 rokov.
  • 16. marec – poslanec národnej rady a predseda krajskej rady ĽS-HZDS Ján Cuper vystúpil zo strany po tom, ako sa nedostal na kandidátku do júnových parlamentných volieb. Nevylúčil možnosť kandidatúry za SNS.
  • 15. marec – Národná rada prekvapujúco schválila novelu zákona o štátnej službe, ktorým k 1. máju zrušila Úrad pre štátnu službu
  • 14. marec – republiková rada Slobodného fóra schválila 150-člennú kandidačnú listinu pre júnové parlamentné voľby. Líderkou je predsedníčka Zuzana Martináková, druhé miesto patrí hercovi Marekovi Ťapákovi, ktorý nie je členom strany. V prvej šestnástke je všetkých osem krajských lídrov strany a aj všetci jej súčasní poslanci.
  • 14. marec – volebným lídrom Strany občianskej solidarity (SOS) v júnových predčasných parlamentných voľbách je podpredseda strany a starosta košickej mestskej časti Ťahanovce Cyril Betuš. Rozhodli o tom delegáti mimoriadneho snemu strany.
  • 13. marec – prezident Ivan Gašparovič do volieb nemieni vymenúvať nových veľvyslancov a ani akceptovať návrhy na povýšenie policajtov a príslušníkov armády
  • 13. marec – premiér Mikuláš Dzurinda sa vo Washingtone stretol s prezidentom Georgeom W. Bushom, s ktorým hovoril o slovensko-amerických vzťahoch, najmä o vízovej povinnosti ako aj o aktuálnych zahranično-politických otázkach.
  • 11. marec – ustanovujúci kongres strany Nádej schválil kandidátku do parlamentných volieb na čele s členkou prípravného výboru Alexandrou Novotnou. Ďalší členovia prípravného výboru Jirko Malchárek a František Tóth obsadili na vlastnú žiadosť posledné miesta.
  • 11. marec –  podpredsedníčka strany SMER – sociálna demokracia Monika Beňová sa vzdala druhého miesta na kandidátke SMERu do parlamentných volieb v prospech regionálnych štruktúr
  • 11. marec – pri symbolickom hrobe prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisu na Martinskom cintoríne v Bratislave sa stretlo približne 50 ľudí na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 67. výročia založenia vojnového slovenského štátu
  • 9. marec – britský premiér Tony Blair pricestoval na historicky prvú oficiálnu návštevu Slovenska
  • 7. marec –  polícia potvrdila pokus podplatiť poslankyňu Ivetu Henzélyovú, nezistila však, kto konkrétne ju chcel "kúpiť" výmenou za podporu vlády a preto trestné stíhanie prerušila
  • 4. marec – premiér Mikuláš Dzurinda sa podrobil operácii zlomeniny predkolenia, ktorú utrpel počas lyžovania na Veľkej Rači. Hojenie takejto zlomeniny bežne trvá do 16 týždňov.

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 31. marec – predstavitelia združenia K8 a primátori krajských miest žiadajú od slovenskej vlády špecifické postavenie a vyššie koeficienty prerozdeľovaných peňazí
  • 23. marec – na banskobystrickom pracovisku Špeciálneho súdu Pezinok sa začalo hlavné pojednávanie s 31-ročným Ladislavom B., bývalým riaditeľom Obvodného pozemkového úradu v Galante, ktorý je obžalovaný zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody.
  • 17. marec – primátor Čadce Jozef P., ktorý je obvinený z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, sa po návrate z vyšetrovacej väzby vrátil do úradu. Vyšetrovanie primátora, ktorý podľa polície žiadal úplatok v hodnote 1,5 milióna korún, sa skončilo návrhom na podanie obžaloby. Ako verejnému činiteľovi mu hrozí trest odňatia slobody jeden až päť rokov, zákaz činnosti ako aj peňažný trest. Primátor obvinenie odmieta a tak isto odmieta vzdať sa funkcie.
  • 20. marec – sľub poslankyne Nitrianskeho samosprávneho kraja zložila Eva Antošová, ktorá nahradila zosnulého poslanca Petra Oremusa
  • 15. marec – pôvodne väčšinová koalícia SDKÚ, DS, SMK, Strany zelených a ANO v zastupiteľstve bratislavského samosprávneho kraja sa rozpadla po tom, ako sa poslanci nedohodli na osobách podpredsedov kraja. O návrhu predsedu kraja Vladimíra Bajana na osoby podpredsedov odmietli poslanci hlasovať už na februárovej schôdzi a na marcovej bol z troch navrhnutých kandidátov schválený iba jeden, Gabriel Agárdy za SMK.
