Železničná trať Ružomberok – Korytnica: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gramatické a štylistické chyby.
(Gramatické a štylistické chyby.)
Úzkorozchodná trať s rozchodom 760 mm mala pôvodne spojiť Ružomberok ležiaci na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnici]], s [[Banská Bystrica|Banskou Bystricou]] smerom na juh, a na Oravu a do Poľska na sever. Pôvodný projekt s normálnym rozchodom (1435 mm) sa napokon nerealizoval. Schválený bol nakoniec variant s úzkym rozchodom (760 mm), ktorý mal zabezpečiť spojenie obcí a firiem z Revúckej doliny s mestom a železničnou stanicou Košicko-bohumínskej železnice v Ružomberku, ako aj prepravovať kúpeľných hostí do kúpeľov v Korytnici.
 
Oproti pôvodnému plánu bol spoločnosťou Mandel a Révész realizovaný len 23,564 km dlhý úsek z RužomberkuRužomberka údolím riečky Revúcej a [[Korytnická dolina|Korytnickou dolinou]] do kúpeľov Korytnica. SprevádzkovanieOtvorenie Miestnej viciálnej železnice Ružomberok - Korytnica bolo [[5. jún]]a [[1908]]. Spočiatku bola prevádzkovaná [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskou železnicou]], od roku 1921 [[ČSD|Česko-slovenskými dráhami]]. Posledným dňom prevádzky bol [[28. september]] [[1974]] a následne bola unikátna trať vrátane zvršku zlikvidovaná, aby ustúpila rozvíjajúcej sa automobilovej doprave.
 
== Zastávky na trati ==
== Lokomotívy a vagóny ==
 
Ako prvá dodávala tri [[Lokomotíva|lokomotívy]] typu 51 pre železnicu [[Budapešť|budapeštianska]] fabrika MÁVAG. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] boli premiestnené k Heeresfeldbahn a slúžili na trati Gardena Fleimstalbahn a vojenskú prepravu na Predných [[Dolomity|Dolomitoch]]. Po roku [[1918]] ostali lokomotívy v talianskom [[Tirolsko (historické územie)|Tirolsku]]. Talianske štátne dráhy ich neskôr umiestnili na miestnu železničnú trať Mori - Arco - Riva v Trentine.
 
Prevádzka bola dočasne zachovaná vďaka lokomotívam z Borzsatalskej dráhy (dnes [[Ukrajina]]). Neskôr prišli lokomotívy triedy kkStB - rady U, ktoré boli na trati používané až do roku [[1959]]. Od päťdesiatych rokov [[Česko-slovenské štátne dráhy]] jazdili na trati s [[Dieselový rušeň|dieslovými lokomotívami]] radu T47.0. Pre osobnú prepravu bolo nakúpených 10 nových vagónov typu ''Balm/u'' od [[ČKD]] Tatra. Po zrušení trate boli premiestnené do Jindřichovho Hradca, pre [http://jhmd.cz/ JHMD] kde jazdia dodnes. Pôvodná parná lokomotíva U37 006 je ako pamätník umiestnená v parku pred železničnou stanicou v Ružomberku.
 
== Snahy o obnovu trate ==
Zrušenie trate v roku 1974 prinieslo vlnu nespokojnosti miestnych obyvateľov aj návštevníkov kúpeľov Korytnica. Po roku 1989 bolo niekoľko snáh zo strany mesta Ružomberok, miestneho občianskeho združenia a nadšencov trať obnoviť. V súvislosti s kandidatúrou na olympijské hry v roku 2002 na Slovensku, sa myšlienkou výstavby dopravného systému v Revúckom Podolí zaoberali aj ŽSR. Jednou z alternatív bola električka podobne ako vo Vysokých Tatrách. Posledná myšlienka obnovy pochádza z roku [http://www.ruzomberok.sk/sk/samosprava/projekty/mestske-zdroje/utvar-hlavneho-architekta/obnova-modernizacia-korytnickej-zeleznice/koncept-obnovy-korytnickej-zeleznice/uvod-k-projektu 2012].
 
V novembri 2017 bol po vyše 40 rokoch miestnymi nadšencami vypravený osobný vlak M131 "Hurvínek" na vyše 2 km trase [http://static.cdn.markiza.sk/media/a510/video/part/file/2/0039/2017-11-25-televizne_noviny-vlacikom_k_cyklochodniku-2QFLL.mp4 Ružomberok- Ružomberok malá stanica.] V roku 2018 sa uvažuje nad obnovou prevádzky na existujúcej vlečke zo stanice Ružomberok - Ružomberok malá stanica - Zápalkáreň pre letnú víkendovú dopravu motorákom, vlakom M 131.
 
== Pozri aj ==
390

úprav

Navigačné menu