Kostol Ducha Svätého (Žehra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°58′43″S 20°47′35″V / 48,978611°S 20,793056°V / 48.978611; 20.793056
Kostol Ducha Svätého
farský kostol
Church in Žehra.jpg
Pohľad na Kostol Ducha Svätého
Patrocínium: Duch Svätý (Turíce)
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Obec Žehra
Náboženstvo rímskokatolícke
 - cirkev rímskokatolícka
 - diecéza Biskupstvo Spišské Podhradie
 - dekanát Spišskopodhradský
Súradnice 48°58′43″S 20°47′35″V / 48,978611°S 20,793056°V / 48.978611; 20.793056
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 2
 - počet veží 1
Štýl románsky, gotický
Výstavba 13. storočie
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Rok 1993 (#17)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Farský kostol sv. Ducha
 - dátum vyhlásenia 1985
ÚZPF[2]
 - číslo 827/1
 - dátum zápisu 15. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Holy Spirit Church (Žehra)
Webová stránka: https://farnostzehra.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Svetové dedičstvo UNESCO

Kostol Ducha Svätého je neskororománska sakrálna stavba z druhej polovice 13. storočia nachádzajúca sa v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji s unikátnymi gotickými nástennými maľbami. Kostol Ducha Svätého patrí do skupiny unikátnych spišských dvojloďových kostolov. V roku 1245 potvrdil spišský prepošt Matej výstavbu kostola s fortifikačným systémom grófovi Jánovi zo Žehry.[pozn. 1] Stavba iniciovali pravdepodobne tatárske nájazdy a spustošená krajina, ktorá po nich zostala. Loď kostola je klenutá na centrálny pilier čím vzniklo typické spišské dvojlodie. Vonkajší ráz architektúry vystavanej v prechodnom neskororománskom a gotickom slohu obohacuje nezvyklá šindľom pokrytá cibuľovitá strecha veže. V 14. a 15 storočí boli steny kostola vyzdobené nástennými maľbami. V jeho interiéri nájdete fresky, ktorými je pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i severná stena. Maľby predstavujú ucelený ikonografický program. Najznámejším výjavom z fresiek je výjav z konca 14. storočia strom života (arbor vitae), ktorá svojou symbolikou slúžila ako Biblia chudobných. Okrem toho sa v kostole nachádza kamenná krstiteľnica z 13. storočia. V 17. storočí bol mobiliár kostola barokizovaný. Kostol Ducha svätého bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, a od roku1993 je zapísaný do Zoznamu UNESCO, ako súčasť lokality Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.[3][4]

História výstavby[upraviť | upraviť kód]

Pôdorys Kostola Ducha Svätého ( In: Jozef Špirko, Umelecko-historické pamiatky na Spiši I., Architektúra, Spišská Kapitula, 1936. Ottov historický atlas Slovenska, s. 150).

Dnešný farský kostol Ducha Svätého sa vypína na návrší nad obcou. Stavba kostola, patriaceho k typickým stavbám prechodného, neskororománskeho obdobia, prebiehala v rokoch 1245 – 1275. Predtým, než loď zaklenuli na stredovú podporu, patril k typu jednoloďových kostolov s pravouhlým presbytériom a západnou predstavanou vežou. Západnú časť lode vypĺňa empora, na ktorú sa vchádzalo z prvého poschodia veže.[pozn. 2] Počiatky kostola nie sú objasnené ani po nedávnom archeologickom výskume.[5]

V roku 1245 dostal gróf Ján zo Žehry od spišského prepošta Mateja povolenie postaviť v obci kostol zasvätený Duchu Svätému. Je otázne, či dnešné obvodové múry lode a svätyne vznikli v súvislosti s týmto povolením, alebo až v roku 1275, kedy spišský prepošt Mutimír potvrdil Jánovi zo Žehry pôvodnú listinu. Podľa všetkého sa hneď aj začalo so stavbou, ktorá však bola prerušená a kostolík bol dostavaný až v roku 1275. Išlo o neveľký ranogotický objekt typickej dispozície v podobe pozdĺžnej lode so štvorcovým presbytériom. K starším, neskororománsko – ranogotickým prvkom patrí južný ranogotický portál. Ostenie južného portálu uplatňuje princípy románskych portálov. Portál je skoro vernou, i keď menej kvalitnou kamenárskou prácou niekdajšieho hlavného vstupu kostola v Markušovciach. O niečo neskôr koncom 13. storočia, bola k západnému priečeliu pristavaná veža. Jej horné poschodia prelamujú dva rady združených okien ukončených polkruhmi a mníškami podobne, ako na kostoloch v Švábovciach a Spišskom Hrušove v zaniknutej osade Miloj.[3][6]