  • 15. marec – mesto Banská Bystrica prehralo súdny spor s cyperskou spoločnosťou Tikka Investments, ktorú zastupuje skupina Penta. Podľa konečného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici bude musieť pravdepodobne zaplatiť viac ako 170 miliónov korún.
  • 15. marec – obec Nimnica žiada súd, aby predbežným opatrením zakázal Púchovu presťahovať neplatičov, ktorí devastujú bytovku na lukratívnom mieste v centre mesta, do rodinného domu v obci. Púchov na tento účel kúpil v obci od firmy Pozemné stavby zrekonštruovaný dom za 1,8 milióna korún.
  • 15. marec – vyšetrovanie primátora Čadce Jozefa P., ktorý podľa polície žiadal úplatok v hodnote 1,5 milióna korún, sa skončilo návrhom na podanie obžaloby. Tým sa pravdepodobne bude zaoberať špeciálna prokuratúra.
  • 9. marec – mesto Nitra plánuje zriadiť Centrum núdzového volania určené pre dištančnú opatrovateľskú službu

2/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 28. február –  podľa prieskumu televíznej stanice CBS News, iba 34 percent respondentov súhlasí s politikou prezidenta Georga Busha. Ide o najnižšie číslo, odkedy v roku 2001 nastúpil do úradu.
  • 25. február – afganský súd uznal bývalého šéfa spravodajských služieb niekdajšieho komunistického režimu v Kábule vinným z nariadenia stoviek vrážd a odsúdil ho na trest smrti
  • 24. február – počas dvojdňových násilností v Iraku, ktoré vypukli po tom, ako neznámi páchatelia vyhodili do vzduchu jeden zo štyroch najuctievanejších objektov – svätyňu al-Askaríja, známu aj ako Zlatá mešita, prišlo o život viac ako 130 ľudí a bolo zničených vraj viac ako 160 mešít
  • 14. február – veľvyslanec USA pri OSN John Bolton vyhlásil na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN, že nezávislosť by mohla byť jedným z možných riešení otázky budúceho štatútu Kosova
  • 13. február – Javier Solana v saudskoarabskej Džidde presviedčal miestnych predstaviteľov, že Európska únia nedopustí, aby sa opakovali urážky islamu. Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku chce na Blízkom východe zmierniť napätie, ktoré v moslimskom svete vyvolali karikatúry proroka Mohameda.
  • 9. február –  afganské hnutie Taliban prisľúbilo odmenu 100 kilogramov zlata pre toho, kto zabije autora kontroverzných karikatúr proroka Mohameda, ktoré sa objavili v európskych denníkoch a päť kilogramov zlata za zabitie vojakov dánskej, nemeckej a nórskej národnosti
  • 8. február – francúzsky prezident Jacques Chirac požiadal médiá v krajine, aby sa vyhli urážkam náboženských vierovyznaní. Urobil tak po tom, ako niektoré francúzske denníky a týždenníky opäť zverejnili karikatúry proroka Mohameda.
  • 7. február – štátny protikorupčný úrad obvinil predsedu rumunskej snemovne a bývalého premiéra Adriana Nastaseho z korupcie
  • 6. február – Kanada má po 12 rokoch vládnutia liberálov konzervatívnu vládu. Členovia menšinovej vlády vedenej predsedom konzervatívcov Stephenom Harperom, zložili v Ottawe slávnostnú prísahu. Nový kabinet má o 12 ministrov menej ako predchádzajúca vláda Paula Martina.
  • 4. február –  rozvášnený dav podpálil budovu dánskeho veľvyslanectva v Sýrii a deň predtým v Libanone v reakcii na uverejnenie karikatúr proroka Mohameda v dánskych novinách ešte v minulom roku
  • 3. február –  komisár Európskej únie Ján Figeľ si adoptoval kubánskeho politického väzňa Alfreda Dominigueza Batistu, ktorého režim Fidela Castra marci 2003 odsúdil z politických dôvodov na 14 rokov väzenia. Symbolická adopcia kubánskych politických väzňov je akcia, do ktorej sa zapojili desiatky poslancov z rôznych krajín Európskej únie. Adopcia prináša rodinám politických väzňov finančnú podporu 400 eur, z ktorej si môžu financovať základné živobytie a cestovanie za uväzneným príbuzným. Adopcia väzňovi poskytuje aj väčšiu medzinárodnú ochranu.
  • 1. február – Irán pohrozil ústami ministra obrany v reakcii na snahy svetových mocností zastaviť iránsky jadrový program okamžitým ničivým protiúderom ozbrojených síl krajiny v prípade akéhokoľvek útoku na jeho jadrové zariadenia

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 28. február – na sedem rokov väzenia a pokutu 150 tisíc korún odsúdil včera Špeciálny súd v Banskej Bystrici prednostu Krajského pozemkového úradu v Trnave Ladislava Gála za branie úplatku a podplácanie. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
  • 27. február – premiér Mikuláš Dzurinda sa dostal do sporu s ministrom kultúry Františkom Tóthom kvôli plánovaným predajom v rezorte kultúry, ktorý hrozil až odvolaním ministra z funkcie
  • 22. február – slovenská vláda rozhodla o zastavení privatizácie
  • 20. február – ústredná rada SDKÚ-DS rozhodla kvôli časovej tiesni o zrušení straníckych primárok, ktoré mali určiť zostavenie kandidátky do júnových volieb. Obsadenie kandidátky bude schvalovať ústredná rada na návrh prezídia strany.
  • 16. február – Vladimír Menich sa rozhodol odstúpiť z funkcie podpredsedu ANO pre ekonomiku, ako aj z funkcie člena predsedníctva strany
  • 11. február – s radikálnym dolaďovaním prvého piliera „Kaníkovej“ dôchodkovej reformy prišla ministerka práce Iveta Radičová. Novelu zákona o sociálnom poistení by mal parlament schváliť, lebo sa na tom 7. februára dohodli všetky politické strany.
  • 9. február – poslanci národnej rady schválili ústavný zákon o skrátení volebného obdobia národnej rady a konaní predčasných volieb 17. júna 2006. Za návrh hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov.
  • 8. február –  vláda schválila návrh ústavného zákona na skrátenie volebného obdobia Národnej rady s termínom predčasných volieb 17. júna 2006
  • 8. február – národná rada SR vzala na vedomie abdikáciu Pavla Hrušovského z postu svojho predsedu
  • 7. február –  zástupcovia politických strán zastúpených v parlamente sa na stretnutí u predsedu Národnej rady SR a KDH Pavla Hrušovského dohodli na podpore ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady s termínom predčasných volieb 17. júna 2006
  • 7. február – predseda KDH Pavol Hrušovský odstúpil z funkcie predsedu Národnej rady SR a poveril podpredsedu parlamentu Bélu Bugára vykonávaním všetkých ústavných a zákonných kompetencií, ktoré môže vykonávať šéf zákonodarného zboru. Predtým ešte určil termín konania parlamentných volieb na 16. septembra 2006 a vypísal aj konanie komunálnych volieb. Odstúpenie
  • 4. február – predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský vyhlásil, že ak nebudú zmluvy o výhrade svedomia predložené na najbližšie rokovanie vlády a schválené, KDH to bude považovať za porušenie vládneho programu a odíde z vládnej koalície

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 28. február –  poslanci mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote zamietli výstavbu spaľovne nebezpečného odpadu v katastrálnom území mesta
  • 23. február – predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Murgaš rozviazal pracovný pomer s okamžitou platnosťou s vedúcou odboru financií a rozpočtu úradu samosprávneho kraja kvôli hrubému porušeniu pracovnej disciplíny. Zároveň na ňu podal tresné oznámenie kvôli trestnému činu ohovárania, ktorého sa mala dopustiť vo vysielaní Rádia Regína. Milan Murgaš pripravuje trestné oznámenia aj na ďalších pracovníkov úradu.
  • 22. február – predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík nie je spokojný s rozhodnutiami poslancov krajského zastupiteľstva. Nepáči sa mu zníženie hodnoty majetku kraja s ktorým môže predseda narábať z doterajšieho 1 milióna na 100 tisíc korún. Tak isto sa mu nepáčia ani požiadavky poslancov na vyjasnenie niektorých majetkových a finančných rozhodnutí z minulého volebného obdobia.
  • 13. február – poslanci Trnavského samosprávneho kraja ani po dvoch mesiacoch od volieb nepoznajú termín svojho prvého pracovného zasadnutia. Rokovania o zástupcoch predsedu kraja Tibora Mikuša sa konajú už niekoľko týždňov, zatiaľ však bez výsledku. Zasadnutie sa musí konať najneskôr do 9. marca, dva mesiace odo dňa, kedy poslanci zložili svoj sľub.