Kostol mal spočiatku rovné stropy. Presbytérium dostalo klenbu asi v polovici 14. storočia a v druhej štvrtine 14. storočia bol kostol vyzdobený hodnotnými nástennými maľbami a okolo roku 1380 dostala loď kamennú klenbu, podoprenú centrálnym stĺpom, čím sa stavba zmenila na tzv. spišské dvojlodie. Pravdepodobne z obdobia prestavby pochádza ich rodový erb umiestnený na oktogonálnom pilieri tesne pod úrovňou klenbových rebier. Na obvodových stenách prechádzajú rebrá do krátkych valcovitých driekov uchytených tvarovo rôznymi konzolami. Niektoré z nich majú podobu ľudskej tváre s reliéfmi mesiaca a hviezdy. Patronátne právo nad kostolom si udržali páni zo Žehry až do vymretia rodu v roku 1453. V roku 1563 sa kostol stal evanjelickým a katolíkom bol vrátený až po roku 1638, keď sa obec dostala do vlastníctva Čákiovcov. Ešte v rovnakom období boli obnovené nástenné maľby, o čom svedčí nápis na severnej stene s rokom 1638. V roku 1652 bol kostol barokizovaný, pričom úpravy sa dotkli najmä interiéru (nový hlavný oltár a zatretie stredovekých fresiek). O niečo neskôr boli barokizované aj bočné oltáre. V priebehu 18. storočia pribudla z juhu pred hlavným vchodom murovaná predsieň. V rovnakom období pristavali zo severnej strany dnešnú sakristiu, ktorá nahradila staršiu a menšiu, spomínanú v roku 1693. Charakteristickú cibuľovitú šindľovú strechu dostavali v roku 1769. Maľby v lodi boli opätovne odkryté v roku 1870, v presbytériu v roku 1877. Prvý archeologický výskum sa v kostolíku uskutočnil už v roku 1884. Opravovaný bol aj v rokoch 1928 a 1940. V rokoch 1956 – 1959 boli zreštaurované nástenné maľby.

Kostol Ducha Svätého bol pre svoj historický a umelecký prínos zapísaný v roku 1985 do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Jeho vklad do celosvetových kultúrnych dejín potvrdilo v roku 1993 i zapísanie do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Interiér a ostatné zariadenie katedrály[upraviť | upraviť kód]

Nástenné maľby[upraviť | upraviť kód]