  • 9. február – mestské zastupiteľstvo v Kremnici neodsúhlasilo zámer obnoviť ťažbu zlata povrchovým spôsobom v blízkosti Kremnice
  • 1. február – za "údržbársky" označil návrh rozpočtu Košického samosprávneho kraja na rok 2006 jeho predseda Zdenko Trebuľa. Rozpočet podľa neho neotvára priestor pre žiadne väčšie investičné akcie. Na mzdy a platy je naplánovaných 61 miliónov Sk, čo je o 14 miliónov viac ako vlani.

1/2006[upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 31. január – belgická vláda oznámila, že na palestínskych územiach pozastavila dva nové rozvojové projekty, kým Hamas neuzná Izrael, neodzbrojí svojich členov a nezriekne sa násilia pri dosahovaní svojich politických cieľov.
  • 29. január – fínska prezidentka Tarja Halonenová zvíťazila v druhom kole prezidentských volieb so ziskom 51,8 % hlasov a bude stáť na čele krajiny aj druhé šesťročné funkčné obdobie
  • 27. január – vo veku 75 rokov zomrel po dlhej chorobe bývalý nemecký prezident Johannes Rau (1999 – 2004)
  • 25. január – Uzbekistan vstúpil do Eurázijského ekonomického spoločenstva (EEC), ktorému dominuje Rusko, čím posilnil svoje záväzky s Moskvou. Stalo sa tak po zhoršení vzťahov so Západom v súvislosti s vlaňajším krvavým vládnym zákrokom proti demonštrantom vo východouzbeckom meste Andižan.
  • 24. január – asi pol druha milióna Kubáncov sa v Havane zúčastnilo na protestnom pochode organizovanom kubánskou vládou proti americkej politike voči Kube
  • 23. január – víťazom predčasných parlamentných volieb v Kanade sa stala opozičná Konzervatívna strana pod vedením Stephena Harpera so ziskom 124 parlamentných kresiel. Vládna liberálna strana premiéra Paula Martina skončila na druhom mieste so ziskom 103 kresiel, frankofónny separastický Quebecký blok získal 51 a ľavicová NDP 29 kresiel.
  • 22. január – víťazom prezidentských volieb v Portugalsku sa stal už v prvom kole so ziskom 50,6 percent odovzdaných hlasov politik konzervatívno-liberálnej Sociálnodemokratickej strany (PSD), bývalý premiér, 66-ročný Anibal Cavaco Silva
  • 20. január –  iracká volebná komisia oznámila oficiálny výsledok decembrových volieb do irackého parlamentu. Víťazom sa stala šiitská koalícia Zjednoteného irackého spojenectva.
  • 18. január –  Európsky parlament veľkou väčšinou hlasov neschválil rozpočet Európskej únie na roky2007 až 2013, ktorý v decembri po ťažkých rokovaniach schválili európski lídri
  • 13. január – návšteva nemeckej kancelárky v USA je označovaná za veľmi úspešnú a po jej stretnutí s prezidentom Georgom Bushom sa zdá, že sa zlepšia vzťahy medzi USA a Nemeckom
  • 9. január – ukrajinský parlament kvôli dramatickému spor medzi Kyjevom a Moskvou o cene za plyn vyslovil nedôveru vláde premiéra Jurija Jechanurova. Podľa Jechanurova odvolanie vlády nemá žiadne faktické následky a zostane premiérom do marcových parlamentných volieb.
  • 9. január – najmenej 28 mŕtvych a 25 zranených si vyžiadal samovražedný útok, ku ktorému došlo pred budovou irackého ministerstva vnútra v Bagdade. K zodpovednosti sa prihlásila al-Káida.
  • 4. január – francúzska vláda zrušila výnimočný stav (prvý vo Francúzsku od roku 1962), ktorý vyhlásila začiatkom novembra v dôsledku vtedajších nepokojov na predmestiach. Počas pouličných nepokojov, najväčších od roku 1968, boli spôsobené škody za 200 až 250 miliónov eur.