Interiér Kostola Ducha Svätého zdobia stredoveké nástenné maľby, ktoré sa zachovali do dnes. Maľby majú vysokú umeleckú hodnotu a prezrádzajú majstra, ktorý vychádzal z talianskeho maliarstva, ale poznal aj prvky byzantského umenia. Cieľom nástenných malieb bolo priblížiť kresťanskú vierouku aj negramotným obyvateľom, preto sa tieto maľby nazývajú aj Bibliou chudobných. Nástenné maľby kostola pokrývajú steny svätyne, víťazný oblúk a severnú stenu lode. Najstaršie pochádzajú ešte z konca 13. storočia a sú to najmä konsekračné kríže na severnej strane lode. Umelecky najhodnotnejšia je výmaľba presbytéria. Sú tu umiestnené medailóny s bustami prorokov ako predchodcov kresťanstva a uhorských kráľov svätého Štefana I. a svätého Ladislava I. . Na klenbe sú štyri výjavy pripomínajúce byzantské ikony: Trojica vyobrazená ako jeden človek s troma hlavami, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom. Stredná, hlavná časť stien, obsahuje pašijový cyklus šiestich obrazov. Ďalšie nástenné maľby vznikli v 14. storočí. Cyklus sa začína Poslednou večerou, nasleduje Judášov bozk ako symbol zrady, na zadnej stene Kristus pred Pilátom a Bičovanie, na pravej stene Ukrižovanie a Snímanie z kríža. Uprostred prednej steny je malý výjav Bolestný Kristus. Pozornosť si zaslúžia aj maľby Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a protimorových svätcov Kozmu a Damiána. V tomto období vznikli aj dva devočné obrazy Piety a Živého kríža na severnej strane lode. Najmladšie nástenné maľby vytvorili v polovici 15. storočia. Nachádzajú sa na víťaznom oblúku a na mieste starších malieb na severnej strane lode v troch pásoch. Výmaľba severnej steny kostola vznikla v druhej polovici 15. storočia, podobne aj Posledný súd vo víťaznom oblúku. Na vrchu medzi klenbami sú obrazy Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie. Strednú časť vypĺňa cyklus s ladislavovskou legendou. V roku 1954 sa našli dve staršie devočné obrazy vysokej umeleckej a ikonografickej hodnoty asi z roku 1420. Sú to Pieta a Živý kríž. Bohatý na symboliku je Živý kríž pozostávajúci z dvoch častí.[7][8]

Maľba Živého kríža[upraviť | upraviť kód]

Najslávnejšou stredovekou maľbou kostola je devočný obraz Živého kríža namaľovaný na severnej strane lode koncom 14. storočia. V 15. storočí bola maľba prekrytá novšími maľbami, no po objavení bola zreštaurovaná do pôvodnej podoby. Maľba s plochou 4 m2 je pozoruhodným dielom plným symboliky. Maľba Živého kríža pozostáva z dvoch častí. Výjavy zo Starého zákona sú zobrazené na ľavej strane a výjavy z Nového zákona sú na pravej strane. V ľavom hornom rohu nad postavami ľudí je postava Synagógy, zaslepená šatkou na očiach, prezentujúca Starý zákon. V ruke drží hlavu capa, ako symbol starozákonnej obety a nalomenú zástavu. Postava Synagógy sedí na somárovi, ktorý je na nohách a krku poznačený sečnými ranami. Božou rukou je do hlavy Synagógy vrážaný meč. Na hornom rohu pravej strane sa nachádzajú dve Božie ruky vyrastajúce zo Živého kríža, ktoré symbolizujú Boží plán. Jedná ruka žehná Cirkvi a druhá odomyká nebeskú bránu. Za postavou Ecclesie kľačí a modlí sa jeden z donátorov rodu Žehrianských, ktorý maľbu objednal. Z pravej strany Krista je alegorická postava Ecclesie, symbolizujúce Cirkev a Nový zákon. V ruke drží kalich s hostiou, symboly Spasiteľa s víťaznou zástavou. Postava sedí na tetramorfovi (zviera má telo leva a štyri hlavy leva, orla, býka a anjela, ktoré symbolizujú štyroch evanjelistov. V dolnej časti pravej strany pokračuje výjav Prvotného hriechu. Sú tu zobrazení Adam a Eva, ktorých vyháňa z raja anjel s ohnivým mečom. Ústredným symbolom je vetvový Živý kríž s výhonkami a Ukrižovaným Kristom, ktorý je tzv. najvzácnejším plodom a sprostredkovateľom života v raji. V dolnej časti kmeňa kríža je omotaný had, ktorý podáva jablko Eve (zobrazenie prvotného hriechu). V ľavom dolnom rohu klope ruka s kladivom na pekelnú bránu.[9][8]

Oltáre Ostatné zariadenie kostola[upraviť | upraviť kód]

Z interiéru kostola sa do dnešných čias zachovala okrem obvodových múrov aj neskororománska krížová klenba v presbytériu, pastofórium a na ňom sú pôvodné mreže, ktoré boli v roku 2010 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Zachovalo sa aj jedno románske okno za hlavným oltárom a neskororománska krstiteľnica z travertínu z konca 13. storočia. Pod lavicami je osadených do dlažby viacero hodnotných renesančných náhrobkov členov rodu Žehrianskych a ďalších významných osôb zo 17. storočia. Lavice boli vyrobené v roku 1969. Krížová cesta na stenách lode kostola pochádza od Ladislava Záborského z roku 1979 a organ je z roku 1989.[10][3]

Hlavný oltár[upraviť | upraviť kód]

Tympanón ranogotického južného portálu.

Ústrednou časťou hlavného oltára z polovice 17. storočia je polychrómovaný reliéf Zoslania Ducha Svätého. Postavy 12 apoštolov stoja okolo Panny Márie. Zobrazení sú neprítomnými pohľadmi smerom nahor v momente zoslania Ducha Svätého, čo symbolizujú plamienky na hlavami postáv. Pri tvorbe reliéfu autor zjavne čerpal z umenia spišských neskorogotických rezbárov.[3]

Mariánsky oltár[upraviť | upraviť kód]

Stredná časť mariánskeho bočného oltára je gotická. Je teda zvyškom gotického krídlového oltára. Ústrednou postavou je Panna Mária s Ježiškom v náručí. Okolo stoja sochy svätej Kataríny, svätej Margity, svätej Barbory a svätej Doroty pravdepodobne z konca 14. storočia.[3]

Portál a náhrobník Jána Žigraiho[upraviť | upraviť kód]

Významným dôkazom prekrývania románskeho a gotického slohu je ranogotický južný portál pochádza z obdobia okolo roku 1270, ktorý bol riešený ešte ako ústupkový so stĺpikmi a prútmi archivolty, ktoré sa však nezachovali. Výzdoba hlavíc v podobe rastlinných motívov a lomený oblúk tympanónu už svedčia o nastupujúcom gotickom umení. V tympanóne je zachovaná maľba z obdobia okolo roku 1340, ktorá zobrazuje Ukrižovaného Krista. Výjav sa odohráva na pozadí hradieb Nebeského Jeruzalema. Autor maľbou zdôraznil význam portálu ako brány života.[3]

Náhrobná platňa z travertínu staviteľa grófa Jána zo Žehry pochádza z obdobia okolo roku 1280. Tvorí ho v hornej časti grécky kríž, ktorého ramená sú tvorené menšími krížmi, v strede jednoduchý kríž v kruhu ako symbol Krista a tento celok stojí na štylizovanom trojvrší či trojlístku. V dolnom poli je štítkový erb rodu Žehrianských a jedna z najstarších heraldických pamiatok na Slovensku.[3]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. V literatúre sa stretneme aj s podobou mena Ján Žigrai
  2. Archeologický výskum v interiéri kostola (I. Chalupecký, M. Soják a A. Karabinoš) nepotvrdil staršie murivá, ktoré mali byť viditeľné pri odkrytí základov v exteriéri (M. Slivka doložil však druhotnú prístavbu veže. Archeologický výskum však preukázal základ jedného piliera empory.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g KUCHARÍK, Juraj. Spíš. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2018. Ďalej len Kucharík. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 47.
  4. Farský Kostol Svätého Ducha, Žehra [online]. [Cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  5. CHALUPECKÝ, Ivan; SOJÁK, Marián; KARABINOŠ, Anton. Výskum v Kostole Svätého Ducha v Žehre. Pamiatky a múzeá (Slovenské národné múzeum a Pamiatkový úrad SR), 2007, roč. 2, čís. 2, s. 9-12. ISSN 1335-4353.
  6. KAHOUN, Karol. Gotická sakrálna architektúra Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Gerlach Print, 2002. ISBN 80-968564-8-0.
  7. Kucharík, str. 48
  8. a b TOGNER, Milan. Monumentálna nástená maľba na Spiši 1300-1500. ARS (Bratislava: Ústav dejín umenia SAV), 1992, čís. 2, s. 116-125. ISSN 0044-9006.
  9. Farnosť Ducha Svätého Žehra [online]. [Cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
  10. Farnosť Ducha Svätého Žehra [online]. [Cit. 2020-07-18]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • TOGNER, Milan; PLEKANEC, Vladimír. Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Bratislava : Arte, 2012. ISBN 9788097121402.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]