  • 3. január – poľské ministerstvo obrany oznámilo, že Poľsko odtajní až 90 percent kľúčových zväzkov Varšavskej zmluvy z obdobia studenej vojny
  • 1. január – Slovensko sa stalo na dva roky nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 25. január – slovenská vláda odsúhlasila zrušenie štátnej príspevkovej organizácie Správcovská SND, zriadenie ktorej bolo jedným z hlavných bodov petície umelcov za odstúpenie ministra kultúry Františka Tótha
  • 23. január –  kostolné zvony a sirény napoludnie na Slovensku ohlásili 24-hodinový štátny smútok, ktorý vyhlásila slovenská vláda kvôli 42 obetiam leteckého nešťastia zo dňa 19. januára 2006
  • 19. január – slovenské armádne lietadlo, ktoré viezlo vojakov z mierovej misie v juhosrbskej provincii Kosovo, narazilo do kopca vysokého asi 800 metrov neďaleko slovensko-maďarských hraníc ešte na maďarskom území. Zahynulo 42 pasažierov, prežil jediný. Vláda vyhlásila na pondelok 20. januára štátny smútok.
  • 16. január – Evanjelická aliancia v Bratislave sa pri príležitosti skončenia medzinárodného Aliančného týždňa modlitieb obrátila na všetkých kresťanov na Slovensku s výzvou, aby sa modlili za súčasných aj budúcich predstaviteľov krajiny
  • 13. január – minister kultúry František Tóth vyhlásil, že do konca januára založí novú politickú stranu. V strane pravdepodobne budú chýbať poslanci, ktorí spolu s Tóthom odišli zo strany ANO Pavla Ruska a aj Ľubomír Lintner, ktorý pred časom tiež uvažoval o založení novej strany, ale nakoniec sa tejto myšlienky vzdal.
  • 4. január – na slovenskej politickej scéne vzbudila rozruch informácia, že prezident Ivan Gašparovič odovzdal 1. januára na návrh ministra obrany Juraja Lišku vysoké štátne vyznamenanie generálmajorovi Ondrejovi Šedivému, ktorý velil jednotke pohraničníkov, ktorí v roku 1967 zastrelili na úteku do Rakúska mladého Nemca Richarda Schlenza
  • 3. január – predsedom platformy Hlas oslobodenej Demokratickej strany, ktorá združuje odporcov fúzie DS s SDKÚ, sa stal Dušan Bobrík. O zániku DS definitívne rozhodne kongres SDKÚ 21. januára.
  • 1. január – prezident Ivan Gašparovič vyznamenal pri príležitosti vzniku republiky štátnymi vyznamenaniami dvadsať osobností z rôznych oblastí verejného života

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 31. január – zlatomoraveckí poslanci dajú na súd postup mesta pri predaji polikliniky za vyše 28 miliónov. Primátorka Serafína Ostrihoňová (nezávislá) dá zasa preskúmať právnikom uznesenia zastupiteľstva, ktoré neskôr poslanci zrušili, a potom sa možno obráti na prokuratúru.
  • 27. január –  30-ročný bezdomovec z Prievidze zamrzol pod mostom v Trenčíne, pretože ho odmietli prijať v len niekoľko metrov vzdialenom Sociálnom dome Krištof. Útulok slúži na ubytovanie ľudí bez prístrešia a je dotovaný z mestských peňazí. Bezdomovca pred útulkom vyložila záchranka v sobotu večer potom, ako ho ošetrili na trenčianskej chirurgii.
  • 23. január – špeciálny súd v Pezinku uznal primátora Veľkého Medera Samuela L. za vinného z prijatia 300-tisícového úplatku a uložil mu trest odňatia slobody na 32 mesiacov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny a 300-tisícovú pokutu. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
  • 20. január – mesto Košice dalo do prevádzky na Rázusovej ulici útulok pre bezdomovcov s kapacitou tridsať miest
  • 5. január – strana SMER obvinila svojho člena primátora Banskej Bystrice Jána Králika zo zodpovednosti za kritický stav v MHD v Banskej Bystrici po 1. januári 2006 a pohrozila mu vyvodením politickej zodpovednosti, ak MHD nezačne v pondelok premávať aspoň tak ako minulý rok
  • 3. január – starostovia Horných Kysúc v otvorenom liste požiadali predsedu vlády Mikuláša Dzurindu o pomoc pri odstraňovaní snehovej kalamity na Kysuciach
  • 1. január – daň z nehnuteľnosti bude odteraz spravovať hlavné mesto SR Bratislava a nie mestské časti, ako to bolo doteraz. Od pondelka 2. januára 2006 je nové pracovisko oddelenia miestnych daní a poplatkov Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy prístupné verejnosti na Bazovej ulici č. 6 – 8.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Portál:Politika/Aktuality_v_politike/Archív_2006&oldid=6215106“